Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cb-85-2017.pdf
PDF · 147.32 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu Ateliér AAE, s. r. o., so sídlom Š. Moyzesa 27, 034 01 Ružomberok, IČO: 034 01, zastúpený BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému OBCHOD s PALIVOM, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 018 457, zastúpený Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., so sídlom Mladých Budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897, o zaplatenie 9.600,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 9.600,- Eur od 31. 10. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 06.02.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.600,- Eur s príslušenstvom, titulom druhej splátky za vypracovanie projektovej dokumentácie, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 07/2015 zo dňa 15. 10. 2015, splatnou dňa 30. 10. 2015. Svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle ústnej a elektronickej komunikácie sa strany dohodli, že žalobca vypracuje pre žalovaného projektovú dokumentáciu pre územné konanie stavby s názvom „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“ za odmenu v celkovej výške 25.000,- Eur, pričom žalovaný uskutoční zálohovú platbu vo výške 1.000,- Eur, kde dohoda bola žalovaným schválená ako záväzná objednávka e-mailom zo dňa 21. 08. 2015. V tejto súvislosti vystavil žalovanému dňa 02.09.2015 faktúru č. 06/2015 na úhradu prvej splátky vo výške 1.200,- Eur vrátane DPH, ktorá bola žalovaným uhradená riadne a včas. Ďalšiu splátku ceny diela pozostávajúcu z dohodnutej splátky vo výške 8.000,- Eur a DPH vo výške 1.600,- Eur už žalovaný neuhradil. Žalovaný vystavenú faktúru č. 07/2015 zo dňa 15.10.2015 nikdy nespochybnil a práve naopak e-mailom uznal svoj záväzok voči žalobcovi.
2/ Súd v rámci upomínacieho konania vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 6Up/1/2017 zo dňa 28. 02. 2017, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, pričom namietal oprávnenosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, keď tvrdil, že pohľadávka žalobcovi nikdy nevznikla, pretože žalobca žalovanému neposkytol žiadne plnenie. Medzi stranami nebolo dohodnuté plnenie v splátkach ani právo žalobcu na preddavok v uplatnenej výške. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď z predložených listinných dôkazov poskytnutie plnenia nevyplýva.
3/ Žalobca následne podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní a doplnil ďalšie skutkové tvrdenia, keď uviedol, že
strany sa v rámci ústnej a elektronickej komunikácie dohodli na zhotovení projektovej dokumentácie pre územné konanie, kde z pôvodnej výšky odmeny 26.000,- Eur bola na základe žiadosti žalovaného dohodnutá odmena 25.000,- Eur a vystavená zálohová faktúra č. 06/2015 na sumu 1.000,- Eur bez DPH, ktorá bola riadne a včas uhradená. Následne po viacerých osobných stretnutiach, týkajúcich sa prevažne technickej stránky vypracovania projektu, sa dňa 07. 10. 2015 strany dohodli, že zvyšná časť ceny diela 24.000,- Eur bude uhradená v dvoch splátkach po 12.000,- Eur s tým, že nasledujúca splátka bude uhradená do konca mesiaca október 2015, pričom opäť na žiadosť žalovaného došlo k zmene dohody na tri splátky po 8.000,- Eur. O priebehu každého stretnutia žalobca spracoval zápis, ktorý zaslal e-mailom na pripomienkovanie žalovanému, kde zápis so stretnutia, konaného dňa 07.10.2015, predmetom ktorého bola aj dohoda o splátkach ceny za vypracovanie projektovej dokumentácie, bol žalobcovi vrátený a žalovaným doplnený e-mailom dňa 08.10.2015 s tým, že v bode 11. týkajúcom sa dohody o splátkach odmeny neboli zo strany žalovaného v zápise zapracované žiadne zmeny. Žalobca dňa 08.10.2015 o 18:29 hod. a o 18:35 hod. zaslal žalovanému e-mail, prílohou ktorého boli celkovo tri vizuálne 3D zobrazenia architektonického diela, t.j. čiastkové výstupy z projektovej dokumentácie stavby pre územné konanie a následne dňa 20.10.2015 o 10:56 hod. ďalšie tri vizuálne 3D zobrazenia predmetného architektonického diela. Žalobca uviedol, že nie je preto pravdivé tvrdenie, o neposkytnutí žiadneho plnenia zodpovedajúceho uplatnenej pohľadávke zo strany žalobcu, ani tvrdenie žalovaného, že sa na žiadnych splátkach odmeny za vypracovanie projektovej dokumentácia nedohodli. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný faktúru č. 07/2015 zo dňa 15.10.2015 nikdy nespochybnil. Dňa 04. 11. 2015 ju vrátil žalobcovi podpísanú a opečiatkovanú a dokonca e-mailom zo dňa 09.11.2015 zaslaným žalobcovi o 08:40 hod. dal žalobcovi prísľub úhrady predmetnej faktúry. Pretože sa jednalo o jedinú v tom čase nesplatenú faktúru žalobcu vystavenú žalovanému, týmto e-mailom v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo teda k písomnému uznaniu záväzku žalovaného voči žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že po nezaplatení tejto splátky práce na dokončení projektovej dokumentácie prerušil.
