Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-51-2017.pdf
PDF · 119.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9T/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného H. Š., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a)) Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 v Dolnom Kubíne takto
rozhodol:
Obžalovaný H. Š., nar. XX.XX.XXXX Y. G. F., trvale bytom Y. XXX, adresa na doručovanie písomností A. XXX,
je vinný, že
v presne nezistený deň mesiaca apríl 2016 od 21.04.2016 do 30.04.2016 v obci Istebné prevzal v areáli autoservisu „Štítik“ od H. F. osobné motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA, typ: AC KOMBI, VIN: TMBUH21Z178014892 čiernej metalízy, EČ: G. XXXBC za účelom jeho opravy po dopravnej nehode a toto do dnešného dňa vlastníkovi, aj napriek výzvam oprávnenej osoby nevrátil, čím poškodenej obchodnej spoločnosti C. F. R..K..S.. R. R. U.. P.S. XXXX, G. F. XXX XX, IČO: XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 3.312,- eur,
teda
si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
čím spáchal
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
9T/51/2017
a za to sa
odsudzuje:
Podľa §§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), 38 ods. 2, 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej strane C. F. R..K..S.. R. R.G. U.. P. XXXX, G. F., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 3.312,- eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 10.11.2017 obžalobu voči obžalovanému pre skutok tak, ako je opísaný vo výroku rozsudku.
Po doručení obžaloby a predvolania na hlavné pojednávanie obžalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018 požiadal, aby sa hlavné pojednávanie, ako aj prípadné konanie pred odvolacím súdom vykonalo v jeho neprítomnosti (č.l. 282), preto súd s poukazom na ust. § 252 ods. 2 Tr. por. vykonal hlavné pojednávanie bez účasti obžalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov H. F., E. F., X. F., S. Š., následne podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por. so súhlasom obhajcu a prokurátora prečítal zápisnice o výsluchu svedkov D. V., H. R., A. Š., Š. F., U. F., H. J. F., Z. L., zápisnicu o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom E. F., zápisnice o rekognícii a odborné vyjadrenie, následne postupom podľa § 269 ods. 1 Tr. por. prečítal listinné dôkazy, a to osvedčenie o evidencii, kúpnu zmluvu, príjmový doklad, záznam o vrátení veci, záznam k odťahu vozidla, rozhodnutie o priestupku, záznam, správu s prílohami, správu OR PZ Dolný Kubín, správu spoločnosti JELLYFISH OCP a.s., správu S. A., odpis z registra trestov a výpis z ústrednej evidencie priestupkov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prokurátor prečítal zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného konania na č.l. 28 až 30 spisu a z tejto bolo zistené, že s poškodeným sa pozná už niekoľko rokov, pretože s ním spolupracoval na oprave motorových vozidiel. Na jar rok 2016 spôsobil poškodený dopravnú nehodu v Párnici a následne ho žiadal, aby túto zobral na seba, čo aj urobil a za toto mu poškodený sľúbil 2.000,- eur, pričom v tom čase boli kamaráti. Pri dopravnej nehode bolo poškodené vozidlo H. F. a to Škoda Octavia RS. Poškodený ho požiadal, aby mu toto vozidlo opravil a že sa vozidlo následne predá, pričom z peňazí za predaj mu zaplatí za opravu a tiež spomínaných 2.000,- eur za dopravnú nehodu. Vozidlo bolo na polícii a po asi troch až štyroch dňoch poškodený zabezpečil prevoz vozidla do servisu otca obžalovaného, kde obžalovaný vykonal opravu vozidla. Dohoda znela tak, že si poškodený príde po opravené vozidlo, neskôr mu ale telefonoval, že keď bude 9T/51/2017
auto opravené, má ho dať jeho bratovi E.. Po nejakom čase napísal E. F. SMS a pýtal sa, či je vozidlo opravené, na čo mu obžalovaný uviedol, že bude hotové v sobotu a v teň deň si poňho môže prísť. To sa aj uskutočnilo, v tú konkrétnu sobotu prišiel po vozidlo E. F., pričom do autoservisu prišiel na vozidle Audi A8 čiernej farby, na ktorom bolo evidenčné číslo začínajúce písmenami IL. Kto vozidlo šoféroval nevie. E. F. mal pri sebe evidenčné čísla a technický preukaz, pričom povedal, že na vozidlo už má kupca a bude ihneď odpredané. E. F. vošiel do areálu autoservisu, obžalovaný s ním išiel ku Škode Octavia, na vozidlo pripevnil evidenčné čísla a z autoservisu odišiel. Pri odovzdávaní vozidla boli prítomní X. F., V. F., H. R., S. Š. C. D. V., ktorí v tom čase sedeli v altánku v areáli autoservisu. Vedel o tom, že E. F. je bratom H. F., spoznal ho pred niekoľkými rokmi tiež ako automechanika. Keď sa poškodený vrátil z výkonu trestu odňatia slobody tak za ním prišiel a pýtal sa, že čo to skúša na polícii ohľadom dopravnej nehody, a že keď tú dopravnú nehodu na seba nezoberie, tak povie, že mu vozidlo ukradol obžalovaný. Bol za obžalovaným ešte niekoľkokrát a vždy mu bolo povedané, že si po vozidlo prišiel jeho brat E. F., ktorému bolo odovzdané. Meno F. mu nič nehovorí, nespomína si ani na žiaden telefonát s ním.
