Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/34/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu W. V., C.. XX.X.XXXX, S. M. - O., W. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 41/95, IČO: 47 257 113, proti žalovanému Generali Poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, v konaní o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.230,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 1.3.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 193,50 eur a to na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., Centrum vysporiadania finančných transakcií, Oddelenie spracovania agend, Thurzova 1, 042 21 Košice, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Tunajšiemu súdu bol doručený návrh žalobcu W. V. na náhradu škody s prísl., v ktorom sa domáhal úhrady vo výške 118.920 Sk s 10% úrokom z omeškania a sumy 444 Sk s 10% úrokom z omeškania od 1.3.2007 z dôvodu poistnej udalosti spôsobenej živelnou pohromou - víchricou, kde došlo k poškodeniu strechy a narušeniu statiky na stodole, ktorá bola poistená. Žalobca uviedol, že s právnym predchodcom žalovaného Česká poisťovňa Slovensko a.s. uzatvoril dňa 30.11.2006 poistnú zmluvu, na základe ktorej poistil hospodárske budovy zapísané na LV č. 547 k.ú. L.. V noci zo dňa 12.1. na 13.1.2007 spôsobila silná víchrica škodu na hospodárskej budove a poistnú udalosť žalobca oznámil poisťovni. Dňa 22.1.2007 bola vykonaná obhliadka pracovníkom poisťovne Ing. Q. N., kde bola zapísaná škodová udalosť a bol urobený zápis o poistnej udalosti a vykonanej obhliadke. Následne však zo strany poisťovne bol žalobcovi doručený oznam o ukončení likvidácie škodovej udalosti bez náhrady poistného plnenia zo dňa 12.2.2007 a zároveň zrušenie poistnej zmluvy. Ako dôvod uviedli, že na mieste bolo zistené, že stavba nebola riadne udržiavaná. Žalobca uvádza, že ide o účelové a zavádzajúce tvrdenie zo strany poisťovne už len z tých dôvodov, že stavba bola riadne udržiavaná, keďže sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku. Ďalším listom zaslaným poisťovne sa žalobca snažil o dohodu, avšak zo strany poisťovne toto nebolo akceptované a dňa 14.3.2007 žalobcovi bolo doručené oznámenie, že z poistnej zmluvy mu bude nahradené nespotrebované poistné vo výške 444 Sk. Ku dňu podania návrhu však touto sumou nedisponoval. Žalobca predložil listinné dôkazy - poistnú zmluvu z 30.11.2006, výpis LV č. 547 k.ú. L., poistku č. 31100051-08, zápis o poistnej udalosti - obhliadka z 22.1.2007, oznámenie škody, výpoveď po poistnej udalosti z 12.2.2007, oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti bez náhrady poistného plnenia.

2. Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 mal súd preukázané, že Česká poisťovňa Slovensko a.s. bola zrušená bez likvidácie a zlúčila sa so spoločnosťou Generali Poisťovňa a.s., Bratislava, Mlynské Nivy.

