Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-22-2016.pdf
PDF · 125.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-18Cpr/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: AJ Metal Design a. s., so sídlom Dlhé lúky 2, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 31 449 557, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 36 740 951 proti žalovanému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie neplatnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 zo strany žalovaného, doručené žalobcovi dňa 03.10.2016 je n e p l a t n é.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 zo strany žalovaného je neplatné a takisto aby súd určil, že právny úkon žalovaného zo dňa 24.10.2016 „Dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016“ je neplatný. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je na podklade pracovnej zmluvy zo dňa 27.07.2015 zamestnancom žalobcu v pracovnom zaradení strojárenský pracovník. Žalovaný dňa 03.10.2016 doručil žalobcovi listinu zo dňa 03.10.2016 „Oznámenie okamžitom skončení pracovného pomeru“, podľa ktorého sa žalovaný cíti diskriminovaný a tak podľa ustanovenia § 69 zákona č. 311/2001 Z. z. okamžite končí pracovný pomer s tým, že si neuplatňuje nárok na náhradu mzdy a je ochotný pracovať do 11.10.2016. Žalobca listom zo dňa 06.10.2016 oznámil žalovanému, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 považuje za neplatné a žiadal, aby pokračoval vo svojej práci. Predmetný list žalovaný prevzal osobne dňa 06.10.2016. Žalovaný podaním zo dňa 03.10.2016 okamžite končil pracovný pomer z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Dňa 27.10.2016 bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 24.10.2016 „Oznam - dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016“, z obsahu ktorého vyplýva, že odstupuje od možnosti jeho návrhu uvedeného vo výpovedi zo dňa 03.10.2016, pričom však podanie zo dňa 03.10.2016 je označené ako okamžité skončenie pracovného pomeru a je v ňom odkaz na § 69 Zákonníka práce. Ďalej v ňom žalovaný žiadal náhradu mzdy za dva mesiace a preplatenie zostatkovej dovolenky a uvádza: „presná špecifikácia výpovede je podľa § 69 ods. 1 písm. c). Podanie žalovaného zo dňa 24.10.2016 je nejasné a nezrozumiteľné. Z predmetného podania nie je možné zistiť, či žalovaný zmenil dôvod okamžitého skočenia pracovného pomeru, ktorý však nešpecifikoval, len v zátvorke odkazuje na § 69 ods. l písm. c) alebo dáva výpoveď z pracovného
pomeru. V predmetnom podaní žalovaný uvádza špecifikáciu výpovede, hoci podľa odkazu na § 69 ods. l písm. c) vyplýva, že sa jedná o okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z podania žalovaného „Oznam - dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016“ nie je zrozumiteľné a určité, či žalovaný berie späť okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016, či dáva výpoveď z pracovného pomeru alebo okamžite končí pracovný pomer z dôvodu podľa § 69 ods. l písm. c) Zákonníka práce.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.03.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca súdu vedome nedoložil listinné dôkazy za účelom skreslenia podanej výpovede. Dňa 03.10.2016 podal žalovaný výpoveď zo zdravotných dôvodov a dal žalobcovi návrh, že bude pracovať do 11.10.2016 s tým, že buď ho preradí na kratšie 8 hod. zmeny alebo si zoženie náhradu. Žalobca ho informoval, že výpoveď zo zdravotných dôvodov neuznáva a má ďalej pracovať v 12 hod. nočných zmenách a odmietol prevziať lekárske nálezy od odborného lekára, špecialistu, Q.. Q. N., X.., Q.., preto ich žalobcovi zaslal poštou. Zároveň mu obvodná lekárska X.. H. G. vystavila potvrdenie, že nemôže pracovať v 12 hod. zmenách. Tieto potvrdenia od lekárov boli spolu zaslané žalobcovi doporučene dňa 24.10.2016, kde zároveň upozornil žalobcu, že odstupuje od návrhu z 03.10.2016, žiada vyplatiť dovolenku, dvojmesačné odstupné a končí podľa § 69 ods. 1 písm. c).
