Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-288-2013.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16Er/288/2013
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti povinnému: U., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4354,72 € s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania vo výške 669,86 € a trovy exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod EX 4961/13, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Exekučnému súdu bola dňa 02.04.2013 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice súdnym exekútorom dňa 14.03.2013. Dňa 03.07.2013 súd poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.09.2013. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 11Zm/35/2010-27 zo dňa 02.09.2010. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatňoval nárok zo zmenky.
2. Dňa 25.01.2016 bolo súdu doručené podanie oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie s poukazom na splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
3. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo aj k zmene a doplneniu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Daná exekúcia sa vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku je tak prebiehajúca exekúcia od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (zmenkového platobného rozkazu), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (zákonodarca nerozlíšil, či má ísť o fyzickú osobu podnikateľa alebo fyzickú osobu nepodnikateľa). Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v zákonom stanovenej lehote (doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016). Súd zároveň konštatuje, že dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), ktorý upravuje ukončenie niektorých exekúcií priamo zo zákona ex lege. ZoUNEK sa týka exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V tejto exekúcií neexistovali dôvody pre zastavenie starej exekúcie podľa
zákona o ukončení niektorých exekučných konaní (rozhodná doba 5 rokov odo dňa doručenia poverenia súdnemu exekútorovi by síce uplynula ale ide o exekúciu, ktorá bola zo zákona odložená, a preto rozhodná doba 5 rokov ani uplynúť nemohla), a preto tento zákon na túto exekúciu nemal vplyv a súd ďalej pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
4. Pred preskúmaním doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným a posudzovaním či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku alebo na pokračovanie exekúcie, súd predovšetkým skúmal procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať po celý čas konania, a to aj bez návrhu. Konkrétne súd skúmal procesnú podmienku spôsobilosti byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania.
5. Lustráciou v centrálnom registri obyvateľov súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred vyše 1 rokom a 5 mesiacmi ako bolo v exekučnej veci podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a takmer pred 8 rokmi ku dňu rozhodovania súdu. Exekučný súd oznámil túto skutočnosť oprávnenému, ako aj to, že doposiaľ nebol v exekučnej veci podaný podnet/návrh na zastavenie exekúcie a ani návrh na zmenu účastníka exekučného konania. Zároveň oprávneného vyzval, aby uviedol či trvá na vedení exekúcií aj naďalej a vzniesol procesný návrh. Uvedené oznámenie bolo zaslané aj súdnemu exekútorovi. Oprávnený na výzvu súdu uviedol, že považuje exekúciu za odloženú s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku. Súdu postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Preto bol názoru, že nebolo možné doposiaľ v exekúcií pokračovať s dedičmi povinného a žiadal, aby súd pokračoval v exekúcií. Súdny exekútor súdu uviedol, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o pokračovaní v exekúcií s poukazom na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
7. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
8. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
9. Ustanovenie § 37 Exekučného poriadku obsahuje, a to aj po prijatí nových procesných kódexov (Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku), osobitnú úpravu účastníctva v exekučnom konaní, vrátane procesného postupu, ktorý je nevyhnutné dodržať pri rozhodovaní o zmene účastníka v prípade zmeny nositeľa práv alebo povinností, ktoré sú predmetom exekučného konania, t. j. upravuje procesné nástupníctvo. V prípade exekučného konania preto nie je možné subsidiárne použiť ustanovenia § 63 a § 64 CSP. Z ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku je zrejmé, že v prípade, ak dôjde k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, k zmene účastníka exekučného konania v procesnej rovine dôjde až na základe právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o pripustení takejto zmeny účastníka. Súdny exekútor ako aktívne legitimovaná osoba podáva návrh na pripustenie zmeny účastníka výlučne na základe oznámenia účastníka exekučného konania o skutočnostiach, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Návrhu súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania preto môže byť súdom vyhovené len vtedy, ak je podaný na základe oznámenia príslušných skutočností účastníkom exekučného konania.