Poškodený H. F. uviedol, že Škodu Octaviu RS kúpil niekedy v apríli 2016 s tým, že vozidlo ďalej predá. V mesiaci apríl 2016 však H. Š. spôsobil dopravnú nehodu ako vodič tohto vozidla, pričom nehoda bola vyšetrovaná ODI Dolný Kubín. Po tejto nehode sa dohodli, že obžalovaný opraví vozidlo na svoje náklady čo najskôr. Po vyšetrení dopravnej nehody prišiel po vozidlo na políciu A. Š. v tom čase na vozidle Kia s vozíkom, vozidlo sa na vozík naložilo a on s nimi už ďalej nešiel. Boli dohodnutí, že obžalovaný vozidlo opraví čo najskôr, lebo on mal na vozidlo kupcu. Tiež mu to súrilo, lebo mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody. Obžalovaný sa stále vyhováral, že raz meškajú diely alebo iné výhovorky. Napokon musel nastúpiť výkon trestu, tak ešte pred nástupom požiadal rodičov, aby auto od obžalovaného opravené vyzdvihli. Keď sa vrátil z výkonu trestu, vozidlo stále nebolo vrátené a nebolo mu vrátené ani doposiaľ. Na ostatné si už nespomína. Uvedené vozidlo kúpil od H. F. B. J. za 7.500,- eur, ale bližšiu adresu nevie. Dopravnú nehodu v apríli 2016 spôsobil na tomto vozidle obžalovaný, keď
v Párnici v zákrute dostal šmyk a vyleteli do garáda. On z miesta nehody utiekol, poškodený ostal pri vozidle, kým vec neriešila polícia. Oni si vozidlo prevzali a následne po dohode, že obžalovaný škodu uhradí, bolo vozidlo z polície odovzdané. Obžalovaný bol uznaný za vinného v priestupkovom konaní za túto dopravnú nehodu. Po nehode bolo vozidlo nepojazdné. Vozidlo v čase kúpy od H. F. malo niečo so štartovaním, teda bolo poškodené. Na vlastné náklady si ho opravil a nehodou mohla byť spôsobená škoda okolo 3.000,- eur. Dohoda s obžalovaným bola taká, že v priebehu dvoch týždňov od prevzatia vozidla bude toto opravené. Predtým ako nastúpil výkon trestu, rodičov aj brata požiadal, nech počas jeho neprítomnosti opravené vozidlo prevezmú. Počas telefonátu s bratom, kým bol vo výkon trestu sa dozvedel, že vozidlo stále nie je odovzdané a že obžalovaný naďalej sľubuje jeho opravu. Počas výkonu trestu, čo bol 4 mesiace sa brat viackrát pokúšal vozidlo získať, časom sa mu obžalovanému už ani nedarilo dovolať. Keď sa ja vrátil z výkonu trestu, ani jemu obžalovaný telefón nedvíhal, nereagoval na SMS a snažil sa ho aj viackrát navštíviť ale márne, až po dlhšom čase sa stretli a obžalovaný mu povedal, že vozidlo je hotové, tak si pýtal od neho kľúče s tým, že kde sa nachádza, na čo obžalovaný povedal, že vozidlo nemá, že si ho bol prevziať pán F., ktorému vraj poškodený dlhoval peniaze za vozidlo VW Passat. Je pravdou, že takéto vozidlo od pána F. kúpil, preto ho zavolal k sebe do servisu, aby si veci vyjasnili, lebo on tvrdil, že vozidlo Škoda nemá a nič o tom nevedel. Mobilom teda zavolal obžalovanému, pričom pustil 9T/51/2017
