Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/463/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Fekete, v spore žalobcu: Gerlach European Customs Services, spol. s r.o., Horárska 12, Bratislava, IČO: 36 183 903, zastúpeného BAK & PARTNERS s. r. o., Panská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, proti žalovanému v 1. rade: FedEx Trade Networks Transport & Brokerage (Slovakia) s.r.o., Na pántoch 18, Bratislava, IČO: 45 991 260, zastúpeného bnt attorneys-at-law, s. r. o., Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 35 886 978 a Mgr. Róbertom Vrablicom LL.M., advokátom, Cintorínska 7, Bratislava, žalovanému v 2. rade: PRIMA STEEL, s.r.o., Cintorínska 936, Galanta, IČO: 35 860 138, zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava a žalovanému v 3. rade: Inžiniering, s.r.o., M.R.Štefánika 7, Žilina, IČO: 45 385 793, o zaplatenie 789 215,99 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie n e p r e r u š u j e .

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 789 215,99 eur s úrokmi z omeškania takto:

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 271 643,39 eur od 14. 07. 2015 až do zaplatenia,

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 264 281,53 eur od 14. 07. 2015 až do zaplatenia,

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 18 640,70 eur od 07. 11. 2015 až do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 149 674,08 eur od 11. 04. 2016 až do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 84 976,29 eur od 30. 05. 2016 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84 976,29 eur od 29. 05. 2015 až do 29. 05. 2016.

Súd z a m i e t a žalobu žalobcu voči žalovaným v 2. a 3. rade.

Žalovaný 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného v 2. rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 01. 12. 2015, ktorej (záverečnú) zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 25. 10. 2017, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal (1) žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 524 934,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 271 643,39 eur od 14. 07. 2015 až do zaplatenia, zo sumy 18 640,70 eur od 07. 11. 2015 až do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 149 674,08 eur od 11. 04. 2016 až do zaplatenia a zo sumy 84 976,29 eur od 29. 05. 2015 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur a (2) žalovaného v 1. rade a žalovaného v 3. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 264 281,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 14. 07. 2015 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.

2. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pôvodným znením žaloby, resp. jej ďalšími zmenami, ktoré čiastočne boli, čiastočne neboli súdom pripustené, sa súd ďalej už v tomto rozsudku nezaoberal, keďže dôvody ich pripustenia, resp. nepripustenia boli obsiahnuté v samostatných uzneseniach súdu, ktorými o týchto jednotlivých zmenách žaloby žalobcu rozhodoval, pričom všetku argumentáciu strán sporu súd prispôsobil žalobe, ktorej zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 25. 10. 2017.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v období mesiacov jún až december 2012 žalovaný v 1. rade ako prepravca dával pokyny žalobcovi ako colnému agentovi, aby pre klientov žalovaného v 1. rade - t.j. žalovaného v 2. rade a žalovaného 3. rade (resp. jeho právneho predchodcu spoločnosť FERVEX, s.r.o., IČO: 46 435 701) ako dovozcov kovov z krajiny Hong Kong vykonal alebo zabezpečil (obstaral) colné (fiškálne) zastupovanie v Rakúsku. Celkom išlo o 12 dodávok kovov (7 pre žalovaného v 2. rade a 5 pre žalovaného v 3. rade, t.j. o 12 osobitných colných konaní pred rakúskymi colnými orgánmi). Odber kovov žalovanými v 2. a 3. rade sa podľa dokumentov poskytnutými žalovaným v 1. rade uskutočňoval od predajcu - spoločnosti Jimmy Metal Lines and Accessories Factory LTD (ďalej len „JML“). Nakoľko colné zastupovanie v Rakúsku bolo nutné vykonať prostredníctvom tam domicilovaného subjektu, žalobca ďalej oslovil spoločnosť DHL Global Forwarding (Austria) GmbH (ďalej len „DHL AT“), aby vykonala colné zastupovanie klientov žalovaného v 1. rade - teda žalovaného v 2. a 3. rade. Keďže na colné zastupovanie je potrebné splnomocnenie udelené zastupovanými subjektmi (t.j. žalovanými v 2. a 3. rade) colnému zástupcovi, splnomocnili žalovaní v 2. a 3. rade spoločnosť DLH AT, pričom zastupovanie zahraničného subjektu v colnom konaní je v Rakúsku možné len formou nepriame zastúpenia (t.j. v mene zástupcu a na účet zastúpeného). S uvedenou formou zastupovania spája Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (ďalej len „nariadenie“) v čl. 201 ods. 3 a čl. 213 vznik solidárneho spoludlžníctva colného zástupcu a zastúpených za všetok vzniknutý colný dlh. Napriek tomu, že pri následnom vysporiadaní colného dlhu by spoločnosť DLH AT bola oprávnená žiadať celé clo od žalovaných v 2. a 3. rade, uzatvorila spoločnosť DLH AT s každým zo žalovaných 2. a 3. rade pre vylúčenie pochybností dvojstrannú zmluvu o odškodnení v súvislosti s colným (fiškálnym) zastupovaním v Rakúsku, ktorej predmetom bolo najmä odškodnenie za, okrem iného, všetky náklady vrátane ciel, daní a pokút, ktoré bude musieť znášať DLH AT v súvislosti s colným zastupovaním žalovaných v 2. a 3. rade. Skutočnosť, že došlo k podpisu zmluvy o odškodnení a vystaveniu plnomocenstva (rámcových), bola iba nevyhnutným krokom sledujúcim splnenie verejnoprávnych povinností na to, aby mohla spoločnosť DHL AT vykonať colné zastupovanie zahraničného subjektu v Rakúsku pred tamojšími colnými orgánmi. Napriek vyššie uvedenému však podľa pokynov žalovaného v 1. rade daných žalobcovi a na základe preukázateľného konsenzu všetkých zúčastnených strán prebiehali úhrady všetkých plnení tak, že DHL AT fakturovala žalobcovi aj služby colného agenta, aj vyrubené clo. Žalobca následne refakturoval služby colného agenta žalovanému v 1. rade ako príkazcovi a vyrubené clo priamo žalovanému v 2. rade, resp. žalovanému v 3. rade ako colným dlžníkom. Faktúry za clo vystavené žalobcom vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade za vyrubené clo však žalobca zasielal v zmysle dohody so žalovaným v 1. rade žalovanému v 1. rade, a ten ich ďalej zasielal žalovaným v 2. a 3. rade, a tí ich žalobcovi zaplatili. Služby colného agenta hradil žalobcovi vždy žalovaný v 1. rade ako príkazca. Všetkých 12 prípadov colného zastupovania malo v roku 2012 obdobný priebeh, ktorý tak možno zhrnúť takto:

- žalovaný v 1. rade dal e-mailom pokyn žalobcovi, aby tento zabezpečil colné zastupovanie vždy buď žalovaného v 2. rade alebo 3. rade, a to vo vzťahu ku konkrétnej dodávke kovov. Žalovaný v 1. rade poskytoval žalobcovi formou prílohy e-mailu dokumenty potrebné pre colné zastupovanie (najmä

certifikáty pôvodu tovaru z krajiny Hong Kong, faktúru od predávajúceho JML a faktúru za prepravu - t.j. faktúru od žalovaného v 1. rade vystavenú žalovanému v 2. a 3. rade), originály ktorých boli súčasťou dodávok kovov;

- žalobca oslovil e-mailom spoločnosť DHL AT, preposlal jej dokumenty a detaily poskytnuté žalovaným v 1. rade, aby spoločnosť DHL AT mohla uskutočniť colné zastúpenie, teda preclenie kovov, ktoré boli dovezené buď žalovaným v 2. alebo 3. rade;

- spoločnosť DHL AT uskutočnila služby colného agenta, t.j. ako colný zástupca vykonala všetky formality potrebné na prepustenie kovov do režimu voľného obehu, vrátane úhrady vyrubeného cla, nakoľko spoločnosť DHL AT ako nepriamy colný zástupca vystupuje v konaní vo svojom mene, teda ako colný dlžník;

- spoločnosť DHL AT následne fakturovala colný dlh aj služby colného agenta žalobcovi a žalobca tieto uhradil;

- žalobca refakturoval služby colného agenta žalovanému v 1. rade a colný dlh vždy žalovanému v 2. a 3. rade, pričom však všetky faktúry zasielal žalovanému v 1. rade, ktorý ich následne zasielal (za colný dlh) žalovanému v 2. a 3. rade;

- došlo k úhrade služieb colného agenta žalovaným v 1. rade a k úhrade colného dlhu vždy buď žalovaným v 2. alebo 3. rade. V období mesiaca apríl 2015 však dospeli rakúske colné orgány k záverom, že dovážané kovy nemajú pôvod v krajine Hong Kong, ale v Číne. K uvedenému záveru dospeli najmä z dôvodu zistení, že spoločnosť JML (predajca) v Hong Kongu neexistuje. Po následných úkonoch rakúskych colných orgánov tieto v období od mesiaca jún 2015 dodatočne vymerali antidumpingové clo, ktorého adresátom podľa nariadenia bola spoločnosť DHL AT ako nepriamy colný zástupca žalovaných v 2. a 3. rade. Vyrubené antidumpingové clo, ktoré mal znášať žalovaný v 2. rade za 7 colných konaní predstavovalo sumu 271 643,39 eur a žalovaný v 3. rade za 5 colných konaní predstavovalo sumu 264 281,53 eur. Rovnako ako pri úhrade ciel postupovalo DHL AT a žalobca aj pri antidumpingovom cle, nakoľko toto sa týkalo tých istých colných konaní, toho istého tovaru a účastníkov, t.j. toho istého právneho vzťahu. Spoločnosť DHL AT preto fakturovala antidumpingové clo žalobcovi a tento ho následne dňa 03. 07. 2015 fakturoval žalovaným v 2. rade (faktúra č. XXXXXXXXX) a 3. rade (faktúra č. XXXXXXXXX). Žalovaný v 2. rade dňa 09. 07. 2015 a žalovaný v 3. rade dňa 14. 07. 2015 vrátili žalobcovi faktúry ako nedôvodné, namietajúc existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu so žalobcom. Dňa 06. 08. 2015 žalobca opätovne vystavil a zaslal faktúry za antidumpingové clo, pričom tentokrát tieto zaslal aj žalovanému v 1. rade, aby zabezpečil platbu svojich klientov, alternatívne aby plnil žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade však odmietol plniť, tvrdiac neexistenciu takého právneho vzťahu, na základe ktorého by plniť mal, vzhliadajúc povinných žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaný v 2. rade odmietol plniť argumentujúc neexistenciou právneho vzťahu a žalovanému v 3. rade sa opätovnú výzvu nepodarilo doručiť z dôvodu jeho zlúčenia, pričom za súčasného stavu je zrejmé, že žalovaný v 3. rade nie je schopný plniť. V období druhého polroka 2015 rakúske colné orgány na základe šetrení OLAF zistili, že tovar, ku ktorého precleniu došlo 02. 10. 2012, bol do Vietnamu dodaný z Číny a mal čínsky pôvod, pričom vo Vietname sa zdržal len jediný deň, v ktorý bol zároveň zaslaný ďalej. Po následných úkonoch rakúskych colných orgánov tieto dňa 28. 09. 2015 dodatočne vymerali antidumpingové clo v sume 18 640,70 eur, adresátom ktorého bola v zmysle nariadenia spoločnosť DHL AT ako nepriamy colný zástupca. Rovnako ako pri úhrade ciel postupovalo DLH AT a žalobca aj pri antidumpingovom cle, ktoré DHL AT fakturovalo žalobcovi a ten ho následne dňa 22. 10. 2015 fakturoval žalovanému v 2. rade (faktúra č. XXXXXXXXX). Dňa 02. 11. 2015 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovaného v 2. rade zo dňa 28. 10. 2015, ktorou tento odmietol úhradu predmetnej faktúry č. XXXXXXXXX. Rakúske colné orgány na základe šetrení OLAF zistili, že tovar žalovaného v 2. rade, ku ktorého precleniu došlo v dňoch 22. 01. 2013, 30. 01. 2013 a 31. 01. 2013, bol do Vietnamu dodaný z Číny a teda mal aj čínsky pôvod, pričom vo Vietname sa zdržal len jediný deň, v ktorý bol zároveň zaslaný ďalej, na základe čoho rakúske colné orgány v dňoch 13. 01. 2016 a 27. 01. 2016 dodatočne vymerali antidumpingové clo v celkovej výške 149 674,08 eur, adresátom ktorého v zmysle nariadenia bola spoločnosť DHL AT ako nepriamy zástupca žalovaného v 2. rade. Následne spoločnosť DHL AT postupovala rovnako ako pri predošlých vyrubených antidumpingových clách, a to tak, že toto clo táto spoločnosť uhradila a následne fakturovala žalobcovi, ktorý antidumpingové clo uhradil spoločnosti DHL AT, na základe čoho žalobca fakturoval túto úhradu žalovanému v 2. rade faktúrou č. XXXXXXXXX. Opätovne rakúske colné orgány na základe šetrenia OLAF zistili, že tovar žalovaného v 2. rade, ku ktorému precleniu došlo v dňoch 06. 03. 2013 a 25. 03. 2013, bol do Vietnamu dodaný z Činy, na základe čoho došlo v dňoch 22. 02. 2016 a 22. 03. 2016 k ďalšiemu dodatočnému vyrubeniu antidumpingového cla v sume 84 976,29 eur, ktoré uhradila spoločnosť DHL AT, ktorá následne toto clo fakturovala

