Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/346/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXXX/X, W., zastúpeného advokátkou JUDr. Alžbetou Darinou Michalkovou, Škultétyho 1, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. J., W.. XX.XX.XXXX, F. R. Č.. X, F., zastúpenej spoločnosťou Zvara advokáti s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, o zaplatenie 68.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 68.000,- eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16.07.2015 do zaplatenia, všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 68.000,- eur od 18.03.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 92,2 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 17.8.2015 žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie 68.000,- eur s 8,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 18.3.2015 do zaplatenia.

2. Žalobca uviedol, že bol vlastníkom bytu č. X na E. G.. Č.. X/E U. F., vrátane príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku. Tieto nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou zo dňa 8.9.2014 na kupujúcu T. T.. Podľa čl. VII kúpnej zmluvy zaplatila kupujúca druhú časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 68.000,- eur formou hypotekárneho úveru. Kúpna cena bola pripísaná dňa 8.9.2014 na účet č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý pár dní pred uzavretím kúpnej zmluvy založila žalovaná na základe jeho žiadosti, pretože z obavy pred možnou exekúciou nechcel, aby peniaze kupujúca poukázal na jeho účet. So žalovanou bol dohodnutý, že peniaze z účtu vyberie ihneď po ich pripísaní a odovzdá mu ich. Vzhľadom k tomu, že žalobca býva v W., splnomocnil svojho známeho T.. R. N., aby od žalovanej peniaze prevzal. V apríli 2015 mu žalovaná oznámila, že mu peniaze nemieni dať, pretože na ne nemá nárok, keďže dňa 27.5.2014 podpísali zmluvu o pôžičke (antedatovanú na deň 28.5.2012), podľa ktorej mu žalovaná mala 28.5.2012 požičať 66.000,- eur. Táto zmluva je však neplatná, pretože žalovaná mu nikdy žiadne peniaze nepožičala. Keďže sa žalovaná následne vyhýbala T.. N.Ý., požiadal žalobca ďalšieho známeho Y. Ž., aby žalovanú navštívil a upozornil ju, že ak mu peniaze nevráti, bude nútený vymáhať ich súdnou cestou. Pán Ž.K. sa so žalovanou stretol dňa 1.4.2015 a žalovaná mu povedala, že k účtu zriadila dispozičné právo svojej dcére a peniaze žalobcovi nikdy nevráti. Žalovanú v mene žalobcu vyhľadal aj doc. Y. V. a požiadal ju, aby

mu peniaze vydala. Pred ním žalovaná priznala, že peniaze nie sú jej, ale nikdy ich žalobcovi nevydá. Žalovaná žalobcovi peniaze, ktoré sú preukázateľne jeho, neoprávnene a bezdôvodne odmieta vydať, teda sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila.

3. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvu o pôžičke vyhotovil Y.. I.Š. na základe jeho poverenia. Na zmluve o pôžičke je uvedený dátum 28.5.2012, ale v roku 2012 žalovanú vôbec nepoznal, bol s ňou zoznámený v roku 2014 prostredníctvom H.. N.. Túto zmluvu o pôžičke podpísal s dátumom 28.5.2012, lebo nemal dôvod pochybovať o Y.. I., ktorého mu odporučil H.. N.. V skutočnosti zmluvu o pôžičke datovanú 28.5.2012 podpísal dňa 27.5.2014 v reštaurácii I. za prítomnosti Y.. I. a žalovanej. Avšak žiadne peniaze od žalovanej nikdy neprevzal. Pán, ktorému bol dlžný 30.000,- eur si zistil cez kataster, že je vlastníkom nehnuteľnosti a dožadoval sa svojich peňazí, prípadne krytia záložným právom, pretože bol v omeškaní s plnením pohľadávky. Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, uzatváral dňa 27.5.2014 takisto v reštaurácii I. za prítomnosti Y.. I. a žalovanej. Najskôr podpísal zmluvu o pôžičke a potom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a návrh na vklad tohto záložného práva do katastra. Záložné právo na nehnuteľnosť zriadil ako ochranu pred veriteľom p. W.. So žalovanou ho zoznámil H.. N., odporúčal mu ju, že mu vie v tomto pomôcť, pokladal ju za spoľahlivú a férovú, o čom on nemal dôvod pochybovať, teda že ho s Y.. I. týmto spôsobom ochránia pred veriteľom a žalovaná nebude uplatňovať z tejto zmluvy o pôžičke voči nemu žiadne nároky, keďže mu žiadne peniaze reálne nepožičala. Časť peňazí, ktoré si požičal od L. W. v sume 30.000,- eur, použil na rekonštrukciu nebytových priestorov, aby následne mohli byť preklasifikované na byt. Predmetnú pohľadávku 30.000,- eur chcel zaplatiť z kúpnej ceny za predaj bytu. Pred predajom bytu žalovaná požiadala o zrušenie záložného práva a o jeho výmaz, čím sa nehnuteľnosť stala spôsobilá na predaj.

4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že v roku 2012 mala k dispozícii finančné prostriedky vo výške 66.000,- eur. Práve naopak od roku 2011 mala finančné problémy, od 8.9.2011 nesplácala mesačné splátky úveru a súčasne nezaplatila poistné. Žalovaná nemala už v roku 2011 dostatok finančných prostriedkov na splácanie hypotekárneho úveru, v dôsledku čoho prišla o byt, na ktorý jej W. poskytla úver.

