Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29T/89/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudcom JUDr. Jozefom Piknom v trestnej veci obžalovaného J. C. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.5.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný J. C., M.. X.X.XXXX F. Q. Q., Q. T., M. XXX/XX

je vinný, že

dňa 29.12.2014 v čase okolo 18,30 hod. v obci T. na ulici M. v neobývanej budove pod súpisné číslo XXX prechovával pre vlastnú potrebu 1 ks igelitové vrecúško s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej zelenej sušiny, pričom expertízou na Kriminalistickom a expertíznom ústave PZ Bratislava pod č. U.- B.-Q.-V.-XXXX/XXX bolo zistené, že ide o rastlinu z rodu Cannabis s hmotnosťou 250 mg obsahujúce viac ako 10 mg účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC), ktorá zodpovedá minimálne 1 (jednej) obvykle jednorazovej dávke drogy a ktorá látka je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny psychotropných látok,

teda

neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku,

čím spáchal

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Y. Č.. X U. XX/XX/XXXX - 7 zo dňa 19.5.2015 súd v predmetnej veci vydal trestný rozkaz č. k. XXT/XX/XXXX - XX zo dňa 2.6.2015, voči ktorému obžalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor.

Následne súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie spočívajúce v prečítaní výpovede obžalovaného J. C.É. z prípravného konania (v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku), čítaním výpovede svedka B. P. (v súlade s § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), výsluchom pracovníka Kriminalistického a expertízneho ústavu L.. I.. L. B., výsluchom pracovníčky prezídia policajného zboru národnej kriminálnej agentúry národnej protidrogovej jednotky L.. I.. Q. W., oboznámením znaleckého posudku (čl. 17 - 19), a oboznámením listinných dôkazov: odpoveď žiadosť (čl. 69), zápisnica o vydaní veci (č. l. 16), register priestupkov (č. l. 83), Register trestov (čl. 81),uznesenie Okresnej prokuratúry Q. I. zo dňa 24.5.2013, č. k. 3Pv 156/13 - 9 (č. l. 29).

Súd po vykonanom hlavnom pojednávaní rozsudkom zo dňa 20.9.2017 sp. zn. XXT/XX/XXXX podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Y. X U. XX/XX/XXXX - X zo dňa 19.5.2015, nakoľko mal za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je závažnosť konania obžalovaného nepatrná a preto skutok nie je trestným činom.

Voči predmetnému rozsudku podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Y. odvolanie dňa 20.9.2017, ktoré odôvodnila dňa 21.11.2017. Na základe podaného odvolania predložil tunajší súd vec na rozhodnutie Krajskému súdu v A. na rozhodnutie. K podanému odvolaniu prokuratúry dňa 17.1.2018 doručil obhajca obžalovaného na tunajší súdu vyjadrenie, ktoré bolo obratom dňa 18.1.2018 faxom doposlané Krajskému súdu za spisom.

Krajský súd v A. uznesením zo dňa 25.1.2018 sp. zn. 3To/5/2018 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 4 písm. a) Trestného poriadku sa vec vracia súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení predmetného uznesenia Krajský súd v A. vyslovil právny názor, že „z uvedených skutočností je zrejmé, že závažnosť činu je vyššia ako nepatrná, čo vylučuje použitie materiálneho korektívu v prejednávanom prípade“. Uvedený právny názor Krajský súd oprel tie skutočnosti, že skutok bol spáchaný v budove, kam obžalovaný prenikol bez súhlasu vlastníka (cez už prekonanú zabezpečovaciu prekážku, k čomu naviedol minimálne svedka B. P.), svojím konaním obžalovaný rozširoval informácie o spôsobe užívania a účinkoch drogy vo vzťahu k svedkovi B.M. P. a T. D. a tiež skutočnosť, že obžalovaný bol za obdobný skutok v minulosti trestne stíhaný a hoci toto konanie bolo podmienečne zastavené a obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania osvedčil, od uplynutia skúšobnej doby plynúcej do 7.12.2014 do spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku dňa 29.12.2014 uplynulo len 22 dní, pričom takéto správanie nemožno považovať za vedenie riadneho života. Z doterajšej minulosti obžalovaného je potrebné vyvodiť, že obžalovaný je osoba, ktorá má tendenciu prechovávať drogu pre vlastnú potrebu.

