Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/224/2018

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľky: Z. proti odporcovi neodkladného opatrenia: E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd ukladá odporcovi E., trvale bytom č. XXX, Studienka, aby nevstupoval do rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku sa parc.č. C-KN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území M. a zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX.

Súd p o u č u j e odporcu, že môže ako žalobca podať voči navrhovateľke ako žalovanej žalobu o náhradu škody podľa § 420 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bude náhrada škody spôsobenej mu zákazom vstupu do vyššie uvedeného rodinného domu, ak preukáže, že mu taká škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti navrhovateľky.

V časti o uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke súd návrh navrhovateľky o d mieta.

Súd ani jednej zo strán právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2018 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze približovania sa a vykázaní zo spoločného obydlia odporcu.

V návrhu uvádza, že s odporcom uzavrela manželstvo, ktoré s menšími nezhodami fungovalo až do roku 2015, kedy začal odporca vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje. Po dobu niekoľkých mesiacov v roku 2015 navštevoval psychiatrickú ambulanciu M. a dodržiaval ňou nariadenú liečbu s tým, že alkohol neužíval. Dňa 06.01.2016 sa však odporca opil a od tej doby pil nepretržite vždy v niekoľkodňových intervaloch, pričom situácia vyústila až do jeho dennej konzumácie alkoholu. Navrhovateľku začal v tej dobe pre jej mimomanželský pomer napádať slovne aj fyzicky, vyhrážal sa jej zabitím. V máji 2016 privolala navrhovateľka policajnú hliadku, ktorá odporcu odviezla na urgentný príjem do nemocnice v M. a odtiaľ do O.. Po 10 dňoch odporca liečbu prerušil a s navrhovateľkou sa pokúšali obnoviť narušené vzťahy medzi nimi. Po krátkom období pokoja sa odporca vrátil k alkoholu a navrhovateľke sa opäť začal vyhrážať, fyzicky ju napádať a pod. Po niekoľkých trestných oznámeniach, ako aj vykázaní zo spoločného obydlia bol odporca Okresným súdom Malacky podmienečné odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, pričom podmienku vzápätí porušil a bol vzatý do výkonu trestu. Dňa 18.12.2017 bol odporca podmienečne prepustený z väzenia, na čo medzi stranami opäť nastalo obdobie, kedy sa pokúšali obnoviť svoj vzťah. Situácia sa však opätovne dostala do starých koľají. Dňa 14.05.2018 bola navrhovateľka nútená opätovne privolať hliadku OO PZ M. keďže bol odporca po dobu 7 dní pod

vplyvom alkoholu a vyhrážal sa navrhovateľke zabitím. Dňa 15.05.2018 bol OO PZ M. vykázaný na dobu 10 dní zo spoločného obydlia. Navrhovateľka podala na odporcu opätovne trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie a psychické týranie. Dňa 18.05.2018 v nočných hodinách sa odporca domáhal vstupu do domu za účelom zobratia si osobných vecí a po svojom nevpustení do domu rozbil čelné sklo na navrhovateľkinom motorovom vozidle Opel Astra s EČV M., ohľadom čoho podala navrhovateľka ďalšie trestné oznámenie. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľka obáva o svoj život, zdravie a majetok a žiada o nariadenie predbežného opatrenia: zákaz približovania sa a vykázania zo spoločného obydlia.

Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd

zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

Súd, skúmajúc splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. A., s potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 15.05.2018 č. ORP-P-204/MA-OPP2-2018, trestným rozkazom sp.zn. 0T/101/2016 právopl. dňa 14.10.2016 a s trestným rozkazom sp.zn. 0T/106/2016 právopl. dňom 28.10.2016, ako aj s oboma trestnými spismi, ktoré si pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení vyžiadal na nahliadnutie.

Z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) na ochranu svojho života a zdravia, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže jej manželovi, ktorý je voči nej podozrivý z násilia, vstupovať do rodinného domu, v ktorom spolu bývajú. Medzi navrhovateľkou a odporcom existuje právny vzťah (pomer), pretože sú manželia (toho času v rozvodovom konaní) a žijú v spoločnej domácnosti vo viacgeneračnom dome vlastnenom rodičmi navrhovateľky (ako súd zistil z listu vlastníctva XXXX a z výpovedí poškodených v trestných spisoch), pričom tento pomer vyžaduje bezodkladnú úpravu. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie.

Z trestného rozkazu sp.zn 0T/101/2016 súd zistil, že odporca bol právoplatne odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorý spáchal tak, že dňa 11.10.2016 od 19,00 hod. sa v A. vyhrážal navrhovateľke tým, že jej uviedol, že jej rozkope hubu, podpáli dom a zrovná ho so zemou, následne odišiel preč z domu, pričom po návrate domov pristúpil k navrhovateľke, ktorú silno chytil pod bradou, dal jej facku a povedal jej, aby vypadla z domu, neskôr dňa 12.10.2016 v čase o 07,30 hod. odporca fyzicky napadol navrhovateľku tak, že ju udrel päsťou do oka, pričom navrhovateľke povedal, že jej vybije obidve oči, na základe čoho navrhovateľka utiekla z domu a vyhľadala lekárske ošetrenie. Odporca bol odsúdený k trestu odňatia slobody na 9 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky. Súčasne mu bolo uložené obmedzenie, aby sa v priebehu skúšobnej doby vyvaroval požívaniu alkoholických nápojov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 14.10.2016. Odporca sa však v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, dokonca jedenásť dní po tom, čo bol právoplatne odsúdený, dopustil voči navrhovateľke opäť nebezpečného vyhrážania, za čo bol ďalším trestným rozkazom odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z tohto dôvodu súd uznesením

č.k. 0T/101/2016-124 vyslovil, že sa odporca v skúšobnej dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov sa vykoná.

