Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného P. C., na hlavnom pojednávaní dňa 21.05.2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný P. C., Z.. XX.XX.XXXX vo Veľkých Dvoranoch, trvale bytom X., F. XXX/XX

sa podľa § 285 písm. d/ Tr. por. o s l o b o dz u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske sp. zn. Pv 79/18/3305-11 z 11.04.2018, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 27.01.2018 v čase od 15:00 hod. do 20:58 hod. uzamkol vchodové dvere rodinného domu v X. Z. F. R.. Č.. XXX/XX tak, že ponechal kľúč v zámku dverí a následne nútil svoju manželku F. C. zotrvať proti svojej vôli s obžalovaným v obývacej izbe domu tak, že ju chytil rukou za plece a odsotil ju od dverí so slovami "nikde nepôjdeš", čo sa zopakovalo približne 4-5 krát, pričom obžalovaný na poškodenú kričal a vulgárne jej nadával a tiež vytrhol z ruky poškodenej mobilný telefón počas jej telefonickej komunikácie s ich synom a bránil jej v ďalšej komunikácii so synom a tiež v tom, aby mohla ísť otvoriť synovi vstupné dvere do rodinného domu v čase, keď sa do domu snažil dostať, čo sa mu podarilo až za asistencie polície a hasičov, ktorí po privolaní sekerou rozbili vchodové dvere do domu, pričom uvedeným konaním bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu svojej manželke F. C., Z.. XX.XX.XXXX, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv/79/18/3305-11 doručenej súdu dňa 11.04.2018, v trestnej veci proti obžalovanému P. C., pre skutok na podklade obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. po jej preskúmaní, samosudca nariadil a vykonal dňa 21.05.2018 hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby, po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por., obžalovaný ku skutku podľa obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno) na všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného, po zistení stanoviska prokurátora, obhajcu a poškodenej uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste a ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, vykonal výsluch znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Viktora Segedu, ostatné listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čin oľutoval. Samosudca jeho vyhlásenie prijal, pretože v čase vyhlásenia, vychádzajúc zo záverov písomne podaného znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria č. 24/2018 z 21.03.2018 vyplývalo, že v čase spáchania predmetného skutku v dôsledku psychózy mal obžalovaný forenzne významne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Zo znaleckého posudku tak nevyplývalo, že by bol v čase spáchania skutku nepríčetný.

Z výsluchu MUDr. Viktora Segedu, ktorým doplnil jeho znalecký posudok z odvetvia psychiatria č. 24/2018 z 21.03.2018 súd zistil, že u obžalovaného bol zistený chronický abúzus alkoholu bez psychosomatickej závislosti od alkoholu, aktuálne v abstinencii. Obžalovaný trpí a aj v čase spáchania skutku trpel závažnou chronickou psychickou chorobou, psychózou schizofrénnej povahy a konkrétne schizoafektívnou poruchou v kombinácii s organickými zmenami a defektom osobnosti. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode môže byť nebezpečný pre spoločnosť, najmä ak by sa menovaný psychiatricky neliečil a neužíval psychiatrické lieky. Obžalovaný absolvoval psychiatrické liečenie ústavné v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie po podaní znaleckého posudku znalcom, znalec preto navrhol ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Znalec pri výsluchu uviedol, že obžalovaný bol vyšetrený počas hospitalizácie v psychiatrickej nemocnici. Doposiaľ bol 22x hospitalizovaný pre dekompenzáciu stavu. V súčasnosti, po prepustení obžalovaného do ambulantnej liečby, znalec odporúča ochrannú liečbu psychiatrickú ambulantnou formou. Požívanie alkoholu v kombinácii s podávanými liekmi častejšie vyvoláva útlm, avšak zriedkavejšie môže nastať aj excitácia stavu. Hoci znalec uviedol, že v záveroch znaleckého posudku konštatuje, že obžalovaný v čase skutku v dôsledku psychózy mal forenzne významne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať, na položené otázky k príčetnosti obžalovaného v čase skutku podrobnejšie odpovedal tak, že rozpoznávacie schopnosti sa prakticky blížia k vymiznutiu, ďalej uviedol, že obžalovaný prakticky nemohol ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť, exitovali len nejaké prvky v širšom sociálnom kontexte. Aj jedným z účelov liečby je práve zlepšiť schopnosti pacienta ovládať svoje správanie, tento v čase vyšetrenia bol už preliečený, preto sa dá povedať, že od času skutku do času hlavného pojednávania sa práve zlepšili schopnosti obžalovaného ovládať svoje správanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. To či boli tieto schopnosti úplne vymiznuté v čase skutku sa nedá určiť presne, sám to popísal tak, že je možné že boli vymiznuté, ide v podstate o kolísajúcu krivku, ktorej začiatok v čase skutku mohol byť aj na bode 0. Jeho stav sa potom počas liečby do stabilizácie stavu zlepšoval.

Podľa správy Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie z 11.05.2018 na č.l. 97 bol obžalovaný naposledy hospitalizovaný na III. oddelení PN od 27.01.2018 do 13.04.2018. Prijatý bol v pohotovostnej službe pre akútne zhoršenie zdravotného stavu, dekompenzáciu duševnej choroby. Liečbou sa postupne stabilizoval, pred prepustením dlhodobejšie bez príznakov akútnej fázy ochorenia, pokojný, kooperujúci. Prepustený v plne stabilizovanom stave s nutnosťou pokračovania v ambulantnej liečbe.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MVSR a odpisu z registra trestov č.l. 71-72, obžalovaný je bezúhonný, nebol postihnutý ani za priestupok.

Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na podklade obžaloby. Uložiť mu trest s použitím § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. pod dolnú hranicu trestnej sadzby s podmienečným odkladom a ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Obhajoba má za to, že v čase spáchania skutku bol obžalovaný nepríčetný a teda nie je trestne zodpovedný, navrhol konanie zastaviť. Ak by však mal súd za to, že išlo o zníženú príčetnosť, uložiť obžalovanému trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby a to mimoriadne znížený a ochranné liečenie spolu so zákazom požívania alkoholických nápojov, eventuálne upustiť od potrestania. Obžalovaný uviedol, že ho skutok mrzí a manželke sa ospravedlnil.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že nemožno považovať za bez dôvodných pochybností preukázané, že

bol obžalovaný v čase skutku príčetný, pričom závery znalca pripúšťajú tú alternatívu, že obžalovaný sa v čase skutku nachádzal v stave nepríčetnosti, nevedel rozpoznať protiprávnosť konania a toto ovládať, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. d/ Tr. por. Je potrebné uviesť, že otázka príčetnosti páchateľa a dokazovanie v tejto veci sa ničím nelíši od dokazovania skutkových okolností. Žiadne ďalšie dokazovanie v tejto veci nebolo navrhnuté. Aj tak však súd považuje vysvetlenie znalca za dostatočne určité a nebudiace pochybnosti, psychický stav obžalovaného v čase skutku pri danej diagnóze znalec mohol určiť len v určitom rozpätí, pričom ten sám uviedol, že schopnosti obžalovaného rozpoznať protiprávnosť konania a svoje konanie ovládať mohli byť vymiznuté a len prinajlepšom boli významne znížené. Zásada in dubio pro reo platí všeobecne, týka sa aj otázky skúmania príčetnosti. Súd tak dospel k záveru, že výsluchom znalca boli revidované (či skôr vysvetlený obsah znalcom použitého slovného spojenia "forenzne významne znížené") jeho závery o forenzne významne zníženej schopnosti rozpoznať protiprávnosť konania obžalovaného a konanie obžalovaného ovládať, pričom ani znížená príčetnosť sa tak nedá považovať za preukázanú, ale je možné, že v čase skutku bol nepríčetný. Toho dôsledkom je vyslovenie záveru v prospech obžalovaného, a teda jeho oslobodenie spod obžaloby podľa § 285 písm. d/ Tr. por., pretože pre nepríčetnosť v čase činu páchateľ nebol trestne zodpovedný (§ 23 Tr. zák.). Naopak nebolo nijako preukázané, že by obžalovaného nebolo možné postaviť pre ťažkú chorobu pred súd, alebo pre duševnú chorobu, ktorá nastala po spáchaní činu nie je schopný chápať zmysel trestného konania, obžalovaného zdravotný stav je totiž v súčasnosti podľa lekárskej správy stabilizovaný.

Skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal v danom čase z vyššie uvedených dôvodov, nie je prekážkou oslobodzujúceho rozsudku, pretože samotné vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. nemá spojitosť s otázkou skúmania okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť (§ 22 -23 Tr. zák.) či skúmania prípustnosti trestného stíhania (§ 9 Tr. por.), už len z toho dôvodu je zrejmé, že trestné stíhanie môže skončiť po prijatí vyhlásenia o vine aj inak ako odsudzujúcim rozsudkom, napr. zastavením trestného stíhania. Z procesného hľadiska na viac pripúšťa, že z dôležitého dôvodu možno vykonávať hlavné pojednávanie znova (§ 277 ods. 5 Tr. por.), a dôležitým dôvodom môže byť aj otázka príčetnosti páchateľa v čase skutku a trestnej zodpovednosti, ktorá sa opäť otvorila pri dokazovaní týkajúcom sa konania o ochrannom opatrení.

Podľa § 289 ods. 1 Tr. por. ak súd rozhoduje vo veci samej, ak zákon neustanovuje inak, vždy rozhodne o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia. Podľa § 289 ods. 2 Tr. por. ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.

Prokurátor v tejto veci navrhol obžalovanému uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ako vyplýva aj zo záverečnej reči prokurátora, zmena pôvodného návrhu vyplynula z výsledkov dokazovania výsluchom znalca, kde tento uviedol, že táto forma liečby po stabilizácii stavu obžalovaného po poslednej hospitalizácii postačuje. Z vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, že boli splnené podmienky uvedené v § 289 ods. 1, ods. 2 Tr. por., a keďže nebolo potrebné žiadne ďalšie dokazovanie, bolo možné rozhodnúť o návrhu v rozhodnutí vo veci samej a nebolo potrebné vyhradiť rozhodnutie verejnému zasadnutiu. Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, že by súd musel vyčkať na právoplatné rozhodnutie vo veci viny, rozhodnutie o ochrannom opatrení môže byť jeho súčasťou. Súd rozhodol na základe záverov znaleckého dokazovania a výsledkov dokazovania o dôvodoch trestného stíhania a trestnej zodpovednosti obžalovaného tak, že podľa § 289 ods. 1 Tr. por., § 73 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pričom je zrejmé, že ide o páchateľa trestného činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je v prípade, ak by sa neliečil, nebezpečný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.