Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-25-2017.pdf
PDF · 116.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Q. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX Q., zast. JUDr. Petrom Svrčekom, advokátom, so sídlom Dončova 1443/5, 034 01 Ružomberok, IČO: 42224969, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, o zabezpečenie zrušenia disciplinárneho trestu a o zaplatenie sumy 500,00 eur
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 500,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy z a m i e t a .
II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zabezpečenie zrušenia disciplinárneho trestu v osobitných záznamoch žalobcu.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.7.2017 v spojení s podaním právneho zástupcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zabezpečiť zrušenie disciplinárneho trestu v jeho osobných záznamoch a aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na Ministerstvo spravodlivosti SR v čase podania žaloby podaná nebola. V žalobe ako žalovaný bolo označené Ministerstvo spravodlivosti SR, avšak právny zástupca žalobcu uviedol, že z obsahu žaloby je zrejmé, že za nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát a preto žalobca ako žalovaného označil Slovenskú republiku, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe namietal nesprávny úradný postup príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže C., ktorý nevykonal žiadne opatrenie na zabránenie konaniu, ktoré by chránilo žalobcu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti, ako to vyžaduje ustanovenie § 37 zákona č. 475/2005 Z.z., pričom žalobca bol za použitie sebaobrany následne disciplinárne potrestaný. Keďže ale konajúci súd nemá právomoc preskúmavať právoplatné disciplinárne rozhodnutie vydané podľa zákona č. 475/2005 Z.z., vzal žalobca žalobu späť v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zabezpečiť zrušenie disciplinárneho trestu v osobných záznamoch žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 16.6.2017 v ranných hodinách počas vychádzky odsúdených v priestoroch vychádzkového dvoru bol najskôr slovne napadnutý iným odsúdeným I. I. a následne aj fyzickým útokom. Tento slovný a následne aj fyzický útok voči nemu priamo pozoroval priamo príslušník ZVJS npor. C. avšak nevykonal žiadne opatrenie proti útoku voči jeho osobe, čím porušil svoje služobné povinnosti vyplývajúce z ustan. § 37 ods. 2 Zák. č. 375/2005 Z.z. V disciplinárnom konaní neboli zvážené
všetky jeho argumenty na obhajobu, čím mu bolo spôsobené neoprávnene disciplinárne potrestanie, fakticky pre skutok, ktorý nie je disciplinárnym previnením z nasledovných dôvodov: v právoplatnom rozhodnutí o jeho odvolaní voči disciplinárnemu trestu sa uvádza nejasným spôsobom opísaný skutok, že prišlo k vzájomnému napadnutiu. Po použití sebaobrany z jeho strany primeraným spôsobom a s pozornosťou, aby pri spacifikovaní odsúdenému útočníkovi nespôsobil ani najmenšie zranenie, ho referent režimu vyzval aby od odsúdeného I. odstúpil, čo aj urobil. Nedošlo k neuposlúchnutiu príslušníka ZVJS podľa ust. § 39 cit. zákona, počas incidentu ani neslušné či vulgárne gestá a slovné prejavy nemal. Zákon č. 475/2005 Z.z. nezakazuje odsúdenému pre vlastnú bezpečnosť pred fyzickým útokom použiť v nevyhnutných prípadoch sebaobranu primeraným spôsobom, ktorá nie je intenzívnejšia než útok a žalobca poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, keď dospel k záveru, že jeho použitie týchto konkrétnych prvkov sebaobrany nie je discplinárnym previnením a nevidí žiadny zákonný dôvod byť disciplinárne trestaný, najmä keď príslušný príslušník ZVJS vo vychádzkovom dvorci si neplnil svoju služobnú povinnosť podľa § 37 ods. 2 cit. zákona hneď na začiatku, keď bol aktívne napadnutý iným odsúdeným, až po použitie sebaobrany.