3. Žalovaný Generali Slovensko poisťovňa a.s. vo svojom písomnom vyjadrení k predmetnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s nárokom žalobcu uplatneným v žalobe, tento neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za neopodstatnený a nepreukázaný. Dňa 30.11.2006 žalovaný ako poistník uzatvoril poistnú zmluvu so žalobcom o poistení rodinných domov a iných stavieb občanov č. 311000510. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie vecí označených ako hospodárska budova - šopa a hospodárska budova - stodola. Miesto poistenia bolo dojednané v L. XXX, parc.č. 652. Poistná doba bola dojednaná od 1.12.2006 do 30.11.2007. Poistná zmluva sa riadila ustanoveniami Občianskeho zákonníka, všeobecnými poistnými podmienkami živelného poistenia PPZ 93 a zmluvnými dojednaniami k poisteniu rodinných domov a iných stavieb občanov podľa PPZ 93. Poistná zmluva č. 3110005108 bola prijatá do poistenia s podmienkou vyplnenia oddielu 3, ktorý sa týkal odpovede poisteného na otázky poisťovateľa ako je riadne udržiavaná stavba. Podľa oddielu 3 bod 40 - údaje o poistených stavbách, ak niektorá z poisťovaných stavieb alebo iných vecí, či ich súčastí bola poškodená, zničená, stratená alebo nebola riadne udržiavaná, žalobca bol povinný vyznačiť, o ktorú položku a o ktorý konštrukčný prvok sa jednalo. Žalobca neoznačil žiadnu položku. Žalobca žalovanému oznámil, že v čase dňa 12.1.2007 od 22.hodiny do 13.1.2007 do 6.hodiny v dôsledku víchrice došlo k poškodeniu strechy statiky. Dňa 22.1.2007 zástupca žalovaného vykonal obhliadku a vyhotovil fotodokumentáciu. Vykonanou obhliadkou a fotodokumentáciou na mieste poistenia bolo zistené, že stavba nespĺňa nároky na prijatie do poistenia. Túto skutočnosť sa žalovaný dozvedel až po vzniku škody a preto žalovaný v zmysle § 802 ods. 2 oznámením z 12.2.2007 odmietol poskytnúť poistné plnenie. Doručením oznámenia o odmietnutí poistného plnenia poistenie zaniklo. Vzhľadom na predčasné ukončenie poistnej zmluvy žalovaný dňa 13.3.2007 zaslal žalobcovi nespotrebované poistné vo výške 444 Sk (teraz 14,74 eur). Ďalej odporca poukázal, že v zmysle ust. § 793 OZ, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia. Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzatvoril. Podľa čl. 13 Všeobecných poistných podmienok, víchricou sa rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s a viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody zistená, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Z týchto dôvodov žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a nepreukázanú a žalobcu zaviazať na úhradu trov konania.

4. Uznesením Okresného súdu v Poprade č.k. 9C/34/2008-103 zo dňa 7.9.2012 súd pripustil do konania vstup účastníka na strane žalobcu 2/ B. V. a zmenu petitu návrhu, v ktorom žalobca žiadal, aby žalovaný vyplatil žalobcovi 1/ sumu 14,73 eur s 10% úrokom z omeškania od 1.3.2007 do zaplatenia a zároveň žiadal, aby uhradil žalobkyni 2/ čiastku 3.947,42 eur s 10% úrokom z omeškania.

5. Podaním z 13.8.2013 žalobca zobral svoj návrh späť v rozsahu sumy 14,73 eur spolu s 10% úrokom z omeškania zo sumy 14,73 eur od 20.3.2007 do zaplatenia. Súd preto uznesením č.k. 9C/34/2008-153 zo dňa 25.10.2013 konanie vo vzťahu medzi žalobcom 1/ W. V. a žalovaným Generali Slovensko a.s. v celom rozsahu zastavil a nepriznal náhradu trov konania. Predmetom tohto rozhodnutia bol nárok žalobcu 1/ o zaplatenie sumy 14,73 eur s 10% úrokom z omeškania, ktorý žalobca 1/ zobral v celom rozsahu späť.

6. Počas konania vo veci došlo k úmrtiu žalobkyne 2/. Na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Kežmarok pod sp.zn. 10D/21/2015-48 zo dňa 19.6.2015 mal súd preukázané, že domový pozemok v k.ú. L. zapísaný na LV č. 547 Ckn parc.č. 652 zastavaná plocha a nádvoria o výmere 694 m2 nadobúdajú W.. B. V. X. W. V. každý v 1-ici v pomere k celku. Dodatočne bola prejednaná pohľadávka poručiteľky voči Generali Poisťovňa a to uznesením 9D/32/2017-24, Dnot 48/2017 zo dňa 7.3.2017. Túto pohľadávku nadobudol W. V. v celosti. Súd na základe tohto právoplatného uznesenia pokračoval v tomto konaní s dedičom žalobkyne neb. B. V., na ktorého prešlo v dedičskom konaní vedenom na OS Kežmarok sp.zn. 9D/32/2017 právo, o ktoré v konaní ide, a to s W. V., C.. XX.X.XXXX, S. M., O., W. XX. Súd zároveň týmto uznesením pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