žalobcovi, ktorý ho uhradil a zároveň fakturoval žalovanému v 2. rade faktúrou č. XXXXXXXXX. Celková suma, ktorú mal žalovaný v 2. rade zaplatiť tak predstavovala sumu 524 934,46 eur. K pôvodným colným konaniam žalobca uviedol, že tieto nemožno právne izolovať od colného konania, v ktorom došlo k uloženiu povinnosti platiť antidumpingové clo - za tovar, ktorý už preclený bol (teda ten istý tovar), avšak následne došlo k zisteniam, že tovar pochádzal z inej krajiny, než ktorú deklaroval dovozca

- t.j. žalovaný v 2. rade alebo žalovaný v 3. rade. Každé rozhodnutie o vyrubení antidumpingového cla referuje a priamo vychádza z rozhodnutia a konania o prepustení tovaru a vyrubení cla, teda z pôvodného colného konania, pričom jediná novosť v takomto konaní je vyrubenie antidumpingového cla a teda súkromnoprávne vzťahy, ktoré vznikli sa tak nevyhnutne musia vzťahovať aj na antidumpingové clo, ktoré bolo vymerané v priamej príčinnej súvislosti s dovozom tovarov žalovaným v 2. rade. Žalobca právne posúdil vzťah medzi ním a žalovanými v 2. a 3. rade ako vzťah založený inominátnou zmluvou, ktorého predmetom bol záväzok žalovaných v 2. a 3. rade uhradiť žalobcovi clo, ktorého sú žalovaný v 2. a 3. rade dlžníci v colných konania v Rakúsku spoločne s DHL AT ako ich zástupcom, a ktoré za žalovaných v 2. a 3. rade uhradil žalobca spoločnosti DHL AT ako ich zástupcovi. Vzniku právneho vzťahu žalovaných v 2. a 3. rade so spoločnosťou DHL AT muselo prechádzať úsilie žalovaného v 1. rade ako zmluvného partnera týchto žalovaných, ktorý dal pokyn žalobcovi. Na základe toho bolo zrejmé, že žalovaní v 2. a 3. rade si museli byť vedomí, resp. dať podnet žalovanému v 1. rade, aby pre nich zabezpečil služby colného agenta, keď následne vystavili plnomocenstvá spoločnosti DHL AT. Následne, keď žalovaný v 1. rade dal pokyn žalobcovi, aby clo fakturoval na žalovaných v 2. a 3. rade, tento tak učinil a žalovaný v 1. rade odovzdal žalovaným v 2. a 3. rade faktúry žalobcu a títo faktúry vedome a bez námietok uhradili žalobcovi. Tomu, že žalovaní v 2. a 3. rade hradili faktúry žalobcovi, nasvedčuje aj označenie na faktúrach, ktoré zodpovedá realizovaným colným konaniam. Pokiaľ v každom jednom colnom konaní žalovaní v 2. a 3. rade hradili clo žalobcovi a nikdy nie spoločnosti DHL AT, muselo podľa žalobcu platiť, že antidumpingové clo dodatočne vyrubené v tých istých colných konaniach sú žalovaní v 2. a 3. rade povinní uhradiť rovnakým spôsobom, akým hradili aj clo. Na základe uvedeného disponuje žalobca pohľadávkou voči žalovanému v 2. rade vo výške 524 934,46 eur a pohľadávkou voči žalovanému v 3. rade vo výške 264 281,53 eur. Právny vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade žalobca posúdil ako vzťah založený príkaznou zmluvou podľa ust. § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorého predmetom bolo vykonanie inej činnosti žalobcu ako príkazníka pre žalovaného v 1. rade ako príkazcu, spočívajúceho v tom, že žalobca vykoná alebo zabezpečí vykonanie preclenia kovov v Rakúsku dovážaných klientmi žalovaného v 1. rade, ktorých prepravu zabezpečil právne žalovaný v 1. rade, pričom pokiaľ príkazník vykonáva príkaz príkazcu v súlade s jeho pokynmi, resp. v súlade so správnym pochopením príkazu, príkazca zodpovedá príkazníkovi za škodu v súvislosti s vykonaním príkazu. Keďže žalobca konal v súlade s pokynmi žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade musel nutne zodpovedať žalobcovi za škodu, ktorú žalobca utrpel v súvislosti s vykonaním príkazu, t.j. so zabezpečením služieb colného agenta pre žalovaných v 2. a 3. rade, pričom žalovaný v 1. rade mu za takto vykonaný príkaz vždy aj zaplatil. Žalovaný v 1. rade mal od žalobcu vždy k dispozícii všetky dokumenty týkajúce sa predmetných colných konaní, nakoľko zasielanie dokumentov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bolo súčasťou obsahu ich právneho vzťahu. Žalovaný v 1. rade tak po celú dobu vedel, že spoločnosť DHL AT a nie žalobca je colným zástupcom žalovaných v 2. a 3. rade. Pokiaľ by však súd posúdil právny vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade ako vzťah založený komisionárskou zmluvou podľa ust. § 577 a nasl. Obchodného zákonníka, žalobcovi by proti žalovanému v 1. rade prináležalo právo na náhradu všetkých plnení zodpovedajúcich antidumpingovému clu, ktoré žalobca uhradil spoločnosti DHL AT. Nebyť existencie právneho vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade, dával by žalovaný v 1. rade príkazy priamo spoločnosti DHL AT, a bol by povinný na úhradu plnení priamo voči nej, rovnako ako tomu je v prípadoch, o ktorých je na tunajšom súde vedené konanie pod sp. zn. 26Cb 26/2017. Žalobca ďalej argumentoval tým, že jeho pohľadávka voči žalovanému v 3. rade je nevymožiteľná, čo žalobca žiadal posúdiť ako predbežnú otázku s odkazom na rozhodnutie NS ČR č.k. 25Cdo 948/2007 zo dňa 11. 03. 2009 a majetkové pomery žalovaného v 3. rade, na základe čoho možno konštatovať, že žalobcovi vznikla škoda v sume 264 281,53 eur (t.j. pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 3. rade), za ktorú zodpovedá žalovaný v 1. rade ako príkazca. Žalobca okrem toho poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vstúpil v júni 2013 do vzťahu so spoločnosťou DHL AT a nahradil tak žalobcu, pričom ide o záväzkový vzťah podľa rakúskeho práva, z ktorého vyplýva povinnosť spoločnosti DHL AT hradiť všetko potrebné v dôsledku plnenia príkazu žalovaného v 1. rade s tým, že žalovaný v 1. rade bude povinný nahradiť sumy zodpovedajúce uhradeným antidumpingovým clám a ďalšie náklady spoločnosti DHL AT. Žalobca mal za to, že tento vzťah žalovaného v 1. rade a spoločnosti DHL AT je analogický vzťahu žalobcu so spoločnosťou DHL AT.

4. Žalovaný v 2. rade k žalovanému nároku žalobcu ako svoju obranu uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi nebol v žiadnom právnom vzťahu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na plnenie uvedené v žalobe. Podľa žalovaného v 2. rade žalobcom predložené listiny nepreukazujú právne vzťahy, ktoré skresľujúco a komplikovane popísal v žalobe. Žalovaný v 2. rade uviedol, že v právnom vzťahu bol len so spoločnosťou DHL AT, ktorá na základe zmluvy žalovaného v 2. rade v postavení nepriameho zástupcu zastupovala v colnom konaní (správnom konaní), ktoré bolo vedené colnými orgánmi Rakúska. Ani vo vzťahu k tomuto subjektu nevznikla žalovanému v 2. rade žiadna povinnosť. Žalovaný v 2. rade ďalej konštatoval, že fakturácia, na ktorú žalobca odkazuje nie je dôkazom o existencii právneho vzťahu medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom, a preto na jej základe nemohol a ani nevznikol nárok žalobcu na plnenie, ktoré od žalovaného v 2. rade požaduje. Listiny predložené žalobcom nepreukazujú nárok žalobcu na plnenie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pričom sú len dôkazom o tom, že žalobca poskytol plnenie spoločnosti DHL AT, ktorá ako dlžník uhradila svoj colný dlh colným orgánom. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že bol v právnom vzťahu so žalovaným v 1. rade, u ktorého si písomne (emailom) alebo telefonicky objednával námornú prepravu tovaru zo zahraničia na miesto určenia, oznámil mu telefonicky alebo emailom všetky potrebné údaje na nakládku tovaru, colné prerokovanie až po miesto dodania. Nakoľko išlo o dovoz tovaru z tretej krajiny, v zmysle colných predpisov takýto tovar musí byť podľa čl. 40 Nariadenia predložený colným orgánom na colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi. Po predložení tovaru colnému úradu bolo povinnosťou spoločnosti DHL AT v zmysle zmluvy zabezpečiť colné prerokovanie tovaru - colné konanie, v ktorom spoločnosť DHL AT vystupovala ako nepriamy zástupca žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade od žalobcu nepotreboval a ani nepožadoval poskytnutie žiadnych služieb, pretože po predložení tovaru colnému úradu spoločnosť DHL AT konala ako nepriamy zástupca žalovaného v 2. rade v colnom konaní. Okamihom podania colného vyhlásenia colným orgánom, ktorým sa začalo colné konanie, spoločnosť DHL AT ako splnomocnený zástupca konala vo vlastnom mene so všetkými právnymi dôsledkami. Žalobca teda nezabezpečoval colné ani fiškálne zastúpenie, pričom jeho jediná činnosť spočívala v zasielaní listín, ktoré sprevádzali zásielku a ktoré mal k dispozícii žalovaný v 1. rade, za čo mal žalobca aj zaplatené. Hoci žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi aj colný dlh, nemal v úmysle s ním uzatvoriť žiadnu zmluvu. Podľa žalovaného v 2. rade bolo nesporné, že už v colnom konaní neexistoval právny dôvod na to, aby spoločnosť DHL AT fakturovala colný dlh žalobcovi, pretože spoločnosť DHL AT bola deklarantom a z toho dôvodu bola povinná zaplatiť colný dlh rakúskym colným orgánom, pričom ak žalobca uhrádzal fakturovanú sumu, tak ju uhrádzal na vlastné riziko. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nakoľko existoval zmluvný vzťah medzi žalovaným v 2. rade a DHL AT, o ktorom žalovaný v 1. rade vedel, nemusel a ani nedával žalovaný v 1. rade pokyn na zabezpečenie zastupovania v colnom konaní, ktoré preukázateľne zmluvne zabezpečil sám žalovaný v 2. rade, pričom úlohou žalovaného v 1. rade bolo zabezpečiť, aby spoločnosť DHL AT vedela, na ktorý colný úrad a kedy bude tovar predložený a kedy budú pripravené listy potrebné na vykonanie colného konania. Ďalej konštatoval, že žalobca nikdy nezastupoval žalovaného v 2. rade v colnom konaní a nikdy nebol jeho fiškálnym zástupcom. Žalobcovi preto nikdy nevznikla a ani nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť colným orgánom colný dlh. Podľa čl. 201 ods. 1 Nariadenia bola spoločnosť DHL AT z dôvodu, že bola deklarantom v colnom konaní, zodpovedná za zaplatenie colného dlhu. Žalovaný v 2. rade, pretože bol príjemcom tovaru rovnako ako DHL AT, bol zodpovedný za zaplatenie colného dlhu, pričom za toto zaplatenie boli zodpovední spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 2. rade konštatoval, že colné konanie bolo riadne ukončené a nároky medzi DHL AT a ním vysporiadané. Uviedol, že ani žalobca a ani žalovaný v 1. rade nemali vo vzťahu k colným orgánom žiadnu povinnosť a ani oprávnenie konať za žalovaného v 2. rade, pretože ho vo fiškálnom konaní zastupovalo jedine DHL AT. To čo nastalo po prepustení tovaru do voľného obehu sa netýkalo ani žalobcu a ani dopravcu, pretože išlo o nový verejnoprávny vzťah, na základe ktorého požadujú colné orgány uhradiť antidumpingové clo a clo od DHL AT, ktoré bolo v colnom konaní deklarantom. Tento verejnoprávny vzťah bol založený rozhodnutiami rakúskych colných orgánov, ktoré požadovali zaplatenie antidumpingového cla a cla z dôvodu, že podľa ich názoru tovar nemal pôvod v krajine, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové opatrenia, ale v krajine, na ktorú sa tieto opatrenia vzťahujú, pričom DHL AT ako aj žalovaný v 2. rade sa v tejto súvislosti obrátili na príslušný súd. S odstupom viac ako dvoch rokov, na základe správy OLAF, rakúsky colný úrad začal z úradnej povinnosti nové konanie, v ktorom sa nerozhodovalo o skutočnostiach, o ktorých bolo už rozhodnuté, ale predmetom konania bola správnosť výšky colného dlhu. V tomto konaní boli posudzované výlučne otázky správnosti určenia colného dlhu vyplývajúce z pôvodu tovaru. V týchto konaniach žalobca nemal a ani nemohol mať žiadne postavenie, pretože išlo o nové konanie, ktorého účastníkmi boli len DHL AT a žalovaný v 2. rade.

