Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14C-72-2017.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/72/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobkyne: Lenka V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX R. - J., E. republika, proti žalovanému: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy X.XXX eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 eur v splátkach vo výške po 500 eur mesačne splatných k 30. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
II. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.08.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.000 eur v splátkach po 500 eur k 30. dňu kalendárneho mesiaca titulom poskytnutých pôžičiek. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný si od nej vypožičal peňažné čiastky na rôzne účely, ktoré presiahli 2.000 eur a ktoré doteraz nevrátil. Žalobkyňa sa obrátila na mediátorku, žalovaný na mediačnom jednaní podpísal zápis z jednania, kde priznáva dlh 2.000 eur a je ochotný ho vrátiť v čiastkach - prvé tri mesiace po 30 eur a potom po 50 eur. Žalovaný sa na konečné jednanie a podpísanie dohody nedostavil.
2. Súd doručil žalobu žalovanému do vlastných rúk dňa 10.04.2018, žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel.
3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Žalobkyňa sa nedostavila, svoju neúčasť vopred ospravedlnila. Rovnako sa nedostavil žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené v zmysle § 111 ods. 3 CSP, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to dohodou o započatí mediačného jednania, plnomocenstvami udelenými mediátorke, zápisom z mediačného jednania zo dňa 06.06.2017, záverečnou mediačnou dohodou, e-mailom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Žalobkyňa sa e-mailom zo dňa 11.05.2017 obrátila na mediátorku, v ktorom uviedla, že požičala žalovanému peniaze - 400 eur na koňa, 250 eur na sedlo, 40 eur na podsedlovku, 500 eur na fiktívnu operáciu jeho sestry, 30 eur na odblokovanie účtu, 50 eur na cestu za kamarátom, tieto malé čiastky sa opakovali po 50 eur trikrát, 20 eur bandáže, 20 eur na chrániče, 60 eur na benzín, 100 eur na veterinára, 700 eur na ďalšieho koňa, 70 eur na veterinára. Spolu je to 2.290 eur, plus mínus 500 eur. Požičal si aj malé čiastky od 30 - 60 eur. Boli dohodnutí, že žalovaný to bude splácať po malých čiastkach, stále sa však vyhováral.
6. Žalobkyňa a žalovaný dňa 02.06.2017 udelili plnomocenstvo mediátorke, V.. S. B., V.., na všetky úkony v zmysle zákona o mediácii. Toho istého dňa bola uzatvorená dohoda o započatí mediačného jednania medzi žalobkyňou, žalovaný a mediátorkou, ktorá sa týkala presného určenia splácania finančného dlhu. Dohodu podpísala žalobkyňa a mediátorka (žalovaný dohodu nepodpísal, nakoľko sa vyžadoval overený podpis a žalovaný mal poškodený občiansky preukaz, preto mu bola vystavená kópia dohody pre potreby overenia podpisu, čo sa však nestalo - uvedené vyplýva zo znenia Záverečnej mediačnej dohody).
7. V zápise z mediačného pojednávania zo dňa dňa 06.06.2017 je zaprotokolovaná výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že suma, ktorú žalobkyňa vyčíslila, nie je adekvátna, nesúhlasí s ňou. Trénoval jej dcéru, za hodiny mala platiť, ale neplatila, staral sa o jej koňa, ktorého jej predal, žalobkyňa povedala, že si to odpočíta z požičaných peňazí, čo sa nestalo. Dohoda medzi nimi znela, že finančný obnos jej môže vrátiť, ak bude mať finančné prostriedky, aj keby to malo byť o rok. Priznal, že je jej dlžný 2.000 eur a je ochotný ich splácať po 30 eur prvé tri mesiace a potom po 50 eur až do sumy 2.000 eur poštovou poukážkou ku 30. dňu nasledujúceho mesiaca.
