Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-11-2013.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpená: ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: A. o zaplatenie 3.232,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 6,97 eur titulom kapitalizovaného úroku z omeškania, z a s t a v u j e .
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.195,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.195,40 eur od 02.03.2011 do zaplatenia, v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanej súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.780,82 eur, vyčíslený denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 451,41 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 2.775,78 eur od 03.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 3806083072 dňa 19.06.2008 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 2.987,45 eur, ktorý mala žalovaná splatiť v 84 mesačných splátkach po 63,04 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto ju žalobca vyzval listom zo dňa 14.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru. Žalobca si uplatnil istinu vo výške 2.382,82 eur, úrok z istiny do zosplatnenia vo výške 125,28 eur, ušlý úrok z istiny vo výške 267,68 eur, zmluvnú pokutu vo výške 5,04 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 451,41 eur, aj úrok z omeškania vo výške 0,024% denne (základná úroková sadzba ECB ku dňu 15.02.2011 + 8 percentuálnych bodov delená počtom 365 dní). Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Splátkový kalendár, Zmluva, Úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚP“), list - Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 14.02.2011.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami jej bola doručená na vyjadrenie dňa 27.05.2014.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 08.06.2015 žalobca špecifikoval, že istina do času zosplatnenia úveru predstavovala sumu 83,76 eur, zosplatnená istina sumu 2.298,96 eur, úrok do času zosplatnenia vo výške 125,28 eur predstavuje rozdiel medzi úrokom vyrubeným do zosplatnenia úveru vo výške 1.265,72 eur a úrokom zaplateným žalovanou vo výške 1.140,44 eur. Ušlý úrok je úrok, ktorý mala žalovaná uhradiť by prípade riadneho platenia úveru, t.j. 267,68 eur. Zmluvná pokuta vo výške 5,04 eur je uplatnená podľa § 3 hlavy 14. ÚP za omeškania so splátkou č. 27, t.j. 8% zo 63,04 eur. Kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 15. dňa nasledujúceho po zosplatnení (02.03.2011) do podania návrhu t.j. 02.11.2012 bol vyčíslený na sumu 451,41 eur. Nakoľko však podľa výpočtu 0,024% denne zo sumy 02.03.2011 do 23.03.2011, zo sumy 2.882,25 eur od 24.03.2011 do 03.05.2011, zo sumy 2.828,77 eur od 04.05.2011 do 08.07.2011 činí úrok z omeškania sumu 444,44 eur, v časti 6,97 eur vzal žalobca žalobcu späť. Úrok z omeškania, ktorého sa pôvodne žalobca domáhal vo výške 0,024% denne, žalobca upravil na výšku 0,026% denne zo sumy 2.775,78 eur od 03.11.2012 do zaplatenia, čím došlo k rozšíreniu žaloby.
5. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred pojednávaním, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy vo výške 6,97 eur titulom kapitalizovaného úroku z omeškania (výrok I.). 9. Uznesením zo dňa 06.07.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2017 súd nepripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu podaním žalobcu zo dňa 08.06.2015 s poukazom na § 294 CSP.
10. Na pojednávaní dňa 11.10.2017 predstúpila žalovaná, ktorá uviedla, že potvrdzuje, že úver si vzala, ale mala za to, že je už splatený. Na žiadne zásielky od žalobcu si nespomína. Požiadala súd, aby jej povolil splátky dlhu vo výške 100,- eur, lebo s manželom splácajú viaceré pôžičky a na život im ostane cca 300,- eur.