5. Pred začatím konania vo veci samej vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 68.000,- eur od 18.03.2015 do zaplatenia späť bez uvedenia dôvodu, preto súd v tejto časti konania zastavil v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. Žalobca ďalej trval na žalobe v časti o zaplatenie 68.000,- eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne od 18.3.2015 do zaplatenia.

6. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že mala uzatvorenú zmluvu o vedení bežného účtu dlhodobo, teda jej bankový účet nebol zriadený účelovo. Poprela akúkoľvek dohodu uzatvorenú so žalobcom o odovzdaní finančných prostriedkov žalobcovi, keďže zo strany žalobcu sa jednalo o vrátenie pôžičky. Žalovaná dňa 28.5.2012 na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke poskytla žalobcovi pôžičku v sume 66.000,- eur s lehotou splatnosti do 31.5.2014. Dňa 27.5.2014 bola medzi žalobcom a žalobkyňou podpísaná zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalovanej zo zmluvy o pôžičke. Návrh na vklad záložného práva bol podaný dňa 28.5.2014. Žalovaný ako dlžník vrátil žalovanej z predaja nehnuteľnosti nebytového priestoru H.. X na E. G.. Č.. X/E U. F. poskytnutú pôžičku, ktorá bola zabezpečená záložným právom zriadeným na predmetnej nehnuteľnosti, a teda sa nemôže vrátenie pôžičky kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie. Na takomto spôsobe vrátenie pôžičky sa dohodli.

7. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcu pozná sprostredkovane prostredníctvom pána N., náhodne jej ho predstavil na autobusovej stanici Y. W. v roku 2011. Vlastnila finančné prostriedky, za ktoré si kúpila byt. S pánom N. boli v partnerskom vzťahu dlhší čas a ona v tom čase, v roku 2012, riešila svoju bytovú otázku. Pán N. ju požiadal o službu, ktorú poskytla žalobcovi, požičala mu hotovosť dňa 28.5.2012, sumu 66.000,- eur, bolo to na autobusovej stanici Y. W. v F.. Peniaze priniesla v taške. Jej otec tragicky zahynul, mama predala byt, v ktorom bývala, išla bývať k bratovi, vysporiadala týmto dedičstvo a ďalšie finančné prostriedky mala z vyporiadania BSM po rozvode jej manželstva v roku 2009. Peniaze žalobcovi požičala preto, lebo verila pánovi N., ktorý ju o to požiadal, neriešila dôvod, nemá vedomosť o žiadnych dlhoch žalobcu. Predmetný byt, keď ho kupovala, bol jej vlastníctvom, pôvodne to bol nebytový priestor. Nebytový priestor darovala pánovi N. a on ho potom predal pani V., matke žalobcu, ktorá ho potom darovala žalobcovi. Na požiadanie pána N. zrušila záložné právo k nebytovému priestoru, ktorý bol už vtedy predefinovaný na bytový, aby sa ten byt mohol predať za trhovú cenu. Žalobca jej dlhoval peniaze

a dohodli sa, že po predaji bytu jej tieto vráti a súhlasil s prevodom kúpnej ceny na jej peňažný účet. Ďalej žalovaná uviedla, že po predaji bytu jej matka vyplatila sumu cca 400.000,- Sk. Tieto peniaze vyberala podľa potreby a netvrdí, že to boli finančné prostriedky, ktoré boli použité ako pôžička žalobcovi. Svoje peniaze mala uložené na bezpečnom mieste, nevyberala ich z peňažného ústavu. Zmluvu o pôžičke v roku 2012 podpísala vo vestibule W. a na podpis jej ju priniesol pán N.. Následne išli s p. N. na autobusovú stanicu Mlynské W. a tam odovzdala finančné prostriedky žalobcovi, čo potvrdil svojim podpisom na pôžičke. Zmluvu podpísal žalobca v aute - taxíku na Y. W. dňa 28.5.2012 a v taxíku mu aj odovzdala finančné prostriedky. V taxíku bola vodič, žalobca pán N. a ona. Zmluvu o zriadení záložného práva podpísala 27.5.2014 vo vestibule W., zmluvu jej priniesol pán N..

8. Žalovaná ďalej uviedla, že doc. V. ju nenavštívil v súvislosti s predmetom tohto sporu a nepožiadal ju, aby vrátila žalobcovi 68.000,- eur. Peniaze, ktoré požičala žalobcovi boli jej, 30.000,- eur jej dal Dr. N. a ona ich považovala za svoje, lebo jej ich dal. Považovala to za ich spoločné úspory s pánom N.. Chcel ju asi odškodniť za to, že mu darovala byt. Z peňazí, s ktorými disponovala v roku 2012 nesplácala úver v W., lebo dôverovala Dr. N.Ý., ktorý jej prisľúbil pomoc a nakoniec sa tá pomoc neuskutočnila a prišla o byt. Stále jej hovoril, že je to v riešení, že by vymenila jej byt za menší a splátka by bola nižšia. Pán N. jej tvrdil, že to vybaví tak, aby už nemusela splácať nič. Pokiaľ ide o sumu 66.000,- eur, ktorú požičala žalobcovi, ona sa v roku 2009 rozviedla, majetok si s manželom rozdelili na polovicu, mala aj slušné úspory, pretože pracovala v W. a zarábala slušne. Okrem toho zomrel jej otec a matka ju vyplatila z bytu.