hlasitý reproduktor a on potvrdil, že prevzal od pána F. auto, na čo poškodený povedal, že pán F. stojí pri ňom a že toto vôbec nie je pravda, na čo obžalovaný telefón zložil. Obžalovaný sa s ním skontaktoval až po tom, ako podal trestné oznámenie a tvrdil, že vozidlo vráti, ak toto oznámenie stiahne. Dva týždne sa ale nič nedialo a vozidlo stále nevrátil. Pred nehodou mali dobré vzťahy, aj spolupracovali. T.č. nie sú v žiadnom kontakte, ani o to nemá záujem. Audi A8 čiernej farby patrí Z. F., brat na ňom nejazdí. Ohľadne autorádia uviedol, že záujemca o kúpu Škody Octavia autorádio nechcel, preto sa následne odpredalo. Čo sa týka záujemca o kúpu Škody Octavia, tak vie, že bol zo Sučian, ale kto konkrétne to bol nevie. Vozidlo kúpil začiatkom apríla 2016 od H. F.. Bolo to na základe písomnej kúpnej zmluvy a v rámci prípravného konania ju do spisu nedoložil, lebo ju nevedel nájsť. Prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte sa uskutočnil v máji 2016, resp. nevie kedy presne. Vlastníkom vozidla pri dopravnej nehode bol H. F. a poškodený príslušníkom PZ pri šetrení nehody uviedol, že toto vozidlo kúpil od H. F., ale v čase nehody je stále vlastníkom H. F.. On v tom čase robil v zahraničí, vozidlo ešte nebolo prepísané a policajtom povedal, že má na vozidlo kúpnu zmluvu. Doposiaľ kúpnu zmluvu v písomnom vyhotovení nikomu nepredložil, lebo ju nevedel nájsť. Kupcu na Škodu Octavia už mal pred nehodou. Niekedy v apríli 2016 z vozidla Škoda Octavia vymontoval autorádio po tom, ako sa so záujemcom o kúpu tohto vozidla dohodli na cene. Vozidlo bolo v základnej výbave, tieto komponenty aj vo vozidle boli. Vozidlo v čase dopravnej nehody nemalo založené predmetné autorádio. Po nahliadnutí do spisu potvrdil, že na č.l. 5 a 6 je kúpna zmluva, ktorú uzavrel na vozidlo Škoda Octavia RS. Pri kúpe vozidla od predávajúceho obdržal všetky potrebné doklady a vozidlo na dopravnom inšpektoráte prepisoval osobne on.
Svedok E. F. vypovedal, že keď bol brata (H. F., pozn. súdu) zaviezť do výkonu trestu odňatia slobody, tak mu povedal, že sa má za týždeň zastaviť u obžalovaného po jeho vozidlo a zobrať ho. Brat mu dal číslo na obžalovaného, ktorému telefonoval, ale nedvíhal, tak mu napísal SMS, na ktorú odpísal, že si má po vozidlo prísť nasledujúcu sobotu. V sobotu nemohol ísť, tak povedal, že po vozidlo príde buď v nedeľu večer alebo v pondelok. V nedeľu večer mu už ale obžalovaný telefón nedvíhal, hoci mu volal viackrát. Následne išiel aj s kolegom osobne do dielne, kde bol jeho otec a ten povedal, že nevie kde sa obžalovaný nachádza. V tom čase tam vozidlo bolo prikryté plachtou. Otec obžalovaného však povedal, že toto nie je jeho problém a že on toto nerieši, že si to má vyriešiť jeho syn. Opäť mu volal, ale neúspešne. Jednalo sa o vozidlo Škoda Octavia RS čiernej farby, ktorú kúpil brat v Pucove. Po toto vozidlo bol s ním. O dopravnej nehode sa dozvedel iba z počutia. V autoservise keď sa stretol s obžalovaného otcom, bol na modrom Forde Ranger. Používal len svoju Fabiu sedan sivej farby. Vozidlo Audi A8 čiernej farby skúšal a jazdil na ňom len dočasne. Na tomto aute ale v uvedenom servise nebol. Obžalovaného pozná ho z videnia, raz sa v minulosti stretli na opekačke. Jeho otca nepoznal, iba keď sa pri tom jednom raze stretli. Nevie či jeho brat obchoduje s autami, ak nejaké má, tak ich opravuje. Škodu Octaviu RS brat kúpil pre seba. Vo vozidle pri kúpe bolo originálne rádio od výroby. Bratovi pri opravách vozidiel nepomáha. Aké autorádio bolo vo vozidle v čase nehody nevedel. V čase keď boli kupovať Škodu Octaviu, jeho brat mal ďalšie vozidlo buď Audi alebo Renault.
