Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Csp-54-2017.pdf
PDF · 120.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/54/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 pr. zast.: Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o. Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: M. M., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX v konaní o zaplatenie 363,51 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 40 eur.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 363,51 eur, úroky z istiny vo výške 205,24 eur, zmluvný úrok vo výške 29,50 % ročne zo sumy 363,51 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 353,51 eur od 1.4.20176 do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.6.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli okrem iného Obchodné podmienky (ďalej aj „OP“), Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) a Sadzobník poplatkov žalobcu (ďalej aj „sadzobník“). Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu, zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 7.8.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný časť dlžnej sumy splatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný uskutočnil dňa 8.2.2016. Na základe uvedených skutočností je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 363,51 eur, dlžné úroky z istiny do 31.3.2017 vo výške 205,24 eur, zmluvný úrok vo výške 29,50 % ročne zo sumy 363,51 eur od 1.4.2017 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 353,51 eur od 1.4.20176 do zaplatenia. Celkovú dlžnú sumu žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky. Žalobca preto žiadal žalobe vyhovieť.
3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.6.2013, OP platné od 1.7.2012 a účinné od 19.7.2012, VOP platné od 23.4.2012 a účinné od 23.6.2012, časť sadzobníka platného od 1.6.2013, výzvu na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 7.8.2014 a doručenku preukazujúcu jej doručenie, upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.7.2014, výpis označený ako „Aktuálny stav úveru“ ku dňu 31.3.2016 a uznanie dlhu zo dňa 18.12.2014.
4. Následne bol súdu doručený návrh právneho zástupcu právneho predchodcu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu, ktorým súdu oznámil postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na spol. R Collectors s.r.o. a navrhol ju pripustiť do konania na strane žalobcu v zmysle § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku. K návrhu pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017 zo dňa 13.6.2017, časť prílohy č. 1 k tejto zmluvy preukazujúcu postúpenia aj pohľadávky uplatnenej v tomto konaní a súhlas nového veriteľa so vstupom do konania. Súd uznesením sp. zn. 8Csp/54/2017 zo dňa 27.11.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu v zmysle podaného návrhu.
5. Na výzvu súdu adresovanú ešte pôvodnému žalobcovi, aby sa vyjadril k celkovej výške nákladov, či bolo poistenie povinné a ako bol žalovaný oboznámený s jeho výškou, z akých údajov vychádzal pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a k výške úrokovej sadzby uvedenej v zmluve právny zástupca pôvodného aj súčasného žalobcu zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalovaný mal splácať úver v mesačných splátkach vo výške 17,62 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky 20.7.2013. V tabuľkovom prehľade uviedol prehľad platieb žalovaného a spôsob jeho zápočtu na istinu, úroky a poplatky s tým, že žalovaný vykonal úhrady do podania žaloby v celkovej výške 365,95 eur, z ktorých na poplatky bola zaúčtovaná suma 68,10 eur, na úroky z úveru a úroky z omeškania suma 261,63 eur a na istinu suma 36,49 eur. Zostatok istiny je teda 363,51 eur. Zároveň predložil spôsob a tabuľový prehľad výpočtu úrokov z úveru a úrokov z omeškania s tým, že úrok z úveru vypočítaný do 7.8.2014 činí 415,18 eur a úrok z omeškania vypočítaný do 7.8.2014 činí 51,42 eur, t.j. spolu 466,60 eur. Po započítaní sumy 261,36 eur zvyšok neuhradených úrokov predstavuje sumu 205,24 eur. Zároveň oznámil súdu, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 11.7.2017 sumu 20 eur a dňa 12.9.2017 sumu 20 eur, ktoré boli započítané na istinu. Vzal preto žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 40 eur a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 323,51 eur, dlžných úrokov z istiny do 31.3.2017 vo výške 205,24 eur, zmluvného úroku vo výške 29,50 % ročne a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo súm zohľadňujúcich jednotlivé úhrady zo strany žalovaného. K výške celkových nákladov poukázal na § 3 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že tieto boli vyčíslené v súlade so zákonnou úpravou. Do celkových nákladov patria úroky. Celková čiastka nákladov úveru vo výške 273,81 eur bola vypočítaná nasledovne - 44 splátok po 15 eur a 1 splátka vo výške 13,81 eur = 673,81 eur - istina 400 eur = 273,81 eur. Poistné vo výške 2,62 eur vypočítané podľa sadzobníka (pri pôžičke od 400 do 1 500 eur) nebolo započítané do celkových nákladov, pretože poistenie nebolo podmienkou na poskytnutie úveru a bolo poskytnuté na základe výslovnej žiadosti žalovaného. K počtu mesačných splátok uviedol, že v čase uzavretia zmluvy si žiadateľ volil dobu splácania v ucelených rokoch. Žalovaný si zvolil dobu splácania 4 roky, t.j. 48 mesiacov. V čase uzavretia zmluvy informačný systém žalobcu umožňoval vyčísliť výšku splátok len na celé eurá nahor. Ak žalovaný požadoval dobu