Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/23/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu D. R., nar. XX. H. XXXX, bytom T., H. T. č. XXX/XXX, U., proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 28. augusta 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 28. augusta 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 100 % do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

l. Sociálna poisťovňa ústredie (prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25. apríla 2017 žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo 7. apríla 2017 zamietla podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP), pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol uznaný za invalidného, v dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Pokles jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol stanovený na 10 %. 2. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy v zákonnej lehote odvolal a namietal nesprávne a neúplné posudkové zhodnotenie jeho zdravotných ťažkostí, ktoré tiež nezodpovedalo objektívnym nálezom z odborných vyšetrení. 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 2 -

Poukázal na obmedzenú hybnosť v oboch ramenách, pretrvávajúce bolesti nohy a bedrového kĺbu, chrbtice, hlavy, bolesti v hrudníku, necitlivosť nôh, žalúdočné ťažkosti aj psychické problémy. Žiadal, aby bolo rozhodnutie o invalidnom dôchodku prehodnotené vzhľadom na jeho nedobrý psychický a fyzický stav. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP svojím rozhodnutím XXX XXX XXXX 0 z 28. augusta 2017 jeho odvolanie v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie podľa § 218 ods. 2 ZoSP. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania, citoval zákonné ust. § 153 ods. 5, § 71 ods. 1-9 ZoSP a konštatoval, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu prvostupňovým orgánom verejnej správy, preto dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posudzovaný posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici 7. júla 2017, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení jeho zdravotného stavu, preto sa jeho posúdením zaoberal aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V odbornom posudku o invalidite z 10. augusta 2017 vychádzal z neurologických vyšetrení žalobcu zo 14. decembra 2016, z 27. apríla, 4. mája, 26. júla a 6. augusta 2017, z chirurgického vyšetrenia z 10. júna 2016, z psychiatrických vyšetrení zo 6. februára, 4. mája 2017, z

pľúcnych vyšetrení z 30. augusta 2016 a z roku 2017 a z algeziologického vyšetrenia z 12. apríla 2017 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil stav po úraze panvy, panvových kostí a symfýzy, stav po zlomeninách krížovej kosti a kostrče so stredne ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice so zaradením pod kapitolu XV., odd. F, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP a z možného percentuálneho rozpätia 30 - 40 % konštatoval pokles pracovnej schopnosti žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na úrovni 30 %. V posudku uviedol, že žalobca s dosiahnutým základným vzdelaním, ktorý vykonával robotnícke práce, utrpel v roku 2015 polytraumu pri autohavárii ako vodič motorového vozidla so sériovou zlomeninou rebier V., VI., IX., a XII. vpravo, zlomeninou panvy - horného ramienka lonovej kosti vpravo a so zlomeninou kostrče vpravo. Tiež bola zistená zlomenina priečnych výbežkov tela stavca L2 a L3, pomliaždené pľúca s prítomnosťou krvného výpotku a pneumothoraxom a pomliaždenie pravej obličky a pečene. Jeho stav bol riešený konzervatívne. Po stabilizácii zdravotného stavu nasledovala rehabilitačná liečba s postupnou vertikalizáciou v G aparáte a chôdzou, kompenzovanou dvoma podpazušnými barlami. Po rehabilitačnej liečbe došlo k úprave poruchy funkcie panvy aj chrbtice. K akútnemu zhoršeniu bolestí chrbtice došlo v decembri 2015 a v máji 2016, kedy bol žalobca hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre cervikokraniálny a cervikothorakálny syndróm a tiež po chronický lumboischiadický syndróm. Po infúznej liečbe analgetikami a myorelaxanciami došlo k zlepšeniu bolestí aj funkcie krčnej, hrudnej a driekovej chrbtice. V januári 2016 a vo februári 2016 bol pre údaj o ponámahovej dýchavici 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 3 -