4/ Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že žalobca svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, pričom medzi stranami nedošlo k uzavretiu žiadnej písomnej zmluvy, preto táto skutočnosť by mala byť v posudzovanej veci pričítaná vždy na ťarchu toho, kto z ústneho kontraktu požaduje peňažné alebo nepeňažné plnenie. Žalovaný nepoprel, že uhradil faktúru č. 06/2015 zo dňa 02.09.2015 znejúcu na sumu 1.000,- Eur bez DPH. V tomto kontexte však uviedol, že predložené 3D zobrazenia architektonického diela, teda čiastkový výstup z projektovej dokumentácie stavby pre územné konanie „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“ je nepeňažným plnení, ktoré zodpovedá už uhradenej sume 1.200,- Eur vrátane DPH, čím žalovaný za poskytnuté nepeňažné plnenie zaplatil. Žiadne ďalšie práce, ktoré by žalovaný vedel využiť mu zo strany žalobcu poskytnuté neboli. Žalobca bol zo strany žalovaného informovaný o konkrétnom účele využitia projektovej dokumentácie, ako aj o tom, že na projekte bude možné pokračovať a požadovať za ne odmenu až v prípade pridelenia eurofondov na danú vec. Žalobca nemal vykonávať v tomto smere žiadne práce bez ich akceptácie zo strany žalovaného a najmä bez jeho potvrdenia, že sa mu podarilo splniť podmienky pre financovanie stavby z prostriedkov príslušného fondu Európskej únie. Pokiaľ žalobca akékoľvek prípravné práce vykonával vopred, teda pred zabezpečením projektového financovania, konal tak v rozpore s dohodou a na vlastné riziko. Prípadný parciálny výsledok takýchto prác nemá pre žalovaného žiadnu využiteľnosť, preto žalobca nemôže od žalovaného požadovať peňažné plnenie v uplatnenej výške. Žalovaný zotrvával na svojej obrane, že medzi stranami neexistovala žiadna dohoda o peňažnom plnení žalovaného v podobe preddavkov, splátok alebo v podobe peňažného plnenia podľa jednotlivých etáp projektových prác, okrem už zaplateného preddavku vo výške 1.000,- Eur bez DPH. K otázke uznania dlhu prostredníctvom e-mailu zo dňa 09.11.2015 na svoju obranu uviedol, že obsah tohto e-mailu je neurčitý prejav, nie je z neho zrejmé, akého záväzku sa má prísľub úhrady týkať a nespĺňa riadne náležitosti písomného podania. Naviac predmetný e-mail bol odoslaný pánom Viktorom Zahoranom, ktorý nie je konateľom spoločnosti, ani osobou oprávnenou uznať akýkoľvek záväzok v mene žalovaného a nikdy mu nebolo udelené žiadne písomné plnomocenstvo konať za žalovaného vo veci projektovej dokumentácie, ktorú mal pripraviť žalobca. Žalovaný uviedol, že celý nárok žalobcu je založený na jednostranne vyhotovovaných podaniach, ktoré boli odosielané e-mailom a neboli adekvátnym spôsobom autorizované. Zároveň poukázal na to, že aj keby žalobca pokračoval v prácach na zhotovení projektovej dokumentácie pre územné konania, sám uviedol, že tieto práce prerušil, pričom pokiaľ dielo nebolo dokončené a ostalo len v nejakej fáze rozpracovanosti, nevznikol mu nárok na zaplatenie odmeny za vykonané dielo, resp. dohodnutá celková odplata by sa mala buď to znížiť alebo vôbec nepriznať, pričom je to opäť žalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno, čo všetko vlastne bolo z nedokončeného diela vykonané a na akú odmenu má nárok.
5/ Žalobca k otázke oprávnenia menovaného E. X. konať v mene žalovaného zaujal stanovisko v tom smere, že od začatia e-mailovej komunikácie so žalovaným až do uznania záväzku žalovaného voči žalobcovi, menovaný zaslal žalobcovi celkom 14 e-mailov, v ktorých vystupoval ako projektový manažér. Okrem toho v uvedených e-mailoch v podpisovej časti uvádzal označenie žalovaného obchodným menom, sídlom a kontaktnými údajmi žalovaného, ako aj logom žalovaného. Samotná elektronická adresa, z ktorej E. X. zasielal žalobcovi e-maily, bola X..D., ide teda o e-mailovú adresu obsahujúcu webovú doménu žalovaného. Zároveň sa zúčastňoval aj osobných stretnutí so žalobcom v dôsledku čoho disponoval v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka tzv. zákonným poverením zaväzovať žalovaného, preto aj bez písomne udeleného plnomocenstva uznať záväzok žalovaného voči žalobcovi, žalobca nemal pochybnosti o prekročení rozsahu poverenia menovaného v súvislosti s týmto právnym úkonom a uznanie záväzku urobené prostredníctvom osoby E. X. žalovaného zaväzuje.
6/ K tejto argumentácii žalovaný doplnil, že zákonné oprávnenie zaväzovať žalovaného s poukazom na § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v rámci tých právnych úkonov, ku ktorým obvykle dochádza pri činnosti, ktorou bola osoba poverená. Ak by aj menovaný E. X. v rámci e- mailovej komunikácie vystupoval ako projektový manažér, z obsahu jeho pracovnej náplne muselo byť žalobcovi zrejmé, že uznanie záväzku nie je činnosťou obvyklou pre osobu poverenú vykonávaním úloh projektového manažéra.