Vo vyjadrení žalovaného v 2. rade zo dňa 24. 11. 2017 však žalovaný v 2. rade uviedol, že na základe zmluvného vzťahu udelil spoločnosti DHL AT plnomocenstvo na priame zastúpenie, pričom rozhodnutiami colných orgánov bola zaviazaná len spoločnosť DHL AT a nie žalovaný v 2. rade, a teda žalovaný v 2. rade nebol povinný spoločne a nerozdielne uhradiť colný dlh (rozpor v tvrdeniach žalovaného v 2. rade). Vo vyjadrení zo dňa 06. 02. 2018 ďalej uviedol, že aj keď sa colný úrad stotožnil s tým, že plná moc žalovaného v 2. rade spoločnosti DHL AT bola udelená na priame zastúpenie, z plnomocenstva vyplývalo, že žalovaný v 2. rade si prial, aby boli prerokovania v režime 4200, a preto colný úrad mal za to, že spoločnosť DHL AT bola splnomocnená na nepriame zastúpenie. Podľa žalovaného v 2. rade však jednoznačne vyplývalo, že plná moc bola udelená na priame zastupovanie s tým, že v ďalšej časti plnej moci je uvedené, aby zastupovanie bolo vykonané v súlade s právnymi predpismi (rakúskymi), pričom podľa nich, ak bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľného obehu s oslobodením od dovozného cla (4200) pre príjemcu s domicilom v inej krajine EÚ, zástupcom môže byť výlučne osoba, ktorej bolo udelené plnomocenstvo na nepriame zastúpenie. Žalovaný v 2. rade tvrdil, že udelil spoločnosti DHL AT plnomocenstvo na priame zastupovanie, a preto z hľadiska colných predpisov neboli splnené vecné predpoklady na podanie návrhu na prepustenie tovaru do režimu 4200, a preto ak colné orgány tovar prepustili, aj keď DHL AT nemala udelené plnomocenstvo na nepriame zastúpenie, konanie DHL AT sa považuje za konanie vo vlastnom mene a na vlastný účet. Žalovaný v 2. rade uviedol, že DHL AT porušila zmluvu uzavretú so žalovaným v 2. rade vo viacerých bodoch, pričom bolo dôvodné sa domnievať, že prostredníctvom žalobcu sa DHL AT snaží získať od žalovaného v 2. rade plnenie a vyhnúť sa zodpovednosti. Ak aj DHL AT uhradilo colný dlh, tak ho uhradilo z dôvodu, že bolo dlžníkom.

5. Žalovaný v 1. rade k žalobnému návrhu žalobcu na svoju obranu uviedol, že žalovaný v 1. rade nie je prepravcom, teda nevykonáva fyzickú prepravu tovaru, ale je len špeditérom, ktorý prepravu organizuje. Vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade je podľa žalovaného v 1. rade potrebné posudzovať v zmysle ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný v 1. rade v pozícii zasielateľa obstaral (zorganizoval) prepravu veci z Hong Kongu na Slovensko a žalovaní v 2. a 3. rade mu za túto službu uhradili dohodnutú odmenu. V rámci obstarania prepravy teda zasielateľ organizuje prepravu, určuje druhy dopravného prostriedku, presnú trasu cesty, vyberá dopravcov, pričom za týmto účelom uzatvára osobitné zmluvy. V rámci zasielateľskej zmluvy sa zasielateľ môže zaviazať uskutočniť aj ďalšie úkony spojené s prepravou vecí, akými sú napr. zabezpečenie poistenia, dočasné uskladnenie tovaru alebo zabezpečenie colných záležitostí, avšak v posudzovaných prípadoch žalovaný v 1. rade pre žalovaných v 2. a 3. rade colné služby nezabezpečoval, čo vyplývalo z predložených plnomocenstiev na fiškálne zastupovanie. Žalovaný v 1. rade konal v súlade s pokynmi, ktoré mu dávali žalovaní v 2. a 3. rade. Hoci nebol zodpovedný za vykonávanie fiškálneho zastupovania, bolo logické, že práve on komunikoval kedy, ako a kde sa bude tovar preclievať, keďže z pozície manažéra celej prepravy mal práve on vedomosť o trase a polohe tovaru. Aj žalobcom predložená emailová komunikácia medzi ním a žalovaným v 1. rade preukazovala, že činnosť žalovaného spočívala v preposielaní dokumentov, ktoré v rámci zasielateľských vzťahov prijal od žalovaných v 2. a 3. rade ako svojich príkazcov, a ktoré mal žalovaný v 1. rade ako zasielateľ, t.j. organizátor celej prepravy z pochopiteľných dôvodov k dispozícii. Tieto dokumenty a informácie následne žalobca poskytol spoločnosti DHL AT, ktorá ako nepriamy zástupca žalovaného v 2. a 3. rade vykonala colné prejednanie dovezeného tovaru. Žalovaný v 1. rade uviedol, že služby fiškálneho zastúpenia zo strany žalobcu neboli poskytované žalovanému v 1. rade alebo žalovaným v 2. a 3. rade, pričom žalovaný v 1. rade uvedené faktúry (za fiškálne zastúpenie) nehradil z dôvodu existencie vzťahu medzi ním a žalobcom, ale z dôvodu pokynov žalovaných v 2. a 3. rade ako príkazcov. Tieto náklady žalovaný v 1. rade refakturoval na žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí boli v zmysle ust. § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný mu ich uhradiť, keďže išlo o náklady, ktoré žalovaný v 1. rade vynaložil za účelom splnenia jeho záväzku voči žalovaným v 2. a 3. rade na základe zasielateľských zmlúv. Žalovaného v 1. rade je potrebné vnímať ako sprostredkovateľa, ktorý v zmysle ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka oslovil žalobcu, ktorý následne oslovil spoločnosť DHL AT a obstaral tak žalovaným v 2. a 3. rade príležitosť na uzatvorenie zmlúv, ktoré sa týkali colného zastúpenia. V popisovaných prípadoch spočívala činnosť žalovaného v 1. rade vo vzťahu k žalobcovi v tom, že bol sprostredkovateľom komunikácie medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade, pričom cieľom sprostredkovania bolo, aby žalovaní v 2. a 3. rade mohli priamo so žalobcom, resp. v tomto prípade so spoločnosťou DHL AT uzavrieť zmluvu o vykonaní fiškálneho zastupovania, čo sa v konečnom dôsledku aj stalo. Žalovaný v 1. rade oslovil žalobcu, ale o tom, že colným agentom nebude žalobca, ale spoločnosť DHL AT, nemal žalovaný v 1. rade vedomosť. Skutočnosť, že služby fiškálneho zastupovania pre žalovaného v 2. a 3. rade vykonala spoločnosť DHL AT sa žalovaný v 1. rade dozvedel až v

momente, keď mu bol zo strany žalobcu doručený list zo dňa 06. 08. 2015 so žiadosťou o úhradu colných dlhov podľa faktúr č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade spočívala činnosť žalovaného v 1. rade výlučne v sprostredkovaní toho, aby mali žalovaní v 2. a 3. rade možnosť uzavrieť zmluvu s osobou, ktorá takúto službu poskytuje. Žalovaný v 1. rade preto oslovil žalobcu, ktorý vzhľadom na to, že išlo o colné konanie v Rakúsku, oslovil ďalšieho svojho partnera, ktorým bola spoločnosť DHL AT. To, že zo strany žalovaného v 1. rade išlo len o sprostredkovanie nespochybniteľne dokazuje fakt, že výsledkom celej činnosti bolo uzatvorenie zmlúv priamo medzi DHL AT a žalovanými v 2. a 3. rade, ako aj udelenie plnomocenstiev týkajúcich sa zastupovania v colnom konaní, pričom žalovaný v 1. rade nebol zmluvnou stranou týchto zmlúv, z čoho vyplývalo, že žalovaný v 1. rade si služby colného prejednania v Rakúsku neobjednal, ale tieto si objednávali priamo žalovaní v 2. a 3. rade. Žalovaný v 1. rade uviedol, že v posudzovaných prípadoch bolo colné vyhlásenie podávané spoločnosťou DHL AT vo vlastnom mene, avšak na účet žalovaných v 2. a 3. rade a podľa žalovaného v 1. rade je vylúčené, aby colný dlžník (DHL AT) preniesol svoju povinnosť zaplatiť clo na tretí subjekt, keďže obdobne ako pri daniach ide o verejnoprávnu povinnosť, za ktorú je zodpovedný vždy zákonom určený subjekt. Podľa žalovaného v 1. rade je záver žalobcu o tom, že medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy, nesprávny. Podľa neho služba bola poskytnutá spoločnosťou DHL AT priamo žalovaným v 2. a 3. rade s tým, že žalovaný v 1. rade svojou činnosťou - komunikáciou so žalobcom, ktorý následne oslovil spoločnosť DHL AT, len sprostredkoval príležitosť pre jeho klientov - žalovaných v 2.a 3. rade na uzatvorenie zmluvy. Výsledkom činnosti žalovaného v 1. rade bolo, že priamo žalovaní v 2. a 3. rade uzatvorili zmluvy týkajúce sa fiškálneho prejednania so spoločnosťou DHL AT ako poskytovateľom služby, a za tým účelom jej aj vystavili plnomocenstvo. Na základe uvedeného je potrebné vzťah žalobcu a žalovaného v 1. rade posudzovať v zmysle ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o sprostredkovaní, keďže predmetom právneho vzťahu bola činnosť žalovaného v 1. rade smerujúca k obstaraniu príležitostí na uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy medzi jeho zákazníkmi a žalobcom, resp. jeho zmluvným partnerom spoločnosťou DHL AT. Vo vzťahu k žalobcovi neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by žalovaný v 1. rade ako sprostredkovateľ porušil, na základe čoho nebol splnený ani prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu. Ak by aj súd posúdil vzťah žalovaného v 1. rade so žalobcom z hľadiska mandátnej zmluvy, tak ani v tomto prípade nebol daný predpoklad existencie zodpovednosti žalovaného v 1. rade za škodu.

6. V priebehu konania žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd toto súdne konanie prerušil z dôvodu, že rozhodnutia, ktorými rakúske colné orgány žalovanému v 2. a 3. rade vyrubili dodatočné antidumpingové clo, boli zo strany žalovaného v 2. rade, a zároveň aj zo strany spoločnosti DHL AT napadnuté na príslušnom súde, na základe čoho rozhodnutie rakúskych súdov v danej veci mohlo mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v tomto súdnom spore, pretože ak by boli rozhodnutia rakúskych colných orgánov vyhlásené za nezákonné, povinnosť uhradiť antidumpingové clo nebude existovať, a teda nebudú existovať ani nároky spoločnosti DHL AT, resp. žalobcu. V zmysle toho žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd vyčkal až do času, kým nebude o návrhoch spoločnosti DLH AT právoplatné rozhodnuté, pričom žalobca s týmto návrhom nesúhlasil, keďže takéto prerušenie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti konania a zasahovalo by do majetkových práv žalobcu a práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. S návrhom na prerušenie konania sa z rovnakého dôvodu stotožnil aj žalovaný v 2. rade. Následne súd vyzval žalovaného v 1. a 2. rade na oznámenie špecifikácie súdneho konania rakúskeho súdu, v ktorom sa riešila vyššie uvedená otázka, keďže ich špecifikácia neboli súčasťou návrhu na prerušenie konania a ani vyjadrenia žalovaného v 2. rade k nemu, pričom špecifikáciu týchto rakúskych konaní žalovaný v 1. rade a ani žalovaný v 2. rade súdu neoznámili.

7. Podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

8. Podľa ust. § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázanú existenciu takého konania, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. otázka, ktorú nebol

súd oprávnený v tomto konaní riešiť, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení návrh žalovaného v 1. rade na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol a toto súdne konanie neprerušil.

10. Nakoľko právni zástupcovia žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade nemali na pojednávaní súdu konanom dňa 09. 04. 2018 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 21. 05. 2018.

11. Súd musel ešte podotknúť, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý udelil plnú moc na zastupovanie v konaní až dvom advokátom, súd konal na pojednávaní dňa 09. 04. 2018 s odkazom na čl. 4 a ust. 110 ods. 2 C.s.p. len s jedným z nich, a to Mgr. Róbertom Vrablicom, LL.M.

I. vykonané dokazovanie 11. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: grafického znázornenia vzťahov, prehľadu colných konaní, mailovej komunikácie súvisiacu s vyclením, mailovej komunikácie žalobcu s DHL AT z roku 2012, faktúr č. O., č. O., č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. O č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/ XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/ XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/ XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX, č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. I., č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, príkazov na úhradu žalovaného v 1. rade spoločnosti DHL AT, listov žalovaného v 2. rade ohľadom vrátenia faktúr, žiadostí žalobcu o úhrade colných dlhov z faktúr č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, odpovede žalovaného v 1. rade na žiadosť o úhradu colných dlhov, výpisov z bankového účtu žalovaného, dokumentov o kúpe a preprave tovaru žalovaných v 2. rade a 3. rade, súdneho spisu OS BA III sp. zn. 26Cb 26/2017, splnomocnenia DLH AT žalovaným v 3. rade a žalovaným v 2. rade, dohody medzi DHL AT a žalovaným v 2. rade, rozhodnutí o vyrubení cla a antidumpingového cla, odvolaní žalovaného v 2. rade proti vyrubeniu antidumpingovému clu a clu, rozhodnutia o odvolaní proti dodatočnému vyrubeniu antidumpingového cla, správ OLAF, oznámenia o postúpení pohľadávky žalobcu, súkromného odborného vyjadrenia A.. J. P., rozhodnutia Obvodního soudu pro Prahu 10 zo dňa 01. 11. 2017, stanoviska spolkového finančného súdu, stanoviska Ing. V. Y. a výsluchom svedka K. J., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

II. skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania 12. Žalovaný v 1. rade ako slovenská právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti zasielateľstva, ako aj ďalších oblastiach súvisiacich s obstaraním prepravy pre zákazníka (napr. skladovanie, nákladná doprava, baliace činnosti a pod.) zabezpečil pre žalovaného v 2. rade ako slovenskú právnickú osobu - podnikateľa, podnikajúceho v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja, prepravu tovaru (napr. oceľových prírub) , a to konkrétne:

- v dňoch od 29. 03. 2012 do 03. 05. 2012 z Quindao, Čína (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 1A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. FR.

- v dňoch od 03. 06. 2012 do 25. 06. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 2A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v dňoch od 10. 06. 2012 do 02. 07. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 3A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v dňoch od 29. 07. 2012 do 20. 08. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 4A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v dňoch od 22. 08. 2012 do 14. 09. 2012 z Ho Chii Minh City, Vietnam (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 5A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v dňoch od 11. 11. 2012 do 03. 12. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č.6A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v dňoch od 11. 11. 2012 do 03. 12. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 7A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v dňoch od 13. 05. 2012 do 04. 06. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 8A"), za čo vystavil žalovanému v 2. rade faktúru č. O

- v novembri 2012 z Vietnamu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 9A");

- v novembri - decembri 2012 z Vietnamu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 10A");

- v decembri 2012 z Vietnamu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 11A");

- v decembri 2012 - januári 2013 z Vietnamu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 12A");

- v januári 2013 z Vietnamu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 13A").

13. Rovnaké služby zabezpečenia prepravy tovaru poskytol žalovaný v 1. rade aj žalovanému v 3. rade ako slovenskej právnickej osobe - podnikateľovi, podnikajúcemu v oblasti kúpy tovaru na účely jeho predaja, konkrétne išlo o zabezpečenie prepravy tovaru:

- v dňoch od 23. 09. 2012 do 15. 10. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 1B"), za čo vystavil žalovanému v 3. rade faktúru č. O

- v dňoch od 30. 09. 2012 do 22. 10. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č.2B"), za čo vystavil žalovanému v 3. rade faktúru č. O

- v dňoch od 07. 10. 2012 do 29. 10. 2010 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 3B"), za čo vystavil žalovanému v 3. rade faktúru č. O

- v dňoch od 14. 10. 2012 do 05. 11. 2012 z Hong Kongu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 4B"), za čo vystavil žalovanému v 3. rade faktúru č. O

- v dňoch od 09. 09. 2012 do 01. 10. 2012 z Hong Konkgu (miesto odoslania) do Kráľovej nad Váhom, Slovenská republika (miesto určenia) (ďalej len "preprava č. 5B"), za čo vystavil žalovanému v 3. rade faktúru č. O

14. Z vyššie uvedených faktúr taktiež vyplývalo, že tovar bol dovážaný z tretích krajín na územie Slovenskej republiky, a to cez územie Rakúskej republiky, v ktorej sa v súvislosti s takto dovezeným tovarom uskutočnilo aj colné konanie.

15. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblastiach colno-deklaračných služieb a poskytovania colných záruk zabezpečil žalovanému v 1. rade v súvislosti s jeho vyššie zabezpečenou (obstaranou) prepravou tovaru pre žalovaných v 2. a 3. rade služby fiškálneho zastúpenia (keďže z mailovej komunikácie pracovníkov žalobcu zo dňa 20. 06. 2012, teda z obdobia, kedy žalovaný v 1. rade zabezpečoval prepravu tovaru pre žalovaných v 2. a 3. rade vyplývalo, že žalobca mal k dispozícii podklady na fiškálne vyclenie tovaru žalovaného v 2. rade vo Viedni, pričom toto fiškálne vyclenie zabezpečoval pre žalovaného v 1. rade, čo zase vyplývalo z mailu zo dňa 02. 07.2 012, ktorým sa žalovaný v 1. rade pýtal žalobcu, či môže dňa 04. 07. 2012 dať precliť tovar žalovaného v 2. rade - preprava č. 2A, resp. z mailu zo dňa 12. 07. 2012, v ktorom pracovník žalovaného v 1. rade žiada žalobcu o vystavenie faktúry za preclenie - fiškálne služby na žalovaného v 1. rade, resp. z mailu zo dňa 17. 07. 2018, v ktorom pracovníčka žalovaného v 1. rade preposlala žalobcovi podklady potrebné pre preclenie tovaru žalovaného v 2. rade - preprava č. 3A), na základe čoho vystavil žalovanému v 1. rade nasledovné faktúry:

- č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVEXXQQX (t.j. colné konanie týkajúce sa prepravy č. 2A), XXATXXXXXXIVEQXNUX (t.j. colné konanie týkajúce sa prepravy č. 1A) a XXATXXXXXXIVETCLRX (preprava č. 8A) v celkovej sume 396,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade;

- č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colnom konaní označenom XXATXXXXXXIVFXXXVXX (preprava č. 3A) v celkovej sume 132,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade;

- č. XXXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colnom konaní označenom XXATXXXXXXIVFATXXX (preprava č. 4A) v celkovej sume 132,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade;

- č. XXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVFVXRAX a XXATXXXXXXVFGKWX v celkovej sume 264,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade a aj žalovaného v 3. rade;

- č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVGXFYZX (preprava č. 6A) a XXATXXXXXXIVGXFZXX (preprava č. 7A) v celkovej sume 264,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade a aj žalovaného v 3. rade;

- č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVFVXRAX a XXATXXXXXXIVFVGKWX (preprava č. 3B) v celkovej sume 264,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade a aj žalovaného v 3. rade;

- č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVFKIEX (preprava č. 5A), XXATXXXXXXIVFLJNXX (preprava č. 5B), XXATXXXXXXIVFQYXRX (preprava č.1B) a XXATXXXXXXIVFTHCTX (preprava č. 2B) v celkovej sume 528,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade a aj žalovaného v 3. rade;

- č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVFWPXJX, XXATXXXXXXIVFXXPKX (preprava č. 4B), XXATXXXXXXIVFYCYXX a XXATXXXXXXIVGXXXS v

celkovej sume 528,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade a aj žalovaného v 3. rade;

- č. XXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVGEXVBX (preprava č. 9A), XXATXXXXXXIVGGXAXX (preprava č. 10A) a XXATXXXXXXIVGGISXX (preprava č. 11A) v celkovej sume 660,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade, ktorú žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi dňa 14. 02. 2013;

- č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colných konaniach označených XXATXXXXXXIVGJIXYX, XXATXXXXXXIVGWXXXX (preprava č. 13A) a XXATXXXXXXIVGWEJNO v celkovej sume 660,- eur, týkajúcich sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade, ktorú žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi dňa 22. 05. 2013;

- č. XXXXXXXXX, ktorou žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu služieb spočívajúcich vo fiškálnom (colnom) zastúpení v colnom konaní označenom XXATXXXXXXIVGQLFHX (preprava č. 12A), v sume 132,-, týkajúceho sa dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade, ktorú žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi dňa 26. 03. 2013;

pričom žalovaný v 1. rade fiškálne služby obstarané žalobcom žalobcovi aj uhrádzal.

16. Žalobca však služby fiškálneho zastúpenia poskytnuté žalovanému v 1. rade nevykonal osobne, ale ich vykonanie zabezpečil spoločnosťou DHL AT (čo vyplývalo napr. z mailovej komunikácie v rozhodnom období medzi žalobcom a spoločnosťou DHL AT, ktorej žalobca oznamoval čísla vozidiel a mená šoférov, ktorí doviezli tovar žalovaných v 2. a 3. rade, resp. ktorá oznamovala žalobcovi dôvody, pre ktoré nemožno precliť tovar z prepravy č. 2A), ktorá vystavila žalobcovi nasledovné faktúry:

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 4 032,08 eur pozostávajúcu z fiškálnych služieb v sume 160,- eur a cla v sume 3 873,08 eur (v colných konaniach XXATXXXXXXIVEQXNUX a XXATXXXXXXIVETCLRX);

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 5 175,95 eur pozostávajúcu z fiškálnych služieb v sume 120,- eur a cla v sume 5 055,95 eur (v colných konaniach XXATXXXXXXIVFOXVXX a XXATXXXXXXIVEXXQQX), ktorú žalobca dňa 27. 08. 2012 uhradil;

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 4 035,46 eur pozostávajúcu z fiškálnych služieb v sume 40,- eur a cla v sume 3 994,46 eur (v colnom konaní XXATXXXXXXIVFATXXX), ktorú žalobca dňa 16. 10. 2012 uhradil;

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 3 384,15 eur pozostávajúcu z fiškálnych služieb v sume 160,- eur a cla v sume 3 224,15 eur (v colných konaniach XXATXXXXXXIVGXFYZX a XXATXXXXXXIVGXFZXX), ktorú žalobca dňa 28. 05. 2013 uhradil;

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 10 205,03 eur pozostávajúcu z fiškálnych služieb v sume 288,- eur a cla v sume 9 917,- eur (v colných konaniach XXATXXXXXXIVFVGKWX, XXATXXXXXXIVFTHCTX a XXATXXXXXXIVFXXPKX), ktorú žalobca dňa 28. 05. 2013 uhradil;

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 6 977,94 eur predstavujúcu clo (v colných konaniach XXATXXXXXXIVFLJNXX a XXATXXXXXXIVFQYXRX), ktorú žalobca dňa 17. 12. 2012 uhradil;

- č. XXXXXXXXX na celkovú sumu 4 035,46 eur pozostávajúcu z fiškálnych služieb v sume 40,- eur a cla v sume 3 994,46 eura, ktorú žalobca dňa 16. 10. 2012 uhradil;

pričom žalobca služby fiškálneho zastúpenia poskytnuté spoločnosťou DHL AT, ako aj vzniknutý colný dlh v jednotlivých colných konaniach, spoločnosti DHL AT aj uhradil.

