Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-674-2015.pdf
PDF · 107.91 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/674/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., Sad A.Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A.Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: F., o zaplatenie sumy 15.582,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 13.549,21 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 12.802,62 € od 26.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 73,90 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 26.08.2015 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 15.582,30 € s úrokom z úveru vo výške 17,30 % ročne zo sumy 8.844,03 € od 26.09.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.844,03 € od 26.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 dňa 24.08.2009 uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol splátkový úver v sume 7.000 € s pevnou ročnou úrokovou sadzbou 17,30 %, podmienky čerpania a splácania ktorého si dojednali v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalovaný bol povinný splácať úver od prvého čerpania v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 125,39 € mesačne splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná 20.09.2009 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.08.2019. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá vo výške 20,47 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 13,43 %. Žalovaný neplnil zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania so splácaním. Žalovaný napriek predchádzajúcej výzve zo dňa 30.07.2013 dlžnú sumu nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013 v súlade s bodom 7.6 zmluvných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru. Dňa 25.09.2014 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE na žalobcu. Ku dňu 25.09.2014 žalobca eviduje pohľadávku voči žalovanému vo výške 15.582,30 € (z toho istina vo výške 8.844,03 €, príslušenstvo vo výške 6.738,27.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, výzvu súdu spolu so žalobou, jej prílohami a poučením o procesných právach prevzal 0.11.2017, skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.
3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na termín 21.05.2018, na ktoré predvolal strany. Žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal 03.04.2018, na pojednávanie vo veci sa nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil dňa 16.05.2018 z dôvodu ochorenia a domácej liečby, avšak toto nedoložil potvrdením ošetrujúceho lekára ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto s ohľadom na hospodárnosť konania, ako aj právo strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 24.08.2009 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným (ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 7.000 € s fixnou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne a RPMN vo výške 20,47 %, priemerná RPMN 13,43%. Celkové náklady spojené s úverom boli 8.263,29 €, výška splátky bola dojednaná v sume 125,39 € mesačne s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.09.2009 a konečná splatnosť úveru nastane dňa 20.08.2019. Počet splátok bol 120 s tým, že splatnosť každej splátky bola k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (bod. I. 1. zmluvy o úvere). Strany si v zmluve dojednali poplatok za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne. Splatné úroky sa stávajú súčasťou istiny dňom ich splatnosti (čl. 5.5.7.1 obchodných podmienok. Zmluvné strany dojednali, že právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve o úvere sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.
6. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa súd zistil, že 25.09.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu nesplateného úveru na žalobcu.
7. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu (veriteľa) zo dňa 30.07.2013 vyplýva, že veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 5.052,94 € (evidovanej ku dňu 30.06.2013) titulom omeškaných splátok do 15 dní od doručenia výzvy pod sankciou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
8. Z písomnosti právneho predchodcu žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 30.09.2013 Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.09.2013 a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy12.802,62 € do 15 dní od prevzatia výzvy.
9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z titulu nesplateného úveru na žalobcu.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
15. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len v časti. Žalobca uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky z úveru. Vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu mal súdu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky a oznámenia o postúpení pohľadávky, tak
ako sú uvedené vyššie v odôvodení. Zároveň súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako platný právny úkon, ku ktorému prišlo po zosplatnením úveru právnym predchodcom žalobcu, keď žalovaný bol v omeškaní viac ako 90 dní s plnením peňažného dlhu, teda postúpenie pohľadávky právnym predchodcu žalobcu neodporuje ani § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.08.2009 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaným, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 7.000 € s fixnou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne a RPMN vo výške 20,47 %, priemerná RPMN 13,43%. Celkové náklady spojené s úverom boli 8.263,29 €, výška splátky bola dojednaná v sume 125,39 € mesačne s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 20.09.2009 a konečná splatnosť úveru nastane dňa 20.08.2019. Počet splátok bol 120 s tým, že splatnosť každej splátky bola k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (bod. I. 1. zmluvy o úvere). Strany si v zmluve dojednali poplatok za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne. V konaní nebolo sporné ani čerpanie úveru žalovaným. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 02.09.2013 z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným a vyzval žalovaného na zaplatenie úveru jednorazovo.
24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalobcu predstavuje ku dňu zosplatnenia úveru t.j. 02.09.2013 sumu 12.802,62 € pozostáva z nezaplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 8.844,03 € a príslušenstva.
25. Žalobca uplatnil príslušenstvo pozostávajúce z riadnych úrokov vo fixnej sadzbe 17,30 % ročne vyčíslených od 06.08.2011 do 25.09.2014 v sume 4.833,83 €, úrokov z omeškania v sadzbe 8 % ročne vyčíslených do 25.09.2014 v sume 1.934,44 €.
26. Je zrejmé, že predmetná úverová zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
27. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Tieto závery
platia aj pre zmluvy uzatvorené pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka s poukazom na citované ustanovenie § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.
28. Nesplatená istina v uplatnenej výške 8.844,03 € predstavuje žalovaným čerpanú a nevrátenú sumu úveru, ktorú žalobca uplatnil dôvodne. Ďalej žalobca uplatnil úrok vyčíslený sumou 4.833,83 € za obdobie od 06.08.2011 do 25.09.2014, pri kapitalizácii vychádzal z úrokovej sadzby 17,30 % ročne dohodnutej v zmluve ako fixná sadzba. Za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Splatné úroky sa stávajú súčasťou istiny dňom ich splatnosti (čl. 5.5.7.1 obchodných podmienok). Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec však završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 17,30 % p.a., prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z omeškania (po splatnosti) prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s ust. § 3a ods.3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ, z Rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 v analogickej právnej veci, na ktorý súd v tejto časti rozhodnutia poukazuje).
29. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Žaloba je potom nedôvodná v časti úroku z úveru uplatneného po zosplatnení úveru v sadzbe 17,30 % ročne od 03.09.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania z takto uplatneného kapitalizovaného úroku.
30. Ako vyplýva z predloženej histórie splácania úveru, žalobca ku dňu zosplatnenia evidoval pohľadávku voči žalovanému v sume 8.844,03 € titulom nevrátenej istiny a 3.958,59 € úroku z úveru od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré uplatnil dôvodne a súd žalobe preto v tejto časti nároku vyhovel.
31. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškania trvá, žalobca uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 8 % ročne. Súd potom s ohľadom na vyššie odôvodnené zamietnutie žaloby v časti úroku po zosplatnení úveru priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 746,59 € ( zo sumy 12.802,62 € odo dňa 03.09.2013 do 25.09.2014) a potom zo sumy 12.802,62 € od 26.09.2014 až do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol. Právne posúdenie výšky úroku z omeškania vychádza z citovaného ustanovenia § 3 nar. vlády č. 87/1995 Zb. , zákonný úrok z omeškania žalobca uplatnil korektne vo výške 8 % ročne a súd mu ho v uplatnenej výške priznal.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 15.582,30 € s príslušenstvom, úspešný bol v časti o zaplatenie 13.549,21 €, t.j. 86,95 %, vo zvyšku bol neúspešný, t.j. 13,05 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Vo veci teda bol úspešnejší žalobca, ktorému súd priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 73,90 % (86,95 -13,05 ). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).