splácania 48 mesiacov, informačný systém žalobcu zaokrúhlil výšku mesačnej splátky na sumu 15 eur. Výsledkom toho bolo rozpočítanie požadovanej čiastky na požadovaný počet splátok, pričom splátka, ktorá nedosiahla výšku pevnej mesačnej mesačnej splátky bola určená ako posledná. Výška 1. - 44. splátky bola 15 eur, výška 45. splátka bola 13,81 eur a výška 46. - 48. splátky bola 0 eur. Po splatení poslednej 45. splátky by žalobca vystavil žalovanému oznámenie o splatení pohľadávky a v prípade preplatku by bol tento vrátený žalovanému. Ďalej uviedol, že RPMN bola vypočítaná správne, pričom do nej nebolo zahrnuté poistné. V takom prípade vyplýva pre veriteľa aj nárok na úroky a poplatok. K uzavretiu poistenia a jeho povahe poukázal na body 2.2, 5.8 a 11.3 OP, ktoré citoval a z ktorých vyplýva, že poistenie bolo dobrovoľné. Mal preto za to, že preukázal dôvodnosť jeho nároku čo do dôvodu a výšky a žiadal žalobe vyhovieť. Uvedené podanie bolo pred vyhlásením rozsudku doručené žalovanému.
6. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril, aj keď mu boli všetky doručované listiny riadne doručené.
7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 30.4.2018 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu
oznámenie, že dňa 18.5.2018 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe a k návrhu na zmenu strany sporu, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 4.6.2013 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 400 eur. Podľa bodu 3 zmluvy mal žalovaný splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 15 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.7.2013 a končiac dňom 20.6.2017. Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 273,81 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 29,50 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) bola uvedená vo výške 33,81 % a priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Podľa zmluvy si žalovaný zvolil základný súbor poistenia. Žalovaný do februára 2014 platil splátky úveru, pričom bol v omeškaní s časťou splátky iba pri dvoch splátkach, a to 2 dni v októbri 2013, resp. 6 dní vo februári 2014. V marci 2014 uhradil iba poistné a časť splátky vo výške 3,38 eur a ďalšiu úhradu vykonal až dňa 25.7.2014 vo výške 9,99 eur. Následne žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 17.9.2014 sumu 20 eur, dňa 2.2.2015 sumu 21 eur a potom od júna 2015 do februára 2016 s výnimkou septembra 2015 uhradil žalovaný raz mesačne sumu 21 eur. Úhrady od 17.9.2014 boli vo výške 34,53 eur započítané na poplatky a zvyšok na úroky. Po podaní žaloby uhradil žalovaný dve splátky po 20 eur, a to dňa 11.7.2017 a 12.9.2017, o ktoré bola znížená istina. Právny predchodca žalobcu vyhotovil dňa 22.7.2014 list s názvom „Upomienka - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, ktorým oznámil žalovanému porušenie zmluvy podstatným spôsobom, upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a vyzval ho na úhradu omeškaných splátok. Doklad o doručení, resp. odoslaní tejto upomienky súdu predložený nebol. Následne dňa 7.8.2014 právny predchodca žalobcu vyhotovil výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorou oznámil žalovanému zosplatnenie úveru k 7.8.2014 a vyzval ho na úhradu dlžnej istiny, úrokov, poplatkov a poistného v celkovej výške 443,02 eur, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Táto výzva bola žalovanému doručená dňa 12.8.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na terajšieho žalobcu.
10. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná.
11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
22. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
24. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
25. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd zastavil konanie v časti, v ktorej právny predchodca žalobcu vzal žalobu späť.
26. Súd ďalej po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.
27. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma vždy. V danom prípade ide o právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutého bankou, ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok § 53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).
28. Zákon č. 129/2010 Z.z. upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov je § 17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Jednou z podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20.6.2017, teda splatnou v celom rozsahu mohla byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Právny predchodca žalobcu doložil v priebehu konania výzvu, ktorou žalovaného ako dlžníka vyzval na úhradu dovtedy omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj výzvu, ktorou oznámil žalovanému predčasné zosplatnenie úveru. Doklady o doručení však pripojil iba k výzve, ktorou oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ohľadne doručenia, resp. aspoň odoslania výzvy doručovanej pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nepredložil žiadne dôkazy. Už len nepreukázanie doručenia výzvy pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, resp. minimálne jej odoslania dlžníkovi, čím by bola preukázaná aspoň možnosť, že sa takáto výzva odstala do dispozičnej sféry dlžníka (vzhľadom na jej dôležitosť pre dlžníka, ktorému sa týmto dáva posledná možnosť odvrátiť predčasnú splatnosť úveru, a teda aj stratu výhody splátok), spôsobuje podľa názoru súdu rozpor so zákonom a neplatnosť následného zosplatnenia úveru.