komplexne vyšetrený v Národnom ústave tuberkulózy, respiračných chorôb a hrudníkovej chirurgie vo T. F.. Funkčné vyšetrenie pľúc - spirometria bola v norme, CT vyšetrením pľúc boli zistené drobné poúrazové fibrotické zmeny, pľúcny nález bol v norme. Od januára 2016 bol žalobca v starostlivosti psychiatra pre posttraumatickú stresovú poruchu a depresívny syndróm, jeho liečba trvala len do júna 2016, pretože ju prerušil. Opätovne bol vyšetrený až vo februári 2017, kedy psychiater posttraumatickú stresovú poruchu hodnotil ako subdekompenzovanú na vrub toho, že žalobca lieky neužíval a na kontroly nechodil. V čase posudzovania bol opakovane vyšetrený v rámci ústavnej pohotovostnej služby na neurologickej ambulancii pre akútne zhoršenie bolestí chrbta, čo neurológ hodnotil ako poúrazový, polytopný vertebrogénny algický syndróm s dominanciou v hrudnej a v krčnej chrbtici, v objektívnom náleze nebol jednoznačne preukázaný motorický deficit. Priznaný pokles jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia odôvodnil neprítomnosťou prejavov koreňového dráždenia a motorického deficitu. Senzitívnu polyneuropatiu dolných končatín, ktorú označil za ľahšieho stupňa a posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá sa podľa jeho vyjadrenia dá ovplyvniť liečbou, posudkovo nezohľadnil, pretože ich vyhodnotil ako posudkovo nezávažné. Žaloba 4. Správnou žalobou, doručenou tunajšiemu správnemu súdu 11. októbra 2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. augusta 2017. S poukazom na posudkové zhodnotenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne vyjadril presvedčenie, že jeho reálnemu zdravotnému stavu a vyjadreniam a odporúčaniam odborných ošetrujúcich lekárov, špecialistov v odbore neurológia, psychiatria, chirurgia a algeziológia zodpovedá stanovenie poklesu jeho pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pri označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Žiadal, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil s tým, že mu bude priznaný invalidný dôchodok a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného 5. V písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe z 9. marca 2018 žalovaný zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby krajský súd žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) ako nedôvodnú zamietol. Zopakoval priebeh administratívneho konania po podanom odvolaní, dôvody podanej žaloby a uviedol, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi a zo skutkového hľadiska sú úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou. V odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ktoré by vyvrátili prijatý posudkový záver. Jeho pochybnosti o správnom posúdení jeho zdravotného stavu považoval za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 4 -

presvedčením. Jeho námietku, že pokles jeho pracovnej schopnosti pri označenom rozhodujúcom postihnutí mal byť stanovený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia považoval za nedôvodnú, pretože ani pri takto stanovenej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť (40 %) by jeho invalidita nevznikla, pretože ostatné jeho zdravotné postihnutia boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné a preto neboli dôvodom na navýšenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti o ďalších 10%. Replika žalobcu 6. Žalobca v podanej replike z 12. apríla 2018 vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovaného, trval na podanej správnej žalobe a vyjadril presvedčenie, že jeho zdravotné ťažkosti prehodnotenie jeho zdravotného stavu odôvodňujú. 7. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohu súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových dokladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia (porovnaj závery NS SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 8. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP). Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 9. Vychádzajúc z uvedeného správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. SSP nariadil na prejednanie veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného aj postupu, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ale komplexne, v celom rozsahu dospel k záveru, že správna žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d), 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 5 -

e), f) SSP zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a v súlade s ust. § 191 ods. 4 SSP mu vrátil vec na ďalšie konanie. Právna úprava 10. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) v platnom znení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 11. Podľa § 71 ods. 2 ZoSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 12. Podľa § 71 ods. ods. 3 ZoSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 71 ods. 4 ZoSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

14. Podľa § 71 ods. 5 ZoSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 15. Podľa § 71 ods. 6 ZoSP podľa § 71 ods. 6 ZoSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 16. Podľa § 71 ods. 7 ZoSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 17. Podľa § 71 ods. 8 ZoSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 18. Podľa § 153 ods. 5 ZoSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 6 -

poistenca alebo poškodeného. 19. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitolu XV., odd. f) pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stavy po úraze panvy, zlomeninách panvových kostí a symfýzy, stavy po zlomeninách krížovej kosti a kostrče so stredne ťažkými poruchami statiky a dynamiky chrbtice a dolných končatín vyjadriť v rozpätí 30 - 40 %. Z posudkového hľadiska sú rozhodujúce zostávajúce poruchy funkcie dolných končatín a statiky a dynamiky chrbtice. 20. Podľa § 195 ods. 1 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 21. Podľa § 196 ods. 2 ZoSP podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 22. Podľa § 196 ods. 3 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 23. Podľa § 196 ods. 1 ZoSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 24. Podľa § 196 ods. 6 ZoSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 25. Podľa § 196 ods. 7 ZoSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 26. Podľa § 209 ods. 1 ZoSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Podľa § 209 ods. 4 ZoSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 28 . Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 7 -

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 29. Podľa § 218 ods. 1 ZoSP odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

