Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/100/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému I. E., nar. XX. X. XXXX, P. XX, P., o zaplatenie 437,08 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 31. 3. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 437,08 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 405,14 eur od 24. 10. 2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bola dňa 23. 5. 2013 uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 23. 10. 2015, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky, dlh žalovaného predstavoval sumu 437,08 eur, ktorá pozostávala z istiny 405,14 eur a úroku z omeškania 31,94 eur. Keďže k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, preto žalobca podal na súd žalobu, pričom si uplatnil len nepremlčané splátky úveru.

2. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od 9. 5. 2018 do 21. 5. 2018.

3. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s návrhom na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, Obchodnými podmienkami pre kreditné karty, zmluvou o postúpení pohľadávok + prílohou + oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade, pokusom o pokonávku, výzvami tohto súdu a odpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav.

4. Žalobca súdu predložil Návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karty zo dňa 23. 5. 2013, na základe ktorého žalovaný žiadal spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653 o spotrebiteľský revolvingový úver (kreditná karta) s úverovým rámcom 300 eur. Z tohto návrhu vyplýva premenlivá úroková sadzba v rozmedzí od 0 - 45% a to v závislosti od výšky čerpania úverového rámca k začiatku účtovného obdobia, zníženej o sumy všetkých splátok klienta uhradených ku dňu splatnosti. V prípade schválenej výšky úverového rámca 300 eur, výška minimálnej splátky by bola 15 eur, kde RPMN bez dodatkovej karty predstavovala 43,98% a RPMN s jednou dodatkovou kartou 51,96% a celková čiastka, ktorú by klient zaplatil pri použití nižšie uvedených predpokladov použitých pre výpočet RPMN 354,55 eur. Priemerná hodnota RPMN je 25,24% ročne.

Uvedené údaje vyplývajú aj z formulára - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

5. Bližšie podmienky zmluvného vzťahu mali byť upravené v Obchodných podmienkach pre kreditné karty.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23. 10. 2015 a prílohami k tejto zmluve, Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupca, postúpila pohľadávku vo výške 437,08 eur voči žalovanému na postupníka - spoločnosť žalobcu.

Táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 30. 10. 2015.

7. Výzvou k úhrade zo dňa 11. 11. 2015 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu sumy 526,69 eur do 21. 11. 2015.

Následne výzvou zo dňa 7. 3. 2017 právny zástupca žalobcu vyzýval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 464,88 eur najneskôr do 10. 3. 2017.

8. Po takomto oboznámení sa so spisom súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 C.s.p., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 C.s.p., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2, 3 C.s.p., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 C.s.p., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1,2 C.s.p., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. V danej veci žalovaný ako spotrebiteľ žiadal právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa o poskytnutie finančných prostriedkov. Teda predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie žalovaného ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne spotrebiteľské právo. Podľa §54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou.

10. Podľa čl. 8 C.s.p., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa ustanovenia §295 ods. 1 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

11. V súlade s citovanými ustanoveniami tunajší súd výzvou zo dňa 10. 4. 2017, vyzýval žalobcu, aby doplnil žalobu a presne rozpísal:

- koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne čerpal titulom úveru po odpočítaní všetkých poplatkov, poplatku za poskytnutie úveru, resp. spracovateľského poplatku;

- koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne uhradil v danom úverovom vzťahu;

- a na čo boli žalovaným uhradené platby započítané a v akej výške (samotná istina čerpaného úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky, zmluvné pokuty). Ďalej aby predložil súdu platobnú históriu žalovaného od uzavretia tejto zmluvy, z ktorej by boli zrejmé: presné jednotlivé čerpania žalovaného s uvedením ich dátumov (súd tu má ma mysli reálne čerpania žalovaného, napr. výbery z bankomatu, platby, nie pripisovanie úrokov, poplatkov či sankcií) a presné jednotlivé úhrady žalovaného s uvedením ich dátumov. Predložil súdu listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, ako bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá konkrétna výška mesačnej splátky a termín splatnosti jednotlivých splátok. Presne špecifikoval sumu, ktorá je predmetom tohto konania, t.j. z akých položiek pozostáva: upresnil istinu 405,14 eur, t.j. z akých položiek pozostáva (bolo potrebné uviesť, či uvedená suma tvorí len istinu úveru alebo sú v tejto sume započítané aj úroky, úroky z omeškania, zmluvné pokuty či prípadné poplatky. Žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý úverový rámec vo výške 300 eur, avšak žalobca od neho požaduje na istine sumu 405,14 eur. Súd žiadal odstrániť tento rozpor), upresnil výpočet

nezaplatených úrokov z omeškania 31,94. Pri úrokoch z omeškania bolo potrebné špecifikovať, ako táto suma bola vypočítaná (ich percento, z akej sumy boli vypočítané a za aké obdobie) a na základe čoho sú uplatňované (konkrétny článok zmluvy). Súd vyzýval žalobcu, aby preukázal splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu podľa §92 ods. 8 Zák. o bankách a to doložil písomnú výzvu banky dlžníka na splnenie podľa §92 ods. 8 Zákona o bankách spolu s doručenkou o jej doručení žalovanému. Taktiež súd vyzýval žalobcu, aby preukázal doručenie žalovanému (predložením doručeniek): oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a oznámenia o postúpení pohľadávky. Zároveň súd žalobcu poučil, že v prípade nepreukázania vyššie uvedeného, súd bude mať za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoj nárok na žalovanú sumu.

Uvedená výzva bola zástupcovi žalobcu doručená dňa 11. 4. 2017, pričom na ňu ani žalobca a ani zástupca žalobcu nereagovali, preto súd urgenciou zo dňa 9. 8. 2017 opäť urgoval žalobcu na preukázanie vyššie uvedeného, avšak ani na túto urgenciu zástupca žalobcu nereagoval.

Dňa 21. 12. 2017 došlo na súd podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý žiadal o pokračovanie v danom konaní a vydanie platobného rozkazu.

12. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

Výnimočne však súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli (tzv. príklon k vyšetrovaciemu princípu), ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to zákon explicitne umožňuje. Ide, okrem iného, aj o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.

Súd v danej veci nemal peukázané skutočnosti, ktoré požadoval vo výzve zo dňa 10. 4. 2017, napr. nemal preukázané, koľko finančných prostriedkov žalovaný skutočne čerpal a koľko finančných prostriedkov žalovaný v danom úverovom vzťahu skutočne uhradil. Nemal preukázané ani, z akých položiek pozostáva žalovaná suma, keďže na základe listinných dôkazov, predložených zo strany žalobcu, žalovanému mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 300 eur, avšak podanou žalobou si žalobca uplatňuje istinu 405,14 eur. Taktiež súd nemal preukázanú ani aktívnu legitimáciu žalobcu a to s poukazom na ustanovenie §92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca, napriek opakovanej výzve súdu, uvedené nepreukázal. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd žalobu spolu s príslušenstvom zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Súd žalobu žalobcu v danej veci zamietol v celom rozsahu a teda v konaní bol úspešný žalovanému, ktorému by patrila náhrada trov konania. Žalovanému však preukázateľne v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.