Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-96-2002.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/96/2002
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, právne zast.: JUDr. Jana Šálková, advokátka, Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, proti povinnému: W. Š., C.. XX. Q. XXXX, S. C.. B. O. XX/XX, XXX XX Ž. C. N., na vymoženie pohľadávky v sume 2 750,08 Eur (82 848,92 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. 13/2002, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa 04. februára 2002 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. EX 13/2002.
2. Podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 15. júna 2015, súdny exekútor požiadal o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko predložil návrh oprávneného na zastavenie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie, predložil ich vyúčtovanie a exekučný spis EX 13/2002.
3. Nakoľko z predloženého podania oprávneného nevyplývalo, či bol podaný návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, resp. oprávnený len reagoval na zaslanú správu o nemajetnosti povinného od súdneho exekútora, vyzval oprávneného na vyjadrenie listom zo dňa 01. decembra 2017. Oprávnený dňa 13. decembra 2017 okresnému súdu oznámil, že podávali návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. pre oznámenú nemajetnosť povinného.
4. Okresný súd mal zo spisu súdneho exekútora EX 13/2002 preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii.
5. Okresný súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 15. januára 2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému.
6. Podľa § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
7. Podľa § 58 ods. 1 exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. januára 2002/ súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Nakoľko okresný súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
10. Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu v sume 363,98 Eur.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. augusta 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. januára 2002/ ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
15. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku definujú, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončia už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
16. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Okresný súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má okresný súd za to, že samotná skutočnosť, že povinný je nemajetný a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1.
februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Okresný súd má za to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. XX J. XXX/XXXX/.
17. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
19. Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. januára 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.