Svedok X. F. vypovedal, že býval v drevenici u S. Š. blízko autoservisu v Istebnom. Obžalovaného aj poškodeného pozná osobne. H. Š. pozná cez jeho otca, u ktorého býval a poškodeného H. F. pozná cez obžalovaného, pretože v istom období boli kamaráti, mali spolu aj nejaké pracovné kontakty a navštevovali sa. Škoda Octavia bola v autoservise u S. Š. po nehode, ktorá bola niekde pri Istebnom. 9T/51/2017
Vozidlo bolo uložené v zadnej časti v šope a až neskôr sa dozvedel, že je predmetom konania na súde. E. F. videl prvýkrát pred pojednávacou miestnosťou. Je možné, že ho zaregistroval v areáli Š.V. v čase, keď poškodený bol vo výkone trestu, oni sa však podobajú, takže si nie je istý. Po nehode vozidla Škoda Octavia bol poškodený vo výkone trestu odňatia slobody, a keď on s obžalovaným išiel do autoservisu, tak tam stálo čierne Audi, pri ktorom stála osoba, ktorá sa veľmi podobala na poškodeného. Ešte si povedal, či už ho pustili z výkonu trestu, avšak vedel, že to on nie je, keďže poškodený bol stále vo výkone trestu. Táto osoba si aj vozidlo zobrala. S obžalovaným išiel do autoservisu, pretože v tom čase v areáli býval. Bežne do autoservisu chodieval, v areáli aj kŕmil psov. Do servisu bežne autá prichádzajú a odchádzajú z neho. Nemal dôvod v tomto konkrétnom prípade zaujímať sa o to, kto a prečo vozidlo odváža. Čierne Audi stálo pred bránou autoservisu, obžalovaný otvoril bránu, vozidlo vošlo dnu. Čo sa už ďalej dialo nevie. Vozidlo Škoda Octavia zo servisu odišlo spolu s čiernym Audi a ľuďmi, ktorí tam prišli. Keď vozidlo odišlo, sa v areáli pohyboval, lebo v tom čase tam býval. Myslí si, že obžalovaný v tom autoservise ostal.
Prokurátor navrhol prečítať zápisnicu o výpovedi svedka z prípravného konania z č.l. 93 vzhľadom na podstatné rozpory medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní a v konaní pred súdom a po prečítaní zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania ho požiadal o odstránenie rozporov, na čo svedok uviedol, že si s určitosťou lepšie spomínal na priebeh udalostí pri výsluchu v prípravnom konaní ako v konaní pred súdom. Teda to čo uvádzal vo výpovedi pred príslušníkom polície je pravdou. Celé sa to udialo v doobedňajších hodinách. Nevie si spomenúť, či ešte niekto v autoservise okrem ľudí, ktorých spomínal, bol. Vedľa priestoru, kde bola Octavia zaparkovaná sa nachádza altánok, v ktorom sa dá sedieť. S odstupom času si nespomína, či v tom altánku v uvedenom čase niekto sedel. Určite tam nik nesedel, keď vchádzali dovnútra. Tiež netuší o aký deň v rámci týždňa sa jednalo. Myslí si, že v tom čase boli prázdniny.