7/ Žalobca v konaní navrhol na preukázanie svojich skutkových tvrdení vykonať dokazovanie výsluchom strany žalobcu - konateľa W.. I. C., svedkov P. T., W.. I. O. a predložil súdu listinné dôkazy, a to faktúru - daňový doklad č. 06/2015 zo dňa 02.09.2015, faktúru - daňový doklad č. 07/2015 zo dňa 15.10.2015, list adresovaný žalovanému zo strany žalobcu zo dňa 27.11.2015, vytlačenú verziu e-mailovej komunikácie z obdobia od 03.04.2015 do 06.10.2015, zo dňa 08.10.2015, z obdobia od 13.10.2015 do 10.12.2015 a z obdobia od 08.02.2016 do 10.02.2016 a z 28.09.2016, ako aj chronologický prepis tejto e- mailovej komunikácie vrátane príloh, najmä geodetické zameranie stavby projektu a inej projektovej dokumentácie, schémy subdodávateľa žalobcu, 3D nadhľady projektu a projektovú dokumentáciu stavby pre územné konania „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“ zodpovedajúcu časovému harmonogramu druhej etapy projektu, zápis zo stretnutia strán konania zo dňa 10.04.2015, zápis zo stretnutia strán konania zo dňa 24. 06. 2015, zápis zo stretnutia strán konania zo dňa 07. 10. 2015, žalovaným doplnený zápis zo stretnutia strán konania zo dňa 07. 10. 2015.
8/ Žalovaný v konaní navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej strany - konateľky D. T., svedka W.. X. K. a od pôvodne navrhnutého výsluchu svedka E. X. v priebehu konania upustil. Listinné dôkazy v rámci svojich písomných vyjadrení nepredložil žiadne. Až na súdnom pojednávaní konanom dňa 19.03.2018 predložil materiály získané prostredníctvom internetu s popisom funkcie projektového manažéra.
9/ Z výsluchu konateľa žalobcu W.. I. C. súd zistil, že medzi stranami sporu prebehlo niekoľko rokovaní. Pri prvom stretnutí dňa 01.04.2015, kde išlo len o prvé oboznamovacie konanie, si navzájom vysvetlili, čo žalovaný ako investor bude od projektanta požadovať. Následne dňa 10.04.2015 sa konalo ďalšie stretnutie, ktorého predmetom boli už aj technické otázky, pričom poukázal na ním vypracovaný zápis z tohto stretnutia, ktorý bol rovnako ako všetky ostatné zápisy zo spoločných stretnutí, odoslaný e-mailom žalovanému. Počas tohto rokovania sa so žalovaným dohodol, že stavba bude realizovaná na dve etapy, pričom projektová dokumentácia pre územné konanie bude vypracovaná ako celok. Žalobca v rámci výsluchu vysvetlil, že dokumentáciu pre stavebné povolenie je možné vyhotoviť samostatne pre rôzne etapy výstavby, avšak vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné konania je možné urobiť len v celku, a to z dôvodu, aby bolo možné aj druhú etapu stavby napojiť na médiá, prípojky vody, kanalizácie a pod., ktoré sú určené pre celé stavbu. Na ďalšom stretnutí dňa 20.08.2015 sa strany dohodli že túto dokumentáciu pre územné konanie projektant pre investora vypracuje za cenu 26.000,- Eur. Na základe požiadavky žalovaného, ktorý požadoval zľavu 1.000,- Eur, bola medzi stranami dohodnutá celková cena vypracovania projektovej dokumentácie 25.000,- Eur, s čím obidve strany súhlasili. Prvú splátku z takto dohodnutej ceny, t.j. 1.000,- Eur bez DPH, žalobca vnímal ako gesto investora, že má záujem uzavrieť zmluvu a táto podľa jeho vyjadrenia zodpovedá odmene za zhruba 30 hodín práce projektanta pri hodinovej mzde pohybujúcej sa od 25,- do 40,- Eur a dvom služobným cestám. Následne sa dňa 07.10.2015 uskutočnilo ďalšie stretnutie, kde sa strany dohodli, že zostávajúca platba 24.000,- Eur bude rozdelená na tri časti po 3-krát 8.000,- Eur, kde boli dohodnuté aj termíny platby. Upresnil, že tejto dohode
predchádzala dohoda o 2 splátkach po 12.000,- Eur, ktorú však na požiadanie žalovaného zmenili na tri splátky po 8.000,- Eur. V cene druhej splátky boli zahrnuté práce týkajúce sa vypracovania pôdorysov, rezov a 3D modelov, teda kompletné stavebné výkresy, ktoré následne posielali na jednotlivé profesie, aby mohli v projektovaní pokračovať firmy zaoberajúce sa technológiami jednotlivých liniek, odsávania, vzduchotechniky a pod. V rámci ďalšej splátky mal do projektovania pristúpiť statik, projektanti vody, kanalizácie, elektriny, kúrenia, požiarnej ochrany a pod. Na základe zápisu vykonaného z tohto stretnutia, ktorý investor doplnil len o svoje chýbajúce časti, avšak v bode týkajúcom sa splátok ceny projektu nepripomienkoval nič, žalobca vystavil dňa 15.10.2015 faktúru č. 07/2015 na sumu 8.000,- Eur s DPH, s dátumom splatnosti dňa 30.10.2015. Keďže táto faktúra zaplatená nebola, práce na projektovaní prerušil, nakoľko nemohol vziať na seba riziko, že nebudú zaplatení jednotlivý projektanti ďalších profesií, ktorí mali pristúpiť v následnej etape projektovania. Žalobca ďalej uviedol, že odsúhlasenie dohody o splátkach, resp. zápis obsahujúci aj dohodu o splátkach mu bol odoslaný z e-mailovej adresy E. X. a ospravedlnenie k omeškaniu platby od W.. K.. Žalobca v rámci výsluchu vysvetlil postup zhotovenia 3D nadhľadov, ktoré sa oproti minulosti využívajú v dnešnej dobe, s tým, že tomuto predchádza vypracovanie pôdorysov, rezov a pohľadov, bez ktorých zhotovenie 3D modelov nie je možné. Žalobca potvrdil, že pri stretnutí dňa 10.04.2015 sa zástupca žalovaného W.. K. vyjadril, že projekt má byť uhradený z eurofondov, oni sa však voči tomu ohradili, na čo W.. K. povedal, že ak nebudú schválené eurofondy, projekt sa uhradí z vlastných prostriedkov žalovaného. Preto pokračovali na prácach ďalej a ani pri ďalších stretnutiach, či už sa týkali technických záležitostí alebo ceny diela sa žiadne eurofondy viac nespomínali. Žalobca ďalej uviedol, že pri realizovaní kontraktov v súvislosti s prípravou projektovej dokumentáciou pre územné a stavebné konania je bežnou praxou, že tieto sa realizujú bez písomnej zmluvy, čo odôvodnil tým, že až po niekoľkých stretnutiach s investormi je možné ustáliť objem prác a dojednať konkrétnu cenu diela. Z uvedeného dôvodu sú všetky stretnutia z ich strany podložené zápismi, ktoré aj v tomto prípade hneď po každom stretnutí odosielali formou e-mailu na pripomienkovanie. V kópii každého e-mailu bol uvedený aj W.. K.. Zápis z 07.10.2015 sa im vrátil s doplnením údajov o investorovi, avšak bez zmeny dohody o splátkach, taktiež vystavená faktúra im prišla žalovaným podpísaná.