9. Ďalej žalovaná uviedla, že svedok L. W. nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, že v decembri 2012 v skutočnosti disponoval hotovosťou vo výške 30.000,- eur. Vzhľadom na jeho životné, pracovné a finančné pomery nie je možné jeho výpoveď pokladať za hodnovernú. Tiež tvrdenia žalobcu o jeho finančných ťažkostiach sa nejavia byť pravdivé, keď tento v decembri 2013 založil tri obchodné spoločnosti a v januári 2014 jednu obchodnú spoločnosť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov a obsahom listinných dôkazov založených v spise, vrátane pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C 235/2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Dňa 10.12.1991 uzatvorila žalovaná so U. Ú. F. zmluvu o bankovom účte, na základe ktorej jej bol zriadený účet s číslom XXXXXX-XXX/XXXX.

12. Dňa 23.10.2009 uzatvorili W. a žalovaná zmluvu o úvere č. XXXX/XXXX, na základe ktorej W. poskytla žalovanej úver vo výške 100.000,- eur na kúpu bytu. Úver mal byť podľa zmluvy splácaný mesačnými splátkami vo výške 575,- eur. Žalovaná sa v zmluve zaviazala najneskôr do jedného roka od uzatvorenia zmluvy uhradiť mimoriadnu splátku vo výške 49.790,88 eur (čl. 1, bod 11 zmluvy). Dňa 10.11.2010 uzatvorili W. a žalovaná dodatok č. 2 k zmluve o úvere, ktorým bol zo zmluvy vypustený v čl. 1 bod 11.

13. Dňa 9.4.2010 uzatvorili W. a žalovaná zmluvu o záložnom práve, ktorou bolo zriadené záložné právo na byt č. XX na X. T.. F. H., U. W. XX, L.. Č.. XXXX, V.. Ú.. C.E., A. na N. Č.. XXXX vo vlastníctve žalovanej, a to na zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytnutého žalovanej.

14. Listami zo dňa 10.10.2011, 9.11.2011, 5.1.2012, 15.2.2012, 10.5.2012, 10.8.2012 a 14.9.2012 vyzývala W. žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru. Prvá nesplatená splátka bola splatná 8.9.2011. V liste zo dňa 15.2.2012 W. tiež uviedla, že jej bolo dňa 8.2.2012 doručené oznámenie poisťovne J. L., poisťovňa a.s. o zánik poistnej zmluvy žalovanej, ktorou sa zaviazala zabezpečiť návratnosť poskytnutého úveru, z dôvodu neuhradenia poistného. Listom zo dňa 15.11.2011 oznámila W. žalovanej, že zamietla žiadosť žalovanej o splátkový kalendár, zmenu výšky splátky úveru a odklad splátok alebo prerušenie splácania úveru. Listom zo dňa 20.12.2012 W. odstúpila od zmluvy o úvere č. XXXX/XXXX s tým, že úver v celkovej nesplatenej výške 85.677,41 eur je splatný najneskôr do piatich pracovných dní po doručení oznámenia o odstúpení od zmluvy o úvere. Listom zo dňa 26.2.2013 vyzvala W. žalovanú na bezodkladné zaplatenie dlžného zostatku úveru. Listom zo dňa 20.6.2013 oznámila W. žalovanej začatie výkonu záložného práva. Dňa 7.10.2013 sa uskutočnila dražba bytu žalovanej, pričom byt bol vydražený za cenu 83.000,- eur. Po odpočítaní nákladov na dražbu a odmeny dražobníka, bola na úverový účet žalovanej pripísaná suma 69.904,48 eur. Dňa 12.12.2013 podala W. proti žalovanej na Okresný súd Bratislava III žalobu o zaplatenie 15.503,80 eur z titulu nesplatenej časti úveru. Okresný

súd Bratislava III vydal dňa 26.6.2014 platobný rozkaz, č. k. 39Ro 3075/2013. Dňa 24.7.2014 podala žalovaná odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom okrem iného uviedla, že W. v čase poskytnutia úveru, ako aj v čase podpisovania všetkých dodatkov k úverovej zmluve, vedela, že jej mesačný príjem je cca 700,- eur. Žiaden iný príjem nemala. Napriek tomu splácala splátky až do konca roku 2011. Ďalej už nedokázala splátky splácať. Dňa 27.2.2015 W. vzala žalobu späť z dôvodu, že žalovaná dňa 23.2.2015 svoj dlh v celom rozsahu zaplatila.

15. Žalovaná a C. J. (bývalý manžel) ako predávajúci a K.. H. H. ako kupujúca uzatvorili dňa 4.3.2010 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva X - K. F. Č.. X na X. T. H. na L. G.. Č.. X U. F.. Dohodnutá kúpna cena bola 99.582,- eur s tým, že časť kúpnej ceny v sume 6.639,- eur bola uhradená po podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na účet predávajúcich, časť kúpnej ceny v sume 66.389,- eur bude prevedená na účet C. J. a časť kúpnej ceny v sume 26.554,- eur bude prevedená na účet žalovanej.

16. Žalovaná ako veriteľ a žalobca ako dlžník podpísali zmluvu o pôžičke sumy 66.000,- eur. Podľa čl. III bod 3.1 dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v hotovosti vo výške 66.000,- eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť predmet pôžičky do 31.5.2014. Pôžička bola dohodnutá ako bezodplatná. Podľa čl. IV bod 4.7 zmluva je platná a účinná dňom odovzdania finančných prostriedkov veriteľom k rukám dlžníka. Na zmluve je uvedený dátum podpisu 28.5.2012.

