Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/297/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P. O. Box 205, Bratislava, proti žalovanej F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/X, Z., občianke SR, právne zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec v konaní o zaplatenie 4 275,29 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/97/2016-130 zo dňa 26. 05. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 21C/97/2016-130 zo dňa 26. 05. 2017 v napadnutej časti výroku I. týkajúcej sa splatnosti peňažného plnenia mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2 048,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 06.05.2013 do zaplatenia v splátkach po 56 Eur mesačne, pričom prvá splátka sa stane splatnou posledný deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky v posledný deň toho ktorého nasledujúceho mesiaca, až do úplného vyrovnania s tým, že nezaplateným či i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 2 048,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 06.05.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej žalobu čo do zaplatenia sumy 2 226,54 Eur s prísl. zamietol (II. výrok) a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že úverová zmluva zo dňa 17.05.2012 uzavretá medzi sporovými stranami je spotrebiteľskou zmluvou, teda sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Úverová zmluva zo dňa 17.05.2012 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2, písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 143,79 Eur a je tam uvedený počet splátok 48. Z týchto údajov obsiahnutých v zmluve však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, teda jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Žalobkyňa totiž do úverovej zmluvy uviedla len celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť

jednotlivé splátky. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v úverových zmluvných podmienkach je neurčité a nezrozumiteľné, spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Zo zmluvy tiež nie je možné zistiť ani termíny splátok istiny ako ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák.. Súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov ako aj termín splátok istiny a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú podmienku, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 okrem iných aj písm. k) a to výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania, ako aj termín splátok istiny a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa písm. f/, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal pritom na to, že zmluva nielen že neobsahuje termíny splátok, ale ani termín konečnej splatnosti, pretože uvedenie „5/2016“ nie je údajom dostačujúcim. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v úverovej zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tiež vzhľadom na to, že žalovaný úver čerpal, súd prvej inštancie zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za platnú, avšak úver posúdil podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1, písm. b) s odkazom na § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vychádzajúc z uvedeného a zo skutočností, že žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 4 119,89 Eur a žalovaná uhradila žalobkyni spolu vo výške 900,71 Eur, rozdiel činí 3 219,18 Eur. Zároveň posúdil aj započítaciu námietku žalovanej ako prostriedok procesnej obrany podľa § 147 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) proti žalobcom uplatnenej pohľadávke a to titulom úmyselného bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z toho, že žalobkyňa (právny predchodca) v oblasti poskytovania úverov, z toho aj spotrebiteľských, bola oboznámená ako kvalifikovaný a odborne znalý dodávateľ so všetkými relevantnými právnymi predpismi súvisiacimi s poskytovaním spotrebiteľských úverov ako je Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov, ako aj zákony č. 258/2001 Z.z. a 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ďalších. Preto v čase prijímania úhrad od spotrebiteľov a celkovo pri uzatváraní zmlúv, na základe ktorých boli úhrady poskytované, si musel byť veriteľ vedomý zásadných nedostatkov úverovej zmluvy a ich následkov. Žalobkyňa, resp. jej právny predchodca obdržala bezdôvodné obohatenie v súvislosti s uzatvorením zmlúv a prijímaním plnenia z týchto zmlúv, na základe ktorých, resp. za účelom uhradenia záväzku z ktorých došlo k poskytnutiu pôžičky zmluvou č. 5014491 zo dňa 17.05.2012 v sume 4 119,89 Eur. Jedná sa o zmluvy uzavreté so žalovanou Slávkou Iždinskou a právnym predchodcom žalobkyne, pričom ide o zmluvy č. 6072652 zo dňa 26.05.2010, z ktorej mal tvoriť záväzok žalovanej 727,56 Eur, ďalej o zmluvu č. 6088571 zo dňa 01.03.2011 vo vzťahu k záväzku v sume 695,33 Eur, zmluvu č. 7092383 zo dňa 19.05.2011 vo vzťahu k záväzku v sume 1 134,07 Eur a zmluvu č. 6104317 zo dňa 10.11.2011 vo vzťahu k záväzku v sume 562,93 Eur. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa sa plnením z týchto zmlúv bezdôvodne obohatila, kedy o bezdôvodnom obohatení sa nejedná len v prípade zmluvy č. 6104317 zo dňa 10.11.2011 v sume 562,93 Eur. Túto zmluvu totiž ani žalobkyňa, ani žalovaná nemajú k dispozícii, preto žalovaná voči plneniu z tejto zmluvy nevzniesla námietky a ani súd prvej inštancie nemohol uvedenú zmluvu preskúmať. Čo sa však týka predchádzajúcich troch zmlúv, žalovaná tvrdila, že výška jej záväzku bola podstatne nižšia, než ktorú zaplatila a rozdiel činí bezdôvodné obohatenie v sume 1 170,43 Eur. Konkrétne čo sa týka zmluvy č. 6072652 žalovanej bolo poskytnutých 1 100,-Eur, kedy však vrátila 1 600,87 Eur, teda právna predchodkyňa žalobkyne sa bezdôvodne obohatila o sumu 500,87 Eur. Táto skutočnosť vyplýva z tej okolnosti, že zmluva č. 6072652 tiež neobsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 v znení v deň uzavretia zmluvy, preto sa na ňu hľadí, že je bez úrokov a poplatkov. Ani v tejto zmluve totiž nie je uvedené, čo tvorí jednotlivé splátky úveru, koľko zo splátky 37,97 Eur tvorí istina, úroky ako aj poistné, keďže v zmysle tejto zmluvy malo byť dojednané aj poistné. Zmluva neobsahuje ani termín konečnej splátky úveru, pričom je uvedené, že konečná splatnosť činí 48 mesiacov, teda nie je uvedený konkrétny dátum splatnosti. V zmluva absentuje aj presný termín jednotlivých splátok, pretože je uvedená len výška mesačnej splátky 37,97 Eur a počet splátok 48. Nakoľko v zmysle tejto pôžičky bolo žalovanej poskytnutých 1 100,-Eur a žalovaná v zmysle