2. Vyjadrenie žalovaného. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď uviedol, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody žiadosťou o predbežné prerokovanie, doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 04.08.2017. Nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť ako nedôvodnú a nárok žalobcu neuspokojilo, čo mu oznámilo písomne listom zo dňa 19.01.2018. Žalovaný uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu, upravená v zákone č. 514/2003 Z.z., je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: existencia škody, nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. nesprávnym úradným postupom. Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom. K existencii nesprávneho úradného postupu žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s účelovými a zavádzajúcimi tvrdeniami žalobcu, poukázal disciplinárne konanie č. 918751-1/2017-DT, v ktorom boli realizované aj svedecké výpovede, npor. G. C.a ako aj viacerých odsúdených, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že dňa 16.06.2017 došlo k vzájomnému fyzickému konfliktu žalobcu a ods. I. I., preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol verbálne ako aj fyzicky napadnutý ods. I., pričom sa pred ním iba bránil. To potvrdzuje aj skutočnosť, že obaja aktéri incidentu zo dňa 16.06.2017 boli predvedení na vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia v rámci ÚVTOS Ružomberok, pričom ústavná lekárka po prehliadnutí žalobcu ako aj ods. I. konštatovala, že obaja odsúdení majú znaky po vzájomnom fyzickom konflikte. K tvrdeniam žalobcu, že mu nebola zabezpečená ochrana podľa § 37 zákona č. 475/2005 Z.z. žalovaná uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, keďže obaja službukonajúci referenti režimu Oddelenia výkonu trestu (npor. C. a npor. Mgr. X.) vykonávajúci tzv. nárokovú vychádzku s odsúdenými na oddiele 1A si riadne plnili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo smerníc na výkon Režimovej činnosti, ako aj z § 31a zákona č. 475/2005 Z. z., kedy po začatí konfliktu medzi žalobcom a ods. I., k nim okamžite pristúpili a vyzvali ich, aby upustili od protiprávneho konania, na čo obaja odsúdení reagovali tak, že od seba odstúpili a následne bola obom vychádzka predčasne ukončená. Teda žalobcom identifikovaný postup príslušníka ZVJS nemožno subsumovať pod nesprávny úradný postup, priebeh incidentu zo dňa 16.06.2017 bol riadne prešetrený, a výsledkom tohto šetrenia bolo právoplatné uloženie disciplinárneho trestu žalobcovi v rámci disciplinárneho konania č. 918751-1/2017-DT, zároveň príslušník ZVJS postupoval pri riešení vzniknutého konfliktu podľa osobitných predpisov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu spôsobilého titulu v súvislosti s uplatneným právom na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Ďalej žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej postup orgánu verejnej moci, ktorý vyústi do rozhodnutia nie je možné napadnúť prostredníctvom žaloby o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, ale výlučne z titulu nezákonného rozhodnutia. Teda žalobca nie je oprávnený domáhať sa náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, ale výlučne z titulu nezákonného rozhodnutia. Ďalej žalovaný poukázal na znenie ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého je jednou z primárnych podmienok pre vznik nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia skutočnosť, aby napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a zároveň bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak by sa aj žalobca domáhal náhrady škody z titulu nezákonného rozhodnutia, nebola by naplnená táto podmienka, nakoľko rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 23.06.2017 a rozhodnutie o odvolaní zo dňa 27.06.2017 sú právoplatné a nikdy neboli zrušené ani zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. K
existencii nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno, vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani potrebu jej náhrady v požadovanej výške 500,- €. Žalobca si splnil výlučne elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do jeho práv bez toho, že by súčasne preukázal zásah v takej intenzite, ktorá by preukazovala existenciu nemajetkovej ujmy a zároveň odôvodňovala nevyhnutnosť peňažnej satisfakcie nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti je potrebné najskôr skúmať existenciu škodovej udalosti, v prípade žalobcu však neexistuje škodová udalosť, a preto nemožno hovoriť o vzniku nemajetkovej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom ani len v teoretickej rovine. V súlade s ustálenou judikatúrou zákon nezakladá prezumpciu vzniku nemajetkovej ujmy, t. j. že by v prípade nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy, základným vodítkom pre určenie vhodnej formy satisfakcie je podmienka, že sa musí jednať o zadosťučinenie primerané, teda také, ktoré poskytne poškodenej osobe vhodnú a účinnú nápravu. Súd je pri úvahe o primeranosti výšky finančného zadosťučinenia povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská, ktorými sú predovšetkým závažnosť nemajetkovej ujmy a overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole. Súd musí brať zreteľ na prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej sumy, ktorou je zabezpečiť primerané zmiernenie reálne preukázanej vzniknutej nemajetkovej ujmy. K existencii príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že ide o ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne ide o priamu väzbu javov, v rámci ktorého jeden jav vyvoláva druhý jav, keď v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V prípade žalobcu neexistuje spôsobilý titul pre uplatnenie práva na náhradu škody ani škoda a preto nie je možné dospieť ani k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou. Záverom žalovaný konštatoval, že podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nie sú v danom prípade naplnené.