3.230 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 1.3.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd zároveň zastavil konanie medzi žalobcom 2/ a žalovaným. Túto pohľadávku bolo potrebné v dedičskom konaní prejednať, keďže si poručiteľka neb. B. V.Ň. uplatnila žalobu voči žalovanému a následne bolo potrebné pokračovať v konaní s dedičom, ktorý pohľadávku nadobudne.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žiada zo strany žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.230 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 1.3.2007 do zaplatenia a tiež si uplatnila trovy konania. V tomto smere poukázala na všeobecnú cenu poškodených stavieb, ktorá v znaleckom posudku bola vyčíslená na sumu 3.230 eur. Žalobca má právo na náhradu určenú týmto znaleckým posudkom, pretože takáto škoda bola jednoznačne preukázaná ako výpoveďami svedkov, potvrdením z hydrometeorologického ústavu, tak aj ďalším vykonaným dokazovaním. Poukázala na potvrdenie Obce L., z ktorého vyplýva, že strechy na obidvoch hospodárskych budovách - stodole a šope boli rekonštruované v októbri 2006. Aj zo strany výpovede svedka p.T. vyplýva, že opravy na tejto streche vykonával v predchádzajúcom období. Na opravách sa podieľali aj ďalší svedkovia p.D. X. W. V.. Materiál na opravu tejto strechy mal na starosti W. V., ktorý uviedol, že krovy a laty boli kompletne nové, škridla bola zánovná a cena materiálu predstavovala okolo 45.000 - 50.000 Sk. Na opláštení stavby boli vymenené všetky poškodené drevené prvky a tie, ktoré ostali pôvodné, boli v dobrom a vyhovujúcom stave. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo znaleckého posudku. Čo sa týka nákupu materiálu na rekonštrukciu, tieto boli väčšinou zadovážené svojpomocne, škridla bola podľa výpovede svedka asi 8-ročná a pokiaľ ide o drevo, toto bolo zadovážené z urbáru, spracované na píle. V takýchto prípadoch je zrejmé, že ľudia si nenechávajú doklady o nákupe pripravovaného materiálu na rekonštrukciu. Zo znaleckého posudku však vyplýva, že na opravu bol použitý tento materiál a jeho cena je hodnoverne zdokladovaná v znaleckom posudku. Aj z výpovede svedka bolo preukázané, že z 11ks guľatiny bolo vymenených na stavbe 6ks, boli vymenené všetky bočné laty na opláštení budov. Na streche boli vymenené všetky krovy a škridla bola zánovná. Teda W. V. pred tým, než uzavrel s odporcom poistnú zmluvu, dal budovy riadne opraviť výmenou všetkých poškodených prvkov za nové a to vrátane strechy. Nešlo teda o schátralé stavby, ktoré by neboli zrelé na to, aby boli predmetom poistenia. Pokiaľ sa týka výpovede svedka p.N., ktorý bol za poisťovňu urobiť súpis poškodenia, túto výpoveď žalobca pokladá za nedôveryhodnú a vzhľadom na vzťah svedka a odporcu nemožno ani nič iné očakávať, pretože zo strany svedka je potrebná určitá dávka lojality vo výpovedi vo vzťahu k žalovanému. Z potvrdenia SHMÚ vyplýva, že išlo o dostatočnú silu vetra, ktorá je schopná poškodiť aj nové stavby, keďže vietor dosahoval rýchlosť 85 km/h, čo je skutočne značná sila nárazu. Keďže stavby boli tesne pred uzavretím poistnej zmluvy rekonštruované, nie je možné hovoriť o ich schátralosti ani o čom, žeby nevydržali rýchlosť vetra, ak by bol bežnej sily. Medzi dokončením opravy stavieb a poistnou udalosťou uplynuli len 3 mesiace a preto nemohli byť stavby za túto dobu poškodené už pred víchricou ako uvádzala poisťovňa. Z uvedených dôvodov právna zástupkyňa žalobcu žiadala, aby súd prihliadol na všetky vykonané dôkazy, vyjadrenia k danej veci. Zároveň právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ sa týka procesného hľadiska, ktoré bolo vytknuté krajským súdom v zrušujúcom uznesení, toto bolo odstránené tým, že pohľadávka bola prejednaná v dedičskom konaní a súd pokračuje s dedičom W. V.. Zároveň poukázala aj na uznesenie krajského súdu v tom smere, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že z formálneho hľadiska argument žalovaného tak ako bolo odvolanie podané voči rozhodnutiu okresného súdu nemôže obstáť. Ide o argument ohľadom nesplnenie podmienku vo vzťahu k predmetu poistenia pre uzavretie poistnej zmluvy a žalovaným tvrdené, že bol uvedený do omylu ohľadom stavu poistených hospodárskych budov. Touto argumentáciou z formálneho hľadiska sa nie je potrebné zaoberať, pretože krajský súd vo svojom odôvodnení riadne vyjadril právny názor. Pokiaľ sa týka ďalšej argumentácie, žeby reálne nemohol byť predmet uzavretia poistnej zmluvy, jeho súčasť alebo príslušenstvo poškodený, zničený alebo neudržiavaný v čase uzavretia poistnej zmluvy, právna zástupkyňa poukázala na výpoveď svedka p. T., ktorý objektívne uviedol, v akom stave bola predmetná nehnuteľnosť v čase uzavretia poistnej zmluvy. Bolo jednoznačne potvrdené, že strechu opravoval a uviedol, že vymenil krovy, late, na strechu bola použitá zánovná škridla a že na oprave hospodárskych budov pracoval tri mesiace počas svojho pracovného voľna. V jeho výpovedi je doslova uvedené, že na budovách vymenil všetky poškodené, staré a zhnité prvky a že po rekonštrukcii boli hospodárske budovy v dobrom stave, bežný vietor by ich nepoškodil. Sila vetra však v uvedený deň dosahovala 85 km/hod., čo je silná víchrica a až na základe čoho došlo k porušeniu predmetných stavieb. Podľa potvrdenia Obce L. strecha bola dokončená v októbri 2006, pričom možno brať do úvahy, že celá rekonštrukcia bola ukončená k tomuto dátumu a po tomto dokončení žalobca v novembri 2006 uzatvoril v mene svojej matky poistnú zmluvu. Právna zástupkyňa poukázala na výpovede oboch svedkov, t.j. p. T. X. M.. D., ktorí jednoznačne potvrdili, že po