11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.11.2017 žalobca uviedol k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom, že podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. podľa uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3Co/344/2015-61 záver, že každá jednotlivá splátka musí obsahovať rozpis, aká časť splátky pripadá na zaplatenie poplatkov a úrokov, nie je správny. Poukázal aj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/75/2017-95, z ktorého vyplynulo, že pokiaľ zmluva obsahuje formuláciu: „pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej splátky a nasledujúcich splátok je 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka“, je pre spotrebiteľa možné bez ťažkostí určiť termíny splátok, hoci zmluva neobsahuje konkrétne dátumy. Podľa žalobcu Zmluva obsahuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z., lebo vyplýva z čl. 47 Zmluvy - 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Poukázal opätovne na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/75/2017, podľa ktorého pokiaľ by aj Zmluva predmetnú náležitosť neobsahovala, sankciu bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru by v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, bolo nutné považovať za neprimeranú. Aj náležitosť Zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. d) - adresu, na ktorej spotrebiteľ môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, je podľa žalobcu splnená, lebo sa nachádza v záhlaví Zmluvy. K absencii údaja o priemernej hodnote RPMN uviedol, že Ministerstvo financií SR zverejnilo priemernú hodnotu RPMN až dňa 29.04.2008, keďže Zmluva bola uzavretá dňa 19.06.2008, priemerná hodnota RPMN nie je jej obligatórnou náležitosťou. K výške úrokovej sadzby (17,95%), ktorá prekročila priemernú úrokovú sadzbu zo spotrebiteľských úverov s dobou splatnosti nad 5 rokov za mesiac jún 2008 (13,22%), žalobca citoval rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 3Co/105/2014 a 17Co/26/2015, z ktorých vyplynulo
neakceptovateľným je prekročenie úrokovej sadzby o 100%, ale pri nebankových subjektoch vzhľadom na vyššiu mieru rizika je možné akceptovať vyššie úroky. Žalobca súhlasil s plnením v splátkach vo výške 100,- eur mesačne.
12. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 16.05.2018 žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn.: 3 Cdo/146/2017, ktorý v rozhodovacej praxi ustálil otázku eurokonformného výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný stav veci: žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu, na podklade ktorej poskytnutý úver. Celková výška úveru bola 90.000,- Sk (2.987,45 eur), mesačná splátka bola 1.899,- Sk (63,04 eur), počet splátok 84, ročná úroková sadzba 17,95%, RPMN 19,7%, priemerná hodnota RPMN - žiaden údaj, celkové náklady spotrebiteľa 69.516,- Sk (2.307,51 eur), termín splatnosti splátok - žiaden údaj. Pod položkou 50 Zmluvy je uvedená * s textom: prvá splátka je splatná po 1 mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. Deň poskytnutia úveru sa v Zmluve neuvádza. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že zahŕňa prehľad splácania úveru za obdobie od 24.07.2008 do 02.11.2012, pričom čiastka, ktorú žalovaná splatila činí sumu 1.792,05 eur. Z listu - Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 14.02.2011 vyplynulo, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu zosplatneného úveru vo výške 2.969,94 eur v lehote 15 dní od spísania listu. Z podacieho hárku vyplynulo, že list bol odoslaný žalovanej dňa 17.02.2011.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere.
16. Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, (ďalej len „ZoSÚ“) , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. 17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 4 ods. 2 písm. e), g), i) a k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.
19. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu, ktorá je priaznivejšia pre odporcu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a odporcom je tzv. absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
24. V danom smere nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktorá sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.
25. Po preskúmaní Zmluvy súd konštatuje, že v nej absentuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 4 ods. 2 písm. e) ZoSÚ. Pod položkou 36, ktorá je označená ako celková výška úveru je uvedená suma 90.000,- Sk, ktorá však nepredstavuje celkovú výšku úveru, ale výšku poskytnutej finančnej čiastky. Celková výška úveru má predstavovať celkovú sumu, ktorú bude musieť spotrebiteľ veriteľovi vrátiť, t.j. nielen istina, ale aj celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. V danom smere preto súd konštatuje, že uvedený údaj nielenže chýba, ale je priam uvedený klamlivo, uvádzajúc tak dlžníka do omylu o čiastke, ktorú bude musieť veriteľovi zaplatiť.