3. Replika žalobcu. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení namieta, že nebola splnená základná podmienka vzniku nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci - nesprávny úradný postup, uviedol, že bude úlohou súdu v tomto konaní, aby na základe vykonaných dôkazov ustálil, či zo strany npor. C.a došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Predmetom disciplinárneho konania vedeného pod č. 918751-1/2017-DT bol skutok žalobcu a nie nesprávny úradný postup npor. C.a. Závery ohľadom postupu npor. C.a urobil správny orgán a tieto nie sú pre súd nijako záväzné, čo platí o to viac, že v disciplinárnom konaní žalobca ako odsúdený nemal možnosť zúčastňovať sa výsluchu svedkov, ktorí mohli byť zo strany konajúceho orgánu ovplyvňovaní, keďže ten má veľký vplyv na to, ako bude trest odňatia slobody vykonávaný. Pokiaľ žalovaný uvádza, že postup orgánu verejnej moci, ktorý vyústi do rozhodnutia, nie je možné napadnúť prostredníctvom žaloby o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, ale výlučne z titulu nezákonného rozhodnutia, zdôraznil, že v tomto prípade sa nenamieta nezákonnosť rozhodnutia o disciplinárnom previnení zo dňa 26.6.2017 č. 918751-1/2017- DT či druhostupňového rozhodnutia zo dňa 27.6.2017, ktorého predmetom bol skutok žalobcu, ale nesprávny úradný postup, ktorý predchádzal konaniu žalobcu. V disciplinárnom konaní sa právoplatne neposudzovalo, či sa npor. C. dopustil nesprávneho úradného postupu. Preto ani nebolo potrebné zrušenie rozhodnutia o disciplinárnom previnení, keďže to sa týkalo konania žalobcu a nie npor. C.a. Súd môže sám vyhodnotiť, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, žalobca poukázal, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k porušeniu práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti podľa § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z. Ide o ochranu základných ľudských práv a slobôd odsúdených podľa článkov 16 a 19 Ústavy Slovenskej republiky v špecifických podmienkach výkonu trestu odňatia slobody. V dôsledku nesprávneho úradného postupu boli porušené ústavné práva a slobody žalobcu, ktoré ústava chráni spomedzi všetkých práv a slobôd na prvom mieste. Zásah do týchto práv predstavuje pre poškodeného veľkú ujmu, keďže ide o jedny z najdôležitejších hodnôt - ľudská dôstojnosť a ochrana pred neoprávneným zaobchádzaním s ľudskou bytosťou a porušenie týchto hodnôt samo o sebe predstavuje závažný zásah do osobnostnej sféry poškodeného, ktorému tým vzniká nemajetková ujma. Žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v symbolickej výške 500,- €, a teda je splnená podmienka, aby peňažná náhrada bola prostriedkom spravodlivej nápravy a nie nástrojom na obohatenie poškodeného.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v rozsahu jej späťvzatia. Poukázal na výpoveď svedka I. Z., ktorý uviedol, že príslušníci ZVJS boli od konfliktu veľmi ďaleko, pričom je bežné, že sa prechádzajú medzi odsúdenými, sám sa vyjadril, že by to mala byť ich povinnosť a práve tým, že túto povinnosť nedodržali, mohlo dôjsť k tomu, že odsúdený I. napadol žalobcu, keby boli bývali bližšie, tak pri zaregistrovaní slovného konfliktu, ktorý tam najprv bol, mohli zareagovať včas, aby k napadnutiu žalobcu nedošlo.