17. Následne žalobca prostredníctvom žalovaného v 1. rade (napr. mail žalobcu adresovaný žalovanému v 1. rade zo dňa 12. 12. 2012) zasielal žalovaným v 2. a 3. rade faktúry:

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 2 037,73 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVEXXQQX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 30. 07. 2012;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 3 018,22 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFXXVXX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 13. 08. 2012;

- č. XXXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 3 994,46 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFATXXX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 13. 09. 2012;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 1 171,18 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGXFYZX a v sume 2 052,97 eura vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGXFZXX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 21. 12. 2012;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 3. rade na úhradu colného dlhu v sume 4 685,38 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFVGKWX, ktorý žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi dňa 20. 11. 2012;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 3. rade na úhradu colného dlhu v sume 2 213,84 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFLJNXX, v sume 3 658,43 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFQYXRX a v sume 3 225,40 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFTHCTX, ktoré žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi dňa 07. 11. 2012;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 3. rade na úhradu colného dlhu v sume 2 006,25 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFXXPKX, ktorý žalovaný v 3. rade uhradil žalobcovi dňa 18. 12. 2012;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 1 105,67 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVFKIEAX, ktorého úhrada z listinných dôkazov nevyplývala;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 2 765,01 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGEXVBX, v sume 2 141,79 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGGXAXX a v sume 3 970,50 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGGISXX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 14. 02. 2013;

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 2 159,87 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGWXXXX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 26. 03. 2013; a

- č. XXXXXXXXX, ktorou vyzval žalovaného v 2. rade na úhradu colného dlhu v sume 2 885,03 eur vymeraného v colnom konaní XXATXXXXXXIVGQLHX, ktorý žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dňa 13. 05. 2013;

pričom žalovaní v 2. a 3. rade vždy žalobcom vyfakturovaný colný dlh žalobcovi aj uhradili.

18. Rakúske colné orgány, v zmysle výsledkov vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“), podľa ktorých tovar žalovaných v 2. a 3. rade nemal pôvod v krajine Hong Kong (tak ako žalovaní v 2.a 3. rade deklarovali), ale v Číne, dodatočne vymerali clo a antidumpingové clo (s odkazom na čl. 201 ods. 1 a 3 Nariadenia) na už dovezený a preclený tovar žalovaných v 2. a 3. rade, konkrétne:

- rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 28 194,23 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVEQXNUX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 1A;

- rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 37 222,56 eur, týkajúce sa colného konania XXXATXXXXXXIVETCLRX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 8A;

- rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 34 354,32 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVEXXQQX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 2A;

- rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 50 884,44 eur, týkajúce sa colného konania XXXATXXXXXXIVFXXVXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 3A;

- rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 67 201,80 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFARXXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 4A;

- rozhodnutím zo dňa 28. 09. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 18 641,70 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFKIEAX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 5A;

- rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 19 537,87 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGXFYZX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 6A;

- rozhodnutím zo dňa 02. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 34 248,17 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGXFZXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 7A;

- rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2016 dodatočné clo v celkovej sume 66 971,68 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGGISXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 11A;

- rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2016 dodatočné clo v celkovej sume 46 638,17 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGEXVBX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 9A;

- rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2016 dodatočné clo v celkovej sume 36 064,23 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGGXAXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 10A;

- rozhodnutím zo dňa 22. 02. 2016 dodatočné clo v celkovej sume 48 568,54 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGQLFHX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 12A;

- rozhodnutím zo dňa 22. 03. 2016 dodatočné clo v celkovej sume 36 407,75eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVGQXXXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 2. rade prepravou č. 13A;

- rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 61 289,73 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFQYXRX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 3. rade prepravou č. 1B;

- rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 54 035,18 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFTHCTX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 3. rade prepravou č. 2B;

- rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 78 328,49 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFVGKWX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 3. rade prepravou č. 3B;

- rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 33 539,71 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFXXPKX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 3. rade prepravou č. 4B; a

- rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2015 dodatočné clo v celkovej sume 37 088,42 eur, týkajúce sa colného konania XXATXXXXXXIVFLJNXX, ktorého predmetom bolo preclenie dovezeného tovaru žalovaného v 3. rade prepravou č. 5B.

XX. V zmysle uvedeného dodatočne vymerané clo na dovezený tovar žalovaného v 2. rade predstavovalo sumu 524 934,46 eur a na tovar žalovaného v 3. rade sumu 264 281,53 eur, pričom rozhodnutia týkajúce sa dodatočne vymeraného cla na tovar z prepráv č. 1A až 7A a č. 1B až 5B boli adresované vždy žalovanému v 2. alebo 3. rade k rukám spoločnosti DHL AT a z prepráv č. 8A-13A už len spoločnosti DHL AT, ktorá predmetné dodatočne vymerané clo uhradila, na základe čoho vystavila žalobcovi faktúry č. XXXX/XXXXXX a č. XXXX/XXXXXX (za dodatočne vymerané clo z prepráv č. 1A-7A a č. 1B-5B), ktoré žalobca spoločnosti DHL AT uhradil dňa 28.06.2015 a faktúry č. XXXX/XXXXXX, č. XXXX/XXXXXX a č. XXXX/XXXXXX (za dodatočne vymerané clo z prepráv č. 8A-13A), ktoré žalobca uhradil v dňoch 27. 03. 2016 a 27. 04. 2016.

20. Následne, ako bolo zvykom pri úhrade (pôvodného) colného dlhu, žalobca vystavil žalovanému v 2. rade faktúry č. XXXXXXXXX, č, XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, ktorými ho vyzval na zaplatenie dodatočne vymeraného colného dlhu, pričom rovnako postupoval aj vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, ktorého faktúrou č. XXXXXXXXX taktiež vyzval na zaplatenie dodatočne vymeraného colného dlhu s tým, že tak žalovaný v 2. rade, ani žalovaný v 3. rade, predmetné faktúry žalobcovi neuhradili.

21. Žalovaný v 2. rade udelil v písomnej forme dňa 31. 05. 2012 plnomocenstvo spoločnosti DHL AT na zastupovanie v rakúskom colnom konaní, pričom rovnako tak postupoval aj žalovaný v 3. rade dňa 24. 09. 2012. Z uvedených plnomocenstiev vyplývalo, že žalovaní v 2.a 3. rade až do ďalšieho oznámenia splnomocnili spoločnosť DHL AT v mene a na účet žalovaných v 2. a 3. rade na vybavovanie všetkých colných náležitostí a všetkých colných úkonov spojených s importom ako fiškálneho zástupcu (t.j. priame zastupovanie).

22. V konaní bola ako dôkaz predložená aj dohoda o odškodnení medzi žalovaným v 2. rade a spoločnosťou DHL AT, ktorá mala riešiť vzťahy medzi žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, spoločnosťou DHL AT ako agentom a zákazníkom, ktorý však nebol v tejto dohodne zosobnený konkrétnou právnickou alebo fyzickou osobou. Kupujúci bol definovaný ako osoba v zmluvnom vzťahu so zákazníkom, ktorý poveruje agenta na colné zastupovanie. Agent bol definovaný ako osoba v zmluvnom vzťahu s kupujúcim s tým, že agent vykonáva colné zastúpenie na príkaz kupujúceho a v mene zákazníka, pričom pre colný úrad bol agent daňovým zástupcom zákazníka. Zákazník bol zase definovaný ako osoba v zmluvnom vzťahu s kupujúcim, ktorý poveroval agenta samostatným splnomocnením pre fiškálne colné zastúpenie a prerokovanie. Z okolností vysvetľujúcich uzavretie tejto dohody vyplývalo, že agent (DHL AT) je pripravený vykonať služby fiškálneho zastúpenia v mene kupujúceho (žalovaného v 2. rade) a zároveň bude daňovým zástupcom zákazníka, ktorého v zátvorke definovali ako dovozcu tovaru, pričom z vyššie zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplývalo, že obstaranie prepravy/dovozu tovaru zabezpečil práve žalovaný v 1. rade. Okrem toho z tejto dohody vyplýval záväzok žalovaného v 2. rade odškodniť spoločnosť DHL AT za všetky platby vzniknuté počas fiškálneho zastúpenia (vrátane ciel, daní, DPH, poplatkov a pokút colných orgánov a všetkých ďalších orgánov).

23. Z listinných dôkazov, ktoré boli taktiež súčasťou sporu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26Cb 26/2017 vyplývalo, že zhruba od konca júna 2013 došlo k priamej spolupráci žalovaného v 1. rade ako obstarávateľa prepravy tovarov žalovaných v 2. rade so spoločnosťou DHL AT, predmetom ktorej boli

služby fiškálneho zastúpenia za účelom preclenia tovaru žalovaného v 2. rade, ktorého dovoz obstarával žalovaný v 1. rade, na základe čoho spoločnosť DHL AT uplatňovala zaplatenie ďalšieho dodatočne vymeraného cla na tovar dovezený po júni 2013 (cca 24. 06. 2013) už priamo od žalovaného v 1. rade, ktorý si colné služby objednal, ako aj od žalovaného v 2. rade, ktorý spoločnosť DHL AT splnomocnil na toto colné zastúpenie.

III. právne posúdenie zisteného skutkového stavu 24. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

25. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

27. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zasielateľskej zmluvy (§ 601).

29. Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

30. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

31. Podľa ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

32. Podľa ust. § 331 Obchodného zákonníka ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa ust. § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

34. Podľa ust. § 578 ods. 1 Obchodného zákonníka komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

35. Podľa ust. § 580 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje niečo iné, je komisionár povinný použiť na splnenie zmluvy inú osobu, ak nemôže svoj záväzok splniť sám.

36. Podľa ust. § 580 ods. 2 Obchodného zákonníka ak komisionár použije na splnenie záväzku iné osoby, zodpovedá ako by záležitosť obstarával sám.

37. Podľa ust. § 584 ods. 1 Obchodného zákonníka po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie.

38. Podľa ust. § 587 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

39. Podľa ust. § 587 ods. 2 Obchodného zákonníka komisionárovi vzniká nárok na odplatu, len čo splní povinnosti ustanovené v § 584 až 586.

40. Podľa ust. § 588 Obchodného zákonníka zároveň s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi náklady, ktoré komisionár nevyhnutne alebo užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov.

41. Podľa ust. § 601 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.

42. Podľa ust. § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe.

43. Podľa ust. § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.

44. Podľa ust. § 607 ods. 3 Obchodného zákonníka príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.

45. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

46. Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

47. Podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

48. Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

49. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „nariadenie č. 593/2008“) toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

50. Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety Nariadenia č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.

51. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. b) Nariadenia č. 593/2008 pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje

zmluva, sa určuje takto zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

52. Podľa čl. 1 Nariadenia č. 2913/92 colné predpisy pozostávajú z tohto kódexu a z právnych predpisov prijatých na úrovni spoločenstva alebo jednotlivých štátov s cieľom jeho vykonávania. S výnimkou osobitných predpisov platných v iných oblastiach sa kódex vzťahuje na pohyb tovaru medzi spoločenstvom a tretími krajinami.

53. Podľa čl. 38 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 2913/92 osoba, ktorá tovar prepravila na colné územie spoločenstva, je povinná ho prepraviť bez zbytočného odkladu a prípadne po ceste určenej colnými orgánmi a v súlade s ich pokynmi na colný úrad určený colnými orgánmi alebo na akékoľvek iné miesto určené alebo schválené týmito orgánmi

54. Podľa čl. 40 Nariadenia č. 2913/92 tovar, ktorý bol podľa článku 38 odsek 1 písmeno a) prepravený na colný úrad alebo na iné miesto stanovené alebo schválené colnými orgánmi, predloží colným orgánom osoba, ktorá tovar na colné územie spoločenstva prepravila alebo prípadne osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na toto územie.

