Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-257-2017.pdf
PDF · 137.11 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/257/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci detí: F. A., N.. XX.XX.XXXX P. V.. V. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, deti rodičov: matky C. A., N.. XX.XX.XXXX, R., Y. XXXX/XX a otca Ľ. A., N.. XX.XX.XXXX, A. J. XX, C..Č.. W., N.V. B.. Z. XXX, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na mal. V. A., N.. XX.XX.XXXX zo sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, na sumu 100,- EUR mesačne, počnúc od 07.09.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na mal. V. za obdobie od 07.09.2017 do 31.05.2018 v celkovej výške 793,33 EUR je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky v mesačných splátkach po 22,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Z v y š u j e sa výživné zo strany otca na syna F. A.Y., N.. XX.XX.XXXX zo sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, na sumu 120,- EUR mesačne, počnúc od 07.09.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám syna F., vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca na syna F. A. za obdobie od 07.09.2017 do 31.05.2018 v celkovej výške 917,54 EUR je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám syna F. v mesačných splátkach po 26,- EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/354/2013 - 52 zo dňa 12.03.2015.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 05.09.2017, podaným na tunajšom súde dňa 07.09.2017, domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 13P/354/2013 počnúc dňom 01.09.2017 tak, že zvyšuje „vyživovaciu povinnosť“ otca voči deťom F. P. V. zo sumy na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa na sumu 120,--EUR na syna F. a na sumu 100,--EUR na syna V., ktoré je povinný platiť vždy do 15-tého dňa každého mesiaca k rukám matky detí.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/354/2013 zo dňa 12.03.2015 (právoplatným dňa 18.03.2015), bol otec zaviazaný prispievať na výživu synov F. P. V. sumou na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca k jej rukám, ako matke detí. Od tejto úpravy výživného, aj keď neuplynulo viac ako tri roky sa podstatne zmenili pomery. Syn V. od 04.09.2014 navštevuje 1. ročník Stredného odborného učilištia v Spišskej Novej Vsi, syn F. navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy technickej, Košice. Úmerne vekom sa zvýšili aj náklady na ich výživu, na školu, náklady na cestovné, na ubytovanie , na ich ošatenie a iné potreby pre prípravu na zamestnanie. Otec posledné obdobie poskytoval plnenie len voči synovi F., ktorému preplácal stravnú jednotku na internáte v Košiciach. Iné finančné, či vecné plnenie zo strany otca voči deťom nebolo, okrem toho súdom uloženú povinnosť prispievať na ich výživu si ani neplní. Ona (matka) pracuje ako opatrovateľka v Domove dôchodcovo v Spišskej Novej Vsi. Jej mesačný príjem predstavuje cca 400,-- EUR mesačne. S deťmi býva v rodičovskom dome svojich rodičov, ktorí jej bezprostredne, hlavne finančne pomáhajú pri výchove detí. Aj napriek tomu rodičom prispieva na spoločné bývanie sumou 150,--EUR mesačne. Otec detí býva v Poprade, v byte svojej priateľky. Je samostatne zárobkovo činná osoba, mal by pracovať pre spoločnosť Slovak telekom, a.s.. O synov sa zaujíma len tým spôsobom, že ho navštevujú, avšak výživné si riadne neplní.
3. Toho času už dospelý syn F. A.S., N.. XX.XX.XXXX si tento návrh osvojil a pripojil sa k nemu, čo bolo zaznamenané do súdnej zápisnice zo dňa 20.03.2017.
4. Otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.11.2017, v ktorom uviedol, že je vlastníkom živnostenského oprávnenie z mája 2016 a to na sprostredkovanie obchodu a služieb. Daňové podanie za rok 2016 nepodal, za čo aj obdržal pokutu z daňového úradu. S matku detí sa dohodli, že synovi F. bude uhrádzať internát. Tento mesačne uhrádza a bude uhrádzať aj naďalej. Obom deťom uhrádza telefón a to vo výške 27,50 EUR na jedno dieťa. S deťmi je v pravidelnom osobnom kontakte. Absolvoval s nimi výlety Poľsko, Prešov - termálne kúpaliská. Ďalšie výlety boli v rámci Slovenska. Deťom zakupuje ošatenie. Synovi F. zakúpil aj telefón. Pri ich stretnutiach deti dostávajú aj z jeho strany vreckové. Svojim deťom zabezpečuje potreby a to podľa svojich schopností a možností. Býva u svojich rodičov na adrese J. XX, kde viaže trvalý pobyt. S priateľkou sa len stretáva, ale spolu finančne nehospodária. Súhlasí so zvýšením a to na výšku na syna F. na sumu 60,--EUR a na syna V. na sumu 60,--EUR od právoplatnosti rozhodnutia.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, výsluchom dospelého syna F. A., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnym spismi tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 13P/354/2013 - 52 zo dňa 12.03.2015 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa v tom čase obe mal. deti F. P. V. zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré bol povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Uvedený rozsudok v zmysle § 157 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku obsahoval len predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodoval, nakoľko rodičia maloletých detí sa po jeho vyhlásení vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
7. Z obsahu uvedeného spisu sp.zn. 13P/354/2013 však vyplynulo, že matka detí v tom čase žila s deťmi v rodičovskom dome. Bola zamestnaná ako opatrovateľka v Domove dôchodcov s príjmom vo výške cca 430,--EUR mesačne. Poberala tiež prídavok na obe deti vo výške 47,04 EUR mesačne. Otec maloletých bol nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.11.2013. Podľa jeho účastníckej výpovede dňa 27.01.2015 pracoval len brigádnicky, pričom príjem mal cca 300,--EUR až 400,--EUR z týchto brigád. V čase tejto výpovede, ako aj v čase vyhlásenia predmetného rozsudku bol vo väzbe. Syn F. bol žiakom ôsmeho ročníka základnej školy a maloletý syn V. žiakom siedmeho ročníka základnej školy.
8. Pokiaľ ide o súčasné pomery detí a ich rodičov matka s deťmi žije naďalej v rodičovskom dome jej rodičov, v ktorom má na poschodí trojizbovú bytovú jednotku. Rodičom prispieva na bývanie sumou 120,--EUR mesačne. S deťmi sa však stravuje samostatne.
9. Je zamestnaná v Domove dôchodcov, kde podľa správy jej zamestnávateľa za obdobie októbra 2016 do septembra 2017 vrátane dosiahla celkový príjem vo výške 6.292,57 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 524,38 EUR, za obdobie februára 2017 do januára 2018 vrátane dosiahla celkový príjem vo výške 6.702,89 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 558,57 EUR. Podľa jej účastníckej výpovede suma, ktorú uvádza jej zamestnávateľ jej však nikdy nebola poukázaná na účet a maximálne obdržala okolo 430,- Eur v čistom, lebo pre dlhy, ktoré narobil otec mal. detí jej boli ďalšie čiastky sťahované. Je poberateľkou prídavkov na obe deti v sume 47,04 EUR mesačne. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, bytová jednotka v rodinnom dome, ktorú obýva s deťmi nevlastním, patrí jej rodičom. Momentálne nemá žiadne pôžičky, ktoré by musela splácať. Na bytovej jednotke, ktorú obývajú, nemajú samostatné merače pre túto bytovú jednotku, takže náklady na energie majú spoločné s jej rodičmi. Podľa SIPO dokladov jej rodičia uhrádzajú poplatky za energie v sume cca 194,42 EUR mesačne (súčet poplatku za elektrinu v SIPO za 10/2017 a ostatných poplatkov v SIPO za 11/2017). Má náklady na cestovné do práce v sume cca 30,--EUR mesačne, uhrádza si mobil v sume cca 10,-- EUR mesačne. Zvyšuje si kvalifikáciu a preto navštevuje Strednú zdravotnícku školu v Levoči, odbor zdravotný asistent, kde uhrádza školné vo výške 100,--EUR na školský rok. Náklady na toto jej štúdium podľa vyčíslenia uvedenej školy sú vo výške cca 110,--EUR za školský rok. Vyživovaciu povinnosť má iba k deťom, o ktorých sa vedie uvedené konanie.
10. Syn F. navštevuje druhý ročník Strednej odbornej školy technickej v Košiciach, študijný odbor mechanik hasičskej techniky. Príspevok rodičov pre tento školský rok podľa potvrdenia školy je vo výške 10,--EUR, príspevok do triedneho fondu je 10,--EUR, poplatok za Knihu AJ je 16.50 EUR. Je ubytovaný na internáte, kedy poplatok za ubytovanie je 19,19 EUR mesačne podľa potvrdenia školy. Poplatok za stravu je vo výške cca 56,--EUR mesačne podľa potvrdenia školy. Poplatok za pracovné zošity na začiatku školského roka bol 12,--EUR. Cestovné do školy je cca 20,--EUR mesačne. Matka mu poskytuje vreckové týždenne v sume 10,--EUR. Daniel nenavštevuje žiaden krúžok.