30. Podľa § 218 ods. 2 ZoSP ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 31. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie sa vykonáva podľa ust. §§ 196 a nasl. ZoSP, pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) ZoSP). 32. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, do akej miery je ich pracovná schopnosť znížená, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 9SžSo 16/2014 z 28. októbra 2015). 33. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zamietol. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie 34. V administratívnom konaní bolo zistené, že žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie o priznanie invalidného dôchodku od 7. apríla 2017 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o jeho žiadosti bol posudzovaný jeho zdravotný stav v súlade s ust. § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) a ods. 5 ZoSP posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku zo 7. apríla 2017 okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobcu vychádzal z neurologického vyšetrenia zo 14. decembra 2016, chirurgického vyšetrenia z 10. júna 2016, z psychiatrického vyšetrenia zo 6. februára 2017 a z pľúcneho vyšetrenia z 30. augusta 2016. Za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil ochorenie podporného a pohybového aparátu, stav po úraze so zlomeninou driekovej časti chrbtice a panvy so zaradením pod kapitolu XV., odd. F, pol. 4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 ZoSP a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril z možných 10 - 15 %, 10 % - ami. V posudku uviedol, že žalobca po 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 8 -

utrpenej polytraume ako účastník autonehody bol konzervatívne liečený pre sériovú zlomeninu 4 rebier vpravo, zlomeninu kostí panvy, kostrče a priečneho výbežku stavca L2 a L3, pomliaždenie pľúc obojstranne s hemohtoraxom a fluidothoraxom a s pomliaždením pravej obličky, prechodne s podporou dýchania. Postupne sa stav upravil, bol postavený a chodil, spontánne dýchal s dobrými parametrami dýchaniam. Pri kontrolnom chirurgickom riešení bol jeho stav uzavretý ako stabilizovaný. Pre opakované ťažkosti bol vyšetrený a liečený ambulantne aj hospitalizačne neurólogom, ktorý stav hodnotil ako chronický vertebrogénny algický syndróm bez koreňového dráždenia. MRI vyšetrenie Th (hrudnej) chrbtice preukázalo degeneratívne zmeny na stavcoch Th9 a 10. Pri chudobnom neurologickom objektívnom náleze napriek opakovaným subjektívnym ťažkostiam žalobcu bol odoslaný na riešenie stavu lekárom pre chronickú bolesť, ktorý mu indikoval klasické analgetická, navrhnuté opiáty odmietol. Uvedené zistenia vyhodnotil tak, že zdravotný stav žalobcu nespĺňal kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a za jeho rozhodujúce ochorenie z posudkového hľadiska považoval stav po úraze panvy a hrudníka. Priznaný percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti odôvodnil minimálnymi poúrazovými zmenami, ktoré neboli podkladom pre poruchu funkcie jednotlivých úrazom poškodených orgánov. Ochorenie pľúc s normálnym spirometrickým vyšetrením u fajčiara ani posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola na minimálnej liečbe, nepovažoval za posudkovo významné. Posudkový záver nezmenil ani pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu po podaní jeho odvolania, keď zohľadnil aj ďalšie odborné lekárske nálezy a to psychiatrické vyšetrenie zo 4. mája 2017, algeziologické vyšetrenie z 12. apríla 2017, pľúcne vyšetrenie z roku 2017 (bez zachytenia konkrétneho dátumu), neurologické vyšetrenie z 27. apríla a zo 4. mája 2017. V posudku doplnil, že u žalobcu sú v popredí bolesti chrbtice, pre ktoré bola upravená algeziologická liečba. Kontrolné neurologické vyšetrenia nepreukázali zhoršenie stavu, objektívny nález na chrbtici aj končatinách bol identický s predchádzajúcimi vyšetreniami, bez zistenia prejavov koreňového dráždenia. Dokumentované zhoršenie pľúcnych funkcií u žalobcu, ktorý je fajčiarom, bolo dokumentované v neprehľadnom vyšetrení pľúcneho lekára spolu s akútnym respiračným ochorením, preto považoval za potrebné vyšetrenie v kľudovom štádiu. Naďalej považoval za posudkovo nevýznamnú posttraumatickú stresovú poruchu, na liečbe od januára 2016, aktuálne v štádiu jej optimalizácie. 35. Z predložených odborných lekárskych nálezov z vyšetrení realizovaných do 11. septembra 2017 (kedy nadobudlo právoplatnosť žalobou napadnuté rozhodnutie), ktoré boli relevantné pre posúdenie

jeho vecnej správnosti vyplynulo, že u žalobcu bol zistený chronický vertebrogénny algický syndróm polytopný s hrubou poruchou dynamiky C a LS chrbtice, s rr L2-S2 nevýbavnými, so senzitívnou polyneuropatiou dolných končatín, s neuropatickou bolesťou pravdepodobne po prekonaní kritického stavu, obmedzená hybnosť 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 9 -