Z prečítanej výpovede svedka na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že vo výpovedi na č.l. 93 uvádzal, že od januára roku 2016 až do decembra 2016 býval v A. v drevenici S. Š.. Osobne pozná obžalovaného aj poškodeného a má vedomosť o tom, že v roku 2016 mal poškodený Škodu Octavia RS tmavej farby, ktorá bola poškodená pri dopravnej nehode a bola opravovaná obžalovaným v servise jeho otca v A.. V lete v roku 2016 prišiel za ním obžalovaný a išli spolu do servisu a keď kráčali po hlavnej ceste a od servisu boli vzdialení asi 50 metrov, videli pred servisom vozidlo Audi čiernej farby a pri tomto vozidle stála osoba, ktorá sa mu podobala na poškodeného. Obžalovaného sa opýtal, či už F. pustili z výkonu trestu. Či mu na to obžalovaný odpovedal si nespomínal. Obžalovaný išiel otvoriť vstupnú bránu, on išiel k budove servisu a obžalovaný ostal so spomínanou osobou a následne obaja aj s vozidlom vošli do areálu servisu. Keď vyšiel z budovy videl, že obžalovaný aj s tou neznámou osobou a vozidlom Audi boli v časti servisu, kde stála Octavia poškodeného, ktorá nemala evidenčné čísla a obžalovaný aj spomínaná osoba sa medzi sebou rozprávali. Či a ako vozidlo H. F. opustilo areál servisu nevedel, ale po tejto návšteve ho už v servise nevidel. Keď sa priblížil k neznámej osobe tak zistil, že sa nejedná o H. F..
Svedok S. Š. vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah s obžalovaným, ktorý je jeho syn, využil svoje zákonné právo podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a vo veci odmietol vypovedať. Obhajca vzhľadom na vyjadrenie svedka navrhol, aby mu bola poskytnutá možnosť prečítať zápisnicu o výsluchu svedka z prípravného konania a to na č.l. 94 až 97. S poukazom na 9T/51/2017
ust. § 263 ods. 4 Tr. por. so súhlasom súdu obhajca prečítal zápisnicu o výsluchu svedka z prípravného konania, pričom bolo zistené, že tento svedok so svojim synom - obžalovaným nebýva v jednom dome a ich vzťahy sú rôzne. O nehode syna vedomosť nemal, tiež si nevšímal aké vozidlá syn opravuje. Čo sa týka poškodeného tak vie o koho sa jedná, je to tiež automechanik a jeho syn sa s ním pozná. Nevie na akom vozidle H. F. jazdí, ani či mu jeho syn nejaké vozidlá v autoservise lakoval.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 11 Tr. por. súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 213 ods. 2 písm. a) Tr. zák., prečinu sprenevery sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci (do držby) s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Osoba, ktorá vec zverila, nemusí byť jej vlastníkom. Zverenou vecou je aj motorové vozidlo alebo iná vec odovzdaná do opravy (R 16/1985). Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Sprenevera je trestným činom, ak je na cudzom majetku spôsobená aspoň škoda malá. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý spravidla vznikne až neskôr, nie hneď pri zverení veci. Väčšou škodou je škoda dosahujúca sumu najmenej 2660,- eur (§ 125 Tr. zák.). Za zverenú vec v zmysle § 213 <aspi://module='aspi'&link='300/2005%20Z.z.%2523P213'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. sa považuje aj vec vo vlastníctve inej osoby (a teda vo vzťahu k páchateľovi vec cudzia), ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť( R 2/2002 ).