29. Súd ďalej skúmal, či právny predchodca žalobcu dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t.j. 15 dní. Výzva pred zosplatnením úveru bola vyhotovená dňa 22.7.2014. Ako už súd uviedol, právny predchodca žalobcu a ani žalobca nedoložili žiadne doklady o jej doručení, resp. aspoň odoslaní žalovanému. Ak by však táto aj bola odoslaná v deň, kedy bola vyhotovená, t.j. 22.7.2014, pri bežnej lehote, počas ktorej sa zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni, by sa výzva na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostala do dispozičnej sféry žalovaného najskôr dňa 24.7.2014. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 7.8.2014 oznámil žalovanému, že úver sa stal predčasne splatným dňa 7.8.2014. Z uvedených dátumov je zrejmé, že medzi výzvou pred zosplatnením úveru (aj keby bola doručovaná hneď v deň jej vyhotovenia a doručená 24.7.2014, teda lehota na plnenie by začala plynúť dňa 25.7.2014) a výzvou, ktorou bolo žalovanému oznámené zosplatnenie úveru, neubehla zákonom vyžadovaná lehota 15 dní. Ak právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd takéto zosplatnenie považuje za vykonané v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého úveru v čase, kedy ešte nenastala konečná splatnosť úveru, je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky ani podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých s bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní (čo súd mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s bankou. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali žalovaného na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka. Výzvy doručované v súvislosti so zosplatnením úveru, ako sú vyššie uvedené, teda výzvy doručované takmer 3 roky pred postúpením pohľadávky, nemožno považovať za výzvy doručované v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Ani splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách teda súd nemal preukázané. Súd v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú za jednu z podmienok na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016, sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017 a ďalšie).
31. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o pripustení žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu je procesným rozhodnutím, pri ktorom sa skúma skutočnosť, či právo bolo prevedené na inú osobu. Následky prípadného neplatného postúpenia, resp. nesplnenia podmienok na postúpenie pohľadávky upravenej osobitnými predpismi (a s tým prípadne súvisiaci nedostatok aktívnej legitimácie), súd skúma až pri rozhodnutí vo veci samej.
32. Súd na záver ešte udáva, že ak by aj bola daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní (čo súd z vyššie uvedených dôvodov nemal preukázané), boli aby tu aj iné dôvody na zamietnutie žaloby. Súd po preskúmaní uzavretej zmluvy o úvere dospel k záveru, že vzhľadom na nezrozumiteľnosť údajov o počte a výške splátok a s tým súvisiacim údajom o celkovej čiastke, ktorú by mal žalovaný uhradiť, by úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pri vynásobení počtu splátok a jej výšky vychádza úplne iné celková čiastku, ktorú by mal žalovaný uhradiť. Žalobca tento rozdiel vysvetlil nastavením systému jeho právneho predchodcu s tým, že splátka č. 45 by už bola v nižšej výške a splátky č. 46 - 48 by boli vo výške 0 eur. Podľa názoru súdu ak má zmluva obsahovať počet a termíny splátok, tieto má obsahovať v presnom počte tak, aby si spotrebiteľ mal možnosť spočítať aj sám reálne náklady spojené s úverom a prípadne aby mohol posúdiť jeho výhodnosť pre seba. Aj keby celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola uvedená v správnej výške, uvedenie počtu splátok o 3 viac, ako v skutočnosti mal žalovaný zaplatiť, spôsobuje zmätočnosť a nezrozumiteľnosť tejto časti zmluvy, pretože iba zo zmluvy (bez bližšieho vysvetlenia veriteľa) nie je zrejmé, ktorý údaj je nesprávny (t.j. či počet splátok, či výška splátky, či celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť), pričom bežný spotrebiteľ vychádzajúc zo zmluvy skutočne môže žiť v domnení, že má uhradiť 48 splátok vo výške určenej v zmluve, pričom po vynásobení počtu splátok a jej výšky by nepochybne zostal v pomykove, koľko vlastne má veriteľovi uhradiť a dokedy má úver splácať. V tejto súvislosti je potom nezrozumiteľný aj údaj o konečnej splatnosti úveru, keďže podľa vyjadrenia žalobcu by úver mal byť splatený skôr, ako je uvedené v zmluve. Ak by si potom spotrebiteľ chcel sám preveriť výšku RPMN a použil by údaje uvedené v zmluve, takisto by dospel k inému údaju, ako je v zmluve. Údaje, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje v zmluve pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, musia v zmluve nielen byť, ale musia byť uvedené aj v správnej výške, pretože v opačnom prípade nemajú pre spotrebiteľa
výpovednú hodnotu, ktorú majú mať a tak ako v tomto prípade zavádzajú spotrebiteľa, resp. ho uvádzajú do omylu. Nesprávnosť, resp. nezrozumiteľnosť podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má potom taký istý následok, ako keby tieto neboli uvedené, teda bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na uvedenom názore súdu nič nemení ani nastavenie systému právneho predchodcu žalobcu, keďže tento si mal právny predchodca žalobcu nastaviť v súlade so zákonnými požiadavkami na náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch tak, aby údaje uvádzané v zmluve boli uvedené v správnej výške. Z vyjadrení žalobcu je zrejmé, že žalovaný pred a po podaní žaloby spolu uhradil už sumu 405,95 eur, teda sumu vyššiu, ako mu bolo poskytnutá.