8. Zo záverečnej mediačnej dohody zo dňa 30.06.2017 vyplýva, že žalobkyňa súhlasila s návrhom žalobcu, aby jej vrátil dlh vo výške 2.000 eur po čiastkach v splátkovom kalendári. Podľa prehlásenia mediátorky mal žalovaný uhradiť žalobkyni poštovou poukážkou za mesiace júl, august, september 2017 po 30 eur, za október až december po 50 eur, celý rok 2018 po 50 eur, celý rok 2019 po 50 eur, za január až november 2020 po 50 eur a za december 2020 poslednú splátku 10 eur. Mediátorka ďalej prehlásila, že ak sa žalovaný omešká s platbou viac ako trikrát po sebe, odporúča žalobkyni posať na žalovaného žalobu o vrátenie ním priznanej čiastky. Dohodu podpísala žalobkyňa a mediátorka, podpis žalovaného absentuje.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
10. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
11. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii v znení neskorších predpisov mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní neboli sporné žiadne skutočnosti, žalovaný bol v konaní nečinný, k žalobe nepredložil žiadne námietky ani skutkové tvrdenia. Žalobkyňa svoje nároky voči žalovanému riešila aj mediačným konaním, avšak k uzatvoreniu záverečnej mediačnej dohody pre nečinnosť žalovaného nedošlo.
14. Žalobkyňa si svoj nárok odvodzovala od zmlúv o pôžičke uzatvorených ústne so žalovaným ako dlžníkom. Zmluva o pôžičke, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, je typom reálnej zmluvy. Vznik pôžičky teda predpokladá dohodu strán, ktorá môže byť aj ústna a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení o uzatvorení pôžičky a o poskytnutí prenechaní predmetu pôžičky spočíva na veriteľovi. Avšak ak dôjde k uznaniu dlhu, jeho účinkom je obrátenie dôkazného bremena. Uznaním dlhu sa posilňuje postavenie veriteľa, a to najmä z hľadiska jeho procesnoprávneho uplatňovania práva tým, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán (žalobcu a žalovaného), na základe ktorej sa dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak nútený vyvrátiť samotnú existenciu dlhu, a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť.
15. Súd výpoveď žalovaného v rámci mediačného konania posúdil ako uznanie dlhu, keď spĺňa osobitné náležitosti uznania, a to písomnú formu (žalovaný zápis podpísal), sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky (žalovaný uviedol, že „priznáva, že je dlžný 2.000 eur a tie je ochotný splácať“; dôvod dlhu vyplýva z predmetu mediačného konania). Preto bolo na žalovanom vyvrátiť samotnú existenciu dlhu, a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť, čo však žalovaný nesplnil, preto mal súd existenciu dlhu žalovaného za preukázanú.
16. Čo sa týka splatnosti dlhu, v konaní nebolo preukázané, že splatnosť bola dohodnutá (vyjadrenie žalovaného v rámci mediačného konania, že splatnosť bola dohodnutá tak, že vráti dlh, ak bude mať finančné prostriedky, nebolo ničím preukázané, zároveň to nebolo skutkovým tvrdením v samotnom spore, ktorým by sa súd musel ako procesnou obranou žalovaného zaoberať). V takomto prípade nastupuje režim podľa § 563 Občianskeho zákonníka a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaného vyzývala na zaplatenie dlhu, nakoľko toto vyjadrenie nebolo žalovaným rozporované, súd z neho vychádza ako z nespornej skutočnosti, pričom nemá aj vzhľadom na priebeh mediačného konania dôvodnú pochybnosť o jeho pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Preukázateľne žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie dlhu iniciovaním mediačného konania (02.062017 bola uzatvorená dohoda o započatí konania a žalobkyňa aj žalovaný splnomocnili mediátorku na úkony v mediačnom konaní). Súd na základe uvedené uzavrel, že dlh je splatný, žalovaný je povinný na jeho vrátenie, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.000 eur v splátkach po 500 eur mesačne splatných k 28. dňu kalendárneho mesiaca v zmysle žalobného petitu, keď sama žalobkyňa navrhla plnenie v splátkach po 500 eur.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v konaní bola úspešná žalobkyňa, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.
18. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.