Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-3403-2009.pdf
PDF · 88.46 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/3403/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia. a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti povinnej: Júlia Ivanková, nar. 25.4.1946, Gudernova 22, 040 11 Košice, o vymoženie 478,42 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjakom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice takto
rozhodol:
I. Exekúciu proti povinnej vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúciu proti povinnej z a s t a v u j e. III. P o v o ľ u j e odklad exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II spis. zn. 48Er/3403/2009 zo dňa 21.5.2018 vo výroku I. a II.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa dňa 14.10.2009 návrhom na vykonanie exekúcie domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjaka vykonania exekúcie voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. F 189/2008 zo dňa 18.2.2009, ktorý vydal rozhodca JUDr. Radim Kuchta, Sibírska 1329, 908 51 Holíč, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 2. Dňa 26.10.2009 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami, na základe ktorej mu súd dňa 9.11.2009 udelil poverenie č. 5803 089971*. 3. Dňa 12.9.2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie exekučného titulu, podnet na rozhodnutie o prípadnom čiastočnom zastavení exekúcie, podnet na rozhodnutie o prípadnom povolení odkladu exekúcie, v ktorom súdny exekútor uviedol, že v priebehu exekučného konania nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky vymáhanej v tomto konaní s ohľadom na možnú existenciu neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, z ktorej pohľadávka vymáhaná v tomto konaní vznikla. 4. Dňa 15.6.2015 súd vyzval oprávneného na predloženie Úverovej zmluvy a všeobecných úverových podmienok, z ktorých pohľadávka vymáhaná v tomto konaní vznikla, za účelom ďalšieho postupu v konaní. 5. Opakovanou výzvou zo dňa 10.5.2016 súd vyzval oprávneného na predloženie Úverovej zmluvy a všeobecných úverových podmienok, z ktorých pohľadávka vymáhaná v tomto konaní vznikla, za účelom preskúmania rozhodcovskej doložky a ďalšieho postupu v konaní. 6. Dňa 26.5.2016 doručil oprávnený súdu Úverovú zmluvu č. 3703112141 (ďalej len „úverová zmluva“) a Úverové zmluvné podmienky spoločnosti HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s., (ďalej len „úverové podmienky“) z ktorých vznikla pohľadávka vymáhaná v tomto konaní. 7. Súd po preskúmaní Úverovej zmluvy zistil, že zmluva bola uzavretá dňa 21.3.2007. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové podmienky, uvedené na rube Úverovej zmluvy. Ich súčasťou je dojednanie rozhodcovskej doložky v ust. § 18, v zmysle ktorých sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z úverovej zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca je určený JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17.2.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, zo Zoznamu rozhodcov, ktorý vedie JUDr. Radim Kuchta, ktorý je sám v zozname uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.
8. Súd sa pri preskúmaní rozhodcovskej doložky zameral najmä na to, či jej dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a či spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. 9. Podľa ust. § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase podpisu úverovej zmluvy, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak. 10. Podľa ust. § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len "O. z..") účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 11. Podľa ust. § 52 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 12. Podľa ust. § 52 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa ust. § 52 ods. 3 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 14. Podľa ust. § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). 15. Podľa ust. § 53 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. 16. Podľa ust. § 53 ods. 4 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 17. Podľa ust. § 40a O. z. Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 18. Podľa ust. § 54 ods. 1 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 19. Podľa ust. § 54 ods. 2 O. z. účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa názoru súdu rozhodcovská doložka uvedená v ust. § 18 úverových podmienok nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vo forme individuálne dojednanej listiny a táto fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zveruje voľbu rozhodcu príslušného na prejednanie veci do rúk žalobcu. Oprávnený zapracoval rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal rozhodca konať, do rozhodcovskej zmluvy, ktorú už vopred pripravil a túto už len hotovú predložil spotrebiteľovi ku zmluve na podpis. Takáto zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa, keďže je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne spôsobom, ktorý si zvolí ten, čo žaluje a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle O. z.. Rozhodcu si vybral sám oprávnený, nešlo o zhodný prejav vôle oboch strán zmluvy, pretože povinný sa na výbere rozhodcu reálne nepodieľal. 21. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. 22. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ust. § 18, ktorého obsahom je dojednanie rozhodcovskej doložky, je súčasťou súvislého a rozsiahleho textu úverových podmienok, ktorého formálna úprava a grafické usporiadanie naznačuje, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne ale ako súčasť ostatných zmluvných podmienok, s ktorými spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy musí súhlasiť ako celkom. 23. Nemožno preto konštatovať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka má charakter individuálneho dojednania, nespadajúceho pod súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Individuálnosť vyjednania totiž spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky zákonník za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda stav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Je nesporné, že predmetnú rozhodcovskú doložku podpísal povinný spolu so Úverovou zmluvou ako viacero spolu súvisiacich dokumentov. Zmluvná podmienka sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou ani tým, že s ňou spotrebiteľ nevyjadrí nesúhlas a dodatočne od zmluvy neodstúpi. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2012, spis. zn. 6CoE 256/2012, s ktorého závermi sa súd stotožnil, nevyužitie odstúpenia od neprijateľnej rozhodcovskej doložky nerobí doložku individuálne vyjednanou, odstúpenie od zmluvnej podmienky prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Odstúpiť od zmluvy tak bolo možné iba v prípade, že by bola zmluva platná. Od počiatku absolútne neplatnej zmluvy sa účinne odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Ústavný súd SR v rozhodnutí spis. zn. IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. O. z. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. 24. Logickým dôsledkom vyššie uvedených dôvodov bola predmetná rozhodcovská doložka posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodca vôbec právomoc
rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt. 25. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku spis. zn. 3Cdo 146/2011 uzavrel, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie za exekučný titul označil rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. 26. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať aj neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia jeho práv. V danom prípade je miestom rozhodcovského konania Holíč a povinný ako spotrebiteľ má trvalý pobyt prihlásený na ul. Gudernova 22, Košice. 27. Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 28. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 29. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 30. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o tom, že exekúcia v danom prípade je neprípustná, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 31. Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). 32. Pretože súd exekúciu zastavil a rozhodnutie o zastavení exekúcie nemá odkladný účinok, dospel k záveru, že sú splnené aj podmienky pre povolenie odkladu exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II spis. zn. 48Er/3403/2009 zo dňa 21.5.2018 vo výroku I. a II. a rozhodol tak, ako je uvedené v bode III. výroku tohto uznesenia 33. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.