17. Dňa 28.12.2012 uzatvorili L. W. ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o pôžičke sumy 30.000,- eur. Pôžička bola dohodnutá ako bezodplatná. Dlžník sa zaviazal vrátiť predmet pôžičky v mesačných splátkach po 2.000,- eur počnúc dňom 1.3.2013 s tým, že pôžičku vráti veriteľovi najneskôr do 31.5.2014.

18. Dňa 27.5.2014 uzatvorili žalovaná ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca zmluvu o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.5.2012. Predmetom záložného práva bola nebytový priestor č. X W. L. na X. T.. U. F. H. L.. Č.. XXXX na E. G.. Č.. X/E U. F..

19. Dňa 8.9.2014 uzatvorili žalobca ako predávajúci a T. T. ako kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej podmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - byt č. X na X. T.. F.Q. H. na G.. E. X/E U. F., L.. Č.. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 3914/164335 na spoločných častiach na zariadeniach domu a na pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 283 m2, všetko v kat. úz. H., zapísané na LV č. XXXX. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 70.000,- eur s tým, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 2.000,- eur bola zaplatená predávajúcemu na základe podpisu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 21.8.2014 a druhá časť kúpnej ceny vo výške 68.000,- eur uhradí kupujúca formou hypotekárneho úveru na č. ú. XXXXXXXXX/XXXX. Podľa čl. VIII bod 14. zmluvy predávajúci zodpovedá za nespornosť a bezbremennosť predávanej nehnuteľnosti a vyhlasuje, že predávaná nehnuteľnosť nie je predmetom nájomného alebo iného práva tretej osoby, okrem zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 6.10.2014.

20. Dňa 8.9.2014 bola na účet žalovanej pripísaná suma 16.620,- eur a 51.380,- eur, teda spolu suma 68.000,- eur.

21. Pri výsluchu na OR PZ v Bratislave I dňa 29.7.2016, kde bola žalovaná vypočutá ako svedok v trestnej veci pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., žalovaná okrem iného uviedla (na otázku odkiaľ mala finančnú hotovosť vo výške 66.000,- eur), že 30.000,- eur mala zo svojich a ostatné dofinancoval pán N., pretože nechcel, aby to žalobca vedel.

22. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C 235/2015 súd zistil, že dňa 24.4.2015 podal na tunajší súd žalobca voči žalovanej návrh na vydanie predbežného opatrenia. Podaním doručeným súdu dňa 5.6.2015 na výzvu súdu žalobca doplnil návrh na vydanie predbežného opatrenia tak, že uviedol, že žalobou vo veci samej sa bude domáhať vydania rozsudku s petitom: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 68.000,- eur s 8,05% - ným úrokom z omeškania ročne od 18.3.2015 do zaplatenia“. Návrh na vydanie predbežného opatrenia a jeho doplnenie boli žalovanej doručené dňa 14.7.2015. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 3.11.2015, č.k. 7Co 6002015 - 56 zamietnutý. V spise sa nachádza okrem iných dôkazov aj čestné prehlásenie Y. Ž., podľa ktorého peniaze v sume 68.000,- eur uložené na účte č. XXXXXXXXX/XXXX patria žalobcovi s tým, že žalovaná mu dňa 1.4.2015 povedala, že uvedené peniaze nikdy žalobcovi nevydá.