Po vrátení veci prvostupňovému súdu bol vytýčený termín hlavného pojednávania na 21.5.2018 na ktorom súd opätovne rozhodol a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Zo zápisnice z prípravného konania o výsluchu obžalovaného J. C. vyplýva, že dňa 29.12.2014 vo večerných hodinách sa stretol so známymi T. D. a B. P.. Odišli spolu do jednej opustenej budovy v T. M. E.. M. sa porozprávať. Mal so sebou v igelitovom vrecúšku trošku marihuany, ktorú mal pre vlastnú potrebu a ktorú po tom ako tam prišli policajti, im po výzve dobrovoľne vydal.

Zo zápisnice z prípravného konania o výsluchu svedka B. P. vyplýva, že sa dňa 29.12.2014 v čase asi okolo 18.00 hodiny stretol so svojim kamarátom J. C.. Ten povedal, že aby s ním išiel na ulicu M. F. T., kde si chcel vyfajčiť marihuanu, ktorú mal pri sebe. Svedok s tým súhlasil, do budovy sa dostali cez okno na budove, ktoré bolo už dávnejšie rozbité. Začali sa rozprávať a následne obžalovaný z vrecka nohavíc vytiahol marihuanu, ktorú mal v priesvitnom sáčku. Vtedy cez okno obžalovaný zbadal, že k budove sa približuje hliadka polície, preto rýchlo sáčok s marihuanou schoval do druhej miestnosti budovy, kam presne, to svedok nevidel. Následne ich skontrolovali policajti a po tom ako ich vyzvali, že v prípade ak majú nejaké veci z trestnej činnosti, aby ich dobrovoľne vydali, obžalovaný im dobrovoľne vydal sáčok s marihuanou.

Pracovník Kriminalistického a expertízneho ústavu mjr. I.. L. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s kolegyňou spracoval znalecký posudok nachádzajúci sa v spise pod číslom: U.-B.-Q.-V.-XXXX/ XXX. Jeho záverov sa pridržiava, nie je nič čo by zmenil. V danom prípade sa jednalo o predložený materiál - sušené konope (marihuana) s hmotnosťou 250 mg obsahujúca viac ako 10 mg účinnej látky THC. Množstvo účinnej látky zaisteného materiálu je spôsobilé ovplyvniť stav ľudskej psychiky, v prípade rastliny konopa sa jedná o látku zaradenú do I. skupiny omamných látok. Jediné čo by upravil je, že Kriminalistický a expertízny ústav sa už nevyjadruje k pojmu: „obvykle jednorazová dávka drogy“, ale pracujú s pojmami: „bežná jednotlivá dávka“. Pre Kriminalistický a expertízny ústav je minimálna jedna bežná jednotlivá dávka v prípade marihuany 50 mg, čo súvisí so spôsobom aplikácie marihuany, najčastejší spôsob je fajčenie, ide vlastne o horenie vysušeného rastlinného materiálu a následne vdychovanie spalín. Aplikovať je možné rôznymi spôsobmi, a to napríklad pomocou fajky, cigarety (ušúľanej), vodnej fajky. Množstvo 0,5 g marihuany by sa do nadstavca fajky ani nezmestilo. Kvôli priemerným veľkostiam používaných aplikátorov fajok je nimi používaným a uvádzaným minimálnym celkovým množstvom 50 mg. Čo sa týka vodných fajok - tzv. bongá, tam sú nadstavce väčšie ale je rozdiel, či sa jedná o vodnú fajku, kde sa aplikuje legálny rastlinný materiál alebo o špeciálne na marihuanu určené bongá, kde aj v tomto prípade na aplikáciu marihuany sú tie nadstavce menšie. Podľa jeho názoru je možné vyrobiť - ,,ušúľať“ cigaretu aj z menšieho množstva ako 0,5 g marihuany. Samozrejme, vždy za predpokladu obsahu minimálneho množstva účinnej látky THC v takejto dávke. Pokiaľ sa aj v minulosti vyjadroval Kriminalistický a expertízny ústav k jednorazovým dávkam a spájalo dve kritéria, teda minimálne množstvo účinnej látky THC s minimálnym celkovým množstvom zaisteného materiálu, tu sa Kriminalistický a expertízny ústav v prípade 500 mg vyjadroval ako o maximálnom množstve, ktoré sa považovalo za jednu dávku. Je teda možné, aby sa aj z množstva sušeného konope 250 mg ušúľala, teda pripravila cigareta určená k vyfajčeniu za predpokladu obsahu 10 mg THC.