10/ Z výsluchu konateľky žalovaného D. T. súd zistil, že všetky rokovania prebiehali prostredníctvom W.. X. K., ktorý bol v tom čase spoločníkom žalovaného a mal generálnu plnú moc na všetky úkony v mene spoločnosti. Sama sa rokovaní nezúčastňovala, o priebehu všetkých stretnutí bola informovaná W.. K.. Uviedla, že podklady mali byť súčasťou projektu k žiadosti o schválenie pridelenia prostriedkov z eurofondov s tým, že od žalobcu žiadali len základ a od počiatku bola z ich strany prezentovaná požiadavka, že pokiaľ sa neschvália eurofondy, v projekte sa nebude ďalej pokračovať, pretože by na to nemali finančné prostriedky. Nakoľko k schváleniu žiadosti z eurofondov nedošlo, nemalo sa pokračovať ani v projektovej dokumentácii. Konateľka žalovaného nemala vedomosť o žiadnej dohode o splátkach za vypracovanie projektovej dokumentácie, dohodnutá bola len prvá splátka 1.000,- Eur bez DPH. Pokiaľ ide o osobu E. X., tento v ich spoločnosti pracoval len na pozícii administratívneho pracovníka, ktorého úlohou bolo dojednávať stretnutia W.. K. so žalobcom. Nebol u žalovaného zamestnaný ako projektový manažér a hoci sa zúčastňoval stretnutí spolu s W.. K., rozhodujúce slovo mal K. ako generálne splnomocnená osoba konať v mene žalovaného.
11/ Z výsluchu svedka W.. X. K., ktorý bol na základe generálnej plnej moci oprávnený zastupovať žalovaného pri realizácii projektu „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“, súd zistil, že žalovaný mal záujem pri realizácii svojj podnikateľskej činnosti čerpať prostriedky eurofondov priamo z Bruselu, preto sa nakontaktoval na zahraničnú obchodnú spoločnosť sídliacu v Prahe, ktorá im mala podanie žiadosti o schválenie eurofondoy sprostredkovať. Táto im ozrejmila postup s tým, že tento bol viacfázový. Najprv mali predložiť podklady o firme žalovaného, kde im bolo predschválené, že žalovaný spĺňa predpoklady na pridelenie eurofodov. Následne mali v dvoch krokoch pripraviť dokumentáciu k danému projektu, pričom na prvotné schválenie projektu potrebovali len 3D vizualizáciu a rozpracovanie celého technologického a finančného postupu. Na základe toho oslovil žalobcu a jasne mu deklaroval, že ide o dvojfázovú záležitosť, čo znamená, že na začiatok postačuje vizualizácia projektu, ktorú následne po schválení žiadosti o pridelenie eurofondov zapracujú do ďalšieho projektu a budú realizovať ďalšie úkony. Žalobca mu 3D vizualizáciu poskytol, pri schvaľovaní eurofondov sa však ďalej nedostali, preto sa v dodávke nepokračovalo. Svedok v rámci výsluchu nevedel zodpovedať otázky právneho zástupcu žalobcu týkajúce sa presného názvu eurofondu, z ktorého mal žalovaný čerpať nenávratný finančný príspevok, nespomínal si ani na názov pražskej spoločnosti, ktorej úlohou bolo sprostredkovať schválenie žiadosti v Bruseli. Svedok potvrdil, že medzi stranami sporu bola dohodnutá celková odmena za vypracovanie celého projektu 25.000,- Eur, pričom uhradená platba 1.000,- Eur
predstavovala odmenu za vypracovanie 3D vizualizácie. Od prvého stretnutia so žalobcom deklaroval, že zvyšná časť dohodnutej ceny sa bude z ich strany uhrádzať a v projekte sa bude pokračovať až po načerpaní prostriedkov z eurofondov. Podľa jeho výpovede peňažné plnenie z ich strany bolo dohodnuté v dvoch fázach. Prvých 1.000,- Eur uhradili za dodanú vizualizáciu, ďalšia časť bola podmienená schválením finančného príspevku. Žalobcovi stále opakoval, že nemá význam pokračovať ďalej, kým to nie je schválené, že vizualizácia im postačuje. Žalobca sám vystavil faktúru na 8.000,- Eur. Na tomto sa nedohodli. Žalobca mu nezaslal žiadnu protihodnotu žalovanej sumy, teda niečo v tejto hodnote, čo by vedeli využiť. Okrem vizualizácie, za ktorú zaplatili 1.000,- Eur žalovaný nič nedostal. E. X. sa zúčastňoval všetkých stretnutí s dodávateľom, kde sa riešili technické veci, aby v prípade potreby vedel reagovať, ale nemal oprávnenie konať za žalovaného, pretože rozhodujúce slovo pri rokovaniach mal iba on. X. vykonával kontrolu zápisov zo stretnutí a keďže mal na starosti revíziu týchto zápisov, chodil