rekonštrukcii boli obe hospodárske budovy v dobrom vyhovujúcom stave a teda nemôže byť pravdivé tvrdenie žalovaného, že nemohli byť predmetom poistenia z dôvodu ich chatrného stavu. Poukázala aj na to, že svedok p. Haluška, ktorý bol za žalovanú poisťovňu robiť súpis škody o poistnej udalosti, tento súpis urobil bez toho, aby oznámil poisťovni, že stav budov je v takom stave, že nemal byť predmetom poistenia a modifikoval svoje stanovisko podľa želania svojho zamestnávateľa a teda nemožno ho brať ako hodnoverné. Ak svedok hovoril, že budovy boli v takom zlom stave, že sa do nich obával vojsť, je to pochopiteľné, keďže budovy boli po víchrici, všetko bolo zbúrané a polámané. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že vymenené boli bočné late, tie, ktoré boli najviac prehnité a zo zostatku, ktorý tam znalkyňa videla, vedela rozoznať, ktoré sú prehnité a ktoré sú nové a ohodnotila toto cenovou reláciou za posledný kvartál r.2006. Budovy teda jednoznačne boli v takom stave, že mohli byť predmetom poistenia a nie je dôvod poistenie z tohto dôvodu odmietnuť. Z uvedených dôvodov navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu a uplatnila si náhradu trov konania.

8. Právny zástupca žalovaného poukázal na doterajšie vyjadrenia v konaní, na ktorých zotrvával a trval na svojom právnom názore, že do zhodnotenia formálnej stránky pri nahlasovaní udalosti aj čo do výšky nahlásenej škody uvedená nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu ako sa domáha žalobca. Žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Pôvodná žalobkyňa B. V. ako poistená a W. V. ako poistník uzatvorili s Českou poisťovňou - Slovensko a.s. poistnú zmluvu o poistení rodinných domov a iných stavieb občanov dňa 30.11.2006, pričom sa jednalo o poistenie hospodárskej budovy šopa a hospodárskej budovy stodola v L. XXX, budovy nachádzajúce sa na parc.č. 652 k.ú. L. a to poistkou č. 31100051-08 so začiatkom poistenia od 1.12.2006 a s koncom poistenia k 30.11.2007. V noci zo dňa 12.1. na 13.1.2007 došlo k poistnej udalosti v dôsledku silného vetra, ktorý poškodil predmetné budovy, ktoré boli touto zmluvou poistené. Dňa 22.1.2007 bola vykonaná aj obhliadka pracovníkom poisťovne Ing. Q. N.. O predmetnej poistnej udalosti a vykonanej obhliadke bol spísaný záznam a došlo k oznámeniu škody z poistenia majetku. Poisťovňa listom z 12.2.2007 oznámila ukončenie likvidácie škodovej udalosti, ktorá bola vedená pod č. 3070000112 bez náhrady poistného plnenia a zmluva bola zo strany poisťovne vypovedaná. Žalovaný vo svojich výpovediach poukazoval na skutočnosť, že nebol vyplnený tretí diel poistnej zmluvy, kde by W. V. bol pravdivo uviedol, aký bol stav poisťovaných budov a v prípade uvedených okolností by nebolo došlo k uvedeniu poistnej zmluvy. Z obhliadky miesta škodovej udalosti bolo zistené, že stav poistených nehnuteľností bol nevyhovujúci už pred vznikom poistnej zmluvy, došlo k zániku poistnej zmluvy, preto nebolo potrebné likvidovať poistnú udalosť, t.j. určovať výšku nároku na poistné plnenie.

11. Z výpovede svedka B. T. vyplýva, že vykonával práce na hospodárskych budovách v L. niekedy v r.1994-1996. Bol oslovený W. V. s tým, že má urobiť strechu na dvoch budovách a zároveň mal vymeniť prehnilé dosky, ktoré tvorili opláštenie hospodárskych budov. Na oboch hospodárskych budovách sa demontovala strecha, následne sa robila strecha nanovo, robili sa krovy, dávali sa nové laty a na to išla ako krytina škridla. Materiál mal k dispozícii W. V., krokvy aj laty boli nové, škridla bola zánovná. Na týchto hospodárskych budovách pracoval cca 3 mesiace vrámci svojho pracovného voľna. Je vyučený klampiar a za tieto práce mu p.V. zaplatil cca 35.000 Sk. Ďalej uviedol, že pracuje v súkromnej SBS 10 rokov a tieto práce robil už keď bol zamestnaný v SBS, teda práce vykonával asi po roku 2003, pretože v predchádzajúcom zamestnaní chodil do práce každý deň a nestíhal by vykonať opravu strechy v L., avšak vrámci SBS pracuje na zmeny. Ďalej uviedol, že na budovách sa vymenili strechy, vymenilo sa 6 spodných driev - guľatiny a skoro všetky bočné laty na celej ploche.