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.07.2017. Vo vyjadrení uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že dňa 03.10.2016 podal výpoveď zo zdravotných dôvodov, nakoľko dňa 03.10.2016 žalovaný doručil žalobcovi listinu zo dňa 03.10.2016, podľa ktorej žalovaný končí so žalobcom okamžite pracovný pomer z dôvodu, že sa cíti diskriminovaný a tak podľa ustanovenia § 69 zákona č. 311/2001 Z. z. okamžite končí pracovný pomer. Žalovaný tvrdí, že žalobca odmietol prevziať lekárske správy a nemal záujem ani o dohodu, ktorú mu ponúkol. Predmetné tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Ambulantnú správu - nález X.. Q. N. zo dňa 15.07.2016, ambulantnú správu
- nález, neurologická kontrola u X.. Q. N. zo dňa 05.08.2016 a listinu vystavenú X.. H. G. zo dňa 24.10.2016 žalovaný doručil žalobcovi až dňa 27.10.2016. Do tohto termínu, t. j. do 27.10.2016 uvedené lekárske správy o zdravotnom stave žalovaného žalobca nemal k dispozícii. Žalovaný sa podrobil periodickej lekárskej preventívnej prehliadke, o ktorej bol vystavený lekársky posudok zo dňa 26.07.2016 o zdravotnej spôsobilosti na prácu so záverom, že žalovaný je spôsobilý na výkon posudzovanej práce. Súčasťou vyšetrenia bol anamnestický dotazník, kde je otázka aj na ochorenie na epilepsiu. Vychádzajúc z dátumov ambulantných správ X.. Q. N., žalovaný v čase periodickej lekárskej preventívnej prehliadky už bol oboznámený so svojou diagnózou - lokalizovaná (fokálna) (paciálna) symptomatická epilepsia a epileptický syndróm s jednotlivými fokálnymi záchvatmi. Keďže záver lekárskeho posudku pri periodickej lekárskej preventívnej prehliadke bol taký, že žalovaný je spôsobilý na výkon posudzovanej práce, žalobca má za to, že vyššie uvedenú diagnózu pri vypĺňaní čestného prehlásenia, anamnestického dotazníka zamlčal. Od 06.10.2016 do 17.10.2016 bol žalovaný práceneschopný.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.09.2017. Vo vyjadrení uviedol, že podal výpoveď podľa § 69, kde sa jasne uvádza, že skončiť môže okamžite, keď sa dozvedel, či už od svojho odborného alebo obvodného lekára, že nemôže vykonávať prácu, ktorú vykonáva bez vážnych následkov ohrozujúcich jeho život a týkajúcich sa jeho zdravia, kde mal čas 15 dní na dohodu so zamestnávateľom, chcel sa dohodnúť na preradení na inú prácu v 8 hodinovom pracovnom režime, čo zamestnávateľ nemal záujem akceptovať, lekárske nálezy nechcela nemenovaná pracovníčka prevziať. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že pri vypĺňaní dotazníka zámerne zamlčal pravdivé skutočnosti o svojom zdravotnom stave, pretože podľa potvrdení odborných lekárov zo dňa 18.04.2016 a 25.07.2016, ktoré bolo vystavené deň pred vystavením lekárskeho posudku pre zamestnávateľa, je jasné že dňa 25.07.2016 dostal do rúk potvrdenie, že má iba migrenické stavy teda bolesti hlavy. Keďže ho žalobca priamo obvinil, že vedel o svojej chorobe a podvodne účelovo zmanipuloval lekársky posudok, žiadal od žalobcu vyplatiť odškodné vo výške 1.000,- Eur za psychickú a morálnu ujmu. Záverom uviedol, že žiada od žalobcu vyplatenie náhrady mzdy za dva mesiace s penálmi vo výške 9 % za každý aj započatý deň aj s odškodnením za obvinenie pred súdom z manipulácie s lekárskym posudkom.
6. Dňa 14.05.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného vo veci samej. Vo vyjadrení uviedol, že po porade so svojím právnym zástupcom akceptuje názor žalobcu, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalovaný realizoval listom zo dňa 03.10.2016 (doručeného žalovanému v rovnaký deň), je neplatné a na základe takéhoto neplatného právneho úkonu sa pracovný pomer nemohol skončiť.