5. Poverený zamestnanec žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na svojej procesnej obrane. Poukázal na predložený spisový materiál, z ktorého vyplýva, že konflikt medzi odsúdenými bol riešený v rámci disciplinárneho konania, ktoré je právoplatne skončené. Boli vykonané svedecké výpovede, nebolo preukázané žiadne pochybenie u príslušníka ZVJS, na základe ktorého by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, je to len v rovine tvrdení. Poukázal na neúčasť samotného žalobcu, čo svedčí o tom, ako pristupuje k žalobe. Ďalej poukázal na to, že svedok F. sa vyjadril, že príslušníci ZVJS to riešili hneď v priebehu niekoľkých sekúnd, mal za to, že inak ani zakročiť nemohli a že postupovali v súlade s osobitnými predpismi, štandardné je, že sa aj prechádzajú aj stoja pri dverách, to určuje samotný režim, aj vnútorné právne predpisy, tým, že je tam veľa odsúdených, nie je možné, aby boli pri každom jednom odsúdenom v rozhodnej chvíli, nakoľko sú dvaja príslušníci a niekoľko desiatok odsúdených.
6. Svedok N. F. vo svojej výpovedi uviedol, že stalo sa to na vychádzke, odsúdený I. bol napadnutý odsúdeným I.. Prišli k sebe, niečo si rozprávali, medzitým I. udrel I. do tváre. Potom sa to zvrtlo, I. sa ocitol na zemi, medzitým prišli príslušníci. I. I. nejako spacifikoval, keby I. chcel I. ublížiť, tak by mu ublížil. Potom ešte, keď tam pribehol príslušník, keď ich rozdeľoval, I. kopol I. do nohy. Príslušník ZVJS hneď, ako to zbadal, tak tam prišiel, mohlo to byť do 10 sekúnd, možno aj skôr. Zbehlo sa to rýchlo, medzitým príslušník tiež tam rýchlo prišiel. Bolo tam možno 40-50 ľudí. Nevedel uviesť, ako ďaleko bol príslušník ZVJS od odsúdených, keď došlo ku konfliktu.
7. Svedok I. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že I. I. počas rannej vychádzky udrel I. do tváre, potom sa dostali na zem, po chvíli sa postavili, prišli príslušníci ZVJS a ešte I. kopol I. do operovanej nohy. Vychádzkový dvor má 30 metrov, on presne nevnímal reakcie príslušníkov ZVJS, videl ale, že pristúpili k týmto dvom odsúdeným, ktorí boli v konflikte. Na otázku, ako ďaleko boli od incidentu príslušníci ZVJS, uviedol, že keď vychádza z toho, kde vždy stoja príslušníci a z toho, kde došlo ku konfliktu, vzdialenosť je nejakých 30 metrov, pokiaľ sa však neprechádzajú medzi odsúdenými, čo je bežné.
8. Svedok M. I. vo svojej výpovedi uviedol, že bol svedkom konfliktu odsúdeného I. s odsúdeným I. a podrobnosti si v tejto chvíli nepamätá bližšie, lebo to bolo cca pred rokom. Na otázku, ako pri danom konflikte zasiahli príslušníci prítomní ZVJS na vychádzkovom dvorci, tento odpovedal, že boli tam dvaja príslušníci, ktorí ich rozdelili, potom ešte I. kopol I. do boľavej nohy. Príslušníci ZVJS mohli byť vzdialení od odsúdených I. a I. nejakých 15-20 metrov, dvor má 20 metrov a príslušníci stáli na druhej strane dvora ako títo dvaja odsúdení. Príslušníci ZVJS sa medzi odsúdenými na vychádzkovom dvore prechádzajú.