prehľadu splátok a úhrad vrátila 1 600,87 Eur, preplatok činí 500,87 Eur. Rovnaká situácia je aj u zmluvy č. 6088571 zo dňa 01.03.2011, ktorá mala byť tiež prefinancovaná. Uvedenú pôžičku činí poskytnutá suma 850,-Eur, kedy sa aj na túto zmluvu o úvere musí hľadieť ako na úver bez úrokov a poplatkov z dôvodu absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. f), k) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010. V zmluve totiž tiež absentuje termín konečnej splatnosti úveru a náležitosti jednotlivých splátok. Keďže žalovaná obdržala 850,-Eur a z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že uhradila 1 095,73 Eur, úver preplatila o 245,73 Eur. Čo sa týka poslednej zmluvy č. 7092383 žalovaná obdržala, resp. bolo jej poskytnutých na prefinancovanie jej úveru u toho istého subjektu rovných 2 000,-Eur. Zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, pričom z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila 2 423,83 Eur, čiže evidentne preplatila o 423,83 Eur viac. Popísané preplatky tvoria sumu 1 170,43 Eur.

4. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že pokiaľ v rámci započítacej námietky odpočítal preplatky vo výške 1 170,43 Eur zo sumy 3 219,18 Eur (bod 44.), dlh žalovanej voči žalobkyni činí čiastku 2 048,75 Eur. Súd prvej inštancie preto priznal žalobkyni voči žalovanej povinnosť zaplatiť 2 048,75 Eur a návrh čo do zvyšku uplatneného nároku v sume 2 226,54 Eur s prísl. zamietol. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy žalobkyni 2 048,75 Eur od 06.05.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko uplatnená výška úroku nie je v rozpore s vykonávacím predpisom a tiež mal za preukázané, že žalovaná bola dňa 06.05.2013 v omeškaní s platením úveru.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 tak, že v prejednanej veci mala žalobkyňa úspech čo do sumy 2 048,75 Eur a žalovaná úspech čo do sumy 2 226,54 Eur. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania, kedy však zistil, že jej úspech je nižší ako 50%. Žalovaná si trovy konania neuplatnila. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti I. výroku rozsudku v rozsahu čo do splatnosti žalobkyni priznanej pohľadávky na zaplatenie, podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Odvolanie podala z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalovaná v odvolaní poukázala na skutočnosť, že vo svojich písomných podaniach (odpor žalovanej zo dňa 31. augusta 2016, vyjadrenie žalovanej zo dňa 25. októbra 2016, respektíve zo dňa 16. mája 2017) opakovane žiadala súd o povolenie možnosti splácania akejkoľvek prípadnej sumy na zaplatenie ktorej ju súd zaviazal, v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 Eur. Svoju aktuálnu životnú situáciu pritom žalovaná zhrňujúco opísala v rámci svojho odporu v bode 6. Žalovaná si uvedomuje dôvodnosť pohľadávky žalobkyne tak ako jej bola priznaná v odvolaní napadnutom rozsudku, súčasne však jej momentálna životná situácia a okolnosti neumožňujú zaplatenie žalobkyni priznanej peňažnej pohľadávky vo výške 2048,75 Eur v lehote na plnenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná môže uvedenú pohľadávku žalobkyni splácať vo výške 56 Eur mesačne, čo by znamenalo dobu splácania cca 3 roky. Z uvedeného dôvodu žalovaná odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2048,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 6. mája 2013 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 Eur s tým, že omeškanie s čo i len jednou splátkou znamená stratu výhody mesačných splátok žalovanej. Žalovaná si súčasne uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

8. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario len v rozsahu odvolania žalovanej podľa § 379 a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovanej podľa § 380 ods. 1 a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Odvolaním žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie o jej povinnosti zaplatiť žalobcovi priznané plnenie a to iba v časti splatnosti tohto peňažného plnenia. Odvolací súd preto preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v tejto napadnutej časti.

13. Z vyššie citovaného zákonného ust. § 232 vyplýva, že zákon stanovuje trojdňovú lehotu na splnenie súdom uloženej povinnosti. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, alebo môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2 048,57 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaná už v podanom odpore doručenom súdu prvej inštancie dňa 05. 09. 2016 poukázala na ťaživú sociálnu situáciu (č. l. 28 spisu). Žalovaná poberá starobný dôchodok vo výške 350 Eur a vdovský dôchodok vo výške 135 Eur, má mesačné výdavky súvisiace s bývaním v sume 134,24 Eur, za lieky v sume 61 Eur, za telefón v sume 20 Eur, exekúciu v sume 110 Eur, iné splátky v sume 100 Eur atď.

14. Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu žalovanej odvolací súd zmenil rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. v časti splatnosti priznanej sumy tak, že žalovaná je povinná priznanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 56 Eur pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak teda žalovaná splátky nebude dodržiavať, stane sa zročný celý dlh už v prípade s plnením hoci len jednej splátky (§ 388 .

15. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté (§ 367 ods. 2 .

16. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a teda jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však v tomto konkrétnom prípade aplikujúc ust. § 257 žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl v tom, že žalovaná nespochybnila podaným odvolaním súdom priznanú pohľadávku žalobkyni, ale odvolaním sa iba domáhala, aby jej bolo umožnené dlžnú sumu zaplatiť v splátkach. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a žalovanej výnimočne nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .