Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-299-2017.pdf
PDF · 85.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/299/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v exekučnej veci oprávneného: BL Management s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č. 14, IČO: 44 905 122, zastúpeného Soukeník - Štrpka, Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na ul. Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti povinnej: U. F., O.. X.X.XXXX, V. L. Z. XX, M., zastúpená JUDr. Vladimír Stanko, advokát, Obrody 25, 040 11 Košice, o vymoženie 1.462,57 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Popradská 70, Bratislava pod EX 21789/2009, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č. k. 48Er/3253/2009-91zo dňa 12.4.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie v I. výroku.
II. O d m i e t a odvolanie povinnej proti II. výroku.
III. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol, že I. návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 22.1.2016 zamietol a II. návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zo dňa 22.1.2016 zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 26.10.2009 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása na vymoženie sumy 1.462,57 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice II. č. k. 38Rob/193/2007-41 zo dňa 21.12.2007. Dňa 21.1.2016 povinná doručila súdu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Svoje podanie odôvodnila tým, že je starobná a invalidná dôchodkyňa vo veku 73 rokov a má ťažkú chorobu - leukémiu. Uviedla, že došlo k niekoľkým pochybeniam a domnieva sa, že exekúcia je neoprávnená. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.7.2004 s Citybank Slovakia a.s. Bratislava mala úverový rámec vo výške 40.000,00 pričom osobne dostala 10.124,00 Sk a ostatok vo výške 30.000,00 Sk bol zaslaný na predchádzajúci úver v rovnakej spoločnosti. Zdôraznila, že v tomto prípade ide o kumuláciu neprijateľných zmluvných podmienok (zmluvné pokuty, vysoké úroky z omeškania). Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z jej dôchodku, pričom má jediný príjem - dôchodok, ktorý jej nestačí na prežitie. Uviedla, že Súdny dvor rozhodol vo veci č. C-76/10 o tom, že exekučný súd ma povinnosť urobiť opatrenia, aby spotrebitelia netrpeli neprimeranosťami. Navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie a následne exekúciu zastavil pre neprijateľné podmienky ako aj z dôvodu čiastočného splnenia dlhu (uhradila celkom 15.363,00 Sk). Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. c) a d), § 56 ods. 1, ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a) až písm. m), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zistil, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádzala iba skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Uviedol, že exekučné konanie je konanie vykonávacie, v ktorom už súd neskúma skutkové okolnosti relevantné pre vydanie exekučného titulu. Týmito skutočnosťami sa povinná mohla brániť podaním odvolania proti predmetnému rozsudku. Povinná nepreukázala úhradu predmetného dlhu oprávnenému. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania. Na tieto skutočnosti súd nemôže prihliadať. Pre povolenie odkladu exekúcie v tejto veci nie sú splnené zákonné podmienky. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a je z neho nepochybne zrejmé, kto a komu má plniť a preto súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a keďže nemožno očakávať, že exekúcia bude zastavená, aj návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote vo výrokoch I., II. odvolanie povinná podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom zmemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a zastaviť exekúciu a povoliť odklad exekúcie, pretože ohrozuje zdravie povinnej a predložiť vec prejudiciálne otázky súdnemu dvoru Európskej únie v znení: 1. Či prípady, o aké ide aj v predmetnej veci sa zákaz používania neprijateľnej zmluvnej podmienky vzťahuje aj na prípady, ak je plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky priznané deklaratórnym rozhodnutím súdu. Poznamenávame, že exekučným titulom súd v základnom konaní nijako nezmenil povahu plnenia, len mu dal vlastnosť na vymáhanie, teda súd „právo“ nevytvoril ale deklaroval. 2. Či bol súd prvej inštancie nezákonným súdom, ak sám eurokonformne právo nevyložil a rozhodol bez výkladu unijného práva súdnym dvorom. 3. Či požiadavka podporená princípmi Charty základných práv EÚ dbať na vysoký záujem spotrebiteľa (čl. 38, 47) a to poskytnúť ochranu pred neprijateľnou podmienkou (sankciou) v rovine pravidiel verejného poriadku je podstatným dôvodom na prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Povinná uviedla, že je 75 ročná dôchodkyňa, manžel jej zomrel, trpí na leukémiu. Starobný dôchodok jej vôbec nepostačuje na lieky, na uspokojenie pohľadávky a je vo veľmi ťažkej životnej situácii. Predmetná exekúcia sa voči nej vedie od roku 2009 a v základnom konaní bol priznaný veľmi vysoký úrok z omeškania v rozpore s kogentným pravidlom v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore s princípmi unijného práva, ktoré ukladajú súdu „ex offo“ zakročiť proti neprijateľným zmluvným podmienkam. Namietala, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu, ktorý je v kolízii s unijným právom a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že bez výnimky sa každý exekučný titul musí vykonať. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsiahlu európsku judikatúru, na smernicu Rady č. 93/13/EHS a na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka a mala za to, že sa nesmú používať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách. Vytýkala súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora a tvrdila, že súd prvej inštancie len odkázal na exekučný titul a zaťažil rozhodnutie vadou konania a privodil nespravodlivý proces. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť.