9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to najmä s fotokópiou spisového materiálu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody vo veci disciplinárneho konania vedeného voči odsúdenému Q. I. č. disc. konania 918751-1/2017-DT, osobitne s oznámením o disciplinárnom previnení, so záznamom o výpovedi svedka npor. G. C.a, záznamom o výpovedi svedka M. I.a, záznamom o výpovedi svedka N.a F., záznamom o výpovedi svedka B. U., záznamom o výpovedi svedka G. S., s rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 26.6.2017, s odvolaním odsúdeného voči tomuto rozhodnutiu a napokon s rozhodnutím o odvolaní zo dňa 27.6.2017.
10. Na základe takto vykonaného dokazovania, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4, veta prvá, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1, 2 Zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1)Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti. (2)Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo hrozbu porušenia práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému.
11. V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na zaplatenie 500,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom príslušníka ZVJS npor. G. C.a, ktorý podľa žalobcu nevykonal žiadne opatrenie na zabránenie konaniu, ktoré by ho chránilo pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti ako to vyžaduje § 37 zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd konštatuje, že v danej veci bola splnená zákonná požiadavka predbežného prerokovania nároku v zmysle ustan. § 15 a nasl. Zák. č. 514/2003 Z.z. - žalovaný neuspokojil nárok žalobcu na náhradu škody v zákonom stanovenej lehote a preto poškodený sa domáhal uspokojenia tohto nároku na súde. Súd zistil z pripojeného spisového materiálu ÚVTOS č. 918751-1/2017-DT, a to najmä z rozhodnutia zo dňa 26.6.2017, že žalobca bol uznaný za vinného, že dňa 16.6.2017 o 08:45 hod. na vychádzkovom dvorci pod strážnou vežou č. 2 počas vychádzky došlo k fyzickému konfliktu medzi ods. Františkom Muchom a odsúdeným I. I., odsúdení sa vzájomne fyzicky napadli, následne po výzve referentov režimu od seba odstúpili, teda žalobca porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku podľa § 39 písm. b) zákona a tým spáchal disciplinárne previnenie, za čo mu bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. e) zákona a to umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 7 dní.
12. Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci upravuje Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, táto zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou a je daná za súčasného splnenia zákonných podmienok: existencia škody, nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a napokon príčinná súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím orgánu štátu resp. nesprávnym úradným postupom. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia týchto zákonných podmienok je na žalobcovi. Žalobca v spore tvrdil, že zo strany npor. C.a došlo k nesprávnemu úradnému postupu príslušníka ZVJS C.a, ktorý podľa žalobcu nevykonal žiadne opatrenie na zabránenie konaniu, ktoré by chránilo žalobcu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti v zmysle ust. § 37 Z.č. 475/2005 Z.z. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu popieral. Zákonodarca nepristúpil k definícii nesprávneho úradného postupu, len príkladmo uviedol v zákone č. 514/2003 Z.z. pochybenia orgánu verejnej moci, ktoré spadajú pod nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci je akékoľvek konanie tohto orgánu pri výkone verejnej moci alebo opomenutie konania zo strany tohto orgánu pri výkone verejnej moci, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi - podstatné je, aby k takémuto konaniu alebo opomenutiu došlo pri výkone verejnej moci. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v disciplinárnom konaní sa neposudzovalo, či sa npor. C. dopustil nesprávneho úradného postupu, ale predmetom tohto disciplinárneho konania bol skutok žalobcu a ustáliť, či prísl. ZVJS npor. C. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, môže súd v tomto spore. Podľa názoru súdu predmetné disciplinárne konanie nevylučuje porušenie povinnosti príslušníka ZVJS npor. C.a v zmysle ustan. § 37 Z.