23. Svedok T.. R. N. uviedol, že žalobca a jeho matka sú jeho dlhoročnými priateľmi. Niekedy koncom apríla 2014 mu zavolala matka žalobcu, že žalobca má nejaký problém týkajúci sa financií, či mu nemôže s tým pomôcť. Pár dní na to sa so žalobcom stretli, vysvetlil mu v čom jeho problém spočíva. Spočíval v tom, že vlastní nehnuteľnosť a mal nejakého veriteľa, ktorý sa domáhal svojich peňazí. Na žalobcu vyvíjal tlak, čo bude s tými peniazmi, kedy mu ich vráti, pričom sa veriteľ dozvedel, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti a veriteľ chcel peniaze späť. Žalobca mu povedal, že nechce aby veriteľ kooperoval pri predaji jeho nehnuteľnosti, že si ju chce predať sám. Prišiel s myšlienkou, že by tam chcel nejaké záložné právo, a keď sa nájde kupec, veriteľa vyplatí sám. Povedal mu, že mu môže pomôcť tak, že ho spojí s jedným pánom, Y.. I., ktorý je právnik a robí s takýmito vecami ako sú predaj nehnuteľností, zmluvy pre realitné kancelárie. Oni sa stretli, na niečom sa dohodli, ako to spraviť, výsledkom pre neho bolo to, že ho žalobca poprosil, že by potreboval niekoho veľmi spoľahlivého, ktorý by v tomto procese zohral tú rolu, že po predaji nehnuteľnosti prídu peniaze na účet toho človeka, a že po vybratí tých peňazí z účtu, mu ten človek peniaze vráti a on potom vyplatí svojho veriteľa. Spýtal sa na to žalovanej, voči ktorej mal absolútnu dôveru na základe toho, že sa poznali niekoľko rokov. Ona súhlasila. Potom došlo k tomu, že sa žalobca a žalovaná začali kontaktovať, pri ich prvom stretnutí bol prítomný aj on, bolo to niekedy v prvej polovici mája 2014. Na tomto stretnutí sa jasne dohodli pravidlá, že žalovaná je ochotná pomôcť žalobcovi s tým, že po predaji bytu vyberie peniaze z účtu a tie peniaze žalobcovi dá. Peniaze boli z predaja žalobcovho bytu, úloha žalovanej spočívala iba v tom, že keď prídu peniaze po predaji bytu, že ich z účtu vyberie a vráti žalobcovi, pretože tie peniaze neboli nikdy jej. Dokonca ich žalovaná pri tom prvom stretnutí oklamala, že ona účet vo U. nemá, že ho treba zriadiť a zobrala od žalobcu 10,- alebo 15,- eur na zriadenie účtu. Neskôr sa žalobca dozvedel, že ten účet, na ktorý kupujúca poukázala kúpnu cenu, bol už dávno predtým zriadený. Žalovaná nikdy nebola v tom čase, čo ju svedok poznal, solventná, skôr naopak bola v dlhoch týkajúcich sa najmä nesplácania jej úveru na byt, v ktorom vtedy bývala. Keď sa našiel reálny kupec na byt žalobcu, prišli peniaze na účet žalovanej, mala ich vrátiť žalobcovi. Stalo sa, že mu nebrala telefón, neozývala sa mu. Potom mu volal žalobca, aby ju kontaktoval on, čo aj urobil. Žalovaná mala vypnutý celé dni mobil. Keď ju navštívil v práci v W. kolegyňa ju zatajovala. Toto trvalo 2-3 mesiace, potom začala komunikovať takým spôsobom, že žalobcovi nikdy peniaze nevráti, nech sa s tým rozlúči, že ona prišla o byt, o strechu nad hlavou a všetko ostatné je jej jedno, nech ju aj niekto zabije, ona peniaze nevráti. Žalobca mu dal plnú moc, aby so žalovanou jednal, lebo on býval v W.. Ďalej svedok poprel, že by bol v taxíku na Mlynských Nivách, kde mala žalovaná odovzdať žalobcovi 66.000,- eur. Žalovaná také peniaze nemohla mať.

24. Svedok Y.. F. I. uviedol, že so žalobcom ho zoznámil H.. N., muselo to byť nejaký týždeň predtým ako tie zmluvy robil. Tie zmluvy vyrobil 26.5.2014. Dr. N. ho zoznámil so žalobcom. Stretli sa on, Dr. N. a žalobca. Dr. N. povedal, že žalobca má nejaký problém, či by mu nevedel pomôcť. Žalobca povedal, že má nejaké nesplatené záväzky a či by svedok mohol spraviť záložnú zmluvu na jeho nehnuteľnosť, aby sa ochránil pred veriteľom. On povedal, že mu môže urobiť záložnú zmluvu a zmluvu o pôžičke. Upozornil ho na to, že by mohlo dôjsť k poškodzovaniu veriteľa, pretože chcel tieto zmluvy urobiť fiktívne. Žalobca mal nejakú informáciu, že keď bude mať na nehnuteľnosti záložné právo, tak bude ochránený pred veriteľom, ktorý záložné právo nemá. Dohodli sa, že mu spraví zmluvu o pôžičke, ktorá bude naviazaná na zmluvu o záložnom práve. Ako veriteľa k týmto dokumentom Dr. N. navrhol žalovanú, lebo boli v priateľskom vzťahu. Žalobca mu dal svoje údaje, ktoré potreboval do zmluvy a list vlastníctva, ktorý potreboval na vyhotovenie zmlúv. Zmluvy boli vytvorené 26.5.2014 a žalovanej poslal aj zmluvu o pôžičke aj zmluvu o zriadení záložného práva a návrh na vklad mailom, lebo na tom stretnutí nebola. Malo sa to podpisovať na druhý deň, teda zmluva o pôžičke, zmluva o zriadení záložného práva a návrh na vklad. Dňa 27.5.2014 sa stretli on, žalobca a žalovaná v reštaurácii I. na L. ul. v F.. Tieto dokumenty priniesol vytlačené, žalovaná priniesla tie isté dokumenty tiež vytlačené. Údaje do všetkých dokumentov od žalovanej nepotreboval v tom čase, lebo ich už mal zo skoršieho obdobia. Preto sa tie zmluvy podpisovali v tej verzii, ktorú doniesla žalovaná, lebo sa jej zmenilo bydlisko. Zmluva o pôžičke je antedatovaná.

25. Svedok L. W. uviedol, že v roku 2012, predtým sa so žalobcom nepoznali, ich zoznámil pán N., bolo to v novembri 2012. Pán N. ho oslovil, že chce pomôcť žalobcovi finančne, ktorý ho požiadal o pôžičku