11. Mal. syn V. navštevuje prvý ročník Strednej odbornej školy v Spišskej Novej Vsi, študijný odbor mechanik elektronik. Príspevok rodičov na začiatku školského roka bol uhradený v sume 15,--EUR. Poplatok za pracovné zošity na začiatku školského roka bol 12,--EUR. Výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok na začiatku školského roka boli vo výške cca 50,--EUR. Cestovné do školy je cca 20,--EUR mesačne. Maloletý sa nestravuje v školskej jedálni. Matka mu poskytuje vreckové týždenne v sume 10,--EUR. Venoval sa futbalu a bol aj pôvodne členom Futbalového klubu Levoča. Neboli s tým späté žiadne výdavky.
12. Otec detí je toho času opätovne samostatne zárobkovo činnou osobou a to od 19.01.2016, kedy vykonáva sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb a obchodu. Za rok 2016 nepodal daňové priznanie. Podľa otcom predložených faktúr tento fakturoval pre odberateľa Jobliner Staffing, s.r.o., Bratislava práce pre Slovak telekom, a to faktúrou č. 07/2017 zo dňa 14.8.2017 v sume 483,06 EUR, faktúrou č. 08/2017 zo dňa 14.9.2017 v sume 281,70 EUR, faktúrou č. 09/2017 zo dňa 14.10.2017 v sume 369,50 EUR a faktúrou č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v sume 563,25 EUR. Podľa jeho daňového priznania za rok 2017 dosiahol celkové príjmy vo výške 14.444,92 EUR a výdavky vo výške 8.666,95 EUR, ktoré si však uplatňoval postupom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o daniach z príjmov a z ktorých preukázateľne zaplatené poistné bolo 0,--EUR. Otec nezdokladoval, čo tvorili jeho podnikateľské výdavky.
13. Toho času, podľa jeho účastníckej výpovede, prebýva v J. v rodinnom dome u svojich rodičov, a len občas prespáva u partnerky v Poprade. Podľa jeho slov nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Rodičom do domácnosti prispieva sumou 50,- Eur, pričom celkové náklady na túto ich domácnosť sú podľa jeho výpovede vo výške 120,- Eur mesačne. Obaja jeho rodičia sú starobní dôchodcovia. Svojej partnerke, u ktorej občas prebýva, neprispieva žiadnou čiastkou na domácnosť. Podstatnú časť výdavok , ktoré má, tvoria výdavky na jeho stravu v sume cca 100,- Eur. Nespláca žiadne pôžičky a ani úvery. Okrem detí, o ktorých sa vedie toto konanie, už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
14. Podľa súdu predložených dokladov zo strany rodičov otec dňa 15.11.2017 uhradil na výživu oboch synov sumu 328,--EUR, pričom podľa vyjadrenia matky, ktoré otec detí nerozporoval, touto sumou bolo zo strany otca uhradené výživné za šesť tejto úhrade predchádzajúcich uplynulých mesiacov, t.j. mesiace máj až október 2017. Dňa 07.02.2018 otec na oboch synov cestou poštového poukazu uhradil výživné
v sume 165,--EUR, čím podľa zhodného potvrdenia rodičov mal uhradiť výživné za mesiace november 2017, december 2017 a január 2018. Dňa 20.03.2018 otec na oboch synov cestou poštového poukazu uhradil výživné v sume 110,--EUR, čím podľa zhodného potvrdenia rodičov mal uhradiť výživné za február 2018 a marec 2018. Podľa vyjadrenia matky na poslednom pojednávaní otec neuhradil výživné ani za mesiac apríl a ani za mesiac máj 2018.
15. Z otcom predložených dokladov tiež vyplynulo, že dňa 03.10.2017 synovi F. poštovým poukazom uhradil poplatky v škole v sume 54,70 EUR a dňa 13.11.2017 v sume 17,06 EUR. Otec tiež zakúpil maloletému synovi V. dňa 24.11.2017 mobilný telefón zn. APPLE i Phone v sume 330,99 EUR, ktorý podľa jeho výpovede synovi zakúpil k Vianociam, a tiež bol so synmi na výlete v Maďarsku, čo potvrdil aj syn F., kde im mal dňa 20.01.2018 zakúpiť oblečenie a obuv v hodnote 87.377,77 maďarský forintov, čo v prepočte na menu EURO podľa kurzu Európskej centrálnej banky ku dňu 19.01.2018 predstavovalo sumu cca 282,59 EUR. Ani otec a ani syn F. nevedeli bližšie špecifikovať, ktorý zo synov, aké oblečenie z tohto nákupu obdržal.
16. Podľa výpovede otca detí, synom uhrádzal aj paušálne poplatky na mobily, avšak nie priamo, ale v rámci platieb mobilných telekomunikačných služieb viazaných na meno jeho priateľky, F. Š. v rámci programu „Magenta ONE“. Tiež podľa výpovede otca mal tento uhradiť v januári 2018 poplatok v sume 600,- Eur za vodičský preukaz úhradou na príslušných účet, avšak doklad o tom súdu nebol predložený.
17. Otec tiež poukazoval na to, že synom dával vreckové a to V. 20,--EUR každý mesiac a syn F. zase potvrdil, že od otca dostával vreckové pri spoločných stretnutiach, kedy mu ten vždy keď od neho odchádzal dal okolo 20,--EUR.
18. Otec tiež mal podľa svojej výpovede synov brávať na výlety, či do wellness.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
23. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
24. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
28. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
35. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
37. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
38. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
39. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci úpravy výživného
na deti došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp.zn. 13P/354/2013 - 52 zo dňa 12.03.2015. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletých detí a to v tom smere, že obaja maloletí synovia toho času už navštevuje strednú školu, kým pri poslednej úprave výživného boli žiakmi druhého stupňa základnej školy.
40. V prípade detí teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
41. Náklady na obe deti objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek. Je to zrejmé aj z príslušných potvrdení škôl.
42. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2015, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre to-ktoré dieťa stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
43. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
44. V tejto súvislosti súd konštatuje, že k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane otca detí, kedy tento pri poslednej úprave výživného bol vo výkone väzby, a pred tým bol nezamestnaný a privyrábal si len brigádnicky, toho času je už samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá preukázateľne za rok 2017 dosiahla príjem z tejto svojej činnosti.
45. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
46. Podľa daňového priznania otca za rok 2017 tento dosiahol zo svojej podnikateľskej činnosti príjmy v celkovej výške 14.444,92 EUR, čo v prepočte na jednej mesiac predstavuje sumu 1.203,74 EUR. Otec v rámci uvedeného daňového priznania deklaruje výdavky v celkovej výške 8.666,95 EUR, avšak z obsahu uvedeného daňového podania je zrejmé, že nejde o reálne výdavky, nakoľko ich uplatňuje postupom podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, teda príslušným percentuálnym podielom zo svojich príjmov. Rovnako tak z
daňového priznania nie je zrejmé, že by otec za uvedené obdobie uhrádzal nejaké odvody do sociálnej, či zdravotnej poisťovne, keďže príslušná kolónka na to („Preukázateľne zaplatené poistné z príjmov“) vykazuje nulovú hodnotu. Súd otca upozornil na jeho povinnosť riadne preukázať svoje výdavky v rámci jeho podnikateľskej činnosti, čo však otec nesplnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 63 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, sa neberú do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
47. Za danej situácie, kedy otec nepreukázal svoje podnikateľské výdavky tak, aby súd mohol posúdiť ich oprávnenosť a nevyhnutnosť vynaloženia na jeho podnikateľskú činnosť, a vychádzajúc z právnej úpravy § 63 ods. 2 Zákona o rodine, si súd ustálil , že príjem otca sa tak pohybuje priemernej mesačne výške 1.203,74 EUR, tak ako to bolo zistené z jeho daňového priznania za rok 2017 a na základe tohto príjmu následne určoval vyživovaciu povinnosť otca voči synom.
48. Výšku výživného na deti určujú aj nákladové položky na deti a k tomu je potrebné uviesť, že mesačné vyčíslenie nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých jeho pravidelných a nepravidelných potrieb tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
49. Súd tiež konštatuje, že rodič, ktorý je platobným miestom pre výživné musí zabezpečiť, že v čase keď nastane aktuálna potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na jeho úhradu nakumulovaných z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. To znamená, že aj prípadný zvýšený jednorazový výdavok matky na nákup oblečenia, nepravidelnú úhradu liekov, či cestovného k lekárovi pre dieťa nemôže byť argumentom na neúmerné výživné, pretože takáto položka má byť správne rozrátaná na dlhšie obdobie, spravidla jedného roka. Na druhej stráne súd nemôže tieto výdavky odignorovať, ale na ne prihliadal z hľadiska ich prípadného rozrátania na príslušné mesiace.