9T/51/2017
Podľa § 15 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, je prečinom sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný ako osoba plne trestne zodpovedná a v úmysle priamom. Je potrebné uviesť, že obžalovaný potvrdil prevzatie vozidla poškodeného do opravy s tým, že po nehode bolo odvezené do autoservisu jeho otca a dohoda medzi ním a poškodeným bola taká, že po oprave si vozidlo vyzdvihne poškodený, neskôr ho poškodený telefonicky požiadal, aby vozidlo odovzdal jeho bratovi E. F., ktorý si s obžalovaným dohodol prevzatie vozidla v „sobotu“. Po vozidlo skutočne v tento deň prišiel E. F. na osobnom motorovom vozidle Audi A8 čiernej farby, evidenčné číslo začínalo písmenami IL. Vozidlo šoféroval niekto iný, túto osobu obžalovaný nevidel. Ján Koreň priniesol evidenčné čísla pre motorové vozidlo Škoda Octavia,
tiež technický preukaz a vyjadril sa, že na vozidlo má kupca a bude ihneď predané. Podľa obžalovaného pri odovzdávaní vozidla boli prítomní X. F., V. F., H. R., S. Š. C. D. V., ktorí v tom čase sedeli v altánku, ktorý je v areáli autoservisu. Keď sa poškodený vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, prišiel za ním a povedal mu, že ak dopravnú nehodu na seba nezoberie, oznámi polícii, že mu ukradol auto. Bol za ním ešte niekoľkokrát a pýtal sa na Škodu Octavia, obžalovaný mu vždy povedal, že vozidlo zobral jeho brat E.. Na telefonát s pánom F. si nespomínal. Tieto tvrdenia obžalovaného súd vyhodnotil ako jeho obranu, v kontexte ďalších výpovedí svedkov však vyzneli ako nepravdivé. Tieto tvrdenia boli priamo vyvrátené výpoveďami poškodeného a svedka E.X. F., ktoré zhodne potvrdili prevzatie vozidla na opravu a dohodu o spôsobe jeho odovzdania, ale aj výpoveďou X. F. z prípravného konania, v ktorej potvrdil, že vedel o tom, že poškodený vlastnil Škodu Octavia RS čiernej farby a toto vozidlo malo nehodu, pričom sa opravovalo v autoservise u Štítika. V lete roku 2016 išiel s obžalovaným do autoservisu, pričom pri bráne stálo tmavé osobné motorové vozidlo. Osoba pri vozidle sa podobala na H. F., avšak vedel, že poškodený v tom čase stále bol vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný otvoril bránu servisu, vozidlo vošlo dnu do dvora a vtedy rozoznal, že sa jednalo o vozidlo Audi, s evidenčným číslom začínajúcim na písmená IL. Obžalovaný sa rozprával s osobou, ktorá sa podobala na poškodeného a neskôr zo servisu odišla aj Škoda Octavia čiernej farby. Keď bol svedok pri neznámej osobe bližšie, zistil, že sa nejednalo o poškodeného. Svedkovia Š. F. a U. F. potvrdili, že ich syn H. bol vlastníkom vozidla Škoda Octavia RS čiernej farby a toto vozidlo bolo dané do opravy Š. G. A., pričom vozidlo mal z opravy vyzdvihnúť druhý syn E., vozidlo sa však „stratilo“ a poškodenému vrátené nebolo. H. J. F. v prípravnom konaní vyvrátil tvrdenia obžalovaného a poprel, že by on mal byť osobou, ktorá si zobrala motorové vozidlo patriace poškodenému, bol svedkom toho, ako poškodený dal na hlasitý odposluch telefonický rozhovor s obžalovaným, pričom hlas v telefóne tvrdil, že práve on si mal vozidlo zobrať, čo nebola pravda. Celé leto bol v Rakúsku a domov sa vrátil až v októbri. Z. L. potvrdil výpoveď E. F. v tom, že bol osobne s E. F. v A., kde E. F. navštívil autoservis Š., z jeho rozprávania sa dozvedel, že vozidlo v čase návštevy ešte nebolo opravené. Osoby označené obžalovaným - X. F., V.Á. F., H. R., S. Š. C. D. V. nepotvrdili, že by boli prítomné pri odovzdaní vozidla E. F.. Súd výpovede svedkov E. F., H. 9T/51/2017
J. F. a poškodeného vyhodnotil ako vierohodné, logicky vysvetľujúce priebeh udalostí a logicky popisujúce konanie obžalovaného.