55. Podľa čl. 201 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 2913/92 colný dlh pri dovoze vzniká: a) prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, alebo b) prepustením takéhoto tovaru do režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

56. Podľa čl. 201 ods. 3 Nariadenia č. 2913/92 dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

57. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade (ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikajúci v oblasti zasielateľstva) obstarával pre žalovaných v 2. a 3. rade (ako podnikateľov podnikajúcich v oblasti kúpy tovaru za účelom jeho predaja) prepravu tovaru z tretích krajín (napr. Hong Kong a Vietnam) do krajiny Európskej únie (Slovenskej republiky), na základe čoho medzi nimi vznikol (existoval) obchodný záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné časti zasielateľskej zmluvy podľa ust. § 601 a nasl. Obchodného zákonníka, a ktorý patrí medzi tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, čo znamená, že bez ohľadu na povahu žalovaných, ktorí boli účastníkmi tohto záväzkového vzťahu, sa na úpravu práv a povinností vyplývajúcich z tohto záväzkového vzťahu použil právny režim Obchodného zákonníka a podporne s odkazom na ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny režim Občianskeho zákonníka.

58. Podstatou zasielateľskej zmluvy nie je záväzok zasielateľa prepraviť vec (okrem výnimky uvedenej v ust. § 605 Obchodného zákonníka), ale jej prepravu obstarať, teda zabezpečiť, aby bola určitá vec prepravená z jedného miesta na iné miesto a v tej súvislosti vykonať všetky úkony a činnosti na to potrebné. Z právneho hľadiska pri poskytovaní zasielateľských služieb v praxi často dochádza k vzniku komplikovaných právnych vzťahov, čo je dané aj tým, že na procese samotného vykonania zabezpečovanej prepravy zasielateľom môže participovať viacero subjektov v rôznom právnom postavení a môže tak dochádzať k aplikácii rôznych zmluvných typov, cudzích právnych predpisov, či medzinárodných dohovorov o preprave. So samotným fyzickým premiestnením veci v priestore a čase, teda z jedného určeného miesta na druhé, sú spojené aj ďalšie čiastkové činnosti a služby. Medzi najvýznamnejšie samozrejme patrí voľba dopravnej cesty a dopravného prostriedku a ich zmluvné zabezpečenie, ďalej obstaranie potrebných dokladov, zabezpečenie naloženia a uloženia zásielky, sprevádzanie zásielky, vybavenie potrebných reklamácii alebo zabezpečenie uskladnenie zásielky vo vlastných alebo cudzích skladoch. V prípade záujmu o poistenie zasielateľ uzatvára alebo sprostredkúva prepravné poistenie. V prípade dovozu tovaru z tretích krajín do krajín európskej únie je súčasťou takejto prepravy aj zabezpečenie vybavenia colných formalít spojených s takto dovezeným tovarom. Okrem toho zasielateľ platí výdavky a poplatky v súvislosti s prepravou zásielky, vykonáva inkaso pohľadávok, obstaráva styk s bankami. Zasielateľ všetky vyššie uvedené činnosti vykonáva vo vlastnom mene, avšak na účet príkazcu, čo v praxi znamená, že všetky zmluvy, ktoré zasielateľ pre zabezpečenie prepravy tovaru uzavrie s tretími osobami (napr. zmluvu o preprave veci, nájme dopravného prostriedku, o skladovaní alebo komisionársku zmluvu), uzatvorí vo vlastnom mene, a teda z takto uzatvorenej zmluvy

budú práva a povinnosti vyplývať jedine zasielateľovi a tretej strane, nie príkazcovi, avšak v konečnom dôsledku bude mať zasielateľ s odkazom na ust. § 607 ods. Obchodného zákonníka nárok na úhradu všetkých účelne vynaložených nákladov, ktoré vynaložil pre splnenie a pri plnení svojho záväzku, teda pri obstaraní prepravy tovaru (t.j. náhrada za zaplatené skladné, prepravné a podobne), čo je prejavom toho, že svoje záväzky plnil na účet príkazcu.

59. V konaní bolo nesporné, že tovar, ktorého prepravu žalovaný v 1. rade ako zasielateľ obstaral pre žalovaného v 2. rade alebo žalovaného v 3. rade, bol dovážaný do Európskej únie z tretích krajín (Hong Kong, Vietnam a podobne), s čím bola podľa čl. 38 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 40 Nariadenia č. 2913/92 spojená povinnosť osoby, ktorá tovar prepravila na územie Európskej únie alebo osoby, ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tohto tovaru po jeho vstupe na toto územie, predložiť takto dovezený tovar colným orgánom. To znamená, že žalovaný v 1. rade ako podnikateľ podnikajúci v oblasti zasielateľstva a poskytujúci celosvetové služby prepravy, v rámci čoho integruje medzinárodnú prepravu tovaru, colné konanie a iné poradenstvo týkajúce sa prepravy tovaru (viď oficiálna internetová stránka žalovaného v 1. rade) mal vedomosť, že v súvislosti s takto obstaranou prepravou tovaru pre žalovaných v 2. a 3. rade sa uskutoční aj colné konanie vzťahujúce sa na takto dovezený tovar, a to v Rakúskej republike, do ktorej bol tovar z tretích krajín dovezený a odkiaľ mal putovať na konečné miesto určenie - Kráľová nad Váhom, Slovenská republika.

60. Žalovaný v 1. rade ako zasielateľ v konaní tvrdil, že pre žalovaných v 2. a 3. rade colné služby nezabezpečoval a za takéto služby nebol zodpovedný. Zároveň však pripustil, že práve on komunikoval kedy, ako a kde sa bude tovar preclievať, zasielal potrebné dokumenty a informácie, ktorými v rámci jeho zasielateľskej činnosti disponoval, pričom toto všetko robil vo vzťahu k žalobcovi, ktorý všetky informácie následne sprostredkoval/poskytol spoločnosti DHL AT, ktorá ako colný agent/zástupca realizovala colné zastúpenie pri dovoze tovaru žalovaným v 1. rade. Žalovaný v 1. rade taktiež potvrdil, že jeho činnosť vo vzťahu k žalobcovi spočívala v tom, že bol sprostredkovateľom komunikácie medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade, ktorého cieľom bolo, aby mohli žalovaní v 2. a 3. rade priamo so žalobcom, resp. so spoločnosťou DHL AT uzavrieť zmluvu o fiškálnom zastúpení s tým, že žalovaný v 1. rade za týmto účelom žalobcu aj oslovil. Tieto žalovaným v 1. rade tvrdené skutočnosti vyplývali aj z vykonaného dokazovania, konkrétne z mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného v 1. rade, z ktorej taktiež vyplývala žiadosť žalovaného v 1. rade pre žalobcu o vystavenie faktúr za preclenie - fiškálne služby, v zmysle čoho následne žalobca fakturoval služby colného zastúpenia žalovanému v 1. rade za ním dovezený tovar pre žalovaných v 2. a 3. rade, pričom žalobca preukázal aj tú skutočnosť, že žalovaný v 1. rade tieto faktúry žalobcovi aj uhradil (viď úhrada faktúr č. XXXXXXXX, č. I. alebo č. 63XXXXXXX). Navyše sám žalovaný v 1. rade uviedol, že tieto faktúry hradil z dôvodu pokynov žalovaných v 2. a 3. rade ako príkazcov a že tieto úhrady potom refakturoval žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí boli povinní mu to uhradiť, keďže išlo o náklady, ktoré žalovaný v 1. rade ako zasielateľ vynaložil za účelom splnenia jeho záväzku voči žalovaným v 2. a 3. rade ako príkazcom. Aj keď žalovaný v 2. rade tvrdil, že žalobca nezabezpečoval služby fiškálneho zastúpenia a tieto od žalobcu ani nepotreboval, potvrdil, že žalobca bol vo veci preclenia tovaru zainteresovaný tým, že zasielal listiny, ktoré zásielku sprevádzali a ktoré mal k dispozícii od žalovaného v 1. rade, za čo bolo žalobcovi aj zaplatené. Rovnako tiež bola preukázaná mailová komunikácia žalobcu a spoločnosti DHL AT, ktorá sa týkala výlučne colných služieb poskytovaných spoločnosťou DHL AT spojených s tovarom dovezeným žalovaným v 1. rade, na základe čoho spoločnosť DHL AT vystavovala žalobcovi faktúry, predmetom ktorých boli práve služby colného zastúpenia v súvislosti s tovarom dovážaným žalovaným v 1. rade.

61. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností bolo nutné konštatovať, že medzi žalovaným v 1. rade, ktorý v rámci zasielateľskej zmluvy uzatvorenej so žalovaným 2. rade, resp. žalovaným v 3. rade obstarával prepravu tovaru a žalobcom vznikol záväzkový vzťah, ktorého predmetom bolo obstaranie colných služieb žalobcom pre žalovaného v 1. rade v súvislosti so žalovaným v 1. rade obstaranou prepravou tovaru pre žalovaných v 2. a 3. rade. Uvedenú skutočnosť potvrdzoval jednak obsah mailovej komunikácie žalovaného v 1. rade so žalobcom a jednak aj následná úhrada služieb fiškálneho zastúpenia žalovaným v 1. rade žalobcovi, teda samotné konanie všetkých dotknutých subjektov v rozhodnom období, teda ich mailová komunikácia, vystavovanie faktúr žalobcom žalovanému v 1. rade za fiškálne zastupovanie a ich úhrady žalovaným v 1. rade, ako aj vystavovanie faktúr žalobcom za vzniknutý colný dlh, ktoré uhrádzali žalovaní v 2. a 3. rade, rovnako tiež bez výhrad, ako aj konanie žalovaného v 1. rade po júni 2013, z ktorého vyplývala vôľa žalovaného v 1. rade, aby boli služby colného

zastúpenia v rámci jeho obstaranej prepravy tovaru pre žalovaných v 2. a 3. rade už vykonávané priamo spoločnosťou DHL AT bez nutnosti ich zabezpečovania žalobcom.

62. Podľa svojho obsahu záväzkový vzťah žalovaného v 1. rade a žalobcu zahŕňal podstatné znaky komisionárskej zmluvy podľa ust. § 577 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom k jej uzatvoreniu došlo v zmysle ust. § 275 ods. 5 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 43a a 43c Občianskeho zákonníka samotným konaním žalobcu, teda zriadením (resp. obstaraním) colných služieb pre žalovaného v 1. rade s tým, že vzhľadom na povahu žalobcu a žalovaného v 1. rade a ich podnikateľskú činnosť bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, na základe čoho sa na úpravu práv a povinností vyplývajúcich z tohto záväzkového vzťahu s odkazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka použil právny režim Obchodného zákonníka a podporne podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny režim Občianskeho zákonníka.

63. Podstatou komisionárskej zmluvy je záväzok komisionára zriadiť vo vlastnom mene a na účet komitenta určitú obchodnú záležitosť za odplatu. a nevymedzuje pojem obchodná záležitosť, a preto môže byť predmetom zariaďovania akýkoľvek úkon, ktorý má všeobecný obchodný charakter. A práve služby colného zastúpenia sa v praxi vykonávajú na základe takejto komisionárskej zmluvy. Platí, že záväzok komisionára by mal splniť primárne samotný komisionár, ktorý komisionársku zmluvu s komitentom uzavrel, avšak podľa ust. § 331 Obchodného zákonníka možno záväzok z obchodnoprávnych záväzkových vzťahov splniť aj prostredníctvom inej osoby, pokiaľ túto možnosť nevylúči zmluva alebo zákon. Podľa ust. § 580 ods. 1 Obchodného zákonníka (ak zmluva neurčuje inak) je komisionár pri plnení svojho záväzku z komisionárskej zmluvy dokonca povinný použiť na splnenie jeho záväzku inú osobu, ak nemôže svoj záväzok z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov splniť osobne a priamo, pričom pre tento prípad by mal vybrať osobu, ktorá je schopná splniť jeho záväzok s odbornou starostlivosťou s tým, že ak komisionár použije na splnenie svojho záväzku inú osobu, zodpovedá ako by záležitosť obstaral sám. Po zariadení obchodnej záležitosti komisionárom pre komitenta vzniká komisionárovi právo na odplatu a tiež aj s odkazom na ust. § 588 Obchodného zákonníka právo na úhradu nevyhnutne a užitočne vynaložených nákladov, a teda komitentovi vzniká povinnosti takúto odplatu a náklady komisionárovi uhradiť, pretože celá obchodná záležitosť je zriaďovaná na účet komitenta.

