Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-32-2014.pdf
PDF · 116.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: Blackside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48191515, proti žalovanému: R. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, D., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 24.650,98 CZK s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22.850,98 CZK spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 21.617,10 CZK od 13.9.2013 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.800,- CZK a v prevyšujúcej časti príslušenstva pohľadávky žalobu z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 85,40 %.
odôvodnenie:
1. Raiffeisenbank a. s. so sídlom Hvězdova 1716/2b, 14078 Praha 4, Česká republika, IČO: 49240901 žalobou zo dňa 6.11.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.11.2013, sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 24.650,98 CZK, zmluvného úroku vo výške 24,84 % ročne zo sumy 24.367,47 CZK od 13.9.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 24.367,47 CZK od 13.9.2013 do zaplatenia, všetko titulom neuhradeného záväzku žalovaného zo zmluvy o vydaní kreditnej karty. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobný nárok odvodzovala od zmluvného vzťahu strán sporu založeného zmluvou o vydaní kreditnej karty zo dňa 13.4.2012, ktorou pôvodná žalobkyňa poskytla žalovanému úver formou peňažných prostriedkov do výšky úverového limitu 21.000,- CZK, ktoré bol žalovaný oprávnený čerpať kreditnou kartou alebo výberom v hotovosti v obchodnom mieste pôvodnej žalobkyne. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať vo výške a spôsobom upraveným v čl. IV. obchodných podmienok. Nakoľko neuhrádzal minimálnu splátku riadne a včas, pôvodná žalobkyňa v súlade s čl. XII, obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť všetkých splátok úveru. Pohľadávku v časti 21.000,- CZK si uplatnila titulom neuhradenia vyčerpaného povoleného úverového limitu. Pohľadávku v časti 3.650,98 CZK si uplatnila titulom čerpanej sumy prevyšujúcej výšku úverového limitu. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, popri nároku na zaplatenie dlžnej pohľadávky pôvodná žalobkyňa si žalobou uplatnila aj úroky z omeškania z dlžnej sumy.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Pôvodná žalobkyňa písomným podaním zo dňa 28.12.2016, doručeným súdu 30.12.2016, navrhla súdu, aby pripustil vstup nového žalobcu do konania na jej miesto, a to spoločnosť Tomitrela, s.r.o., ktorej postúpila predmetnú pohľadávku proti žalovanému v priebehu tohto konania. Súčasťou podania bol aj súhlas spoločnosti Tomitrela, s.r.o. so vstupom do konania na miesto pôvodnej žalobkyne. K návrhu pripojila zmluvu o postúpení pohľadávok.
5. Súd uznesením č. k. 4C/32/2014-50 zo dňa 5.4.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2017, pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná žalobkyňa, Raiffeisenbank, a. s., a aby na jej miesto vstúpila ako žalobkyňa spoločnosť Tomitrela, s.r.o., so sídlom Antala Staška 1859/34, Praha 4, Česká republika, IČO: 04995821.
6. Tomitrela, s.r.o. písomným podaním z 5.4.2017, doručeným súdu 28.4.2017, navrhla súdu, aby pripustil vstup nového žalobcu do konania na jej miesto, a to spoločnosť Blackside, a. s., ktorej postúpila predmetnú pohľadávku proti žalovanému v priebehu sporu. Súčasťou podania bol aj súhlas spoločnosti Blackside, a. s. so vstupom do konania na miesto žalobkyne. K návrhu pripojila zmluvu o postúpení pohľadávok.
7. Uznesením č. k. 4C/32/2014-71 zo dňa 13.6.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.7.2017, súd pripustil, aby z konania vystúpila žalobkyňa Tomitrela, s.r.o., a aby na jej miesto vstúpila ako žalobkyňa spoločnosť Blackside, a. s., sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 48191515.
