Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. J. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX D. X., právne zast. Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 33665-2/2017-BA zo dňa 14.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 33665-2/2017-BA zo dňa 14.11.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanej právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 33665-2/2017-BA zo dňa 14.11.2017, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín č. 2903-1/2017-DK zo dňa 10.02.2017, podľa ktorého žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 31.10.2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca mal aj po 31.10.2007 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore vnútorné lekárstvo, pneumológia a sftizeológia (licencia typu A), na základe ktorej bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

2. Žalobca v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Poukázal na ust. § 5, § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 a uviedol, že k 31.10.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobca mal za to, že mu postavenie SZČO zaniklo, je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácia pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. žaloba si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a to ani pred 31.10.2007, ani potom; na predmetnú licenciu nemal žiaden príjem. žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.04.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DAMIZA, s.r.o., IČO: 36 839 850, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01.10.2007 žalobca riadne a včas odvádzal odvody

Sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Žalobca považuje dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie, bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobca: a) nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom, b) vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Poukázal na obdobné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07.07.2017 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017 s tým, že je presvedčený, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným je vo vzťahu k žalobcovi nespravodlivý a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca si vždy plnil odvodné povinnosti riadne a včas. Žalobca nevedel, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobcu s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobcu, mala preňho extrémne negatívny dopad v podobe predpísania dlžného poistného a penále. Zároveň je žalobca presvedčený, že vzhľadom k tomu, že po 31.10.2007 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ust. § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej namietal, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Žalobca namietal aj voči tomu, že ho Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a aby jej vec bola vrátená na ďalšie konanie, pričom žiadal, aby mu žalovaná zaplatila trovy právneho zastúpenia vo výške 390,50 € v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem iného uviedla, že do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené je námietka žalobcu, že si zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, a preto nemohol mať na účely sociálneho poistenia v období po 31.10.2007 status samostatne zárobkovo činnej osoby, právne irelevantná. Registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z.). Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 578/2004 Z. z.), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Ďalej poukázala na ust. § 3 ods. 4, § 12 ods. 2, § 68, § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. a § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 s tým, že žalobcovi bolo rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 03193/2007/OZ zo dňa 04.05.2007 udelené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení v odbore pneumológia a ftizeológia. Toto povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo dňom 31.10.2007 rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 05287/2007/OZ zo dňa 17.09.2007 zrušené. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. 03193/2007/OZ zo dňa

04.05.2007, bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0060/05, ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Predmetná licencia L1A bola podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora, pozastavená v období od 11.12.2014 do 08.12.2015 a následne v období od 24.04.2017 do 07.03.2018, licencia L1A bola zrušená ku dňu 08.05.2017. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. V § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Z údajov, ktorej Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2006 (v sume 827.185,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 91.200,00 Sk, a preto bol v období po 1. júli 2007 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. októbri 2007, kedy žalobcovi Žilinským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, žalobcovi dňom 31. októbra 2007 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. V zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobca považoval za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj v období po 31. októbri 2007, nepotreboval pre výkon činnosti v pracovnom pomere. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že nemal vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. licencia L1A, zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby, táto žalobcova nevedomosť nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti právnych predpisov, upravená v ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vyjadrenie žalobcu, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nevykonával zárobkovú činnosť, je podľa žalovanej právne irelevantná. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, z ktorého citovala. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba). Žalobca dňa 28.03.2008 predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku povinného poistenia 31.10.2007. Avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol pobočke Sociálnej poisťovne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Sociálna poisťovňa, pobočka

Dolný Kubín Registračný list fyzickej osoby - odhlášku prijala. V opačnom prípade, ak by žalobca uviedol, že disponuje aj ďalším oprávnením na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ho informovala, že k zániku jeho povinného poistenia nemohlo v deň 31.10.2007 dôjsť. Skutočnosť, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0060/05, zistila Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne rozhodnutím č. 2903-1/2017-DK zo dňa 10.02.2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodla o nezániku sociálneho poistenia žalobcu k 31. októbru 2007, ako o spornom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného listu fyzickej osoby. Ďalej poukázala na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a skutočnosť, že zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch. O sociálnom poistení žalobcu, ako o spornom prípade, rozhodoval správny orgán prvého stupňa dňa 10.02.2017. K právoplatnému skončeniu veci došlo až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia dňa 23.11.2017. Nariadiť alebo povoliť obnovu konania v zmysle § 221 a nasl. zákona o sociálnom poistení možno len na právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nebola a ani nemohla byť zo strany Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ust. § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Zároveň žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/20/2010 zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016, z ktorých citovala a poukázala na rozdielne rozhodovania krajských súdov v obdobných veciach.

4. Žalobca svoje právo na procesnú repliku nevyužil.