30.000,- eur, len pán N. peniaze nemal, tak poprosil svedka, či by nebol schopný požičať žalobcovi peniaze. Pána N. pozná 40 rokov, majú priateľský vzťah, preto oslovil jeho. Stretli sa on, žalobca a pán N. v novembri 2012 v reštaurácii A. v F., dohodli sa, že mu tie peniaze požičia. 28.12.2012 žalobcovi požičal tie peniaze. Peniaze mu odovzdal v hotovosti v reštaurácii A. v F.. Bola pri tom podpísaná zmluva o pôžičke, kde sa žalobca zaviazal, že začne splácať od 01.3.2013, do 31.5.2014 mal splatiť čiastku 30.000,- eur. Podľa zmluvy to malo byť po 2.000,- eur mesačne v tom termíne každý mesiac. Prvá splátka nebola. Žalobca povedal, že sa mu nedarí v podnikaní, že to vyplatí na druhý mesiac, a tak to pokračovalo celé obdobie, potom, že to zaplatí už celú čiastku do toho 31.5.2014. Kontaktoval pána N., povedal mu, že nech sa nebojí, že to bude vyplatené. Keď to nebolo do konca toho termínu vyplatené, tak kontaktoval žalobcu. Bolo mu povedané, že má nebytový priestor, ktorý bude na neho napísaný, tak nástojil, aby záložné právo bolo na neho. Než sa k tomu dostali, tak mu povedal, že to ide predávať, že to bude v najbližšej dobe a potom mu to vyplatí, tak nerobili záložné právo. Predal ho v septembri 2015, ale ho kontaktoval, že žiadne peniaze nemá, že bol podvedený a že to bude riešiť v najbližšej dobe súdnou cestou.

26. Svedok Doc. Ing. Y. V., Z.. uviedol, že so žalovanou ho zoznámil Dr. N., ktorý ho súčasne požiadal, aby pomohol riešiť problém, ktorý mala žalovaná s W.. Žalovaná ho požiadala, aby pomohol riešiť jej problém v W.. V W. mala žalovaná hypotekárny úver na byt a vzhľadom na platobnú neschopnosť nedokázala splácať mesačné splátky. Pán N. ho požiadal, aby pomohol riešiť jej splátkový kalendár, v tom zmysle, aby tieto splátky boli znížené na polovicu. On sa podujal, že požiada guvernéra pána Y., ako bývalého spolupracovníka z X. univerzity v F., aby ho prijal. Vysvetlil mu, o aký problém ide. On mu na to odpovedal, že v žiadnom prípade nemôže tieto splátky znížiť, pretože žalovaná nesplácala dlhodobo vôbec, napriek tomu, že tento úver, ako zamestnankyňa W. dostala za veľmi výhodných podmienok. O tomto zamietnutí informoval Dr. N. a žalovanú, ktorá bola z toho veľmi nešťastná, lebo to bola jej posledná nádej, že si zachráni byt a bývanie. Bolo to v roku 2013, presný mesiac si svedok nepamätal. Asi v októbri r. 2014 ho Dr. N. požiadal, riešiť problém, ktorý má jeho priateľ žalobca. Pritom mu povedal, že žalobca predal byt a kupujúca poukázala peniaze na účet žalovanej, ktorá vraj podľa dohody mala vzápätí tieto peniaze vybrať z banky a vrátiť žalobcovi. Podľa informácií Dr. N., odmietla vrátiť tieto peniaze. Údajne odmietala aj stretnutie so žalobcom. Preto ho pán N. požiadal, aby sa stretol so žalovanou a dohovoril jej, aby tie peniaze vrátila žalobcovi. On dohodol stretnutie so žalovanou, ktoré sa uskutočnilo asi v polovici októbra 2014. Pri tej príležitosti jej dohovoril, aby tie peniaze vrátila žalobcovi. Žalovaná rezolútne odmietla vrátiť. Odôvodňovala to tým, že ona bola poškodená, že musela vrátiť byt a z toho dôvodu ju nemôže nič horšie postihnúť a nemôže nič stratiť, i keď si je vedomá, že tieto peniaze nie sú jej. On potom informoval pána N. a tým v podstate tento prípad pre neho skončil. Ďalej svedok uviedol, že žalovaná mu pri stretnutí povedala, že tie peniaze nepatria jej, že sú to peniaze žalobcu. On nemal vedomosť o tom, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, a že záväzok z tejto zmluvy bol zabezpečený záložným právom.

27. Žalovaná v konaní navrhla vypočuť aj svedkyňu pani V., avšak neskôr na jej výsluchu netrvala, preto ju súd nevypočul.

28. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 veta prvá predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

31. Podľa § 657 zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

32. Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

33. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

34. Podľa § 580 ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná.

38. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo tým, že časť kúpnej ceny (68.000,- eur) z predaja jeho nehnuteľnosti bola poukázaná na účet žalovanej, ktorá mu túto sumu následne odmietla vydať. Žalovaná namietala, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie, keďže jej žalobca týmto spôsobom iba vrátil pôžičku, ktorú mu poskytla v roku 2012 v sume 66.000,- eur. Žalobca tvrdil, že síce so žalovanou zmluvu o pôžičke podpísal (avšak nie v roku 2012, ale v roku 2014), ale žalovaná mu nikdy žiadne peniaze nepožičala, jednalo sa o fiktívnu zmluvu o pôžičke.

39. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v podstatných častiach sú pravdivé tvrdenia žalobcu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca kúpnou zmluvou zo dňa 8.9.2014 predal nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, pričom prevažnú časť kúpnej ceny (vo výške 68.000,- eur) zaplatila kupujúca na účet žalovanej. Žalovaná pritom nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou predávanej nehnuteľnosti, neexistoval teda právny dôvod, aby kupujúca platila kúpnu cenu žalovanej. Žalovaná však tvrdila, že v skutočnosti išlo o splatenie pôžičky, ktorú poskytla žalobcovi. Žalobca tvrdil, že síce so žalovanou zmluvu o pôžičke podpísal, ale žalovaná mu nikdy žiadne peniaze nepožičala, jednalo sa o fiktívnu zmluvu o pôžičke.