8. Nakoľko ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur a vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, v súlade s § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd spor prejednal a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o vydaní kreditnej karty z 13.4.2012, Všeobecnými obchodnými podmienkami Raiffensenbank a. s., Obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných kariet, výpisom z Obchodného registra ČR, súhrnným výpisom z účtu kreditnej karty, prehľadom úrokových sadzieb Raiffeisenbank a.s., predžalobnou výzvou zo dňa 12.9.2013, fotokópiou vrátenej zásielky, štruktúrou dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 2.8.2016, súhlasným prehlásením z 8.8.2016, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.2.2017, prehľadom repo sadzieb Českej národnej banky (ďalej len „ČNB“), a zistil tento skutkový stav:
10. Zo zmluvy o vydaní kreditnej karty uzavretej elektronicky dňa 13.4.2012 medzi pôvodnou žalobkyňou (Raiffeisenbank, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom súd zistil, že touto zmluvou sa banka zaviazala vydať žalovanému kreditnú kartu typu VISA Exclusive a umožniť mu čerpať úver do výšky úverového limitu 21.000,- Kč pri úrokovej sadzbe pre bezhotovostné čerpanie úveru vo výške 24,84 % p. a. a pre výbery úveru v hotovosti s úrokovou sadzbou vo výške 30 % p. a. Žalovaný súhlasil s tým, aby z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX banka inkasovala splátky úveru čerpaného predmetnou kreditnou kartou. Žalovaný sa zaviazal platiť poplatky stanovené v Cenníku produktov s služieb pre súkromné osoby. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Obchodné podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných kariet (ďalej len „OP“) a Všeobecné obchodné podmienky Raiffensenbank a. s. (ďalej len „VOP Raiffeisenbank a. s.“).
11. Z VOP Raiffeisenbank, a. s. účinných od 31.10.2009 súd zistil, že poplatky za doručenie zásielky sa riadia cenníkom (bod 7.7. VOP), banka účtuje poplatky v súlade s cenníkom, ak zmluva neurčuje inak (bod 9.1. VOP), že právne vzťahy medzi klientom a bankou sa riadia právnym poriadkom Českej republiky, ak nebolo dohodnuté inak (bod 20.1. VOP).
12. Z OP účinných od 12.12.2010 súd zistil, že banka poskytuje držiteľovi kreditnej karty na základe zmluvy úverový limit (čl. II), držiteľ karty je povinný používať kartu v súlade so zmluvnými podmienkami stanovenými v zmluve a v týchto OP a v súlade so všeobecnými právnymi predpismi (čl. V.). Držiteľ karty sa zaväzuje splácať čerpaný úver minimálne raz mesačne vo výške minimálnej mesačnej splátky stanovenej bankou (čl. VI.). Výška minimálnej splátky je stanovená v Cenníku, pričom banka ju oznamuje držiteľovi karty na výpise z kartového účtu (čl. VI., ods. 1. a 2.). Klient je pri splácaní úveru povinný postupovať podľa pokynov banky stanovených na výpise z
kartového účtu. Pravidelná minimálna mesačná splátka sa vykonáva na kartový účet k 14. dňu nasledujúcemu po konci obdobia, za ktorý sa výpis z kartového účtu vyhotovuje (čl. VI., ods. 4.). Pokiaľ dôjde k porušeniu zmluvy zo strany klienta, banka je oprávnená prehlásiť všetky pohľadávky voči držiteľovi karty za okamžite splatné (čl. XII., písm. a/ OP).
13. Z internetového výpisu z Obchodného registra ČR zo dňa 11.11.2013 súd zistil, že pôvodná žalobkyňa vznikla zápisom do Obchodného registra ČR dňa 25.6.1993 ako banka, a bola bankou aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy o vydaní kreditnej karty.
14. Zo súhrnného výpisy z účtu kreditnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX na meno žalovaného zo dňa 21.5.2013 súd zistil, že pôvodná žalobkyňa k 21.5.2013 evidovala voči žalovanému dlh z úveru poskytovaného prostredníctvom tejto kreditnej karty v celkovej výške 24.650,98 Kč, t. j. v sume, zaplatenie ktorej je predmetom žaloby. Súd zistil, že z tejto sumy úroky z úveru a úroky z omeškania predstavujú celkom sumu 1.233,88 Kč, a poplatky za upomienky celkom 1.800,- Kč, a teda nezaplatená istina úveru predstavuje rozdiel medzi celkovým dlhom (24.650,98 Kč) a úrokmi (1.233,88 Kč) a poplatkami (1.800,- Kč), t. j. sumu 21.617,10 Kč.