10. V danej veci súdny exekútor v priebehu exekučného konania, a to od času kedy povinný zomrel v roku XXXX, nenavrhol pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného. Súdny exekútor mohol túto skutočnosť objektívne od roku 2014 dovtedy kedy bola exekúcia odložená (od roku 2015) objektívne zistiť. Doposiaľ však takýto návrh súdu podaný nebol, a to aj napriek oznámeniu týchto skutočností zo strany súdu oprávnenému a súdnemu exekútorovi. Napriek tomu, že exekúcia je od roku 2015 odložená a súd by mal preskúmať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, pred rozhodnutím sa musel najskôr vysporiadať s procesnou podmienkou konania, a to s procesnou spôsobilosťou účastníka konania na strane povinného. Ustanovenia Exekučného poriadku neumožňujú súdu, aby o zmene účastníkov exekučného konania rozhodoval ex offo, ale len na návrh. Keďže návrh podaný nebol, súd o zmene povinného nerozhodoval a z procesného hľadiska je povinným naďalej zaniknutý subjekt.
11. Z pripojeného dedičského rozhodnutia po poručiteľovi- povinnom spisovej značky XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX mal súd zistené, že dedičské konanie bolo po poručiteľovi prejednané a preberateľkou dedičstva po poručiteľovi sa stala matka poručiteľa.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
16. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 7 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
18. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
19. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
20. Ustanovenie § 37 Exekučného poriadku jednoznačne určuje, kto je účastníkom konania a že v exekúcii pri prechode alebo prevode práv alebo povinností možno pokračovať iba v prípade rozhodnutia súdu o zmene účastníka. Exekučný poriadok však nerozlišuje, či ide o singulárnu alebo univerzálnu sukcesiu, hovorí o prevode alebo prechode práv alebo povinností z exekučného titulu, pričom dedenie je prechodom. Dedička povinného však nie je účastníkom exekučného konania, pretože súdny exekútor nepostupoval podľa § 37 Exekučného poriadku, a teda súd nemohol rozhodnúť o zmene povinného. Povinný zomrel, nemá teda spôsobilosť mať práva a povinnosti ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu exekučného konania došlo k smrti povinného a došlo k prechodu práv (univerzálnej sukcesii), bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 37 Exekučného poriadku a rozhodnúť o zmene účastníkov konania na základe návrhu súdneho exekútora. Súdny exekútor však návrh na zmenu účastníkov konania na strane povinného nepodal, čím sa exekúcia stala neprípustnou z dôvodu, že povinný nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd poukazuje na to, že od smrti povinného prešla značná doba, v ktorej sa súdny exekútor mohol objektívne dozvedieť, že povinný zomrel, pričom súd uvádza, že povinný zomrel ešte pre odložením exekúcie zo zákona. Súd na základe takto zisteného stavu vyhlásil výrokom I. tohto uznesenia exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (nespôsobilý subjekt na strane povinného). Súd sa vzhľadom na zistené skutočnosti a úmrtie povinného ešte predtým ako bola exekúcia odložená nezaoberal doplneným návrhom na vykonanie exekúcie práve
z dôvodu, že skúmal najskôr procesné podmienky konania. Súd je názoru, že odloženie exekúcie a jej prerušenie nebráni vydaniu rozhodnutia o zastavení exekúcie.
21. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného ku dňu začatia exekučného konania, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
23. Vzhľadom na to, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bolo potrebné rozhodnúť podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku aj o trovách exekúcie.
24. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
25. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
26. V zmysle ustanovenia § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t. j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistení dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehota nemôže presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
27. Súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že povinný zomrel ešte v roku XXXX a doposiaľ nebol podaný návrh na zmenu účastníka exekučného konania súdnym exekútorom, napriek uplynutiu 8 rokov od smrti povinného, resp. ešte v čase do odloženia exekučného konania, a súdny exekútor nepredložil súdu ani prípadný podnet na zastavenie exekúcie. Súd je názoru, že úmrtie povinného mohol súdny exekútor zistiť z dostupných databáz. Vzhľadom na tento dôvod zastavenia dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcií v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne, resp. nekonal vôbec a nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd preto považuje za spravodlivé náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať v
súlade s ustanovením § 243j Exekučného poriadku, a preto výrokom II. tohto rozhodnutia súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
1. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekúcie).
2. Proti výroku II. tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia Okresnému súdu Čadca (v prípade listinnej podoby v dvoch písomných vyhotoveniach).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP) v zmysle položky č. 21 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vo výške 0,50 € / 1 strana.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.