40. Podstatná časť dokazovania tak bola zameraná na to, či žalovaná skutočne odovzdala sumu 66.000,- eur žalobcovi. Zmluva o pôžičke je totiž zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou), čo znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Dôsledkom toho, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou je, že k jej vzniku sa nevyžaduje iba plnenie podstatných náležitostí zmluvy a podpísanie zmluvy o pôžičke, ale jej vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa (spravidla poskytnutím pôžičky). Pod „prenechaním“ veci (§ 657 treba rozumieť odovzdanie veci. K vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke teda nestačí podpísanie písomnej zmluvy o pôžičke, ale je potrebné, aby reálne došlo k odovzdaniu predmetu zmluvy dlžníkovi.

41. Žalobca síce podpísal zmluvu o pôžičke, v ktorej bolo uvedené, že podpisom zmluvy potvrdzuje prevzatie pôžičky v hotovosti, avšak tvrdil, že išlo iba o fiktívnu zmluvu o pôžičke a žalovaná mu nikdy žiadne peniaze neodovzdala. Podstatná časť argumentácie žalobcu spočívala v tvrdení, že žalovaná v čase podpisu zmluvy o pôžičke ani nedisponovala takou sumou, ktorá bola predmetom pôžičky. Žalovaná uvádzala, že svoje peniaze mala uložené na bezpečnom mieste, nevyberala ich z peňažného ústavu. Nemohla teda preukázať výpisom z účtu, že v čase, kedy mala byť pôžička poskytnutá, vyberala z účtu sumu 66.000,- eur, alebo aspoň jej časť. Tiež uviedla, že sumu 66.000,- eur odovzdala žalobcovi v taxíku na Mlynských Nivách za prítomnosti taxikára a PhDr. N., ten to však poprel.

42. Pokiaľ ide o pôvod peňazí, ktoré mala žalovaná požičať žalobcovi, žalovaná uvádzala, že po smrti jej otca, mama predala byt a vyplatila jej sumu asi 400.000,- Sk na vysporiadanie dedičstva, avšak zároveň žalovaná uviedla, že netvrdí, že to boli finančné prostriedky, ktoré boli použité ako pôžička žalobcovi. Ďalšie finančné prostriedky mala z vyporiadania BSM po rozvode manželstva v roku 2009, keď si s manželom rozdelili majetok na polovicu. K tomu doložila kúpnu zmluvu z 4.3.2010, ktorou s bývalým manželom predali byt, pričom z kúpnej ceny mala ísť na účet žalovanej suma 26.554,- eur. Ďalej žalovaná uvádzala, že mala slušné úspory, pretože pracovala v W. a zarábala slušne. Z listinných dôkazov založených v spise však vyplýva, že žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Bratislava III na návrh W. uviedla, že jej mesačný príjem bol cca 700,- eur

a iný príjem nemala. Pri výpovedi na polícii ohľadom pôvodu finančnej hotovosti v sume 66.000,- eur žalovaná uviedla, že 30.000,- eur mala zo svojich a ostatné dofinancoval pán N.. Pred súdom k tomu ale uviedla, že peniaze, ktoré požičala žalobcovi boli jej, 30.000,- eur jej dal Dr. N. a ona ich považovala za svoje, lebo jej ich dal. Považovala to za ich spoločné úspory s pánom N.. Tvrdenia žalovanej o pôvode finančných prostriedkov vo výške 66.000,- eur, ktoré mala požičať žalobcovi, sa teda menili, čiastočne boli protichodné a v dôsledku toho pôsobili nedôveryhodne. Jediný dôkaz, ktorý bol zo strany žalovanej predložený na preukázanie jej tvrdení, bola kúpna zmluva zo dňa 4.3.2010, ktorá dokazuje, že v roku 2010 disponovala žalovaná sumou 26.554,- eur, ktorá predstavovala časť kúpnej ceny, ktorá mala byť vyplatená žalovanej. Či touto sumou disponovala ešte aj v čase, keď mala žalobcovi poskytnúť pôžičku, z vykonaného dokazovania nevyplýva. Žalovanej sa teda nepodarilo vierohodne preukázať, že v čase, kedy mala byť pôžička poskytnutá žalobcovi (a to či už k 28.5.2012 alebo k 27.5.2014) mala k dispozícii sumu 66.000,- eur a túto odovzdala žalobcovi. Naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná, napriek tomu, že tvrdila, že mala peniaze v hotovosti, úspory a slušne zarábala, od 8.9.2011 nesplácala úver, ktorý jej poskytla W. na kúpu bytu, a to ani len čiastočne, tiež neplatila poistné, čo vyústilo do toho, že W. odstúpila od zmluvy o úvere a zrealizovala záložné právo. Byt žalovanej bol predaný na dražbe, pričom výťažok z jeho predaja ani nestačil pokryť celý úver a W. sa doplatenia zvyšku domáhala žalobou na súde. Je teda neuveriteľné, že by žalovaná požičala cudzej osobe sumu 66.000,- eur, keď sama nebola schopná splácať úver, a hrozilo jej, že príde o byt, v ktorom býva (k čomu napokon aj došlo).