s nimi na stretnutia. S istotou si však už nespomínal, či sa menovaný zúčastnil aj stretnutia, konaného dňa 07.10.2015. Svedok ďalej uviedol, že svoju elektronickú schránku pravidelne nesleduje, je bežné, že v nej má množstvo neprečítaných e-mailov, preto sa k otázkam jednotlivých e-mailov, čo bolo ich obsahom, resp. či sa s ich obsahom, vrátane príloh oboznámil, vyjadriť nevedel. Prijať, podpísať a opečiatkovať akúkoľvek faktúru za spoločnosť žalovaného bol oprávnený on a pani K., ako vedúca prevádzky v Banskej Bystrici, pričom po nahliadnutí k faktúre č. 07/2015 zo dňa 15.10.2015 nachádzajúcej sa na č. l. 21 súdneho spisu uviedol, že podpis na predmetnej faktúre pri odtlačku pečiatky spoločnosti žalovaného patrí pani K., ktorá faktúru prevzala a opečiatkovala automaticky. Nik jej na to inštrukciu nedal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či faktúra je vedená v účtovníctve žalovaného. Uviedol, že v rámci e-mailovej komunikácie spochybnil predmetnú faktúru tým, že úhradu bude realizovať až po načerpaní eurofondov. Ostatná e-mailová komunikácia išla mimo neho, pretože na tento spôsob komunikácie bol určený X.. Ak X. nejaké vyjadrenie, či prísľub úhrady dal, bolo to na základe toho, že bol žalobcom k tomu dotlačený, ako aj na základe informácií z Prahy, že každú chvíľu im bude projekt schválený. To, že prostriedky z Európskej únie nedostanú sa dozvedel až ku konca roku 2016, keď začali problémy s pražskou spoločnosťou, ktorá s nimi prestala komunikovať, dostala sa do konkurzu.
12/ Z výsluchu svedka P. T., dlhoročne spolupracujúceho so žalobcom ako dodávateľ statiky, súd zistil, že so žalovanou stranou sa stretol pri rokovaní začiatkom mesiaca október 2015, kde ku koncu stretnutia strany tohto súdneho sporu hovorili aj o splátkach za cenu projektovej dokumentácie, pričom žalobca dostal ubezpečenie, že do konca mesiaca október 2015 bude zo strany žalovaného uhradená suma 12.000,- Eur, aby oni mohli pokračovať v prácach.
13/ Z výsluchu svedka W.. I. O. súd zistil, že menovaný sa so žalobcom pozná ako dlhoročný kolega, niekoľkokrát spolupracovali. V rámci pripravovanej stavby diela bolo jeho úlohou vypracovať návrh technického riešenia technologickej časti projektu. Od žalobcu dostali vypracovanú stavebnú časť, do ktorej museli vložiť technologickú časť. Túto celú spracovali oni, pričom so žalobcom sa dohodli, že ich technologická časť nebude súčasťou cenovej ponuky projektu, dokumentácia z ich strany nebude faktúrovaná samostatne, ale bude súčasťou dodávky. Svedok sa v októbri 2015 zúčastnil stretnutia, na ktorom bol prítomný aj zástupca žalovaného ako investora, pričom v priebehu tohto stretnutia išlo už o záverečné odsúhlasenie hotového finálneho produktu, kde z ich strany nebolo do technologickej časti potrebné nič doplniť, pretože všetky požiadavky investora boli už v tom čase do projektu zapracované. Čo sa týka žalobcu, ten mal projekt spracovaný až do štádia vizualizácie, teda nešlo len o pôdoryse, rezy a pohľady, ale už o takpovediac finálnu podobu. K otázke dohodnutej ceny projektu medzi stranami sporu sa svedok vyjadriť nevedel.
14/ Z faktúry - daňového dokladu č. 06/2015, vystavenej dňa 02.09.2015 s dátumom splatnosti dňa 15.09.2015, súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi prvú splátku za vypracovanie dokumentácie stavby v rozsahu pre územné konanie s pracovným názvom „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“ v sume 1.000,- Eur bez DPH a celkovej sume 1.200,- Eur s DPH.
15/ Z faktúry - daňového dokladu č. 07/2015, vystavenej dňa 15.10.2015 s dátumom splatnosti dňa 30.10.2015, súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vyúčtoval spoločnosti žalovanému ako odberateľovi druhú splátku za vypracovanie dokumentácie stavby v rozsahu pre územné konanie s pracovným názvom „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“ v sume 8.000,- Eur bez DPH (celkovej sume 9.600,- Eur s DPH), pričom na predloženej faktúre, nachádzajúcej a na č. l. 21 spisu, sa nachádza odtlačok pečiatky a podpisy oboch strán sporu.