64. V konaní bolo preukázané, že žalobca nezariadil obchodnú záležitosť - služby colného zastúpenia pre žalovaného v 1. rade v súvislosti s ním obstaranou prepravou tovaru žalovaných v 2.a 3. rade priamo a sám, ale na splnenie tohto svojho záväzku použil podľa ust. § 331 a 580 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť DHL AT z dôvodu, že colné služby v Rakúskej republike v colnom režime 4200 (t.j. prepustenie do voľného obehu) bolo možné v rokoch 2012/2013 (čo bolo rozhodné obdobie) vykonať len prostredníctvom rakúskej spoločnosti, čím bola splnená zákonná podmienka vykonania záväzku komisionára z komisionárskej zmluvy inou (treťou) osobou.

65. Na základe vyššie uvedeného vznikol aj medzi žalobcom a spoločnosťou DHL AT záväzkový vzťah (súkromnoprávny), pričom na úpravu práv a povinností z neho vyplývajúcich sa s odkazom na čl. 4 ods. 2 písm. b) Nariadenia č. 593/2008 použili rakúske (hmotnoprávne) predpisy. Obsah tohto záväzkového vzťahu teda spočíval v záväzku spoločnosti DHL AT vykonať služby colného zastúpenia pre žalobcu, ktorý spoločnosť DHL AT použil na splnenie svojho záväzku - zariadenia colných služieb pre žalovaného v 1. rade. Nesporné bolo to, že spoločnosť DHL AT fakturovala služby colného zastúpenia, ako aj ďalšie náklady (zodpovedajúce zaplatenému clu), ktoré tejto spoločnosti s vykonaním predmetnej služby vznikli (t.j. úhrada colného dlhu, resp. dodatočne vymeraného colného dlhu) priamo žalobcovi, ktorý za tieto služby zaplatil spoločnosti DHL AT odmenu a rovnako tiež zaplatiť spoločnosti DHL AT aj náklady, ktoré tejto spoločnosti pri výkone colného zastúpenia vo vzťahu k colným úradom v rámci colného konania vznikli (t.j. vymerané a zaplatené clo).

66. V zmysle uvedeného vzniklo žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z titulu uzatvorenej komisionárskej zmluvy podľa ust. § 577 Obchodného zákonníka právo na odmenu za vykonané služby colného zastúpenia, na ktorých vykonanie podľa ust. § 331 Obchodného zákonníka v spojení s § 580 ods. 1 Obchodného zákonníka použil spoločnosť DHL AT a rovnako tiež podľa ust. § 588 Obchodného zákonníka právo na úhradu nákladov, ktoré spoločnosť DHL AT musela nevyhnutne pri plnení záväzku žalobcu z predmetnej komisionárskej zmluvy vynaložiť, pričom tieto náklady pozostávali zo spoločnosťou DHL AT uhradeného cla.

67. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si vyššie uvedené právne nároky vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aj uplatnil, a to tak, že právo na odmenu za vykonané colné zastúpenie si uplatnil faktúrami vystavenými žalovanému v 1. rade, z ktorých vyplývali konkrétne označenia colných konaní, za ktoré žalobca od žalovaného v 1. rade požadoval odmenu. Nesporné bolo aj to, ako už súd vyššie konštatoval, že žalovaný v 1. rade túto odmenu žalobcovi uhradil. Právo na úhradu nákladov nevyhnutne vynaložených pri poskytovaní služieb colného zastúpenia však žalobca fakturoval priamo žalovaným v 2. a 3.rade, ktorých na ich úhradu vyzýval žalovaný v 1. rade, teda mechanizmus uplatňovania práva žalobcu podľa ust. § 588 Obchodného zákonníka prebiehal tak, že žalobca vystavil faktúru na zaplatenie nákladov súvisiacich s colným zastúpením (t.j. vymerané a zaplatené clo) na meno žalovaných v 2. a 3. rade, avšak faktúru doručoval žalovanému v 1. rade (čo vyplývalo z mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného v 1. rade, z ktorej vyplývalo, že spôsob takejto fakturácie vyplýval z vôle žalovaného v 1. rade - č.l. 92 spisu). Opäť aj v prípadoch nárokov žalobcu na náhradu nákladov (zaplateného cla) musel súd konštatovať, že k uspokojeniu týchto nárokov dochádzalo, a to priamo zo strany žalovaných v 2. a 3. rade ako osôb povinných žalovanému v 1. rade uhradiť podľa ust. § 607 Obchodného zákonníka vynaložené náklady v súvislosti s obstaranou prepravou.

68. Uvedené znamená, že toto správanie sa všetkých dotknutých subjektov (t.j. žalobcu a žalovaných) v rozhodnom čase (t.j. v rokoch 2012 a 2013) preukazovalo, že celkový kontext vzťahov strán sporu bol postavený na mechanizme vyplývajúceho z uzatvorenej zasielateľskej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade (zasielateľ) a žalovaným v 2. a 3. rade (príkazcami), na jej základe uzatvorenej komisionárskej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade (komitentom) a žalobcom (komisionárom) a použití spoločnosti DHL AT žalobcom na vykonanie jeho záväzku z predmetnej komisionárskej zmluvy, pričom každá zo strán sporu uvedený mechanizmus v rozhodnom čase akceptovala a plnila si všetky svoje práva a povinnosti z neho vyplývajúce (t.j. žalobca plnil svoje povinnosti voči DHL AT tým, že jej uhrádzal odmenu a náklady za služby colného zastúpenia, ktoré následne žalovaný v 1. rade, aj prostredníctvom žalovaných v 2. a 3. rade, uhradil žalobcovi).

69. Zlom v takto chápanom a používanom mechanizme strán sporu nastal až v momente, kedy rakúske colné úrady v roku 2015 a 2016 dodatočne vyrubili clo (antidumpingové clo) na tovar žalovaných v 2. a 3. rade, ktorých prepravu rozhodnom období obstaral žalovaný v 1. rade, ktorý na služby colného zastúpenia obstaral žalobcu, ktorý na ich vykonanie použil spoločnosť DHL AT. Dôvod vyrubenia dodatočného antidumpingového cla (t.j. iná krajina pôvodu dovezeného tovaru, ako bola pri dovoze deklarovaná) nebol v konaní vyvrátený, navyše toto antindumpingové clo bolo vyrubené rozhodnutiami rakúskeho colného (správneho) orgánu, ktoré neboli v konečnom dôsledku, aj napriek tvrdeniam žalovaných o podaných opravných prostriedkoch zrušené, a preto s odkazom na ust. § 194 ods. 2 C.s.p. musel súd na takéto rozhodnutia a otázku v nich riešenú prihliadnuť a vysporiadať sa s nimi.

70. Antidumpingové clo patrí do skupiny tzv. ochranných ciel, ktorého úlohou je chrániť domácich výrobcov proti tovaru, ktorého ceny sú nižšie, ako ceny toho istého druhu tovaru z domácej produkcie, a teda takto zvýšeným clom sa má kompenzovať hospodárske znevýhodnenie, ktoré utrpeli finančné úrady tým, že pôvodne bola vymeraná nižšia suma dovozných ciel ako tá, ktorá predstavovala dlh podľa zákona. Samotná skutočnosť, že tovar bol prepustený do navrhovaného colného režimu (v tomto prípade to bol režim voľného obchodu č. 4200) neznamená, že nie je možné vykonať následnú kontrolu a verifikáciu údajov ohľadne riadneho vyrubenia cla a dane s tým, že následná kontrola je jedným z nástrojov výkonu colného dohľadu, ktorý slúži na kontrolu colných vyhlásení po prepustení tovaru do navrhovaného režimu. Rozhodnutím o prepustení tovaru sa rozhoduje len o tomto prepustení, pričom sa nevytvára prekážka pre vykonanie následnej kontroly, ktorej výsledkom môže byť vyrubenie antidumpingového cla, ako sa stalo aj v tomto prípade. Clo predstavuje colný dlh, pričom jeho vznik je viazaný na konkrétne právne skutočnosti stanovené Nariadením č. 2913/92, podľa ktorého colný dlh vzniká prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do colného režimu voľného obehu - okamžikom prijatia colného prehlásenia colným úradom alebo aj v dôsledku konania či opomenutia konania, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, pričom v tomto konkrétnom prípade vznikol colný dlh podľa čl. 201 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 2913/92 prepustením tovaru do režimu voľného obehu, teda okamihom prijatia colného vyhlásenia, na základe čoho treba konštatovať, že colný dlh vzniká ex lege a nie na základe úradného rozhodnutia. Aj judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi hmotnoprávnym vznikom colného dlhu, ktorý vzniká, ako bolo vyššie konštatované, zo zákona a podmienkami jeho zaúčtovania (čl. 217 až 221 Nariadenia č. 2913/92). Úkony zúčtovania nie sú spojené so vznikom

colného dlhu, ale so samotným vymáhaním colného dlhu a voči colnému dlhu nemajú tieto úkony konštitutívne účinky. Vo veci Transport Maatschappij Traffic BV vs. Staatssecretaris van Economische Zaken, C - 247/04 súdny dvor konštatoval, že medzi samotnou existenciou dlhu a jeho vybraním vyplýva, že vznik colného dlhu predchádza oznámeniu jeho sumy a vznik colného dlhu je tak nezávislý od tohto oznámenia, a preto takéto oznámenie (rozhodnutie o vyrubení colného dlhu) nemôže mať vplyv na existenciu colného dlhu. V zmysle uvedené bolo nutné konštatovať, že dodatočne vyrubené antidumpingové clo vzniklo podľa čl. 201 ods. 1 a 2 Nariadenia č. 2912/2 tak ako pôvodne vyrubené clo už v momente prepustenia tovaru do voľného obehu, t.j. tovaru, ktorého prepravu obstaral žalovaný v 1. rade pre žalovaných v 2. a 3. rade a ktorého služby colného zastúpenia zariadil žalobca na základe komisionárskej zmluvy so žalovaným v 1. rade tak, že na ich vykonanie použil spoločnosť DHL AT, ktorá v rozhodnom období v rokoch 2012 - 2013 nepriamo zastupovala žalovaných v 2. a 3. rade v colných konaniach, ktorých výsledkom bolo prepustenie dovezeného tovaru do režimu voľného obehu, čo bol moment vzniku nie len pôvodného cla, ale aj dodatočne vyrubeného antidumpingového cla.

71. V tomto momente však treba rozlíšiť dve roviny vzťahov. Jedna rovina vzťahov sa týkala výlučne sukromnoprávnych záväzkových vzťahov odvíjajúcich sa od pôvodne uzatvorenej zasielateľskej zmluvy žalovaného v 1. rade so žalovanými v 2. a. 3. rade, čo vyústilo až do poskytnutia colných služieb spoločnosťou DHL AT vyššie načrtnutým mechanizmom.