50. Z prezentovaných nákladov na syna F. vyplynulo, že pokiaľ ide len o náklady na bývanie a o školské náklady, sa pohybujú v rozmedzí cca okolo 138,--EUR mesačne (príspevok rodičov do školy vo výške 10,--EUR: 12 mesiacov = 0,83 EUR/ mes., + príspevok do triedneho fondu je 10,--EUR: 12 mesiacov = 0,83 EUR/ mes. + poplatok za Knihu AJ je 16.50 EUR: 12 mesiacov = 1,37 EUR/ mes., + ubytovanie na internáte 19,19 EUR mesačne + poplatok za stravu je vo výške cca 56,--EUR mesačne + poplatok za pracovné zošity na začiatku školského roka bol 12,--EUR: 12 mesiacov = 1,- EUR/ mes. + cestovné do školy je cca 20,--EUR mesačne +náklady na bývanie (SIPO) 194,42 EUR mesačne : 5 členovia rodiny (matka , synovia a jej rodičia) = 38,89 EUR/ mes.). K tomu je ešte potrebné zarátať náklady na bežnú hygienu, stravu mimo školy, či kultúrne vyžitie.
51. Z prezentovaných nákladov na maloletého syna V. vyplynulo, že pokiaľ ide len o náklady na bývanie a o školské náklady, sa pohybujú v rozmedzí cca okolo 65,31 EUR mesačne. (príspevok rodičov do školy vo výške 15,--EUR: 12 mesiacov = 1,25 EUR/ mes. + poplatok za pracovné zošity na začiatku školského roka bol 12,--EUR: 12 mesiacov = 1,- EUR/ mes.+ výdavky na zabezpečenie školských potrieb a pomôcok na začiatku školského roka boli vo výške cca 50,--EUR : 12 mesiacov = 4,16 EUR/ mes., + cestovné do školy je cca 20,--EUR mesačne + náklady na bývanie (SIPO) 194,42 EUR mesačne : 5 členovia rodiny (matka, synovia a jej rodičia) = 38,89 EUR/ mes. ). Aj u tohto syna je ešte potrebné zarátať náklady na bežnú hygienu, stravu mimo školy, či kultúrne vyžitie.
52. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby týchto detí, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý V. je naďalej v osobnej starostlivosti matky a rovnako tak aj dospelý syn F. s ňou naďalej prebýva, teda tieto deti s ňou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa týmto deťom takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že otec už nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na syna F., ktorý študuje mimo miesta svojho bydliska, na sumu 120,-- EUR mesačne a na maloletého syna V. na sumu 100,--EUR mesačne, na ktoré súd otca zaviazal
prispievať počnúc od podania návrhu k rukám matky mal. detí, teda v konečnom dôsledku tak, ako to matka požadovala.
53. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 07.09.2017, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh a teda tak, ako to aj sama žiadala, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.
54. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil, keďže v čase, kedy návrhy podala, už relevantné zmeny pomerov na strane maloletých detí a v konečnom dôsledku aj otca nastali a preto súd jej návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 01.09.2017 do 06.09.2017 zamietol.
55. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na syna F. a na maloletého syna V. počnúc od 07.09.2017, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.09.2017 do 31.05.2018, a to u syna F. vo výške 917,54 Eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám tohto syna v mesačných splátkach po 26,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich, a u mal. syna V. vo výške 793,33 Eur, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 22,- Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
56. Tento nedoplatok u syna F. bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2017 až máj 2018 vrátane v sume 120,--Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2017 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 7.9.2017 do 30.9.2017), čo predstavovalo čiastku 96,-- EUR (t.j. 120,-- EUR / 30 dní x 24 dni). Celkové takto novourčené výživné na tohto syna za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 1.176,- EUR.
57. Nedoplatok u mal. syna V. bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2017 až máj 2018 vrátane v sume 100,--Eur mesačne a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2017 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 07.09.2017 do 30.09.2017), čo predstavovalo čiastku 80,-- EUR (t.j. 100,-- EUR / 30 dní x 24 dni). Celkové takto novourčené výživné na tohto syna za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 980,-- EUR.