16/ Z výpisu e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu súd zistil, že dňa 08.10.2015 o 10:11 hod. bol odoslaný e-mail od I. C., konateľa žalobcu, na adresu K..D. S. X..D., ktorého prílohou bol zápis z prejednania podkladov na vypracovanie prípravnej projektovej dokumentácie stavby „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“, konaného dňa 07.10.2015 v Ružoberku za účasti investora zastúpeného W.. X. K. a W.. E. X., ďalej za účasti žalobcu, ako aj W.. I. O. S. P. T., kde v bode 11. zápisu je uvedené zhrnutie termínov vypracovania dokumentácie stavby pre územné konanie s konečným termínom dodania 30.11.2015, nástupom profesií na projektovú činnosť dňa 02.11.2015, s uvedením, že prvá splátka z dohodnutej ceny za projektovú dokumentáciu bola podľa zápisu uhradená, druhá splátka má byť uhradená do 30.10.2015 a tretia splátka po dodaní faktúry. Následne toho istého dňa 08.10.2015 o 18:27 hod. a o 18:29 hod. bol od žalobcu na rovnaké e-mailové adresy odoslaný ďalší e- mail s pripojenými 3D nadhľadmi a dňa 23.10.2015 z adresy E. X. odoslaný konateľovi žalobcu vyplnený zápis zo dňa 07.10.2015, ktorý bol upravený v 1. bode zápisu o doplnené údaje investora, bez vykonania zmeny v bode 11. týkajúcom sa dohodnutých termínov vypracovania dokumentácie a splátok.
17/ Z ďalšieho výpisu e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu súd taktiež zistil, že od E. X. bol dňa 09.11.2015 odoslaný e-mail žalobcovi s ospravedlnením za oneskorenú platbu s textom „...nastali komplikácie s tovarom, ktoré momentálne potrebujeme vyriešiť, neviem Vám povedať ako dlho to potrvá, no okamžite ako to vyriešime a pošleme úhradu Vás budeme kontaktovať...“, pričom súd konštatoval, že text uvedenej e-mailovej správy neobsahuje presné označenie, akej konkrétnej oneskorenej platby sa ospravedlnenie týka.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojim konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa § 323 ods. 1, prvej vety Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa čl. 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18/ Súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že medzi stranami konania existoval obchodno-právny záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom na základe ústne uzavretej zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie projektovej dokumentácie stavby pre územné konanie s pracovným názvom „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica.“ Súd v danom prípade na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, týkajúce sa zmluvy o dielo, pričom konštatoval, že Obchodný zákonník na platné uzatvorenie zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu. Zmluvu je možné uzatvoriť jednak písomne, ústne (výslovným prejavom), ale aj konkludentným spôsobom. Na platné uzavretie zmluvy o dielo sa vyžaduje, aby sa zmluvné strany vzájomne dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, kde jednou z nich je aj dohoda o cene diela. Medzi stranami nebolo sporné, že celková cena diela bola dohodnutá na sumu 25.000,- Eur, pričom z tejto žalovaný uhradil sumu 1.000,- Eur. Zvyšná časť ceny vo výške 24.000,- Eur za vypracovanie objednanej projektovej dokumentácie ostala neuhradená, kde zároveň nebola sporná ani skutočnosť, že zhotoviteľ dielo nedokončil, keď podľa jeho tvrdenia po nezaplatení dohodnutej splátky vo výške 8.000,- Eur ku koncu októbra 2015, práce na zhotovovaní projektu prerušil.
19/ Predmetom konania prejednávanej veci bol preto nárok žalobcu uplatnený len titulom druhej splátky dohodnutej ceny za vypracovanie projektovej dokumentácie stavby pre územné konanie s pracovným názvom „Dostavba areálu Obchod s palivom Banská Bystrica“ s príslušenstvom, a to na základe žalobcom tvrdenej a žalovaným popieranej skutočnosti, že medzi ním a žalovaným došlo k dohodnutiu termínov splátok neuhradenej časti ceny diela tak, že suma 24.000,- Eur sa rozdelí na tri časti, kde prvá časť vo výške 8.000,- Eur bez DPH bude uhradená do 30.10.2015.
20/ Medzi stranami konania bola sporná existencia dohody o takom určení času platenia dojednanej ceny za zhotovenie projektovej dokumentácie a určení termínov jej splátok, aký bol v konaní prezentovaný
zo strany žalobcu. V tomto kontexte bol tiež sporný aj dohodnutý rozsah spracovania projektovej dokumentácie, ktorý mal zodpovedať uplatnenému nároku žalobcu, rozsah prác zodpovedajúci už zaplatenej prvej splátke 1.000,- Eur, ako aj skutočnosť, či zo strany žalobcu došlo k nepeňažnému plneniu, ktorý by zodpovedal ním uplatnenému nároku na časť dohodnutej ceny diela.
