Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/2541/1999

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: FENIX SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Iliašská cesta 86, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 013 714, proti povinnému: U., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pre vymoženie 514,90 eur, rozhodujúc o podnete na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a, tým nie sú dotknuté nároky súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pred zastavením exekúcie.

odôvodnenie:

1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1Rob/537/99 zo dňa 16.4.1999. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.06.1999.

2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a súčasne žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 60,58 eur. Súdny exekútor zistil, že povinný vlastní účty v bankách so zápornými hodnotami, povinný je síce vlastníkom nehnuteľností, avšak buď je na nich spoluvlastníkom v podiele 1/99 alebo je na nehnuteľnosť vedených niekoľko exekučných alebo daňových konaní, sú na nich zriadené záložné práva, čo zakladá praktickú nevymožiteľnosť pohľadávky, je vlastníkom motorového vozidla zn. FORD s dátumom evidencie v roku 1997, pričom je na ňom zriadených množstvo záložných práv, povinný nemá vedený účet v CDCP SR. Na základe uvedeného povinný v súčasnosti nedisponuje reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného v tejto exekúcii. V prospech oprávneného bola v rokoch 2001-2009 vymožená suma 1.635,58 eur a na trovy exekúcie započítaná suma 564,94 eur. Následne už nebola od povinného vymožená žiadna suma. Nesplatená zostala pohľadávka oprávneného vo výške 198,54 eur. Oprávnený vyslovil súhlas so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.

3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení od 1.4.2017, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení do 1. februára 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Súd má za to, že súdny exekútor dostatočne zisťoval majetkové pomery povinného, pričom nebol zistený hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktorého by sa v súčasnosti dala uspokojiť pohľadávka oprávneného v tomto konaní. Povinný sa v súčasnosti do 26.1.2021 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Trenčín. Keďže v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, a vzhľadom na prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konanie začalo pred 01.02.2002, v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zastaviť tak exekúciu pre nemajetnosť povinného, ale je tu daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že nebol zistený majetok povinného postihnuteľný touto exekúciou, nie je možné splniť základný účel exekučného konania, a to vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekúciu nemožno vykonať, preto ju súd vyhlásil v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a z a s t a v i l.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

8. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

9. Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

10. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený, pričom sa odvolával na ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 1.2.2002.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 1.2.2002, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

12. Citované ustanovenie však nie je možné aplikovať na posudzovanú exekučnú vec, pretože v čase začatia exekučného konania Exekučný poriadok takýto dôvod na priznanie trov súdnemu exekútorovi v neprospech oprávneného nepoznal. Na rozhodnutie o trovách exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie. Exekučný súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, súd však musí uvážiť, ktoré trovy oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Podľa názoru exekučného súdu oprávnený nemohol v čase začatia exekučného konania (v roku 1999) ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že v roku 2018 povinný nebude mať majetok postihnuteľný exekúciou. V čase začatia exekučného konania (pred 19 rokmi) nemohol mať oprávnený vedomosť o tom, že majetkové pomery povinného sa zmenia takým spôsobom, že v konečnom dôsledku bude nutné exekúciu zastaviť. Preto mu súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie neuložil.

13. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť ani povinnému, pretože ten nemá dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie. Súd preto rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V konečnom dôsledku môže

nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. Ide o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008).

14. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní začatom do 31.01.2002 neplatí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Toto ustanovenie bolo zavedené k 01.02.2002, pričom bolo prechodným ustanovením určené, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Toto ustanovenie v novšom znení sa použije aj na konania začaté pred 01.02.2002, len ak ide o vymoženie výživného, čo v danej veci nebolo splnené. Súčasne súd upriamuje pozornosť aj na to, že súdny exekútor počas vykonávania exekúcie vymohol na svoje trovy exekúcie sumu 564,94 eur.

Poučenie:

Proti výroku I., II. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.