Z trestného rozkazu sp.zn 0T/106/2016 súd zistil, že odporca bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov za to, že dňa 25.10.2016 spáchal prečin nebezpečného vyhrážania tým, že v rodinnom dome v obci A. v poobedňajších hodinách pristúpil pod vplyvom alkoholu k svojej dcére M. s tým že keď mu nedá mobilný telefón, s ktorým bezprostredne predtým telefonovala so svojou matkou (navrhovateľkou), tak ju hodí o stenu, až ju zabije, následne v čase okolo 16.00 hod. sa vyjadril pred dcérou M., že podpáli dom, a obe /matka s dcérou/ zhoria, po príchode navrhovateľky, tejto povedal, aby išla z domu preč, že podpáli dom a ju zabije, následne v čase okolo 17.00 hod. v obci A. pri Obecnom úrade pristúpil k poškodenej M., ktorú bezdôvodne chytil silno za ramená, chcel jej vziať psa, ktorého v tom čase držala v náručí, zahnal sa na ňu rukou, avšak netrafil, v rekcii na čo sa poškodená rozhodla zavolať políciu.

Dňa 18.12.2017 bol odporca podmienečne prepustený na slobodu, pričom mu bol uložený zákaz požívať alkoholické nápoje. Dňa 15.05.2018 však došlo pre podozrenie z násilia voči navrhovateľke opäť k jeho vykázaniu zo spoločného obydlia políciou. Navrhovateľka musela podať voči odporcovi od jeho podmienečného prepustenia už minimálne dve trestné oznámenia, je teda celkom zrejmé, že sa odporca vo výkone trestu nenapravil a voči svojej manželke sa naďalej správa násilne.

Súd má dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke osvedčené jednoznačne právoplatnými trestnými rozkazmi, ako aj zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky v návrhu, z podaných trestných oznámení navrhovateľky a z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia. Tieto skutočnosti vedú súd k záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, a to z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu útoku manžela navrhovateľky na navrhovateľku, ktorý je (vzhľadom na navrhovateľkou opísané doterajšie správanie sa odporcu) možné očakávať.

Súd ďalej považuje za osvedčené, že strany sporu majú spoločné obydlie v rodinnom dome na adrese A., pričom lustráciou v katastri nehnuteľností zistil, že predmetný rodinný dom patrí rodičom navrhovateľky. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. A. je síce v časti C: ťarchy uvedené „právo realizácie nadstavby rodinného domu s.č. XXX na p.č. XXX/X, ktorou vznikne samostatná bytová jednotka v prospech E. (*XX.XX.XXXX) a manželky Z. r. U. (*XX.XX.XXXX)“, keďže však v katastri nehnuteľností žiadna samostatná jednotka v prospech strán zapísaná nie je, pre účely tohto rozhodnutia má súd za preukázané, že rodinný dom, v ktorom sa ich spoločné obydlie nachádza, je vo vlastníctve M. a Q., rodičov navrhovateľky. Pre rozhodnutie o vykázaní zo spoločného obydlia je však aj tak irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd neodkladným opatrením vykázal odporcu z obydlia v rodinnom dome, ktorý mu nepatrí a ku ktorému zrejme nemá ani nájomné právo, považuje súd také neodkladné opatrenie za opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a preto jednak nariadené neodkladné opatrenie časovo neobmedzoval a jednak neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže vylúčenie z užívania rodinného domu, ktorý odporcovi nepatrí, je oprávnený vykonať jeho vlastník aj bez ingerencie súdu.

Súd tak v súlade s ust. § 337 ods. 1 poučil odporcu, že ak mu týmto neodkladným opatrením vznikne škoda a súčasne preukáže, že táto bola spôsobená porušením právnej povinnosti navrhovateľky, môže sa podľa § 420 a nasledujúcich občianskeho zákonníka domáhať náhrady takej škody.

Súd návrh navrhovateľky odmietol v časti o uloženie povinnosti odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd tak nemohol navrhovateľku vyzvať na odstránenie vád jej podania, avšak vyhodnotil, že v tejto časti je návrh navrhovateľky neurčitý, pretože v ňom absentuje riadny žalobný návrh, teda údaj o tom, ako má súd konkrétne rozhodnúť (čoho sa navrhovateľka domáha). Žalobný návrh musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný a vymedzenie práv a im prináležiacich povinností v ňom obsiahnuté musí byť vykonané tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť

nariadený a vykonaný výkon rozhodnutia. Súd totiž nemôže stranám priznať iné práva a uložiť iné povinnosti než sú navrhované, žalobný petit musí svojim rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť. Ak teda navrhovateľka žiada, aby súd odporcovi uložil zákaz približovať sa k navrhovateľke, je nevyhnutne potrebné, aby uviedla, na akú vzdialenosť žiada, aby tento zákaz bol uložený (na neobmedzenú vzdialenosť totiž taký zákaz uložiť nemožno). Toto rozhodnutie však nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej, preto nič nebráni navrhovateľke podať návrh v tejto časti opakovane, tentoraz už tak, aby vyhovoval zákonom stanoveným podmienkam.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

V danej právnej veci sa prejednával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci samej ešte podaná nebola. Rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 32C/224/2018 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania.

Navrhovateľka bola so svojim návrhom na neodkladné opatrenie úspešná v 50 %, keďže súd vyhovel jej návrhu na vykázanie zo spoločného obydlia a jej návrh na uloženie zákazu priblíženia odmietol, kde odmietnutie podania z procesného hľadiska zavinila navrhovateľka, keďže doručila súdu návrh, ktorý neobsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. Navrhovateľka by tak mala nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v 50 % a odporca podľa § 256 ods. 1 v 50 %, preto súd z dôvodu hospodárnosti, a tiež preto, že ani jednej zo strán žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.