v ramenách, palpačne bolestivý hrudník, obtiažny stoj na päty a špice, chôdza s jednou francúzskou barlou s tým, že jeho pracovná schopnosť je obmedzená. Za nevhodnú bola označená fyzicky namáhavá práca, práca v stoji, v predklone, s dvíhaním ťažkých bremien, v chlade, vlhku, s jednostrannou fyzickou záťažou (neurologický nález zo 4. mája 2017). Pľúcnym vyšetrením zo 7. júna 2017 bola u žalobcu diagnostikovaná ťažká reštrikčná ventilačná porucha a stredne ťažká obštrukčná porucha, krvné plyny - saturácia na dolnej hranici normy, ľahká hypoxémia, reziduálne vysoký stav pravej bránice so záverom, že žalobca nie je schopný žiadnej sústavnej zárobkovej činnosti bez predpokladu zlepšenia stavu. Neurologickými aj algeziologickými vyšetreniami mu bola diagnostikovaná chronická neuropatická bolesť s potrebou úpravy liečby a s prechodom na silné opiáty od 12. apríla 2017. Z algeziologického vyšetrenia zo 7. júna 2017 vyplynulo, že stav žalobcu vyžaduje dlhodobú, resp. trvalú paliatívnu analgetickú liečbu bez predpokladu podstatného zlepšenia kvality života a bez iných liečebných možností. Z posudkov posudkových lekárov v rámci pracovnej rekomandácie žalobcu nevyplynuli žiadne pracovné obmedzenia. Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne sa k pracovnej rekomandácii žalobcu vôbec nevyjadril a posudkový lekár ústredia uviedol, že sa môže uplatniť na trhu práce a to aj na svojom pôvodnom pracovisku. Zároveň bola uňho v odvolacom konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná len stredne ťažká porucha statiky a dynamiky chrbtice a dolných končatín, hoci z odborných lekárskych nálezov vyplynula hrubá porucha dynamiky C aj LS chrbtice. Senzitívna polyneuropatia dolných končatín bola posudkovým lekárom hodnotená ako ľahšieho stupňa, hoci z predloženej zdravotnej dokumentácie takéto zhodnotenie stupňa tohto zdravotného postihnutia nevyplynulo. Pre posudkové účely nebol zhodnotený ani výsledok pľúcneho vyšetrenia zo 7. júna 2017 s odôvodnením, že toto vyšetrenie bolo neprehľadné a že išlo o stav akútneho respiračného ochorenia žalobcu. 36. V podanej správnej žalobe žalobca namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo spočívať v nesprávnom posudkovom zhodnotení jeho zníženej pracovnej schopnosti a z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo zo skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď namietal, že neboli zohľadnené všetky jeho zdravotné ťažkosti (obmedzená hybnosť ramien, psychické ťažkosti...). 37. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania, ktoré musí vychádzať zo skutkového stavu, zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych spisov. Musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a musí byť riadne odôvodnené (§ 209 ods. 4 ZoSP) tak, aby z neho bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 10 -

základe ktorých rozhodoval. Dôkazy vykonané v konaní musia byť vyhodnotené jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach a aj z podnetu správneho orgánu musia byť vykonané všetky dôkazy, ktoré sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 38. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedeného, považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože 1) bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, 2) vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý nebol dostačujúci na riadne posúdenie veci a 3) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s administratívnymi spismi. Prvý dôvod nezákonnosti sa vzťahuje k absencii vyhodnotenia jeho zostávajúcej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom k jeho dosiahnutému vzdelaniu (základné vzdelanie), doposiaľ vykonávanej práci (robotnícke práce), charakteru a dôsledkov aplikovanej analgetickej liečby (opiáty), liečebným možnostiam (trvalá analgetická liečba) a prognóze jeho zdravotného postihnutia (bez liečebných možností) a pracovným obmedzeniam, ktoré vyplynuli z odborného neurologického vyšetrenia zo 4. mája 2017 (bod 35). Povinnosť ich posudkovo zhodnotiť vyplýva z ust. § 71 ods. 3, 4, 8, 9 ZoSP a to spôsobom upraveným v ust. § 195 ods. 3, § 209 ods. 4 ZoSP. Pretože žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy v administratívnom konaní dôsledne nerešpektovali uvedené ustanovenia, zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, na ktorú musel správny súd prihliadať, pretože nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie je porušením