21/ Z dôkazných prostriedkov označených a predložených stranami sporu mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ dňa 15.10.2015 vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru č. 07/2015 na celkovú sumu 9.600,- Eur, pozostávajúcu zo sumy 8.000,- Eur a DPH 1.600,- Eur, splatnú dňa 30.10.2015, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca na podporu svojej argumentácie o existencii záväzku žalovaného poukázal na e-mail zo dňa 09.11.2015, ktorým žalovaný mal písomne uznať svoj dlh vyplývajúci z tejto faktúry, v dôsledku čoho podľa názoru žalobcu platí vyvrátiteľná zákonná domnienka v zmysle § 323 Obchodného zákonníka o existencii dlhu žalovaného. V tomto kontexte súd vyhodnotil, že z obsahu textu predmetného e-mailu (znenie citované v odseku 17/ rozhodnutia) nemožno jednoznačne určiť akého konkrétneho záväzku sa mala správa týkať. Text neobsahuje výslovný prejav vôle žalovaného, že uznáva záväzok voči žalobcovi. Naviac podľa názoru súdu, aj keď Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby v prípade uznania dlhu vyhlásenie dlžníka obsahovalo presné vymedzenie dôvodu a výšky záväzku, je potrebné, aby bol záväzok identifikovaný aspoň odkazom na konkrétnu zmluvu, resp. faktúru. V danom prípade tu nielen absentuje výslovný prejav uznania dlhu, absentuje tu aj ďalšia podstatná náležitosť prejavu vôle žalovaného a tou je jej určitosť. Preto s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka tento prejav vôle žalovaného nemožno pre jeho neurčitosť akceptovať a text e-mailu odoslaný žalobcovi dňa 09.11.2015 považovať za platný právny úkon, smerujúci k uznaniu dlhu vyplývajúceho práve zo spornej faktúry č. 07/2015 splatnej dňa 30.10.2015. Zároveň súd konštatoval, že účinky uznania dlhu v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka nastanú len vtedy, ak dlžník uzná určitý dlh písomne. Vzhľadom na zákonom vyžadovanú písomnú formu, súd vychádzajúc z ustanovenia § 40 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v tomto prípade nebola zachovaná ani písomná forma uznania dlhu žalovaného, keď právny úkon urobený elektronickými prostriedkami nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
22/ Medzi stranami konania bola tiež sporná otázka, či u žalovaného zamestnaná osoba E. X. bola oprávnená uznať v mene žalovaného záväzok voči žalobcovi. Hoci sa súd s názorom žalobcu o nadobudnutí účinkov uznania dlhu v danom prípade nestotožnil, vzhľadom na to, že medzi stranami konania boli podmienky zmluvného vzťahu dojednávané prevažne pri osobných stretnutiach ústne a prostredníctvom e-mailov adresovaných aj E. X., považoval súd za potrebné zaujať svoje stanovisko aj k tejto otázke. V tejto súvislosti súd vyhodnotil, že pokiaľ ide o konanie podnikateľa, teda v danom prípade žalovaného, v zmysle § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľom právnická osoba, táto koná štatutárnym orgánom, alebo za ňu koná zástupca. Podnikateľa teda zaväzuje aj konanie inej poverenej osoby. Rovnako, ak podnikateľ poveril pri prevádzkovaní podniku nejakú inú osobu určitou činnosťou, táto je splnomocnená na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. V prípade, ak poverená osoba, prekročí rozsah poverenia, jej konanie tiež zaväzuje podnikateľa, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Žalovaný v konaní tvrdil, že rozhodujúce slovo mal len W.. X. K., pričom E. X. bol u žalobcu zamestnaný ako administratívny pracovník. V danom prípade bolo výpoveďou svedka W.. K. preukázané, že E. X. bol poverený kontrolovať elektronickú poštu, nakoľko on sám si e-mailovú schránku pravidelne neprezeral. X. sa tiež zúčastňoval všetkých stretnutí, aby bol pre prípad potreby o všetkom informovaný, ak by bolo potrebné reagovať a bol poverený kontrolovať zápisy zaslané zo strany žalobcu. Na základe tejto výpovede svedka mal súd teda preukázané, že vybavovanie elektronickej komunikácie medzi stranami sporu bolo jeho pracovnou náplňou. V danom prípade žalobca predložením prepisu rozsiahlej elektronickej komunikácie preukázal, aká bola zaužívaná obchodná prax pri rokovaniach medzi stranami, kde bežnou praxou bolo, že E. X. komunikoval so žalobcom, resp. sa na komunikáciu používala jeho e-mailová adresa. Táto obsahuje internetovú domému „obchodspalivom.sk“, z ktorej bolo možné usúdiť, že X. konal v mene žalovaného a na základe jeho pokynov, pričom aj jeho správy boli označované obchodným menom a sídlom žalovaného. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca ako tretia soba nemohol predvídať do akej miery X. komunikuje so žalobcom nad rámec jemu zadaných inštrukcií, teda do akej miery týmto prekračuje rozsah činností, ktorými bol poverený, keď tento sa zároveň zúčastňoval aj všetkých osobných rokovaní so žalobcom. Súd preto na obranu žalovaného v tejto časti neprihliadol.
24/ Podstata sporu v danom prípade spočívala v preukázaní existencie dohody zmluvných strán záväzkového vzťahu o rozsahu spracovania objednanej projektovej dokumentácie ako predmetu diela do určitého času, určení termínov splátok ceny diela a v tomto kontexte potom aj vo vzniku nároku žalobcu na cenu za len čiastkovo vykonané dielo. Bolo nesporné, že medzi stranami konania sa uskutočnilo viacero osobných stretnutí, kde predmetom rokovania boli najmä technické otázky vypracovania projektovej dokumentácie pre územné konanie. Tvrdenia žalovaného podporené výpoveďou svedka W.. X. K., že projekt mal byť vypracovaný len vo verzii 3D vizualizácie za cenu prvej splátky 1.000,- Eur a následne sa malo v projekte pokračovať až po schválení nenávratného finančného príspevku z prostriedkov Európskej únie, boli vyvrátené výpoveďou konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že síce táto informácia o podnikateľskom zámere žalovaného čerpať prostriedky Eurofondov v úvode ich stretnutí odznela, avšak podľa slov investora v prípade, že by žiadosť žalovaného schválená nebola, mal byť projekt zaplatený z vlastných prostriedkov žalovaného. Súd vzhľadom na uvedené tvrdenie žalobcu konštatoval, že žalovaný v tejto súvislosti neuviedol žiadne také konkrétne skutkové tvrdenia a okrem výsluchu svedka W.. K. ani nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol uveriť jeho obrane, že podľa dohody mala byť projektová dokumentácia zhotovená až po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok z prostriedkov Európskej únie, keď žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, preukazujúce skutočnosť, že o schválenie príspevku žiadal. Jeho obrana ostala len v rovine všeobecných tvrdení, žalovaný odkazoval na zahraničnú firmu, s ktorou mal v tomto smere spolupracovať, avšak opäť bez uvedenia konkrétnych údajov. V tejto súvislosti súd, poukazujúc na čl. 8 CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že základnou povinnosťou strán konania, teda nielen žalobcu, ale aj žalovaného, je pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúca sa sporu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v rámci svojho procesného útoku, resp. procesnej obrany, je povinnosťou strany najprv pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, kde až po vykonaní dokazovania môže byť ich pravdivosť preukázaná, resp. nepreukázaná.