4. Oprávnený vo vyjadrení sa k odvolaniu povinnej uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. K predmetnej veci oprávnený uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podala povinná v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné v I. výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie.
6. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. K odvolaniu povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, odvolací súd udáva:
10. V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 16.9.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Povinná doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie dňa 21.1.2016 z dôvodu, že exekúcia je neoprávnená. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.7.2004 s Citybank (Slovakia) a.s. Bratislava mala úverový rámec vo výške 40.000,00, pričom osobne dostala 10.124,00 Sk a ostatok vo výške 30.000,00 Sk bol zaslaný na predchádzajúci úver v rovnakej spoločnosti. Nie je si vedomá, žeby mala mať úver od Citybank (Slovakia). Zdôraznila, že v tomto prípade ide o neprijateľné podmienky. Namietala zmluvné pokuty a vysoké úroky z omeškania. Súd prvej inštancie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie nevyhovel.
11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Povinná svojimi tvrdeniami a dôkazmi predloženými súdu nepreukázala, že v prejednávanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 Exekučného poriadku, preto je jej odvolanie nedôvodné.
14. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný opravný prostriedok (odpor) s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku. Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II., č. k. 38Rob/193/2007-41 zo dňa 21.12.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2008 a stal sa vykonateľným dňa 11.4.2008. Povinná nevyužila svoje právo podať odpor proti predmetnému platobnému rozkazu a vecne ho neodôvodnila a o tomto následku bola poučená v platobnom rozkaze.
15. O návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 22.1.2016 rozhodol Okresný súd Košice II. napadnutým uznesením č. k. 38Rob/193/2007-41 zo dňa 21.12.2007, ktorým zamietol návrh povinnej so zdôvodnením, že exekučný titul sa stal právoplatným a nie je možné konanie zastaviť.
16. K tomu odvolací súd dodáva, že v exekučnom konaní, teda v konaní o výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, v zásade nemožno preskúmavať správnosť a zákonnosť tohto rozhodnutia. Právoplatné rozhodnutie súdu môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami.
17. Na základe uvedeného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, čiže jeho odôvodnenie bolo presvedčivé a teda nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ako to v odvolaní namietala povinná a v odvolaní neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobili neprípustnosť exekúcie a jej následné zastavenie, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
18. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto I. výroku o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
19. K odvolaniu povinnej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol, odvolací súd udáva:
20. Povinná nesúhlasila ani s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie zamietol. Napadnuté rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie dňa 12.4.2017.
21. Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie povinnej proti II. výroku zisťoval, či je odvolanie proti tomuto výroku prípustné a dospel k záveru, že odvolanie povinnej je potrebné odmietnuť.
22. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
23. Analogicky z toho vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd odklad exekúcie zamietol, nie je prípustný opravný prostriedok.
24. Odvolací súd preto odmietol odvolanie povinnej proti II. výroku podľa § 386 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
25. K podnetu povinnej v odvolaní, na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:
26. Výklad tohto vnútroštátneho ustanovenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) je podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR jednotný a súdna prax je v tejto otázke ustálená a zhodná (viď aj ďalšie rozhodnutia NS SR sp.zn. 6 Cdo 143/2011, 6 MCdo 9/2012 a 2 Cdo 245/2010).
27. Za tejto situácie súd správne vychádzal z výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS obsiahnutého v judikatúre SD EÚ, opierajúc sa najmä o závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, C-40/08, podľa ktorého Smernica rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských veciach sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsadené v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
28. Za situácie existencie vnútroštátnej úpravy je nenáležité sa zaoberať, ako má súd postupovať (vykladať Smernicu 93/13/EHS), ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel nemá možnosť posúdiť platnosť zmluvy a obracať sa v tejto neexistujúcej situácii s návrhom na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ.
29. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neexistovala žiadna otázka výkladu úniového práva, o ktorej by mal rozhodnúť Súdny dvor EÚ a ktorá by nebola už Súdnym dvorom EÚ zodpovedaná, preto podnetu povinnej nevyhovel.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).