Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/186/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Ľ. B., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXX, v konaní právne zastúpená B.. T. Š., Q. A. A. Z. A.Í., A. I. XXX/XX, proti žalovanému: O., A.. P.. U.., T.: XX XXX XXX, O. XX, K., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia XXX,XX Eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, uvedená v bode 2., v znení „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške XX Eur (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške XX %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“ je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná,

III. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX,XX Eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, do zaplatenia. Žalobu v tejto časti žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške XXX Eur za odplatu a úrok vo výške XXX Eur. V zmluve bola uvedená odplata vo výške XX Eur, čo predstavuje RPMN XX %, úrok XX %, čo predstavuje XXX Eur. Žalobkyňa poukázala na to, že údaj o RPMN je uvedený klamlivo a nesprávne, pretože RPMN nemôže byť za žiadnych okolností nižšia ako ročná úroková sadzba. Žalobkyňa taktiež uviedla, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä druh spotrebiteľského úveru, adresu na podanie reklamácie, dobu trvania zmluvy a výšku a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa za úver vo výške XXX Eur uhradila žalovanému XXX,XX Eur, a preto v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka žiadala o vyplatenie rozdielu, t. j. sumy XXX,XX Eur.

2. Žalobkyňa sa taktiež domáhala určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z XX.XX.XXXX, uvedená v bode 2., v znení „Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške XX Eur (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške XX %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca

uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“ je neprijateľná. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej za odplatu vo výške XX Eur neposkytol reálne plnenie. Ako súčasť formulára zmluvy nebola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná a svojou výškou na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na strane druhej spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto podľa § 53 ods. 1 predstavuje neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, na aký účel veriteľ predmetnú odplatu používa. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje odplatu za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe ani len svojim obsahom. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základy zmluvy, ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie R.-XXX/XX až R.-XXX/XX). Neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

3. Žalobkyňa tiež dala súdu do pozornosti podľa jej názoru neprimeranú výšku RPMN XXX,XX % uvedenú v Dohode o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom v samotnej zmluve je uvedená výška RPMN XX %. Mala za to, že ide o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nebola informovaná o presnej výške RPMN. Takéto následné korigovanie ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere novou listinou určite nezodpovedá prístupu veriteľa k jednaniu s dlžníkom s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa nevedela, či táto listina je súčasťou zmluvy o úvere, alebo je novou zmluvou. Taktiež nevedela, z akého dôvodu majú tieto listiny niektoré náležitosti zhodné a iné odlišné (RPMN).

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že tu nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške XXX Eur s termínom splatnosti dňa XX.XX.XXXX. Následne však dlžník v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa XX.XX.XXXX s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v XX-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške XX Eur, vždy k XX. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.XX.XXXX.

5. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške XX Eur, čo predstavuje RPMN vo výške XX %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške XX,XX %. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie priemernej RPMN.

6. Žalovaný uviedol, že žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž „veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> alebo osobitného zákona, alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.“ Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný.

7. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod

na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o plnení v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške XXX Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou XX % ročne (XXX Eur) a s odplatou vo výške XX Eur, čo podľa zmluvy predstavuje RPMN XX %. Celkové náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na XXX Eur. Žalobkyňa mala žalovanému zaplatiť XXX Eur do XX.XX.XXXX. V zmluve je uvedená RPMN XX % a priemerná hodnota RPMN XX,XX %. V zmluve nie je ani zmienka o uzatvorení dohody o splátkach. Tá je uzatvorená na osobitnej listine podpísanej účastníkmi v ten istý deň ako úverová zmluva, t. j. XX.XX.XXXX. Uvedenou dohodou bola úverová zmluva č. XXXXXXXXX zmenená tak, že žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu XXX Eur v XX-tich mesačných splátkach po XX Eur, počnúc dňom XX.XX.XXXX. V tejto dohode je RPMN uvedená vo výške XXX,XX %.

10. Žalobkyňa platila v splátkach a celkovo zaplatila žalovanému sumu XXX,XX Eur. Žalovaný vedie voči žalobkyni dlžnú sumu vo výške X XXX,XX Eur.

11. Úverovú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 01.04.2015 do 29.09.2015).

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len citovaného zákona), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi je pod písm. k) uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180525?ucinnost=21.07.2015>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20180525?ucinnost=21.07.2015>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/

ZZ/2010/129/20180525?ucinnost=21.07.2015> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20180525?ucinnost=21.07.2015>.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strane v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákone č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jej výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný údaj chýba, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd zároveň poukazuje na to, že údaj o výške RPMN je chybný, keďže je nižší ako údaj o úrokovej sadzbe, k čomu pri správnom výpočte nikdy nemôže dôjsť. Už aj z tohto dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobkyňa totiž mala žalovanému zaplatiť len sumu XXX Eur, ktorú brala ako úver. Keďže mu zaplatila až XXX,XX Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy XXX,XX Eur, ktorá predstavuje jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu, keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

24. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

26. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

27. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

34. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

35. Podľa 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Súd zastáva názor, že sporná odplata nie je vylúčená zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok R. V. Q. S. M. V. O. V. M., N.:R.:XXXX:XXX, K. XX).

37. Odplata dohodnutá v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy, a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

38. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok R.-XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci Á. C., I. C. P. O. U. B. J., bod XX).

39. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe veriteľa (rozsudok R.-XXX/XX z XX.XX.XXXX vo veci K. M., T. U. M. O. A. Z. P. A., bod XX, XX).

40. Súd v danom prípade neskúmal spornú odplatu z pohľadu primeranosti jej výšky, ale skúmal jej charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy ani z VOP pritom nevyplýva, za čo sa vlastne táto odplata platí, preto absentuje požiadavka jej určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby sa dohodnutými poplatkami platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v C. sp. zn. Q. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky

úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchný krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. XXCo XXX/XXXX.

41. Napokon možno poukázať aj na aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka v znení jeho novely č. 102/2014 Z. z., účinnej od 13.06.2014.

42. Vyššie citovanou novelou bol totiž § 53 ods. 4 doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t) bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

43. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška odplaty odvíja od výšky úveru. Napríklad zo spisu XXC XX/XXXX súd zistil, že pri úvere XXX,XX Eur bola odplata/poplatok XXX,XX Eur, pri úvere X XXX Eur poplatok činil X XXX Eur (spis XXC XXX/XXXX) a pri úvere XXX Eur bol poplatok XXX Eur (spis XXC XX/XXXX). V tomto spore pri úvere XXX Eur činila odplata XX Eur. Odplata, ktorá má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnená výškou úveru, a to vedie k záveru o tom, že žalovaný sa týmto pomerne sofistikovaným spôsobom snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti odplata odvíjajúca sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Odplata XX Eur predstavuje XX % z úveru, pričom žalovaný to v zmluve označil ako RPMN, čo ale byť nemôže.

44. Spotrebiteľ by mal platiť odplatu za dodané skutočné plnenie, a preto musí byť predmet odplaty určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže odplata nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497 Obchodného zákonníka), navyše nebola individuálne dojednaná (jej výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyňou).

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.