Preto v tejto časti (t. j. neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016) medzi ním a žalobcom niet sporu a domnieva sa, že vec je možné skončiť mimosúdnou dohodou (v rámci ktorej žalovaný uzná, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany bolo neplatné a pracovný pomer týmto okamžitým skončením neskončil), resp. súdnym zmierom s obdobným obsahom. S poukazom na vyššie uvedené teda v súlade so žalobcom tvrdil, že jeho pracovný pomer trval až do dňa 31.01.2017, kedy skončil v zmysle § 59 ods. 2 Zákonníka práce uplynutím doby (pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.01.2017). So žalobcom prebiehali mimosúdne rokovania ohľadom ukončenia tohto súdneho sporu. Žalobca však v rámci jednania vznášal nové, v súdnom konaní neuplatňované nároky na náhradu škody a bez súčasnej dohody o náhrade škody nebol ochotný dohodnúť sa na ukončení súdneho konania. Nakoľko náhrada škody nebola predmetom súdneho konania, naviac existenciu škody na strane žalobcu popiera (v ním uplatnenej a dostatočne nezdôvodnenej výške 4.100,- Eur), k mimosúdnej dohode pre postoj žalobcu nedošlo. Čo sa týka druhej vety petitu žaloby, ktorou sa žalobca domáha aj určenia neplatnosti „právneho úkonu žalovaného zo dňa 24.10.2016 - dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016“, v tejto časti považuje žalobu za nedôvodnú a pre prípad, že nedôjde k späťvzatiu žaloby, resp. súdnemu zmieru navrhol, aby súd žalobu v tejto časti zamietol. Z obsahu jeho listu zo dňa 24.10.2016 je možné dovodiť, že týmto podaním chcel len presnejšie špecifikovať svoj právny úkon zo dňa 03.10.2016, teda nešlo rozhodne o nové skončenie pracovného pomeru. Je síce pravdou, že ako laik si zamieňal pojmy okamžité skončenie pracovného pomeru a skončenie pracovného pomeru výpoveďou, avšak stále mal na mysli svoje podanie zo dňa 03.10.2016. I z ďalších písomností priamo či nepriamo vyplýva, že stále poukazoval na svoje skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 a o žiadnom inom, novom právnom úkone, ktorým by opätovne mienil skončiť pracovný pomer, nehovoril. Teda žiadny ďalší právny úkon zo dňa 24.10.2016, ktorým by mienil skončiť svoj pracovný pomer, nejestvoval (čo je naviac logické, keďže bol vtedy presvedčený, že pracovný pomer skončil podaním zo dňa 03.10.2016). Domáhanie sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý nejestvoval a ani ako pisateľ podania toto nechápal ako právny úkon, ktorým mienil skončiť pracovný pomer, je teda absolútne nedôvodné. S poukazom na vyššie uvedené je preto žaloba v tejto časti nedôvodná a je potrebné žalobu v tejto časti (t. j. druhej výrokovej vete žalobného petitu) zamietnuť. Čo sa týka požadovanej náhrady trov konania, má za to, že bez ohľadu na spôsob skončenia tohto konania, nárok žalobcu na náhradu trov nie je dôvodný. V prípade súdneho zmieru si štandardne každá strana znáša vlastné trovy konania. V prípade, ak žalobca nebude ochotný spor ukončiť mimosúdnou dohodou, resp. súdnym zmierom a bude trvať na autoritatívnom rozhodnutí súdu, môže byt' úspešný iba v jednej časti žaloby (prvej výrokovej vete žaloby), avšak druhú časť žaloby bude potrebné zamietnuť; každá strana by bola úspešná v rovnakej časti a nik by potom nemal nárok na náhradu trov konania.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podaním zo dňa 29.08.2017, doručeným súdu dňa 04.09.2017 si žalovaný v podaní požadované nároky neuplatňuje vzájomnou žalobou, možno to chápať len ako jeho obranu v rámci ním uvádzaných tvrdení, ale z procesného hľadiska si žalovaný v podaní označené nároky voči žalobcovi neuplatňnil.
8. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že žalovaný mal so žalobcom uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy z 27.07.2015. Dňa 03.10.2016 doručil žalobcovi Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, v ktorom opísal ako sa cíti diskriminovaný a že v zmysle § 69 Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer, pričom si neuplatňuje nárok na náhradu mzdy. Žalobca následne reagoval listom zo dňa 06.10.2016, kde oznámil žalovanému, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a žiada ho, aby nastúpil do práce a pokračoval vo výkone svojej práce. Následne 27.10.2016 bola žalobcovi doručená ďalšia listina s názvom Oznam - dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016, z ktorého obsahu vyplynulo, že žalovaný odstupuje od prechádzajúcej možnosti návrhu na nevyplatenie náhrady mzdy, ale požaduje jej vyplatenie a súčasne v tomto dodatku špecifikuje výpovedný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru § 69 ods. 1 písm. c). Od 17.10.2016 žalovaný nenastúpil do práce a prestal komunikovať so zamestnávateľom. Žalobca má za to, že listina zo dňa 03.10.2016 oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru nespĺňala náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 69. Dôvody, ktorý žalovaný slovne v predmetnom dokumente uvádza, nie sú dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Na základe týchto skutočností je okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobcovi dňa 03.10.2016 neplatné a rovnako je neplatný aj dokument, listina doručená žalobcovi dňa 27.10.2016, z ktorého obsahu vyplýva, že žalovaný odstupuje od možnosti alebo od návrhu na vyplatenie náhrady mzdy. Podľa žalobcu listina zo dňa 27.10.2016
bola nezrozumiteľná, nebola dostatočne určitá a preto daný právny úkon považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný.
9. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že žalovaný nepopiera skutočnosť, že jeho okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 je neplatné a v tomto smere medzi stranami nie je spor. Rovnako sa domnieva, že predmetný právny úkon nemá formálne a obsahové náležitosti, aby sa mohol považovať za platný právny úkon, ktorým sa pracovný pomer okamžite skončil. Čo sa však týka druhej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha neplatnosti právneho úkonu žalovaného zo dňa 24.10.2016, v tejto časti žalobu považuje za nedôvodnú. Samotný žalobca ani netvrdí, že išlo o právny úkon, ktorým sa mal pracovný pomer skončiť. Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo dohody o skončení pracovného pomeru, pričom ako z vyjadrení samotného žalobcu, tak aj z obsahu uvedenej listiny je zrejmé, že sa nejednalo o právny úkon a už vôbec nie o právny úkon, ktorým žalovaný mienil skončiť pracovný pomer. Z obsahu predložených podaní je zrejmé, že žalovaný mal za to, že jeho pracovný pomer sa mal skončiť jeho podaním zo dňa 03.10.2016, ktoré i bolo označené ako Okamžité skončenie pracovného pomeru. V podaní zo dňa 27.10.2016 žalovaný nikde neuvádza, že by sa domáhal opätovného skončenia svojho pracovného pomeru na základe tohto podania. Naopak gramatickým i logickým výkladom tohto právneho úkonu je potrebné jednoznačne dospieť k záveru, že týmto podaním žalovaný len vysvetľoval, resp. bližšie špecifikoval svoje podanie zo dňa 03.10.2016. Uvedené podanie je jednoznačne označené ako dodatok, resp. v texte sa hovorí o presnej špecifikácii dôvodu skončenia pracovného pomeru, ktorým mal byť § 69 ods. l písm. c) Zákonníka práce. Tak isto aj v následnom podaní zo žalovaný výslovne uvádza, že výpoveď, alebo lepšie povedané okamžité skončenie pracovného pomeru, podal dňa 03.10.2016. Je teda pravdou, že žalovaný ako laik nedostatočne rozlišuje medzi výpoveďou a okamžitým skončením pracovného pomeru, na druhej strane z jeho podaní možno bez ďalšieho dovodiť, že jeho vôľa smerovala ku skončeniu pracovného pomeru podaním zo dňa 03.10.2016 a v priebehu celej mimosúdnej komunikácie, ako aj podaní v rámci súdneho sporu, hovorí o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016. Je teda zrejmé, že list žalovaného zo dňa 24.10.2016 nebol právnym úkonom, ktorým žalovaný mienil skončiť pracovný pomer a žalovaný takúto vôľu nikdy nemal ani ju neprejavil. Keďže teda neplatnosť takéhoto podania nesmerujúceho k skončeniu pracovného pomeru nie je možné založiť na ustanovení Zákonníka práce, ktoré výslovne hovorí iba o neplatnosti skončenia pracovného pomeru zákonom ustanovenými spôsobmi, je potrebné na túto žalobu v tejto časti nahliadať z hľadiska civilného sporového poriadku, a teda posudzovať, či na takomto určení je naliehavý právny záujem. Na takomto určení naliehavý právny záujem nie je, nakoľko takýmto výrokom nebude postavenie žalobcu nejakým spôsobom dotknuté. Právne postavenie strán sa nezmení. Takýto určovací výrok nemá opodstatnenie. Čo sa týka náhrady trov konania, má za to, že súd by mal náhradu trov konania založiť na základe zodpovednosti za úspech, pričom v prípade vyhovenia žalobe v prvej výrokovej vete a zamietnutia v druhej výrokovej vete by úspech strán bol rovnaký a žiadna by nemala nárok na náhradu trov konania. Upriamil tiež pozornosť na to, že pojednávanie a nasledujúce prípadné procesné úkony neboli vzhľadom na vyjadrenia žalovaného potrebné a tieto úkony a trovy zavinil žalobca.
10. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného ohľadom listiny zo dňa 24.10.2016 nazvanej Oznam - dodatok k výpovedi z 03.10.2016. Má za to, že obsahovo je možné dané posudzovať ako právny úkon, pričom žalovaný výslovne uvádza, že odstupuje od možnosti alebo svojho návrhu uvedeného vo výpovedi. Podľa názoru žalobcu, za okolností, ak by listina splnila všetky náležitosti právneho úkonu, odstúpenie je možné považovať za právny úkon. Táto listina vo svojom obsahu odkazuje na oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru doručeného žalobcovi dňa 03.10.2016. Má za to, že podľa obsahu predmetného dodatku žalovaný mal úmysel nejakým spôsobom zmeniť obsah pôvodného oznámenia.
11. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka žaloby v prvej výrokovej vete, tento nárok žalovaný uznáva a súhlasí, aby súd v tejto časti žalobe vyhovel, prípadne aj rozsudkom pre uznanie nároku. Avšak druhým výrokom, ktorým sa žalobca domáha určenia neplatnosti listiny zo dňa 24.10.2016 navrhuje, aby súd žalobu zamietol, nakoľko uvedené podanie žalovaného nebolo právnym úkonom. Žalovaný takú vôľu ani nemal. Aj keby mal, z obsahu tohto úkonu jednoznačne vyplýva, že nejde o právny úkon. Pokiaľ nejde právny úkon, ktorým by sa zamýšľalo skončenie pracovného pomeru, na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem. O trovách konania žiadal rozhodnúť tak, že žiadna zo strán vzhľadom na úspech nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 27.07.2015, dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 26.01.2016, dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 06.07.2016, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016, odpoveď na oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 06.10.2016, oznam - dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016 datovaný dňa 24.10.2016, lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 26.07.2016, čestné prehlásenie a amnestický dotazník, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.
13. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to ambulantné správy - nálezy zo dňa 15.07.2016 a 05.08.2016, výmenný list - poukaz zo dňa 24.10.2016, lekársku správu zo dňa 18.04.2016 a 25.07.2016, ambulantnú správu - nález zo dňa 12.05.2017, čestné prehlásenie zo dňa 29.08.2017.
14. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
15. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.07.2015 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 27.07.2015, na základe ktorej žalovaný pracoval ako strojárenský pracovník. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - do 31.01.2016. Na základe Dohôd o zmene pracovných podmienok zo dňa 26.01.2016 a dňa 06.07.2016 bol pracovný pomer predlžovaný, naposledy na dobu určitú do 31.01.2017.
16. Listom zo dňa 03.10.2016 označeným ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe, že už trikrát mu bola predlžovaná pracovná zmluva, sa cíti diskriminovaný a tak podľa ustanovenia § 69 zákona č. 311/2001 Z. z. okamžite končí pracovný pomer s tým dodatkom, že si neuplatňuje nárok na náhradu mzdy a je ochotný aj za týchto podmienok pracovať do 11.10.2016. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 03.10.2016.
17. Listom zo dňa 06.10.2016, doručeným žalovanému dňa 06.10.2016, označeným ako odpoveď na oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru, žalobca žalovanému oznámil, že skončenie pracovného pomeru na základe žalovaným uvedených dôvodov považuje za neplatné a z tohto dôvodu žiada žalovaného, aby pokračoval vo svojej práci a riadne ju vykonával, inak si zamestnávateľ bude uplatňovať náhradu škody v zmysle platnej legislatívy.