č. 475/2005 Z.z. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi. Žalobca k tomuto svojmu tvrdeniu navrhol vykonať dôkazy, vypočuť svedkov, ktorí boli prítomní pri incidente s odsúdeným I.. Súd z výpovedí svedkov N.a F., I. Z. a M.a I.a nezistil nesprávny úradný postup zo strany príslušníka ZVJS npor. C.a, konkrétne z výpovede svedka N.a F. vyplynulo, že prísl. ZVJS hneď ako zbadal, že došlo ku konfliktu, tak tam prišiel, mohlo to byť do 10 sekúnd, možno aj skôr, zbehlo sa to rýchlo, príslušník tam tiež rýchlo prišiel. Aj z výpovede svedka I. Z. vyplynulo že videl, ako príslušníci ZVJS pristúpili k týmto dvom odsúdeným, ktorí boli v konflikte. Z výpovede svedka M.a I.a vyplynulo, že v čase konfliktu boli na vychádzkovom dvorci prítomní dvaja príslušníci, ktorí odsúdených I. a I. rozdelili. Z uvedeného súd vyhodnotil, že žalobcovi sa v tomto spore nepodarilo preukázať tvrdenie, že zo strany príslušníka ZVJS npor. C.a došlo k porušeniu ustan. § 37 Z.č. 475/2005 Z.z., nakoľko po zistení konfliktu týchto dvoch odsúdených vykonal opatrenia na zabránenie takéhoto konania - rýchlo k nim prišiel, rozdelil ich. Zo spisového materiálu ÚVTOS z predmetného disciplinárneho konania voči ods. I. vyplynulo, že obaja príslušníci ZVJS prítomní v danom čase vychádzky vo vychádzkovom dvorci vyvinuli úsilie zabrániť v ďalšom pokračovaní konfliktu medzi týmito odsúdenými tak, že oboch odsúdených vyzvali, aby upustili od svojho konania, čo oni uposlúchli a postavili sa, ešte ods. I. následne kopol ods. I. do nohy, na čo boli obaja odsúdení vyvedení na oddiel a umiestnení na cely. Týmto konaním došlo k ochrane žalobcu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti v zariadení na výkon trestu odňatia slobody. Súd dospel k záveru, že postup príslušníka ZVJS npor. C.a bol v súlade so zákonom, nedošlo k porušeniu ustan. § 37 Z.č. 475/2005 Z.z. Vzhľadom k tomu súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojho tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe príslušníka ZVJS npor. C.a. Ako bolo uvádzané už vyššie, nesprávny úradný postup je jednou z nevyhnutných podmienok zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci podľa Z.č. 514/2003 Z.z., ktoré musia byť splnené kumulatívne a v prípade neexistencie čo i len jednej z nich zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je daná. Tak tomu je aj v tomto prípade a z týchto dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 500,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom zamietol ako nedôvodnú. K námietke žalobcu, že príslušník ZVJS sa nachádzal na opačnej strane dvorca, súd poznamenáva, že vzhľadom na počet odsúdených a veľkosť vychádzkového dvorca, ako vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov Z. a I.a, je zrejmé, že nemožno reálne zabezpečiť prítomnosť príslušníka ZVJS pri každom odsúdenom v každom okamihu vychádzky vo vychádzkovom dvorci a tak absolútne vylúčiť vznik konfliktu medzi odsúdenými. Relevantné však je, že príslušník ZVJS po zistení konfliktu medzi odsúdenými v danom prípade rýchlo a účinne zakročil.
13. Zároveň pokiaľ žalobca vzal späť žalobu v časti o zabezpečenie zrušenia disciplinárneho trestu v osobitných záznamoch žalobcu, súd konanie v uvedenej časti zastavil s poukazom na ustan. § 145 ods. 2 CSP v spojení s ustan. § 146 ods. 1 CSP. Súd poznamenáva, že k späťvzatiu žaloby v uvedenej časti došlo skôr než sa začalo pojednávanie a preto súhlas žalovaného k tomuto úkonu potrebný nebol.
14. Súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd konštatuje, že v časti o zaplatenie sumy 500,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy bol úspešný žalovaný, keďže súd žalobu zamietol a v časti o zabezpečenie zrušenia disciplinárneho trestu v osobitných záznamoch žalobcu bolo síce konanie zastavené na základe späťvzatia žaloby v uvedenej časti, avšak bez uvedenia relevantného zdôvodnenia, preto súd vzhliadol procesné zavinenie zastavenie konania v tejto časti u žalobcu a v nadväznosti na to priznal náhradu trov konania žalovanému.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.