72. Druhá rovina vzťahov bola založená už samotným zastupovaním žalovaných v 2. a 3. rade spoločnosťou DHL AT v konkrétnych colných konaniach, teda v konaniach pred štátnym orgánom, ktorých výsledkom bolo prepustenie dovezeného tovaru do režimu voľného obehu, čo bol ex lege dôvod vzniku colného dlhu, či už pôvodného cla alebo dodatočne vyrubeného antidumpingového cla s tým, že takýto vzťah má verejnoprávny charakter. Dlžníkom takéhoto colného dlhu je podľa čl. 201 ods. 3 Nariadenia č. 2913/92 deklarant a v prípade nepriameho zastúpenia aj osoba, na účet ktorej sa colné vyhlásenie predkladalo. V tejto súvislosti bolo nesporné, že tak žalovaný v 2. rade, ako aj žalovaný v 3. rade splnomocnili spoločnosť DHL AT, aby v mene a na účet žalovaných v 2. a 3. rade vybavila všetky colné náležitosti a všetky úkony spojené s importom ako fiškálny zástupca. Išlo teda o formu priameho zastúpenia. Nesporné bolo aj to, že dovezený tovar bol prepustený do voľného obehu, teda išlo o colný režim s označením 4200. Charakteristikou tohto režimu je, že tovar sa dovezie z tretieho štátu, je prepustený do voľného obehu, pričom jeho preprava ďalej pokračuje a končí v inom členskom štáte. V rozhodnom období však colné vyhlásenie týkajúce sa colného režimu 4200 pre zahraničné podniky (t.j. v tomto prípade žalovaných v 2. a 3. rade), ktoré nemali v Rakúsku pridelené DIČ, mohli v Rakúsku podávať len spoločnosti, ktoré podliehali daňovej povinnosti v Rakúsku ako nepriami zástupcovia. Na základe uvedeného, aj napriek splnomocneniu na priame zastúpenie, spoločnosť DHL AT konala vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade ako nepriamy zástupca, teda konala vo svojom mene a na účet žalovaných v 2. a 3. rade, a preto podľa čl. 201 ods. 3 Nariadenia č. 2913/93 boli v prípade vzniku colného dlhu povinní jednak spoločnosť DHL AT ako deklarant a zároveň aj žalovaní v 2. a 3. rade ako osoby, na účet ktorých sa colné vyhlásenie predkladalo, a teda rakúske colné orgány mali právo požadovať splnenie colného dlhu od spoločnosti DHL AT alebo od žalovaných v 2. a 3. rade. Na uvedený záver súdu nemala žiadny vplyv ani žalovaným v 2. rade tvrdená skutočnosť o tom, že konanie spoločnosti DHL AT sa považuje za konanie vo vlastnom mene a na vlastný účet z dôvodu, že nemala udelené plnomocenstvo na nepriame zastúpenie. Uvedenú situáciu rieši Nariadenie č. 2913/93 v článku 5, podľa ktorého zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby s uvedením, či ide o zastúpenie priame alebo nepriame, ktoré musí preukázať plnou mocou. Iba v prípade, ak by zástupca nevyhlásil alebo vyhlásil a nepreukázal zastúpenie, považuje sa za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene. Skúmanie týchto podmienok zastúpenia, resp. práv a povinností osôb vo vzťahu k colným predpisom, prislúcha výlučne dotknutým colným orgánom (viď ods. 5 článku 5 - Colné orgány môžu požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá vyhlasuje, že koná v mene alebo v prospech inej osoby, aby preukázala svoje plnomocenstvo konať ako zástupca), ktoré preclenie dovezeného tovaru vykonávajú. Zároveň však treba zdôrazniť, že žalovaný v 2. rade nepreukázal, že by spoločnosť DHL AT v rámci colného konania nevyhlásila spôsob jej konania (zastúpenia), resp. vyhlásila a nepreukázala sa plnou mocou. Okrem toho súd nemá právomoc hodnotiť správnosť týchto rozhodnutí, teda aj preukázanie splnenia podmienok zastúpenia, keďže táto právomoc prislúcha výlučne správnym súdom, v konkrétnom prípade rakúskym správnym súdom, pričom v priebehu colných konaní táto skutočnosť namietaná nebola, a preto je súd s odkazom na ust. § 194 ods. 2 C.s.p. takýmito colnými rozhodnutiami a ich obsahom viazaný. Zároveň musel súd podotknúť, že formu zastúpenia žalovaných v 2. a 3. rade spoločnosťou DHL AT začal žalovaný v 2. rade namietať až v priebehu tohto súdneho konania, a to až potom ako sám potvrdil,

že spoločnosť DHL AT konala ako nepriamy zástupca, pričom uvedené mal namietať už rozhodnom období, resp. v čase dodatočného dovyrubenia antidumpingového cla, čím sa jeho argumentácia javila ako tendenčná. Nesporné bolo ja to, že spoločnosť DHL AT colný dlh (či už pôvodne vyrubené clo alebo dodatočne vymerané antidumpingové clo) rakúskym colným orgánom ako colný dlžník aj uhradila, na základe čoho vymeraný colný dlh colných dlžníkov zanikol, čím zároveň vzniklo právo spoločnosti DHL AT na náhradu zaplateného colného dlhu od žalovaných v 2. a 3. rade z titulu ich nepriameho zastúpenia.

73. Uvedené znamená, že spoločnosť DHL AT mohla požadovať náhradu zaplateného cla (vrátane antidumpingového) priamo od žalovaných v 2. a 3. rade ako spoludlžníkov spoločnosti DHL AT v colnom konaní v zmysle zodpovedajúcich právnych predpisov rakúskeho práva (pretože spoločnosť DHL AZ pri zastúpení konala na účet žalovaných v 2. a 3. rade), a rovnako tiež od žalobcu v rámci vyššie načrtnutého mechanizmu vzájomných súkromnoprávnych vzťahov. Vzhľadom na uvedené bolo možné konštatovať, že spoločnosť DHL AT disponovala dvoma právnymi titulmi, ktorými mohla zabezpečiť náhradu zaplateného colného dlhu, a to z titulu spoludlžníctva žalovaných v 2. a 3. rade v colných konaniach a z titulu náhrady nákladov vzniknutých pri zriaďovaní služieb colného zastúpenia pre žalobcu uplatnených voči žalobcovi. Ak by teda žalovaní v 2. a 3. rade uhradili colný dlh rovno spoločnosti DHL AT z titulu ich spoludlžníctva, spoločnosti DHL AT by nevznikli žiadne náklady spojené s colným zastúpením, ktoré by následne nepožadovala zaplatiť od žalobcu, ten by ich následne podľa ust. § 588 Obchodného zákonníka nepožadoval zaplatiť od žalovaného v 1. rade, a ten následne podľa ust. § 607 Obchodného zákonníka od žalovaných v 2. a 3. rade. Spoločnosť DHL AT si však svoje právo na náhradu zaplateného colného dlhu uplatňovala vždy len voči žalobcovi, ktorý na základe komisionárskej zmluvy so žalovaným v 1. rade zariadil služby colného zastúpenia použitím spoločnosti DHL AT, pričom žalobca zaplatený colný dlh spoločnosti DHL AT aj uhradil, na základe čoho bol žalobca s odkazom na ust. § 588 Obchodného zákonníka oprávnený požadovať zaplatenie týchto nákladov spojených so zariadením colných služieb žalobcom použitím spoločnosti DHL AT (t.j. vzniknutého a zaplateného colného dlhu) od žalovaného v 1. rade, ktorý v prípade zaplatenia týchto nákladov žalobcovi bol zase oprávnený požadovať podľa ust. § 607 Obchodného zákonníka zaplatenie týchto nákladov (spojených s obstaraním prepravy) od žalovaného v 2. alebo žalovaného v 3. rade. V celkovom kontexte tak na vrchole pyramídy stáli žalovaní v 2. a 3. rade, ktorí mali vyrubené a zaplatené clo zaplatiť buď priamo spoločnosti DHL AT, čím by nedošlo k vzniku nákladov spojených s colnými službami, resp. obstaraním prepravy tovaru, alebo žalovanému v 1. rade ako obstarávateľovi prepravy, v rámci ktorej mu vznikli náklady na prepravu predstavujúce vyrubené a zaplatené clo žalobcom, ktorý služby colného zastúpenia použitím spoločnosť DHL AT zariadil.

74. V konaní bolo nesporné, že spoločnosť DHL AT využila na náhradu zaplateného colného dlhu prvý popísaný mechanizmus založený na vzájomných súkromnoprávnych vzťahoch strán sporu z titulu zasielateľskej a komisionárskej zmluvy. Nesporné bolo aj to, že spoločnosť DHL AT uhradila colný dlh (dodatočne vyrubené antidumpingové clo) za dovezený tovar patriaci žalovanému v 2. rade v sume 524 934,46 eur a dovezený tovar patriaci žalovanému v 3. rade v sume 264 281,53 eur. Nesporné bolo aj to, že spoločnosť DHL AT fakturovala zaplatený colný dlh žalobcovi, ktorý túto spoločnosť podľa ust. § 580 ods. 2 Obchodného zákonníka použil na vykonanie služieb colného zastúpenia (z dôvodu uzatvorenej komisionárskej zmluvy so žalovaným v 1. rade) a že žalobca tento colný dlh spoločnosti DHL AT aj uhradil, čím na jednej strane žalobcovi podľa ust. § 588 Obchodného zákonníka vzniklo právo na úhradu nákladov predstavujúcich uhradený colný dlh na tovar žalovaných v 2. a 3. rade, ktoré žalobca nevyhnutne a užitočne vynaložil pri plnení svojho záväzku voči žalovanému v 1. rade z titulu uzatvorenej komisionárskej zmluvy a na druhej strane vznikla žalovanému v 1. rade povinnosť tieto vzniknuté náklady žalobcu, ktoré nevyhnutne a účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, uhradiť. Súd zároveň podotýka, že v prípade splnenia tejto povinnosti žalovaným v 1. rade voči žalobcovi vznikne žalovanému v 1. rade podľa ust. § 607 Obchodného zákonníka nárok na náhradu nákladov, ktoré žalovaný v 1. rade vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov voči žalovaným v 2. a 3. rade plynúcich z uzavretých zasielateľských zmlúv.

75. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti jeho nárokov voči žalovanému v 1. rade, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 789 215,99 eur spočívajúcu v nákladoch žalobcu vynaložených pri zriaďovaní služieb colného zastúpenia pre žalovaného v 1. rade použitím spoločnosti DHL AT z titulu uhradeného colného dlhu (dodatočne vyrubeného antidumpingového cla) za dovezený tovar žalovaného v 2. rade v sume 524 934,46 eur a dovezený tovar žalovaného v 3. rade v sume 264 281,53 eur, a to všetko s odkazom na ust. § 588

Obchodného zákonníka, pričom žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade ako nedôvodnú zamietol, pretože týmto subjektom vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu neexistencie priameho záväzkového vzťahu medzi žalobcom a nimi (keďže záväzkový vzťah existoval len medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a následne medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade), nevznikla žiadna povinnosť s tým, že tá im vznikne iba voči žalovanému v 1. rade, a to až v momente úhrady predmetnej sumy žalovaným v 1. rade žalobcovi a následným uplatnením náhrady tejto sumy žalovaným v 1. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade.

76. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

77. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

78. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

79. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

80. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenia č. 21/2013 Z.z.“) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

81. Podľa ust. § 1 ods. 2 Nariadenia č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

82. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ako dlžník nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka riadne a včas, dostal sa podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo od žalovaného v 1. rade požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške ustanovenej Nariadením č. 21/2013 Z.z., keďže medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade absentovala zmluvná dohoda o výške úrokov z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

83. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10. 09. 2014 do 15. 03.2 016 vo výške 0,05 % a v období od 16. 03. 2016 doposiaľ vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, bola 9,05 %, resp. 9 % ročne.

84. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania nasledovne:

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 271 643,39 eur (predstavujúcu vyrubené antidumpingové clo z júna 2015) od 14. 07. 2015 až do zaplatenia;

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 264 281,53 eur (predstavujúcu vyrubené antidumpingové clo z júna 2015) od 14. 07. 2015 až do zaplatenia;

- vo výške 9,05 % ročne zo sumy 18 640,70 eur (predstavujúcu vyrubené antidumpingové clo zo septembra 2015) od 07. 11. 2015 až do zaplatenia;

- vo výške 5 % ročne (t.j. vo výške uplatnenej žalobcom, ktorú súd v rámci dodržiavania zásady „non ultra petitum“ vyslovenej v ust. § 216 ods. 1 C.s.p. nemohol prekročiť) zo sumy 149 674,08 eur (predstavujúcu vyrubené antidumpingové clo z januára 2016) od 11. 04. 2016 až do zaplatenia; a

- vo výške 5 % ročne (t.j. vo výške uplatnenej žalobcom) zo sumy 84 976,29 eur (predstavujúcu vyrubené antidumpingové clo z februára a marca 2016) od 30. 05. 2016 až do zaplatenia, pričom žalobca si v tejto súvislosti uplatnil predmetný úrok z omeškania už od 29. 05. 2015, zrejme v dôsledku písomnej chyby, keďže splatnosť samotnej faktúry č. XXXXXXXXX nastala až 29. 05. 2016, a teda až od nasledujúceho dňa po splatnosti tejto faktúry patrí žalobcovi právo na úroky z omeškania, na základe čoho v časti práva žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84 976,29 eur od 29. 05. 2015 do 29. 05. 2016) žalobu žalobcu zamietol.

85. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

86. Podľa ust. § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

87. V súvislosti s omeškaním žalovaného v 1. rade ako dlžníka žalobcu súd priznal žalobcovi podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z. právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eura.

88. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

90. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

91. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd plne v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu vo vzťahu k uplatnenému nároku voči žalovanému v 1. rade (s výnimkou nepatrnej časti nepriznaného práva na úroky z omeškania ako príslušenstva pohľadávky) priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného v 1. rade ako neúspešnej strany sporu, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

92. Vzhľadom na výsledok sporu a úspešnú obranu žalovaných v 2. a 3. rade súd priznal v zmysle vyššie uvedeného princípu podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jeho výške taktiež rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., pričom žalovanému v 3. rade aj napriek jeho úspechu v konaní súd podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli (v konaní bol nečinný).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.