43. Tvrdeniam žalobcu o fiktívnosti zmluvy o pôžičke, nesolventnosti žalovanej v čase, kedy mala byť pôžička poskytnutá a odmietnutí vydať žalobcovi sumu 68.000,- eur napriek uvedomovaniu si, že peniaze nie sú jej, nasvedčujú aj výpovede svedkov vypočutých v konaní (PhDr. N., Y.. I., H.. V.). Ak by aj okolnosť, že PhDr. N. E. Y.. I. v minulosti spolupracovali na určitých realitných transakciách, prípadne priateľský vzťah svedka N. k žalobcovi, mali spôsobovať pochybnosti o ich vierohodnosti, pokiaľ ide o výpoveď svedka doc. V., súdu nie je zrejmé, prečo by on mal vypovedať pred súdom nepravdivo, pričom vierohodnosť jeho výpovede nespochybňovala ani samotná žalovaná. Tento svedok pritom vypovedal, že žalovanej dohováral, aby tie peniaze vrátila žalobcovi. Žalovaná ich rezolútne odmietla vrátiť. Odôvodňovala to tým, že ona bola poškodená, že musela vrátiť byt a z toho dôvodu ju nemôže nič horšie postihnúť a nemôže nič stratiť, i keď si je vedomá, že tieto peniaze nie sú jej, že sú to peniaze žalobcu.

44. Napokon je tu ešte ďalšia okolnosť, ktorá svedčí o pravdivosti tvrdení žalobcu a nie žalovanej. Podľa zmluvy o pôžičke, mala byť poskytnutá pôžička v sume 66.000,- eur bezodplatná. Na účet žalovanej bola pripísaná suma 68.000,- eur. Napriek tomu žalovaná nevrátila žalobcovi ani rozdiel vo výške 2.000,- eur, pričom sa nejedená o zanedbateľnú sumu. Skutočnosť, že si žalovaná ponechala celú sumu 68.000,- eur (ako už aj samotná skutočnosť, že podľa kúpnej zmluvy mala byť na účet žalovanej zaplatená suma 68.000,- eur a nie 66.000,- eur) a nevydala žalobcovi ani rozdiel vo výške 2.000,- eur, svedčí skôr o tom, že sa nejednalo o vrátenie pôžičky, ale že tu naozaj malo ísť iba o službu žalobcovi a následne mala žalovaná celú sumu vydať žalobcovi. Keďže tak neurobila, bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatila (išlo o plnenie bez právneho dôvodu v prospech žalovanej - § 451 ods. 2 .

45. Pokiaľ žalovaná spochybňovala motív, ktorý mal žalobcu viesť k uzatvoreniu ním tvrdenej fiktívnej zmluvy o pôžičke, k tomu súd uvádza, že pokiaľ by aj tento bol spochybnený, nemá to vplyv na rozhodnutie vo veci. V konaní totiž bolo potrebné zistiť a preukázať, či medzi žalobcom a žalovanou došlo k založeniu zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke reálnym odovzdaním predmetu pôžičky žalobcovi. Keďže reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalobcovi preukázané nebolo, žalobcovi ani nevznikol záväzok vrátiť pôžičku žalovanej. Tým bola vyvrátená podstata obrany žalovanej v konaní, a teda ňou tvrdený dôvod, prečo žalobcovi kúpnu cenu za predaj jeho nehnuteľnosti, ktorá bola poukázaná na jej účet, nevydala.

46. Pokiaľ žalovaná navrhovala vykonať dôkaz uložením povinnosti svedkovi Mgr. I., aby predložil hodnoverný dôkaz o vzniku dokumentácie, ktorú popísal vo svojej výpovedi, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko nebol potrebný pre rozhodnutie vo veci. Nebolo totiž až tak veľmi podstatnou skutočnosťou, kedy naozaj došlo k podpisu zmluvy o pôžičke, či 28.5.2012 (ako tvrdila žalovaná) alebo 27.5.2014 (ako tvrdil žalobca). Podstatná bola skutočnosť, či žalovaná naozaj predmet pôžičky (66.000,- eur) žalobcovi odovzdala.

47. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.

48. Keďže žalovaná sa so zaplatením dlhu dostala do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, o ktorých súd rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Keďže však žalobca nepreukázal, že by žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy vyzval pred podaním žaloby resp. návrhu na vydanie predbežného opatrenia, súd mu úroky nepriznal už od 18.3.2015, ako požadoval. Podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za výzvu na plnenie je možné považovať aj žalobu. V tomto prípade súd za takúto výzvu považoval doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom bol uvedený petit žaloby vo veci samej v znení: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 68.000,- eur s 8,05% - ným úrokom z omeškania ročne od 18.3.2015 do zaplatenia“. Návrh na vydanie predbežného opatrenia a jeho doplnenie boli žalovanej doručené dňa 14.7.2015. Žalovaná teda bola povinná plniť dňa 15.7.2015 a do omeškania sa dostala dňa 16.7.2015, od ktorého dátumu súd žalobcovi úroky z omeškania priznal, a to vo výške, ktorá je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (5,05 %, ako žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval). Vo zvyšku (teda za obdobie od 18.3.2015 do 15.7.2015) súd žalobu v časti príslušenstva zamietol.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu cca 96,1 % (v tomto rozsahu mala žalovaná neúspech) a neúspech v časti cca 3,9 % (zohľadniac aj uplatňované príslušenstvo - úroky z omeškania, v ktorej časti vzal žalobu čiastočne späť bez uvedenia dôvodu, a čiastočne bola v tejto časti žaloba aj zamietnutá). Preto súd trovy konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 92,2 % (96,1 % - 3,9 %).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).