Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-277-2017.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/277/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému X. E., H.. XX.X.XXXX, R. C. S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 1.632,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 632,35 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 1 632,35 eur od 5.7.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 31.7.2017 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 632,35 eur spolu s úrokom 28 % ročne od 5.7.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.9.2013 uzatvorili strany sporu Zmluvu č. 8280733001, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovaného č. K.. V zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok je banka za poskytovanie produktov a služieb oprávnená účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka. Žalovaný sa na účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, čím porušil bod 3.8 VOP, v zmysle ktorého bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Tým, že dlh žalovaný nevyrovnal, žalobca účet zatvoril, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 4.7.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet číslo K., pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V zmysle bodu 3.12 VOP, ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok, vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Istina pohľadávky 1 632,35 eur (nepovolené prečerpanie) je tak úročená úrokom vo výške 28 % p.a. (úroková sadzba platná od 1.7.2012), a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX, výpis z účtu žalovaného s pohybmi na účte, Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 10.9.2013, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu so sadzobníkom poplatkov a úrokovými platbami produktov.
3. Súd vo veci vydal dňa 22.8.2017 platobný rozkaz sp. zn. 2Csp/277/2017-73, ktorý však z dôvodu nemožnosti doručiť ho žalovanému do vlastných rúk, zrušil uznesením sp. zn. 2Csp/277/2017-90 zo dňa 5.3.2018. Napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť skutočnú adresu pobytu žalovaného. Podľa registra
obyvateľov má žalovaný evidovaný pobyt na adrese S. Č.. XXX, na ktorej sa dlhodobo nezdržiava, žije na neznámej adrese v cudzine, preto súdna zásielka so žalobou, prílohami, procesnými poučeniami a uznesením s výzvou na vyjadrenie bola doručovaná žalovanému prostredníctvom oznamu na úradnej tabuli súdu ako aj webovej stránke postupom podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"). K žalobe sa žalovaný nevyjadril a nepoužil žiaden prostriedok procesnej obrany.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, žalobca svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných dôkazov predložených žalobcom.
5. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že potvrdzujú tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe.
6. Podľa § 261 ods. 6 písmeno d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
7. Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
8. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
9. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
10. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením žalobného návrhu mal súd za to, že žalobný návrh je dôvodný a že žalobca svoj nárok preukázal. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení bežného účtu, pričom výpismi z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi všetkými kreditnými a debetnými obratmi na účte žalovaného a že poplatky a úroky boli žalovanému účtované v zmysle aktuálne platného sadzobníka. Na základe uvedených skutočností súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť dlžnú sumu.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.