5. Právny zástupca žalobcu sa na súdne pojednávanie konané na Krajskom súde v Žiline dňa 21.05.2018 nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná, neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal o jeho odročenie. Žalovaná, ktorá vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2008 žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, sa na súdne pojednávanie nedostavila, podaním zo dňa 17.05.2018 požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasila s tým, aby súd rozhodol vo veci bez účasti jej zástupcu. S poukazom na uvedené súd podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Predmetom konania v posudzovanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov v konaní, v ktorom Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 2903-1/2017-DK zo dňa 10.02.2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. J. M. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.10.2007. Žalovaná odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín č. 2903-1/2017-DK zo dňa 10.02.2017 potvrdila.

9. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že ukončenie poistenia žalobca deklaroval na základe odhlášky Registračný list fyzickej osoby - odhlásenie povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31.10.2007 z dôvodu zrušenia rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení v odbore pneumológia a ftizeológia, vydaného Žilinským samosprávnym krajom, odborom zdravotníctva v Žiline č. 03193/2007/OZ zo dňa 04.05.2007. Uvedené povolenie bolo zrušené rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja č. 05287/2007/OZ zo dňa 17.09.2007 od 31.10.2007.

10. Žalobca má za to, že k 31.10.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôkazom toho, že žalobca má za to, že jeho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo je aj tá skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočností potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobca si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby. Predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to ani pred 31.10.2007, ani potom a na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.04.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DAMIZA, s.r.o., so sídlom Okružná 2060/9, 026 01 Dolný Kubín, ktorej bol žalobca zamestnancom. Od 01.10.2007 žalobca riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

11. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu21).

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 34)§ 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2007 povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak. 34)§ 7 ods. 1 až 3, 5 a 6 zákona č. 366/1999 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 21 ods. 4 písm. b) v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činností je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

12. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v konaní vyriešiť, bola otázka, či žalobca vykonával v čase od 31.10.2007 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Správne orgány tejto otázke nevenovali dostatočnú pozornosť a napriek odvolacím námietkam žalobcu, nezaoberali sa podstatnou

námietkou, a to že žalobca v čase od 31.10.2007, ku ktorému dňu podal odhlášku do Sociálnej poisťovne, nevykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Túto skutočnosť bolo potrebné dôkladne zisťovať ešte predtým, ako Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie u žalobcu nezaniklo k 31.10.2007, z toho dôvodu, že žalobca mal za rok 2006 príjem vyšší, ako umožňoval osobitný predpis, čo je 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10. Ak teda príjem žalobcu za rok 2006 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín, ako prvostupňového správneho orgánu, aj v súčinnosti so žalobcom, ako účastníkom konania, zistiť, z čoho vlastne príjmy za rok 2006 vo výške 827.185,00 Sk pozostávali. Pokiaľ by mala pobočka Sociálnej poisťovne bezpochyby preukázané, že tento príjem žalobca dosahoval v období, keď vykonával činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonával tieto úkony lekárskej praxe podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31.12.2010, bolo by namieste konštatovanie, že povinné poistenie u žalobcu k 31.10.2007 neskončilo.

13. Na základe vyššie uvedeného je správny súd toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní, boli vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení, správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01.07. zákon predpokladá jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia, pre zánik tohto poistenia k 30.06. predpokladá rovnako status samostatne zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Z uvedeného možno potom vyvodiť záver, že k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie je v posudzovanom prípade, pretože žalobca v čase od 31.10.2007 už nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie, pričom z dokazovania vyplýva, že takéto oprávnenie na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby žalobca už v čase od 31.10.2007 nemal.

15. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01.07. predpokladá existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) dňom zániku oprávnenia.

16. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v súvislosti s oneskoreným rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Správny súd nemá preukázané, že prvostupňový správny orgán disponoval informáciami o platnej licencii žalobcu už rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán nemal dôvod považovať vec za sporný prípad, ktorým sa stal až získaním informácie, že žalobca je držiteľom licencie L1A, z ktorého dôvodu následne prvostupňový správny orgán rozhodol o nezániku povinného poistenia SZČO ako v spornom prípade podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a nie v konaní o obnove konania, ako nesprávne uvádza žalobca.

17. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobcu o začatí predmetného nedávkového konania, čím mu neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd aj túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Posudzovaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu je i v posudzovanom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá . Tak isto zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). Žalobca mal možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci využil, žalovaná sa s jeho námietkami v rozhodnutí vysporiadala, a preto podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobcu.

18. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z..

19. Na základe vyššie uvedeného preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 33665-2/2017-BA zo dňa 14.11.2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, súd náhradu účelne vynaložených trov konania priznal v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.