15. Z Prehľadu úrokových sadzieb Raiffeisenbank a. s. súd zistil, že obsahuje podrobný prehľad úrokových sadzieb pôvodnej žalobkyne v závislosti od druhu bankového produktu. Súd sa touto listinou viac nezoberal, nakoľko nebola podstatnou pre zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej.
16. Z predžalobnej výzvy zo dňa 12.9.2013 súd zistil, že právny zástupca pôvodnej žalobkyne vyzval žalovaného na zaplatenie nesplateného úveru v sume 24.650,98 Kč do 5 dní od doručenia výzvy na účet uvedený vo výzve.
17. Z fotokópie vrátenej zásielky súd zistil, že právny zástupca pôvodnej žalobkyne dňa 12.9.2013 zaslal na poštovú prepravu predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému, ktorou ho vyzval na úhradu predmetnej sumy. Zásielka bola odosielateľovi vrátená ako nedoručená späť s oznámením pošty, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote na pošte.
18. Zo štruktúry dlhu súd zistil, že pôvodná žalobkyňa ako pôvodný veriteľ z predmetnej zmluvy o vydaní kreditnej karty evidovala žalovaného ako dlžníka na základe zmluvného vzťahu z bankového produktu s názvom: Kreditná karty VISA Exclusive, číslo karty: XXXXXXXXXXXXXXXX, číslo účtu pre splácanie: XXXXXXXXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXXX, limit karty: 21.000,- Kč, mena: CZK, dlh k 21.5.2013 celkom 24.650,98 Kč, z toho povolená vyčerpaná čiastka celkom: 21.000,- CZK a nepovolená vyčepraná čiastka celkom: 3.650,98 Kč.
19. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 2.8.2016 medzi pôvodnou žalobkyňou a spoločnosťou Tomitrela s.r.o. súd zistil, že pôvodná žalobkyňa postúpila spoločnosti Tomitrela s.r.o. viacero pohľadávok, vrátane pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXX týkajúcej sa kreditnej karty. Zmluva bola uzavretá podľa § 1879 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka (ČR). Súčasťou zmluvy je aj voľba práva ČR ako rozhodného práva.
20. Zo súhlasného prehlásenia zo dňa 8.8.2016 súd zistil, že pôvodná žalobkyňa a Tomitrela s.r.o. písomne prehlásili, že postupník zaplatil za postúpené pohľadávky odplatu dňa 5.8.2016, čím postupník splnil svoju povinnosť zo zmluvy, čím sa postupník stal veriteľom všetkých pohľadávok postúpených na základe zmluvy z 2.8.2016.
21. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tomitrela s.r.o. a Blackside, a.s. zo dňa 1.2.2017 súd zistil, že Tomitrela s.r.o. postúpila spoločnosti Blackside, a.s. pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve, vrátane pohľadávky voči žalovanému z kreditnej karty zo zmluvy č. XXXXXXX. Zmluva bola uzavretá podľa § 1879 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka (ČR). Súčasťou zmluvy je aj voľba práva ČR ako rozhodného práva.
22. Z internetového prehľadu repo sadzieb ČNB získaných z internetovej stránky ČNB súd zistil, že repo sadzba ČNB v období od 2.11.2012 do 3.8.2017 bola 0,05 %.
23. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu.
24. Podľa čl. 4 písm. b) citovaného nariadenia, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté čl. 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
25. Voľba rozhodného práva vyplýva z okolností prípadu, a to z čl. 20 VOP Raiffeisenbank a. s., ktorá bola poskytovateľom služieb žalovanému zo zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje žalobný nárok. Voľba práva bola totiž súčasťou jednostranného vyhlásenia banky ako poskytovateľa služieb v jej VOP, s ktorými však žalovaný spotrebiteľ prejavil súhlas popísaním zmluvy o vydaní kreditnej karty, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj VOP pôvodnej žalobkyne, obsahujúce klauzulu o rozhodnom práve Českej republiky.
26. Vychádzajúc z citovaného nariadenia EP a Rady ES, a z voľby rozhodného práva vo VOP pôvodnej žalobkyne, pre posúdenie uplatneného nároku súd musel aplikovať príslušné právne predpisy Českej republiky.
27. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka (pozn. ČR) v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o vydaní kreditnej karty (ďalej len „OBZ ČR“), zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 498 OBZ ČR, strany môžu určiť peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy, aj v inej než českej mene, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Ak sa strany nedohodnú inak, dlžník je povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej mu boli poskytnuté, a tej istej mene aj zaplatiť úroky.
29. Podľa § 504 OBZ ČR, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, inak do mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie požiadaný veriteľom.
30. Zmluvu o vydaní kreditnej karty uzavretú medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy v Českej republike, a to podľa zákona č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka (ČR) v znení účinnom ku ňu uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej karty (ďalej len „OZ ČR“), konkrétne podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ ČR, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy kúpna, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami súd na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
31. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov, platného a účinného v ČR, v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľským úverom je odložená platba, pôžička, úver alebo iná obdobná finančná služba poskytovaná alebo prisľúbená veriteľom alebo sprostredkovateľom.
32. Podľa § 3 zákona č. 145/2010 Sb. v príslušnom znení, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo rámci samostatného výkonu svojho povolania, b) veriteľom osoba ponúkajúca alebo poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania, c) sprostredkovateľom osoba, ktorá nie je veriteľom a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania za odmenu ponúka spotrebiteľovi možnosť uzavrieť zmluvu, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver s veriteľom alebo mu pomáha túto zmluvu uzavrieť alebo ho v mene veriteľa uzatvára.
33. Podľa § 39 OZ ČR v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej karty, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 55, ods. 1, 2, 3 OZ ČR v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej karty, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 sú neplatné. V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
35. Podľa § 56 ods. 1 OZ ČR v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej karty, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na ujmu spotrebiteľa.
36. Podľa § 121 ods. 3 OZ ČR v znení účinnom do 31.12.2013, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
37. Podľa § 517 ods. 2 OZ ČR v znení účinnom do 31.12.2013, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.
38. Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka (ČR), v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného s platením zosplatneného úveru, t. j. k 13.9.2013, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej ČNB pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov.
39. Nakoľko výška repo sadzby ČNB stanovená pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, bola 0,05 %, zákonná výška úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva ČR bola o 8 percentuálnych bodov vyššia, t. j. zodpovedala 8,05 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania s platením dlžnej sumy až do zaplatenia.
40. Podľa § 1879 zákona č. 89/2012 Sb. Občianskeho zákonníka (ČR) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodnou žalobkyňou a spoločnosťou Tomitrela s.r.o. (2.8.2016) a zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Tomitrela s.r.o. a Blackside, a.s. (1.2.2017; ďalej len „súčasný OZ ČR“), veriteľ môže celú pohľadávku alebo jej časť postúpiť zmluvou ako postupca i bez súhlasu dlžníka inej osobe (postupníkovi). 41. Podľa § 1880 ods. 1 súčasného OZ ČR, postúpením pohľadávky nadobúda postupník tiež jej príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené, vrátane jej zabezpečenia.
42. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
43. Vykonaným dokazovaním listinami, a to zmluvou o vydaní kreditnej karty z 13.4.2012, VOP Raiffensenbank a. s., OP Raiffensenbank a. s., výpisom z Obchodného registra ČR, súhrnným výpisom z účtu kreditnej karty, prehľadom úrokových sadzieb Raiffeisenbank a.s., predžalobnou výzvou zo dňa 12.9.2013, fotokópiou vrátenej zásielky, štruktúrou dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok z 2.8.2016, súhlasným prehlásením z 8.8.2016, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.2.2017, prehľadom repo sadzieb ČNB, súd mal za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o vydaní kreditnej karty zo dňa 13.4.2012, ktorá je svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou pôvodná žalobkyňa ako dodávateľ poskytla žalovanému spotrebiteľovi úver formou revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej karty VISA Exclusive do výšky úverového limitu 21.000,- Kč. Žalovaný mohol úver čerpať bezhotovostne za dohodnutý úrok 24,84 % p. a. alebo výbermi v hotovosti z bankomatu za úrok 30,00 % p. a. Úver sa zaviazal splácať mesačne minimálne vo výške minimálnych splátok určených bankou vo výpise z kreditnej karty v súlade s OP pôvodnej žalobkyne. Zmluva žiadne poplatky z úveru nekonkretizovala, iba odkázala na platný cenník pôvodnej žalobkyne. Nakoľko žalovaný nesplácal čerpaný úver riadne a včas minimálnymi mesačnými
splátkami, pôvodná žalobkyňa v súlade s OP pôvodnej žalobkyne, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o vydaní kreditnej karty, vyhlásila okamžitú splatnosť dlžnej sumy z úveru k 12.9.2013 vo výške 24.367,47 CZK, z ktorej nesplatená časť istiny úveru predstavuje sumu 21.617,10 Kč, úroky z úveru a úroky z omeškania ku dňu 21.5.2013 sumu 1.233,88 Kč a poplatky za upomienky sumu 1.800,- Kč. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného dlhu, pôvodnej žalobkyni popri nároku na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky vznikol aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy.