18. Listom zo dňa 24.10.2016, doručeným žalobcovi dňa 27.10.2016, označeným ako Oznam - dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016, žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe odmietnutia zamestnávateľa dohodnúť sa vo veci výpovede podľa § 69 Zákonníka práce a odmietnutia prevzatia lekárskej správy
- posudku, ktorý chcel dodatočne doložiť, odstupuje od možnosti alebo svojho návrhu uvedeného vo výpovedi zo dňa 03.10.2016 a žiada o náhradu priemernej mzdy za dva mesiace, preplatenie zostatkovej dovolenky ako aj PN. Ďalej uviedol, že presná špecifikácia výpovede je podľa § 69 ods. 1 písm. c).
19. Podľa § 59 ods. 1 písm. c) zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.
20. Podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
21. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
22. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
23. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
25. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
26. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa 27.07.2015 bol medzi žalobcom a žalovaným založený pracovný pomer. Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy ako strojárenský pracovník, podľa dohody o zmene pracovných podmienok na dobu určitú do 31.01.2017. Listom zo dňa 03.10.2016 označeným ako Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe toho, že už trikrát mu bola predlžovaná pracovná zmluva sa cíti diskriminovaný a tak podľa ustanovenia § 69 Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer. Na okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval zamestnávateľ (žalobca) listom zo dňa 06.10.2016, v ktorom uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a vyzval žalovaného, aby riadne pokračoval v práci.
29. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené zo strany žalovaného žalobcovi na pracovisku dňa 03.10.2016. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa 25.11.2016, čiže v zákonnej, dvojmesačnej lehote. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný urobil písomne a skutkovo v ňom vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súd preto ďalej skúmal, či dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, uvedený žalovaný v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru, bol dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
30. Žalovaný ako zamestnanec mal záujem okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom s poukazom na skutočnosť, že mu bola trikrát predlžovaná pracovná zmluva, na základe čoho sa cíti diskriminovaný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca je jednostranný právny úkon, ktorým zamestnanec môže okamžite skončiť svoj pracovný pomer, avšak na skončenie pracovného pomeru takýmto spôsobom musí mať zamestnanec niektorý zo zákonných dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 69 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov a ustálenej judikatúry, súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ktorá je uvedená v okamžitom skončení pracovného pomeru, ale musí vychádzať z toho, ako je tento zrušujúci prejav skutkovo odôvodnený a či toto skutkové opísanie zakladá niektorý z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v § 69 Zákonníka práce. Po preskúmaní obsahu listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru súd dospel k záveru, že dôvod uvedený žalovaným, pre ktorý mal vôľu okamžite skončiť pracovný pomer so žalobcom, nie je ani jedným zo zákonom ustanovených dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Inak povedané, žalovaným označený dôvod nie je možné obsahovo subsumovať ani pod jeden z dôvodov vymedzených v ustanovení § 69 ods. 1 písm. a) až c); § 69 ods. 2 neprichádza v danom prípade do úvahy, nakoľko platí len v prípade mladistvého zamestnanca.
31. Z vykonaného dokazovania a ním zistených skutočností mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru so žalobcom, súd preto vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného datované dňa 03.10.2016 ako neplatné. Napokon, v priebehu konania aj sám žalovaný
uznal, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany je neplatné a táto skutočnosť ďalej nebola medzi stranami sporná.
32. Vzhľadom na to, že žalovaný ako zamestnanec skončil neplatne pracovný pomer okamžite a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru neskončil, ale trval ďalej v zmysle pracovnej zmluvy v znení dohody o zmene pracovných podmienok do 31.01.2017, keďže pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Pracovný pomer strán sporu tak skočil až uplynutím doby podľa § 71 ods. 1 Zákonníka práce.