práva účastníka na spravodlivý súdny proces. Bez úplného, logického a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZoSP nie je možné poznať právnu argumentáciu žalobou napadnutého rozhodnutia a teda na jej základe posúdiť jeho vecnú správnosť. Druhý dôvod nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia spočíval v posudkovom nezohľadnení pľúcneho nálezu zo 7. júna 2017 (bod 35 tohto rozsudku) s odôvodnením, že nález bol neprehľadný. Žalovaný pochybil, keď sa uspokojil s týmto vyjadrením posudkového lekára, pretože pokiaľ sa vyskytli pochybnosti o jeho obsahovej správnosti, mal žalovaný v súlade s ust. § 195 ods. 1, 3, § 196 ods. 6 ZoSP požiadať odborného pľúcneho lekára o vyjadrenie sa k obsahu a nariadiť žalobcovi nové pľúcne vyšetrenie a následne ich každý jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach odborne vyhodnotiť tak, aby neboli pochybnosti o riadnom a úplnom zistení skutočného zdravotného stavu žalobcu. Keďže uvedeným spôsobom nepostupoval, nemohol správny súd dospieť k záveru, že pred vydaním rozhodnutia bol riadne a úplne zistený skutočný stav veci, čo je predpokladom pre vydanie zákonného rozhodnutia. Tretí dôvod nezákonnosti sa týka skutkových zistení žalovaného, ktoré boli v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Z objektívnych odborných záverov, obsiahnutých 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 11 -

v pľúcnom vyšetrení zo 7. júna 2017 vyplynulo, že u žalobcu bola diagnostikovaná ťažká reštrikčná ventilačná porucha a stredne ťažká obštrukčná porucha, krvné plyny - saturácia na dolnej hranici normy, ľahká hypoxémia, reziduálne vysoký stav pravej bránice so záverom, že žalobca nie je schopný žiadnej sústavnej zárobkovej činnosti bez predpokladu zlepšenia stavu. Napriek tomu posudkoví lekári vychádzali zo zistenia, že pľúcny nález aj spirometrické funkčné vyšetrenie dýchacej sústavy bolo v norme. Rozpor medzi odborným vyjadrením a hodnotením posudkového lekára sa týkal aj závažnosti postihnutia pohybovo - oporného aparátu žalobcu, keď posudkový lekár ústredia konštatoval stredne ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice a z odborných nálezov (napr. zo 4. mája 2017) vyplynula ťažká (hrubá) porucha dynamiky C a LS chrbtice. Tiež senzitívnu polyneuropatiu dolných končatín u žalobcu označil za ľahkú, hoci z odborných vyšetrení taký stupeň tohto zdravotného postihnutia nevyplýval. Pokiaľ žalovaný pred vydaním rozhodnutia neozrejmil a neodstránil vyššie uvedené rozpory, nebolo možné konštatovať, že rozhodol na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci, preto bolo jeho rozhodnutie nezákonné. 39. Na základe vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd žalobu žalobcu za dôvodnú, preto zrušil v súlade s podaným žalobným návrhom druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so závermi žalovaného, že zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti bol zhodnotený v súlade so zákonom na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí žalobcu a že v konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu spochybnili. Nesprávna bola aj jeho argumentácia vo vzťahu k namietanému percentuálnemu zhodnoteniu zníženej pracovnej schopnosti žalobcu, pokiaľ uviedol, že ani vyššou percentuálnou mierou poklesu jeho pracovnej schopnosti by nebola zavŕšená jeho invalidita, pretože priznaný percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca súvisí s jeho správne a úplne zisteným zdravotným stavom a jeho posudkovým zhodnotením v súlade so zákonnými a posudkovými kritériami. Uvedené je len predpokladom pre posúdenie splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. 40. V ďalšom konaní žalovaný opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy spôsobom, ktorý zabezpečí, aby boli vyššie vytknuté nedostatky konania a rozhodnutia vo veci žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku odstránené. Objasní všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadom zdravotného stavu žalobcu bez ohľadu na to, či budú svedčiť v jeho prospech alebo v neprospech, za tým účelom vykoná všetky potrebné dôkazy a tie vyhodnotí jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Pokles jeho pracovnej schopnosti opätovne na základe predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu zhodnotí v súlade so všetkými zákonnými a posudkovými kritériami tak, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné, tj. uvedie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých rozhodoval (§ 209 ods. 4 ZosP). 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 12 -

41. Správny súd nemohol prihliadať na výsledky z tých ošetrení, ktoré boli realizované po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože podľa § 135 ods. 1 SSP je pre jeho rozhodnutie rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré dokumentujú zdravotný stav žalobcu po 11. septembri 2017 je potrebné predložiť k novému posúdeniu jeho zdravotného stavu a vyhodnotiť v novom konaní. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 2 6Sa / 2 3 / 2 0 1 7 - 13 -

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.