Pracovníčka prezídia policajného zboru národnej kriminálnej agentúry národnej protidrogovej jednotky L.. I.. Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich útvar sa už prestal od roku 2014 vyjadrovať k pojmom: jedna dávka drogy. V prípade, že sa poskytujú správy o stave drog, o záchytoch, tak sa monitoruje droga, jej množstvo a cena ale v jednotkách hmotnostných všeobecne merateľných, a to gramy, pripadne kusy (tabletky). Čo sa týka roku 2014 v 4. štvrťroku sa jeden gram marihuany predával za 10,- eur až 12,- eur. Čo sa týka vyjadrenia, aké množstvo marihuany tvorí jednu dávku, toto poskytnúť nemôže, nemajú poznatky o tom, aké množstvo, hoci aj v gramoch si kupujú konzumenti ako jednu dávku. Môže však z pracovnej praxe uviesť, že podľa jej názoru množstvo 500 mg (0,5g) je veľké množstvo, nereálne množstvo rastlinného materiálu na jednu dávku, ak by sa jednalo napríklad o spôsob použitia fajky. Podľa jej názoru 250 mg stačí na ušúľanie jednej cigarety, pričom by ešte rozlišovala, či sa jednalo o vrcholec alebo šišku. V tomto prípade sa jednalo o vrcholec, čo nie je možné úplne rozdrviť takým spôsobom, aby sa toto množstvo natlačilo do fajky. A toto množstvo jej pripadá veľké na jednu cigaretu.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru vyplýva, že igelitové vrecúško s tlakovým uzáverom obsahovalo sušené konope (marihuanu) s hmotnosťou 250 mg obsahujúce viac ako 10 mg účinnej látky THC. Rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do I. skupiny omamných látok. Účinná látka tetrahydrokanabinol THC je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok. Uvedené množstvo THC je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažným zdravotnými a psychosociálnymi následkami.

Z odpovede Kriminalistického a expertízneho ústavu na žiadosť tunajšieho súdu vyplýva, že priemerná hmotnosť cigarety s obsahom konope za celé sledované obdobie (od roku 2000 do 3.11.2016) je 443 mg. Za sledované obdobie tvoria vzorky cigariet s obsahom konope iba 2,7 % všetkých záchytov tejto drogy a hlavne v posledných rokoch cigarety obsahujú zmes konope spolu s tabakom, pričom za sledované obdobie tvoril podiel týchto cigariet 19,2 % z počtu všetkých zaistených cigariet s obsahom konope.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný dňa 29.12.2014 o 18:30 hod podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal poverenému príslušníkovi policajného zboru jeden kus igelitového

vrecúška s tlakovým uzáverom s obsahom marihuany, ktorú si zakúpil v obci S. B. za sumu 4,- eurá od jemu neznámej osoby pre vlastnú potrebu.

Z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidované štyri priestupky na úseku cestnej dopravy.

Z Registra trestov vyplýva, že obžalovaný má jeden záznam v registri trestov - rozhodnutie zo dňa 24.5.2013, sp. zn. XPv XXX/XXXX, právoplatné dňa 7.6.2013 o podmienečnom zastavení trestného stíhania so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov do 7.12.2014, v ktorej sa menovaný osvedčil.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Q. I. zo dňa 24.5.2013, č. k. XPv XXX/XX - 9 vyplýva, že trestné stíhanie vedené povereným príslušníkom policajného zboru Obvodného oddelenia policajného zboru P. L. - P., Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Q. X, pod číslom konania G.-XXX/SMS-Q.-XXXX proti obvinenému J. C., za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona bolo týmto uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2013, podmienečne zastavené a obvinenému bola určená skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Prokurátorka v prvej záverečnej reči uviedla, že má za to, že obžalovaný sa dopustil prečinu v zmysle § 171 odsek 1 Trestného zákona a to najmä s poukazom na znalecký posudok prezentovaný na hlavnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že zaistené množstvo marihuany s obsahom účinnej látky THC 10 mg je spôsobilé ovplyvniť ľudskú psychiku, taktiež poukázala na výpovede spracovateľov predmetného znaleckého posudku, ktorí uviedli, že z predmetného množstva je možné vyhotoviť obvyklú dávku, či už na vyfajčenie cigarety, alebo ako náplň do fajky. Najmä poukázala na výpoveď I.. Q. W., ktorá uviedla, že množstvo 500 mg je nereálne množstvo rastlinného materiálu na jednu dávku. Má za to, že najdôležitejším kritériom pri posúdení naplnenia skutkovej podstaty prečinu v zmysle § 171 odsek 1 Trestného zákona je to, či zaistené množstvo je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta alebo nie.

