Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-320-2017.pdf
PDF · 101.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/320/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie sumy 192,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 192,75 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 192,75 eur od 07.11.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 14.10.2014 so žalovaným v súlade s ust. § 269 ods.2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet. Podľa zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa zmluvy je banka oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.
Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 06.11.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany klienta (žalovaného). V zmysle bodu 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečrpaniu bežného účtu. Nepovolené prečrpanie je automaticky prijaté prečrpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečrpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečrpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s citovaným ustanovením VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 192,75 eur
(nepovolené prečrpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. (úroková sadzba platná od 01.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.
3. S poukazom na ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 14.05.2018 do 21.05.2018. 4. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 14.10.2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, výpismi z účtu žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav veci.
5. Žalobca ako banka a žalovaný ako klient uzavreli dňa 14.10.2014 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa § 269 ods. 2, § 708 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods.1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
Predmetom zmluvy bola Zmluva o zriadení účtu, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s výškou denného limitu PK 1 000,- eur, Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a žiadosť o špecifikáciu služby SMS notifikácia. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca sa zaviazal žalovanému štvrťročne zasielať výpisy z účtu. Súčasťou zmluvy nebol produkt žalobcu - povolené prečrpanie na účte.
6. V zmysle Článku IV., bod 2. Zmluvy, za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.
Podľa Článku IV., bod 4. Zmluvy, majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať.
7. Zo žalobcom predložených výpisov z účtu žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania a preto žalobca dňa 06.11.2017 pristúpil k zatvoreniu účtu.
8. V zmysle bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok Prima banky, a.s., bolo povinnosťou žalovaného v prípade vzniku nepovoleného prečrpania toto bez zbytočného odkladu vyrovnať. Žalobca si nárok v konaní uplatňuje titulom nepovoleného prečerpania na účte.
9. Z predložených sadzobníkov žalobcu súd zistil, že výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu bola 28 %, poplatok za vedenie účtu bol 2,90 eur, poplatok za výzvu pri nepovolenom prečerpaní 30,- eur, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia 5,- eur.
10. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
11. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
14. V danej právnej veci žalobca a žalovaný uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o bežnom účte. Žalobca zároveň pre žalovaného v zmysle § 710 Obchodného zákonníka realizoval príkazy na platbu, hoci na účte žalovaného nemal dostatok finančných prostriedkov.
15. Uzatvorením zmluvy o bežnom účte vznikol formálne absolútny obchodný vzťahom ktorý sa spravuje ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno-záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
16. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
17. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanému ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
18. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, žalobca viedol pre žalovaného účet na jeho meno a v jeho prospech. Žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje titulom vzniku nepovoleného prečerpania na účte. V tomto smere mal súd za preukázané, že debetný zostatok vo výške 192,75 eur pozostáva z vyčíslených úrokov pri výške úrokovej sadzby 28 % ročne a poplatkov zaúčtovaných v prospech účtu žalovaného. Tieto nároky si žalobca uplatňuje v zmysle cenníka úrokových sadzieb a cenník poplatkov služieb ním poskytovaných.
19. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. Tým, že žalobca realizoval úhrady z účtu žalovaného aj v prípade nedostatku finančných prostriedkov na účte, žalovaný sa dostal do debetu a nároky z takého prečerpania je potrebné posudzovať v zmysle zákonnej úpravy úverovej zmluvy. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný ako spotrebiteľ je slabšou stranou sporu, súd je povinný z úradnej moci poskytnúť mu primeranú ochranu a to aj napriek jeho nečinnosti v konaní.
20. V prípade poskytnutia úveru má veriteľ právo požadovať od dlžníka úroky z poskytnutej sumy, avšak v spotrebiteľských veciach mu tento nárok vznikne iba v prípade, ak medzi zmluvnými stranami bola výška úrokov individuálne dojednaná a toto zmluvné dojednanie bolo súčasťou uzatvorenej zmluvy. Za splnenia týchto podmienok má veriteľ tiež nárok aj na dojednané poplatky. Zo strany žalobcu bol
síce súdu predložený sadzobník úrokových sadzieb a sadzobník poplatkov z ktorých vyplýva, že výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní bola 28 % ročne a výška poplatku za vedenie účtu bola 2,90 eur, poplatku za výzvu pri nepovolenom prečerpaní 30,- eur, príplatku za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia bola 5,- eur, ašak súd nemal za preukázané, žeby takéto nároky žalobcu boli medzi stranami sporu individuálne dojednané.
Žalobca predložil Sadzobník poplatkov účinný od 01.08.2017 a od 15.12.2017, zmluva medzi stranami bola uzavretá 14.10.2014, žalobca nepreukázal, aby vyššie uvedené poplatky boli súčasťou sadzobníka už v čase podpísania zmluvy a nepreukázal, že s obsahom sadzobníka spotrebiteľa oboznámil, napr. aspoň takým spôsobom, že by bol podpísaný spotrebiteľom.
Okrem uvedeného súd je toho názoru, že vzhľadom na výšku jednotlivých poplatkov, takéto dojednanie by bolo aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko by spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor žalovaného ako spotrebiteľa. Jednalo by sa o neprimerane vysoké sankcie zo strany žalobcu.
Súd poukazuje aj na znenie § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Odkaz žalobcu v zmluve na sadzobník, resp. obchodné podmienky, nie je možné považovať za dojednanie v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Súd je toho názoru, že všetky zmluvné dojednania nemusia byť súčasťou jednej listiny, avšak ak zmluvné dojednania v spotrebiteľských zmluvách majú byť záväzné pre zmluvné strany, musia byť výsledkom konsenzu obidvoch zmluvných strán a nepostačuje iba odkaz na listinné doklady, ktoré podľa zmluvy majú byť jej súčasťou, bez toho, aby druhá zmluvná strana - spotrebiteľ, prejavila svoju vôľu byť nimi viazaná.
21. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/245/2010).
Nie je zrejmé, na základe akého písomného zmluvného dojednania si žalobca účtuje vo výpisoch aj zmluvnú pokutu vo výške 15 eur. V zmysle ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu je možné dohodnúť jedine písomne. Žiadna písomná dohoda o zmluvnej pokute sa medzi listinami predloženými žalobcom nenachádza.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, a ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3.12 VOP Prima banky a.s. za neplatnú pre neprijateľnosť. Taktiež aj rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/170/2016-63 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/99/2017 o určení zmluvnej podmienky - nepovolené prečerpanie účtu, za neplatnú pre svoju neprijateľnosť.
Zároveň súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/137/2017 zo dňa 26.03.2018, v ktorom poukazuje na to, že žalobca je povinný neuplatňovať si plania z neprijateľných zmluvných podmienok.
Rovnako súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/76/2017 zo dňa 19.04.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi plnenia uplatňované titulom nepovoleného prečerpania.
23. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobu zamietol a teda žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Nakoľko žalovanému v súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.