58. V konaní bolo preukázané, že otec od podania návrhu uhradil k rukám matky za obdobie od 01.09.2017 do 31.05.2018 na výživu každého z týchto synov za mesiace september 2017 a október 2017 sumu 23,33 EUR za každý z týchto mesiacov (t.j. suma 328,--EUR uhradená dňa 15.11.2017 a rozpočítaná na mesiace máj až október 2017 na každého z uvedených synov, t.j. 328,--EUR : 2 synovia : 6 mesiacov), za mesiace november 2017, december 2017 a január 2018 sumu 27,50 na každého zo synov (t.j. suma 165,--EUR uhradená dňa 7.2.2018 a rozpočítaná na uvedené na každého z uvedených synov, t.j. 165,--EUR : 2 synovia : 3 mesiace) a za mesiace február 2018 a marec 2018 v sume 27,50 na každého z týchto synov (t.j. suma 110,--EUR uhradená dňa 20.3.2018 a rozpočítaná na uvedené na každého z uvedených synov, t.j. 110,--EUR : 2 synovia : 2 mesiace). Spolu tak s týchto úhrad pripadla na každého zo synov suma 192,16 EUR.
59. Súd na výživu syna F. započítal aj otcom realizované úhrady za poplatky do školy a to dňa 03.10.2017 v sume 54,70 EUR a dňa 13.11.2017 v sume 17,06 EUR, takže celková suma uhradeného výživného na tohto syna zo strany otca predstavovala čiastku 263,92 EUR.
60. Z takto otcom uhradeného výživného súd odrátal u každého zo synov ešte sumu 5,46 EUR ako pomernú čiastku pôvodne určeného výživného 27,32 EUR (suma minimálneho zákonného výživného platná v septembri 2017) zodpovedajúceho 6 dňom z mesiaca september 2017 (t.j. od 1.9.2017 do
dňa predchádzajúceho dňu, kedy matka podala návrh na súdu, a teda výpočet uvedenej sumy je : 27,32 EUR/ 30 dní x 6 dní).
61. Výsledné sumy otcom uhradeného výživného po odrátaní sumy 5,46 EUR u každého syna, následne odrátal od vyššie určených čiastok novourčeného výživného na to-ktoré z detí, a tak súd dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca za uvedené obdobie na syna F. v sume 917,54 EUR (t.j. 1.176,- EUR - /263,92 EUR -5,46 EUR / = 917,54 EUR) a na mal. syna V. v sume 985,46 EUR (t.j. 980,- EUR - /192,16 EUR -5,46 EUR / = 793,33 EUR).
62. Ako plnenie výživného za uvedené obdobie súd otcovi nezapočítal nákup mobilu v sume 330,99 EUR pre syna V., keďže išlo o príležitostné vecné plnenia v súvislosti s Vianocami a rovnako tak nezapočítal ani realizované nákupy oblečenia v Maďarsku, keďže jednak nebolo zrejmé, čo ktorý zo synov pri týchto nákupoch obdržal ma podľa názoru súdu sa jednalo o príležitostné vecné plnenia. Nezapočítal ani otcom uvádzané preplatenie vodičského kurzu pre syna daniela, keďže táto skutočnosť nebola žiadnym dokladom doložená a napokon do výživného nezapočítaval, ani otcom tvrdené poskytované vreckové synom, keďže takého istého plnenia sa synom dostáva ja od ich matky.
63. Súd povolil otcovi zaostalé výživné splácať v mesačných splátkach po 22,--EUR u syna V. a 28,-- EUR u syna F., berúc na jednej strane do úvahy celkovú sumu dlžného zaostalého výživného zo strany otca na každé z týchto detí a jeho súčasne osobné, majetkové pomery a príjmy, a na strane druhej aj skutočnosť, aby splácanie tohto dlhu otca na výživu každého z týchto detí nepredstavovalo neúmerne dlhu dobu, v prípade dodržania splátkového kalendára mohlo byť uhradené najneskôr do troch rokov od rozhodnutia v tejto veci. V prípade, ak otec tento splátkový kalendár nebude dodržiavať, vznikne mu povinnosť uvedené dlžné výživné uhradiť naraz.
64. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac máj 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
65. V prípade syna F., ktorý medzi časom sa stal dospelým, ako miesto plnenia určil priamo k jeho rukám, keďže je už dospelý.
66. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
67. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
68. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
69. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
70. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.