26. V Zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ). Z pol. 47 lehota splatnosti vyplynulo, že nastáva 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Takto špecifikovaná konečná splatnosť úveru je podľa súdu nedostatočná, neurčitá, ba ani určiteľná. Zo Zmluvy nevyplýva od ktorého dátumu sa doba 84 mesiacov začína počítať (absentujúci údaj o dni poskytnutia úveru), preto pre spotrebiteľa táto náležitosť Zmluvy nemohla byť dostatočne zrejmá. Žalobcovi nič nebránilo dostatočným spôsobom dohodnúť so žalovaným deň poskytnutia úveru. Uvedené má súvis aj s absenciou termínov splatnosti jednotlivých splátok (podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ). Opäť je nutné konštatovať, že spotrebiteľ by k termínom splatnosti splátok dospel len pomerne zložitým výpočtom, aj to len vtedy, ak by mu bol známy deň poskytnutia úveru. Osobitne je nutné podotknúť, že splatnosť prvej splátky „po 1 mesiaci“ je natoľko nezrozumiteľný, že je možné ho vykladať viacerými spôsobmi (najmä s prihliadnutím na to, že počet dní kalendárnych mesiacov sa líšia). V nadväznosti na Uznesenie NSSR sp. zn.: 3Cdo/146/2017 súd podotýka, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej splátky (tzv. amortizačná tabuľka), nič to však nemení na tom, že termíny splátok sú obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy a danom prípade v Zmluve absentujú.
27. Obdobne, absencia údaja o priemernej RPMN v Zmluve, je nespochybniteľná. Argument žalobcu, že Ministerstvo financií SR zverejnilo priemernú hodnotu RPMN až dňa 29.04.2008 a keďže Zmluva
bola uzavretá dňa 19.06.2008, priemerná hodnota RPMN nie je jej obligatórnou náležitosťou, nemožno akceptovať. Jednak je zrejmé zo samotného vyjadrenia žalobcu, že v čase uzavretia Zmluvy mu tento údaj už bol dostupný a jednak predmetom podnikania žalobcu je práve poskytovanie spotrebiteľských úverov, pričom neznalosť údajov a náležitostí (zákonom vyžadovaných) na uzatváranie zmlúv o spotrebiteľských úveroch je neodborným výkonom podnikateľskej činnosti, najmä z hľadiska uplatňovaného nároku.
28. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, preto priznal žalobcovi sumu 1.195,40 eur, ktorá činí skutočne poskytnutý úver žalovanému (t.j. poskytnutý úver vo výške 2.987,45 eur po odpočítaní splatenej sumy vo výške 1.792,05 eur). Nakoľko žalovaná požiadala súd o to, aby jej povolil splatiť plnenie v splátkach a žalobca súhlasil so splátkami vo výške 100,- eur mesačne, súd žalovanej povolil splátky po 100,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
29. K uplatnenej položke predstavujúcej zmluvnú pokutu súd uvádza, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v spotrebiteľských veciach potrebné posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola. V danom prípade súd poukazuje aj na to, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná v obligatórnej písomnej forme, nakoľko nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Trnave, keď v rozsudku sp. zn. 25Co/144/2015 uviedol, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú. Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Súd preto zamietol žalobu aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 5,04 eur.
30. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Čo sa týka zosplatnenia pohľadávky, počiatok omeškania žalovanej súd považoval za dôvodný (15 deň odo dňa spísania listu - Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 14.02.2011). Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.195,40 eur od 02.03.2011 do zaplatenia.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 17 CSP. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 2.780,82 eur. Žalobca späťvzatím časti žaloby zavinil zastavenie konania v časti istiny 6,97 € (žaloba bola vzatá späť v časti z dôvodu, že došlo k chybe v písaní, z procesného hľadiska je preto potrebné pričítať zavinenie žalobcovi) a pričom žalobcovi bola priznaná suma 1.195,40 € spolu s úrokom z omeškania ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 42,99% a žalovaná v 57,01% (v zamietnutej časti žaloby a v časti zastavenej), t.j žalovaná má celkový úspech vo veci 14,02%. Nakoľko však síce pomerne úspešnémej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale zo spisu nevyplýva, že by jej akékoľvek trovy vznikli, náhradu trov konania voči žalobcovi jej nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).