Obhajca vo svojej záverečnej reči uviedol, že nebolo preukázané spáchanie trestného činu a to jednak s poukazom na množstvo drogy, ktorá bola zaistená s prihliadnutím na ustálenú judikatúru, ktorá uvedenú látku za drogu považuje až pri 0,5 gramu jej hmotnosti ako i s poukazom na nezákonnosť vykonaných dôkazov a to zápisnice o vydaní veci a znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru, ktorý sa nezákonne vyjadroval aj k pôsobeniu drogy na psychiku konzumenta. Taktiež poukázal na to, že ich vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry voči rozsudku nebolo zohľadnené v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v A. z čoho majú za to, že krajskému súdu nebolo doručené.

Na základe vykonaných dôkazov, so zreteľom na § 2 ods. 19 Trestného poriadku a § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, dospel súd k záveru tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním a to najmä s poukazom na výpoveď obžalovaného bolo bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že zaistené množstvo marihuany chcel obžalovaný použiť pre vlastnú potrebu ako jednu jednotlivú dávku.

Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona návykovou látkou sa na účely tohto zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie.

Podľa § 135 ods. Trestného zákona prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Podľa prevládajúcej súdnej praxe je pojem „obvykle jednorazová dávka“ pojem právny. Rozumie sa ním dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014 sp. zn. 2Tdo 56/2014). Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna

hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523135'&ucin-k-dni='30.12.9999'>Tr. zák. (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Q., P.. S.. XTo/XX/XXXX). Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany (tento záver vyplýva napríklad z judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Ž. P.. S.. XTo/XX/ XXXX z 20.09.2011, ale aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Q. P.. S.. XTo/XXX/XXXX).

Tunajší súd však poukazujúc aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X A. XX/ XXXX z 25. apríla 2017 má za to, že výslovne stanovuje v akom množstve najviac možno mať neoprávnene v držbe omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné právne posúdiť ako prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu v zmysle ustanovenia v § 171 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto ustanovenia ale nevyplýva, že by prechovávanie omamnej látky - teda látky, ktorá vo všeobecnosti vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami [§ 2 ods. 1 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 139/1998 Z. z.)] - v množstve menšom, než v hmotnostnom vyjadrení zodpovedá obvykle jednorazovej dávke na použitie, malo byť automaticky beztrestným, pokiaľ je takáto látka v konkrétnom prípade prechovávaná v množstve, ktoré je po jeho užití (vzhľadom na obsah účinnej látky) spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka, jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Trestného zákona).

Z uvedeného je zrejmé, že hoci predmetné množstvo 250 mg marihuany obsahujúce viac ako 10 mg účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC) nedosahuje v hmotnostnom vyjadrení súdnou praxou ustálenú obvykle jednorazovú dávku 500 mg (0,5 g), nemožno však toto množstvo v žiadnom prípade považovať za zvyškové, resp. stopové, nakoľko sám obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zaistené množstvo marihuany chcel použiť pre vlastnú potrebu ako jednu dávku.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Vzhľadom na uvedené množstvo marihuany, ktoré dosahovalo iba polovicu súdnou praxou stanovenej jednej obvyklej jednorazovej dávky, skúmal tunajší súd, či možno v danom prípade aplikovať zákonom predpokladaný „materiálny korektív“ v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Tunajší súd konštatuje, že z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v A. zo dňa 25.1.2018 sp. zn. XTo/ X/XXXX je jednoznačne zrejmý právny názor tohto odvolacieho súdu, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná, čo vylučuje použitie materiálneho korektívu v prejednávanom prípade a to okrem iného i s poukazom na tú skutočnosť že obžalovaný bol za obdobný skutok v minulosti trestne stíhaný a hoci toto konanie bolo podmienečne zastavené a obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania osvedčil, od uplynutia skúšobnej doby plynúcej do 7.12.2014 do spáchania skutku uvedeného v skutkovej vete napadnutého rozsudku dňa 29.12.2014 uplynulo len 22 dní, pričom takéto správanie nemožno považovať za vedenie riadneho života. Z doterajšej minulosti obžalovaného je potrebné vyvodiť, že obžalovaný je osoba, ktorá má tendenciu prechovávať drogu pre vlastnú potrebu.

Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, ktorú chcel použiť pre vlastnú potrebu ako jednu dávku, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu o nemožnosti aplikácie materiálneho korektívu z vyššie uvedených dôvodov, rozhodol tunajší súd tak, že obžalovaného uznal vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na takto jednoznačne vyjadrený právny názor odvolacieho súdu, považoval tunajší súd za nehospodárne a neefektívne vykonávať ďalšie rozsiahle dokazovanie ohľadom podružných dôvodov vylúčenia použitia materiálneho korektívu (vniknutie do budovy bez súhlasu vlastníka, rozširovanie informácie o spôsobe užívania a účinkoch drogy) a preto aj v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkazy navrhované obhajobou - výsluch svedkov L.. T. Š., B. F., T. D. J. B. Š.Š..

Taktiež ako nadbytočné vyhodnotil súd obhajcom navrhované vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychiatria za účelom zistenia vplyvu zaistenej látky na psychiku obžalovaného, nakoľko má za to, že Kriminalistický a expertízny ústav policajného zboru má kompetenciu sa vo všeobecnosti vyjadriť k spôsobilosti zaistenej drogy (vzhľadom na množstvo a účinnú látku) po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky, pričom ústav uviedol, že predložené konope (marihuana) s hmotnosťou 250 mg obsahovalo viac ako 10 mg účinnej látky THC a uvedené množstvo THC je spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažným zdravotnými a psychosociálnymi následkami a teda niet pochýb o tom že sa u zaistenej látky jednalo o omamnú a psychotropnú látku, ktorej držanie je podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona trestné a to bez ohľadu na to, aký by mala reálny vplyv na psychiku menovaného obžalovaného, ak by si ju bol aplikoval.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Nebola zistená prítomnosť žiadnej poľahčujúcej okolnosti ani žiadnej priťažujúcej okolnosti. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je tak vyrovnaný.

Hoci použitie materiálneho korektívu, s poukazom na už vyššie uvedené, je v danom prípade vylúčené, súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu ako i s ohľadom na osobu páchateľa (doposiaľ jedno trestné stíhanie, ktoré bolo podmienečne zastavené, pričom sa menovaný v skúšobnej dobe osvedčil) uložil obžalovanému alternatívny trest a to peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur, pričom takto uložený trest súd považuje za primeraný a spravodlivý s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a ochranu spoločnosti. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu obžalovaný úmyselne zmaril, obligatórne určil náhradný trest odňatia slobody a to vo výmere 3 (tri) mesiace.

Tunajší súd k výhradám obhajoby ohľadom nezákonnosti zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní uvádza, že zabezpečenie dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, považuje súd za zákonné a preto z nich aj vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej. K obhajobou uvádzanej výhrade, že ich vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry voči prvostupňovému rozsudku nebolo zohľadnené v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v A., z čoho majú za to, že krajskému súdu nebolo doručené, tunajší súd uvádza, že predmetné vyjadrenie, ktoré obhajca tunajšiemu súdu doručil dňa 17.1.2018, bolo bezodkladne dňa 18.1.2018 faxom doposlané Krajskému súdu (o čom sa v spise nachádza aj potvrdenie), pričom tento rozhodoval o odvolaní na neverejnom zasadnutí dňa 25.1.2018, teda odvolací súd mal pri svojom rozhodovaní k dispozícií aj uvedené vyjadrenie obhajoby k odôvodneniu odvolania prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.