25/ Súd ďalej konštatoval, že výpoveď konateľa žalobcu a výpoveď svedka W.. K. si taktiež vzájomne odporovali aj v otázke požiadavky žalovaného na rozsah spracovania dokumentácie, ktorej by zodpovedala zaplatená prvá splátka 1.000,- Eur. S tvrdením žalovaného, že za túto sumu požadoval vyhotovenie len vizualizácie diela, nesúhlasil žalobca, ktorý pri výsluchu uviedol, že vyhotovenie 3D nadhľadov nie je možné bez predchádzajúceho spracovania kompletných pôdorysov, rezov a pohľadov, čo vzhľadom na rozsah pripravovanej stavby nie je možné oceniť len sumou 1.000,- Eur. Taktiež pokiaľ mala byť samotná stavba realizovaná v dvoch etapách, podklady pre územné konanie a projektovú dokumentáciu pre územné konanie z technického hľadiska nie je možné etapizovať a je potrebné ju vyhotoviť ako celok pre všetky úseky výstavby. Obrana žalovaného bola oslabená aj výpoveďou svedka W.. I. O., ktorou mal súd preukázané, že v čase osobného stretnutia strán sporu, ktoré sa konalo dňa 07.10.2015 v Ružomberku, on ako dodávateľ technologickej časti projektu mal v projekte zapracované všetky požiadavky žalovaného ako investora, týkajúce sa technologickej časti projektu. Na stretnutí išlo už o záverečné odsúhlasenie hotového finálneho produktu, kde žalobca mal projekt spracovaný až do štádia vizualizácie, teda nešlo len o pôdoryse, rezy a pohľady, ale už o takpovediac finálnu podobu projektu. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaným uhradená suma 1.000,- Eur nezodpovedala dohodnutej odmene za poskytnutú vizualizáciu, ktorej cena bola v skutočnosti vyššia. Výpoveďou ďalšieho svedka P.Š. T. mal súd preukázané, že strany sporu na stretnutí konanom dňa 07.10.2015 vzájomne rokovali aj u termínoch splatenia dohodnutej ceny za projektovú dokumentáciu, kde svedok potvrdil verziu žalobcu, že ďalšia splátka mala byť zaplatená do konca mesiaca október 2015, a to dokonca vo výške 12.000,- Eur, teda v sume vyššej, ako si žalobca v konaní uplatnil. V prospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalobca vystavil žalovanému dňa 15.10.2015 faktúru č. 07/2015 na celkovú sumu 9.600,- Eur, pozostávajúcu zo sumy 8.000,- Eur a DPH 1.600,- Eur, s dátumom splatnosti 30.10.2015, pričom žalovaným poverená vedúca prevádzky takto vystavenú faktúru prijala, podpísala a opatrila odtlačkom pečiatky žalovaného bez toho, aby žalovaný jej prijatie rozporoval. Žalobca v konaní uvádzal skutkové tvrdenie, že žalovaný spornú faktúru žalobcovi nikdy ako neoprávnenú nevrátil, pričom žalovaný toto tvrdenie žalobcu v konaní nepoprel. Poukazoval len na skutočnosť, že platbu nie je možné realizovať, kým nebudú schválené finančné prostriedky z Európskych fondov. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd potom vyhodnotil, že medzi stranami existovala ústne uzavretá dohoda o termínoch splatenia dohodnutej ceny diela s tým, že splátka vyúčtovaná faktúrou č. 07/2015 vo výške 8.000,- bez DPH bola dohodnutá s termínom splatnosti dňa 30.10.2015. Žalovaný túto sumu v lehote splatnosti vystavenej faktúry neuhradil.
26/ Pokiaľ žalovaný namietal, že zo strany žalobcu mu nebolo poskytnuté nepeňažné plnenie zodpovedajúce výške žalobcom uplatnenej pohľadávky, aj túto obranu žalovaného súd považoval za vyvrátenú výpoveďou konateľa žalobcu, ako aj svedka W.. I. O. a tiež na základe žalobcom predložených výpisov z e-mailov z dňa 08.10.2015, ktorých prílohy tvorili v súdnom konaní predložené 3D nadhľady projektu a projektovej dokumentácie pripravovaného architektonického diela. Súd preto s poukazom na ustanovenie § 548 ods. 1, prvej vety, Obchodného zákonníka konštatoval, že žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za spracovanie časti dokumentácie v zmysle ústnej dohody o splátkach ceny diela a termínoch ich splatenia, a to aj v prípade, že zo strany žalobcu nedošlo k dokončeniu diela, nakoľko žalobca si v danom prípade uplatnil nárok len v rozsahu ním poskytnutého plnenia zodpovedajúceho tejto dohodnutej splátke.
27/ Vzhľadom na to, že žalovaný ako dlžník sa nesporne dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, žalobcovi ako veriteľovi zároveň v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti vystavenej faktúry, t.j. od 31.10.2015 až do zaplatenia.
28/ Na základe dôkazných prostriedkov predložených v tomto súdnom konaní, zisteného skutkového a právneho stavu súd vyhodnotil uplatnení nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29/ Vzhľadom na úspech žalobcu v tomto konaní súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%. O samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.