Súd je toho názoru, že v rámci dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo k ústnej dohode o oprave vozidla Škoda Octavia, pričom poškodený zveril svoje osobné motorové vozidlo obžalovanému za účelom vykonania jeho opravy. Rovnako bolo preukázané, že vozidlo po oprave malo byť odovzdané E.Á. F. z dôvodu nástupu poškodeného na výkon trestu odňatia slobody. Túto skutočnosť možno považovať za doplnenie pôvodnej dohody v časti týkajúcej sa odovzdania vozidla po jeho oprave. Ako poškodený tak aj obžalovaný toto ústne dojednanie nerozporovali. Bolo preukázané, že ústna dohoda sa začala realizovať prevozom predmetného vozidla do autoservisu v A., pričom obžalovaný mal vykonať opravu vozidla s primeranou starostlivosťou a za stav vozidla niesol plnú zodpovednosť až do jeho preukázateľného odovzdania po oprave. Vozidlo nebolo odovzdané zápisnične a hoci obžalovaný odovzdanie vozidla E. F. v priebehu celého konania neustále deklaroval, z výpovedí poškodeného, E. F. a X. F. vyplýva, že vozidlo E. F. odovzdané nebolo. Rovnako nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného, že by si mal vozidlo odviezť pán F., nakoľko tento žiadne vozidlo od obžalovaného neprevzal a tvrdenia obžalovaného uvádzané v telefonickom rozhovore označil za klamstvo. Bolo povinnosťou obžalovaného po tom ako mu bolo zverené vozidlo poškodeného nakladať s ním tak, aby vlastníkovi nebola spôsobená žiadna škoda a to vrátane odovzdania vozidla oprávnenej osobe. Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, že obžalovaný nakladal s motorovým vozidlom, ktoré mu zveril poškodený takým spôsobom, že vozidlo v súčasnosti nie je v držbe poškodeného a nie je známe, kde sa t.č. nachádza.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2015 vyplýva, že H. F. predal poškodenému osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia RS rok výroby 2006, farby čiernej metalízy, ŠPZ G. XXX L. za sumu 7.000,- eur. Podľa údajov o evidencii vozidla bolo toto následné zaevidované na spoločnosť C. F., R..K..S.. R. R. Y. G. F., A.: XX XXX XXX a to dňa 06.05.2016. Podľa odborného vyjadrenia č. 95/2016 zo dňa 20.10.2016 malo vozidlo po dopravnej nehode hodnotu 2.808,- eur, pred dopravnou nehodou ku dňu 20.04.2016 hodnotu 3.312,- eur. Podľa rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-DK-ODI2-P-68/2016 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), b), k) Zákona o priestupkoch a to za spôsobenie škodovej udalosti na vozidle Škoda Octavia EČ: G.
XXX L. dňa 19.04.2016. Podľa výpisu z obchodného registra spoločníkom a konateľom spoločnosti C. F. R..K..S.. je H. F. a to od 07.11.2013. podľa potvrdenia spoločnosti IMPA Dolný Kubín, s.r.o. zo dňa 24.08.2017 poškodený vyžiadal kód rádia k motorovému vozidlu Škoda Octavia Combi RS EČ G. XXX L. dňa 09.08.2017, pričom vozidlo v servise pristavené nebolo.
Tvrdenia obhajcu spočívajúce v tom, že v čase podania trestného oznámenia poškodený nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla sú irelevantné, pretože poškodený podal trestné oznámenie dňa 27.09.2016 a v tom čase podľa údajov o evidencii vozidla toto bolo majetkom spoločnosti C. F. R..K..S.. Už v podanom trestnom oznámení poškodený uviedol, že dňa 06.05.2016 bol predávajúci H. F. na DI v Dolnom Kubíne odhlásiť motorové vozidlo a nahlásiť jeho nového majiteľa - AN. F. R..K..S.. R. R. Y. G. F.. Prepis vozidla bol urobený neskôr z dôvodu, že predávajúci bol v zahraničí a poistenie vozidla bolo uzavreté do mája 2016. Pokiaľ aj účastníkom kúpnej zmluvy bol 9T/51/2017
poškodený ako fyzická osoba, pre prepis vozidla muselo existovať splnomocnenie vystavené poškodeným ako konateľom spoločnosti C. F. R..K..S.., z čoho vyplýva jednoznačný úmysel poškodeného zahrnúť predmetné vozidlo do majetku spoločnosti. Preto aj nárok na náhradu škody uplatňoval subjekt C. F. R..K..S..
Podľa § 34 Tr. zák., ods.:
(1) trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2) páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(3) trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
(4) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Pri druhu a výmere trestu súd zistil, že u obžalovaného nie je žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť. V minulosti bol 3 krát súdom potrestaný a všetky odsúdenia sú takej povahy, že sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol, súd však tieto skutočnosti nevyhodnotil ako napĺňajúce ustanovenie o vedení riadneho života, preto ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák. neuznal. Súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- eur a to vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Takto uložený trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenej spoločnosti C. F. R..K..S.. škodu vo výške 3.312,- eur, s ktorým nárokom na náhradu škody sa poškodená strana riadne a včas pripojila k trestnému konaniu a výška škody bola ustálená odborným vyjadrením zo dňa 20.10.2016.
9T/51/2017
S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to v lehote pätnástich dní odo dňa oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.