33. Súd zistil ešte aj ďalší dôvod, pre ktorý by žalovaný mal vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi čerpanými finančnými prostriedkami a jeho úhradami. V zmluve bolo uvedená úroková sadzba vo výške 29,50 % ročne. Priemerná úroková sadzba porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy podľa štatistiky zverejnenej Národnou bankou Slovenska (na webovej stránke http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/ banky/statisticke-a-analyticke-prehlady/urokova-statistika/bankova-urokova-statistika-uvery) bola 15,77 % ročne. V čase uzavretia zmluvy primeranosť odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov upravoval § 53 ods. 6 OZ tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplatu vo výške prevyšujúcu takmer 100% priemer úrokových sadzieb možno podľa názoru jednoznačne považovať za odplatu podstatne prevyšujúcu obvykle požadovanú odplatu (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 28.9.2011). Takúto odplatu súd považuje za dohodnutú v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, čiže v rozpore so zákonom. Pri preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu by bolo potrebné dohodu v časti úrokov z úveru vyhodnotiť ako neplatnú v zmysle cit. § 39 OZ, v dôsledku čoho by mal žalovaný vrátiť len požičanú sumu.
34. K uznaniu dlhu zo strany žalovaného je potrebné uviesť, že v tomto chýba absolútne špecifikácia dlhu, z ktorej by mohol žalovaný ako spotrebiteľ zistiť, z akých položiek tento dlh pozostáva. Naviac vzhľadom na dôvody uvedené v dvoch predchádzajúcich bodoch odôvodnenia má súd za to, že žalovaný uznal dlh, ktorý v čase uznania nedosahoval výšku uznanú žalovaným, keďže právny predchodca žalobcu do dlžnej sumy evidentne zahrnul aj úroky a poplatky. Uznanie dlhu vo výške, ktorá je v rozpore so zákonom, súd považuje takisto za neplatné v zmysle § 39 OZ.
35. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny a kapitalizovaných úrokov v celkovej výške 568,75 eur, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 40 eur vzal žalobu späť z dôvodu úhrad žalovaného po podaní žaloby. Vzhľadom na názor súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by bolo možné žalobu považovať za dôvodne podanú len v časti rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradami žalovaného pred podaním žaloby, t.j. pre sumu 34,05 eur. Späťvzatie žaloby v tejto časti je preto možné posúdiť ako zavinené žalovaným a pre jeho správanie, t.j. v tejto časti má žalobca právo na náhradu trov konania voči žalovanému. V prevyšujúcej časti späťvzatia žaloby (t.j. pre sumu 5,95 eur) zastavenie konania zavinil žalobca a v tejto časti by mal žalovanému nahradiť trov konania, čo pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd pripočítal žalovanému ako úspech v konaní. Žalovaný bol úspešný aj v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v tejto časti by mal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Úspech žalobcu vo vzťahu k celkovo žalovanej sume (so zahrnutím aj úrokov z úveru aj časti, v ktorej procesne nezavinil zastavenie konania) teda predstavuje 5,99 % (34,05 eur x 100 / 568,75 eur), kým úspech žalovaného 94,01 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol žalovaný úspešný v 88,02 % a v tomto rozsahu by mal právo voči žalobcovi na náhradu trov konania. Zo súdneho spisu však nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli a žiadne si ani neuplatnil, preto súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.