33. Spornou skutočnosťou medzi stranami zostala platnosť, resp. neplatnosť listiny zo dňa 24.10.2016, označenej ako Dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016. V predmetnom dodatku žalovaný uviedol, že odstupuje od svojho návrhu uvedeného vo výpovedi zo dňa 03.10.2016 a žiada o náhradu mzdy za dva mesiace, preplatenie dovolenky ako aj PN a zároveň špecifikoval dôvod výpovede, ktorým je § 69 ods. 1 písm. c). Z obsahu tejto listiny je nad všetku pochybnosť zrejmé, že z neho vyplýva len to, čo je v ňom skutočne uvedené, a teda že žalovaný špecifikoval dôvod svojho okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 označením zákonného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) a oznámil žalovanému, že žiada náhradu mzdy, dovolenky a práceneschopnosti. Na základe uvedeného je evidentné, že nejde o právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, tak ako sa mylne domnieva žalobca. Právnym úkonom sa rozumie právne relevantný prejav vôle, t. j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Za právny úkon teda nemožno považovať akýkoľvek úkon a vychádzajúc z uvedeného, pojmovými znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú vôľa, jej prejav a jej smerovanie k určitým právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Aplikáciou ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, nemožno dospieť k inému záveru, než tomu, že vôľa žalovaného nesmerovala k vyvolaniu právnych účinkov ďalšieho skončenia pracovného pomeru. Žalovaný mal totiž podľa obsahu dodatku jednoznačne za to, že účinky skončenia pracovného pomeru vyvolal už listom zo dňa 03.10.2016 (bez ohľadu na to, či ho označuje ako okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď), keďže si týmto dodatkom uplatnil náhradu mzdy za dva mesiace, ktorá je nárokom v prípade platného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca. V danom prípade z obsahu predmetného dodatku nevyplýva, že tento prejav žalovaného smeroval k takým právnym účinkom, s ktorými zákon spája ako právny následok - skončenie pracovného pomeru a ani nejde o právny úkon v zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že by žalovaný žiadal náhradu mzdy v prípade, ak by bolo jeho okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016 platné, je jeho právom, a práve naopak, ak pôvodne v liste zo dňa 03.10.2016 uviedol, že si neuplatňuje náhradu mzdy, súd poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. To, že žalovaný svojím dodatkom mal v úmysle len špecifikovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedením zákonného ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) nie je pre právne posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uskutočneného listom zo dňa 03.10.2016 podstatné, nakoľko, ako už bolo uvedené, súd posudzuje dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa jeho skutkového opísania. Právne významné je teda len obsahové znenie dôvodu, ktorý bol žalovaným už raz uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016; podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce, uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 34. Žaloba v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti listiny zo dňa 26.10.2016 - dodatku k výpovedi, podľa mienky žalobcu právneho úkonu, je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) CSP, predpokladom úspešnosti ktorej je existencia naliehavého právneho záujmu. Povinnosť preukázať, že na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. V tomto smere žalobca nielenže nepreukazoval, avšak ani len netvrdil, v čom spočíva jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008). Právna zástupkyňa žalobcu aj po
vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom (že v prípade sporného dodatku nejde o právny úkon a žalobca netvrdil naliehavý právny záujem) zotrvala naďalej aj v priebehu svojho záverečného vyjadrenia na tom, že predmetný dodatok žalobca posudzuje ako právny úkon, avšak až do skončenia dokazovania neuviedla nič k naliehavému právnemu záujmu na určení neplatnosti dodatku k výpovedi, t. j. neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa naliehavého právneho záujmu.
35. Vzhľadom na skutkovú a právnu argumentáciu súdu v bode 33. a 34. tohto rozsudku súd žalobu vo zvyšnej časti, t. j. v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaného zo dňa 24.10.2016 „Dodatok k výpovedi zo dňa 03.10.2016“ zamietol.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 50 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 50 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti listiny zo dňa 03.10.2016 a listiny zo dňa 24.10.2016, teda celkovo si žalobca podanou žalobou uplatnil dva nároky, resp. žaloba obsahovala dva samostatné žalobné návrhy (petity), pričom súd vyhovel žalobcovi len v časti jedného žalobného návrhu (určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03.10.2016) a v časti druhého žalobného návrhu (určenia neplatnosti dodatku zo dňa 24.10.2016) súd žalobu zamietol. V zamietajúcej časti žaloby bol preto úspešný žalovaný. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci (každá zo strán bola úspešná v rovnakej časti) súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.