44. Pôvodná žalobkyňa postúpila pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy spoločnosti Tomitrela s.r.o., ktorá ju následne postúpila spoločnosti Blackside, a. s., čím Blackside, a.s. preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore.
45. O skutočnosti, že žalovaný nezaplatil ani časť žalovanej sumy z predmetného úveru poskytovaného prostredníctvom kreditnej karty ani pôvodnej žalobkyni, ktorá bola zároveň pôvodným veriteľom z predmetného úveru, a že túto sumu neuhradil ani ďalším dvom veriteľom, teda spoločnosti Tomitrela s.r.o. a neskôr žalobcovi, t.j. súčasnému veriteľovi, súd nemal pochybnosti, nakoľko žalovaný nenamietal nesplatenú časť úveru z predmetného zmluvného vzťahu.
46. Keďže zmluvu o vydaní platobnej karty uzavreli pôvodná žalobkyňa a žalovaný v Českej republike podľa predpisov českého práva, pôvodná žalobkyňa ako banka a poskytovateľ bankových služieb mala sídlo v Českej republike, a podľa voľby rozhodného práva upravenej vo VOP pôvodnej žalobkyne rozhodným právom je české právo, v súlade s nariadením EP a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), súd na predmetný zmluvný vzťah aplikoval príslušné hmotnoprávne predpisy českého právneho poriadku, a zistil, že predmetná zmluva o vydaní kreditnej karty je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorou banka ako dodávateľ poskytla žalovanému spotrebiteľovi úver formou povoleného prečerpania, ktorý žalovaný čerpal vo výške prevyšujúcej povolený limit, pričom ho nesplácal riadne a včas. Aj zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodnou žalobkyňou a spoločnosťou Tomitrela s.r.o, spoločnosťou Tomitrela s.r.o. a súčasným žalobcom boli uzavreté podľa súčasného OZ ČR a zároveň obsahovali voľbu českého práva ako rozhodného práva.
47. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných hmotnoprávnych ustanovení českého právneho poriadku a procesných ustanovení slovenského právneho poriadku súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej istiny úveru 21.617,10 Kč a v časti úrokov z omeškania k 19.3.2013 a úrokov z úveru ku dňu 21.5.2013 v kapitalizovanej sume 1.233,88 Kč (t. j. spolu vo výške 22.850,98 Kč) a zákonných úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva ČR vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny úveru 21.617,10 Kč od prvého dňa omeškania, t. j. od 13.9.2013 až do zaplatenia, pretože v tejto časti bola žaloba skutkovo a právne dôvodná (I. výrok).
48. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (II. výrok) z nasledovných dôvodov:
49. Nakoľko pôvodná žalobkyňa ako veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, veriteľ má v takom prípade „len“ nárok na úrok z úveru iba ku dňu, kedy sa stal splatným celý úver. Počnúc prvým dňom omeškania dlžníka/spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, avšak nemôžu sa s ním spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok úverovej (spotrebiteľskej) zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, táto právna úprava je na škodu/ neprospech spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťuje sa sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu zákonného inštitútu úrokov z omeškania (nariadenie vlády ČR č. 142/1992 Sb. § 1 a nasl). Dohoda o platení úrokov aj po zosplatnení úveru je odklonom od dispozitívnej normy zákona v neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ/ES vo veci C-415/11 Aziz, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/424/2015 zo dňa 21.9.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/107/2016 zo dňa 19.6.2017, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/264/2016 zo dňa 27.9.2017 a sp. zn. 15Co/439/2016). Preto súd žalobu zamietol v časti úrokov z úveru za obdobie od 13.9.2013 až do zaplatenia, nakoľko sa vzťahuje na obdobie po zosplatnení úveru,
za ktoré žalobcovi patria „iba“ zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia, a nie aj úroky z úveru.
50. Keďže predmetná zmluva neupravovala žiadne poplatky, ale iba odkazovala na cenník veriteľa ako dodávateľa, súd ustálil, že poplatky neboli medzi stranami spotrebiteľskej zmluvy vôbec individuálne dojednané. Cenník veriteľa, ktorý je v danom prípade dodávateľom zo spotrebiteľského úveru, je „iba“ jednostranným prejavom vôle veriteľa, pričom druh a výšku poplatkov si určoval sám bez ohľadu na vôľu či vedomosť žalovaného spotrebiteľa. Žalovaný spotrebiteľ tak nemohol pri uzatváraní zmluvy o vydaní kreditnej karty vôbec predvídať, aké poplatky a v akej konkrétnej výške bude od neho veriteľ (banka) v budúcnosti po celú dobu trvania úverového vzťahu požadovať. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz preukazujúci individuálne dojednanie výšky poplatkov z predmetného úverového vzťahu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky, vrátane ich výšky, uvedené priamo v spotrebiteľskej zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ sa žaloba odvoláva na VOP, resp. OP alebo cenník pôvodného veriteľa, súd poznamenáva, že tieto sú vytlačené vo formulárovej podobe, sú obsiahnuté v neprehľadnom obrovskom množstve všeobecných obchodných podmienok, ktoré navyše vzbudzujú dojem obsahu skôr nepodstatného charakteru, a spôsobujú tak značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné, nakoľko sú ako neprijateľné neplatné (§ 55, § 56 ods. 1, § 39 OZ ČR v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o vydaní kreditnej karty; porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/214/2017 zo dňa 26.7.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/439/2016 zo dňa 15.2.2017). V tomto konaní nebolo preukázané individuálne dojednanie žiadnych poplatkov spojených so zmluvou o vydaní kreditnej karty, a preto súd žalobu v časti poplatkov za upomienky v zodpovedajúcej sume 1.800,- Kč zamietol. Žalobca navyše vôbec nepreukázal, že by žalovanému boli zasielané nejaké upomienky, a že v súvislosti s nimi vznikli pôvodnému veriteľovi nejaké zvýšené náklady.
51. V časti úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej istinu nesplateného úveru je žaloba nedôvodná, pretože OZ ČR platný a účinný k prvému dňu omeškania žalovaného s platením žalovanej sumy v § 121 ods. 3 neumožňoval veriteľovi peňažnej pohľadávky žiadať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva pohľadávky, a teda ani úroky z úrokov pohľadávky, a to ani vtedy, ak je časť úrokov vyčíslená (kapitalizovaná), a veriteľ sa domáha úrokov z kapitalizovanej sumy úrokov. V časti úrokov z omeškania zo sumy poplatkov za upomienky súd žalobu zamietol, pretože žaloba je skutkovo a právne nedôvodná v časti samotných poplatkov (v sume 1.800,- Kč), a preto súd nemohol žalobcovi priznať ani príslušenstvo z týchto poplatkov.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. V tomto spore mali vo veci čiastočný úspech obe strany sporu, žalobca v časti 92,70 % (22.850,98 Kč s príslušenstvom) a žalovaný v časti 7,30 % (1.800,- Kč s príslušenstvom). Keďže žalobca mal vo veci väčší úspech než žalovaný, vniklo mu právo na náhradu trov konania proti žalovanému podľa pomeru úspechu vo veci, v danom prípade v rozsahu 92,70 % mínus 7,30 %. Súd preto podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil, a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 85,40 %
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.