12. Z výpovede svedka Y.. Q. N. vyplýva, že tento je zamestnaný u žalovaného v pozícii technik

- likvidátor - senior a jeho náplňou práce je vykonať ohliadku poškodených vecí, vyhotoviť zápis o obhliadke, vyhotoviť fotodokumentáciu poškodenej veci. V čase obhliadky poškodených hospodárskych budov vyhotovil fotodokumentáciu, zmeral poškodené budovy - šopu a stodolu, urobil zápis o obhliadke, napísal rozmery šopy a senníka a zároveň uviedol aj rozsah poškodenia. Pokiaľ sa týka šopy, uviedol, že strecha je pokrytá betónovou škridlou, krov z drevených hranolov, vzdialenosť hranolov od seba okolo 2 m a rozmery hranolov 10 x 10 cm. Ohľadom senníka uviedol, že je tam poškodený plech cca 15 m2. Do zápisu neuviedol, že na šope je poškodená betónová škridla, ale keď popísal poškodenie vrámci rozsahu, táto musela byť poškodená. Zápis o obhliadke oskenoval a poslal na centrálu do Bratislavy,

kde to spracováva odbor likvidácie majetkových poistných udalostí. Uviedol, že nie je kompetentný odhadovať výšku škody. Odbor likvidácie majetkových udalostí v prípade škody žiada aj informácie od SHMÚ. Zároveň uviedol, že z fotodokumentácie je zrejmé, že bola len otázka času, kedy by tieto budovy spadli aj samé, pretože už boli staré a schátralé, bez znakov údržby týchto budov.

13. Z výpovede svedka W. D. mal súd preukázané, že v r.2004 alebo 2005 sa ako rodina dohodli, že by bolo vhodné zrekonštruovať hospodárske budovy pri dome v L.. Navyše v tom čase aj obecný úrad žiadal obyvateľov obce, aby tieto budovy alebo šopy dali do poriadku kvôli tomu, aby to ostalo ako dedičstvo pre ďalšie generácie, pretože tieto stavby v obci majú určitú hodnotu. Na základe toho sa rodina dohodla, kto si ktorú hospodársku budovu zoberie na starosť. V r.2006 sa o švagrom W.Á. V. dohodli, že začnú opravovať predmetnú nehnuteľnosť. Za týmto účelom v r.2006 pravidelne s manželkou chodievali do obce L. jednak navštíviť svokrovcov a jednak pomôcť pri rekonštrukcii budovy. Jednalo sa o hospodársku budovu, ktorá bola postavená vľavo pri vchode do dvora. Najskôr zhodili strešnú časť, na základe toho sa zistilo, ktoré obvodové brvná boli poškodené a ktoré treba vymeniť. Na výmene toho sa zúčastňoval odborník p. T., ktorého zároveň aj neskôr oslovil, aby mu pomohol pri rekonštrukcii jeho rodinného domu v Liptovskom Hrádku. Pri samotnej výmene brvien svedok nebol prítomný. Neskôr sa podieľal na prácach pri rekonštrukcii strechy, konkrétne dávali do poriadku krov na strechu, bol pri latovaní. Tiež bol pri tom, keď sa dávali na strechu škridly. Túto rekonštrukciu ukončili niekedy koncom leta, začiatkom jesene, rok si nepamätá. Vo dvore bola ešte jedna stodola postavená za stodolou, ktorá je predmetom konania. Táto sa rekonštruovala až po rekonštrukcii tejto prvej budovy. Čo sa týka rekonštrukcie nehnuteľnosti, o ktorú sa v konaní jedná, bolo potrebné vymeniť obvodové brvná a tieto sa určite vymenili, dvíhali sa na kladoch. Aj keď svedok fyzicky pri tejto výmene nebol, keď prišiel pomáhať, jednoznačne videl, ktoré brvná sú nové a ktoré ostali. Budova po rekonštrukcii vyzerala veľmi pekne. V prípade, žeby sa dokončil aj vnútrajšok a zaviedla by sa tam voda a elektrina, mohol to byť veľmi pekný víkendový domček.

14. Z potvrdenia Obce L. zo dňa 13.2.2008 vyplýva, že obecný úrad v zastúpení starostky potvrdil, že nehnuteľnosť hospodárska budova - šopa, ktorá stojí na parc.č. 652 k.ú. L., je vlastníctvom B. V., L. XXX a je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR ako kultúrna pamiatka pod č. 10349/1. V októbri 2006 bola vykonaná oprava strechy na tejto nehnuteľnosti.

15. Zo správy SHMÚ o sile vetra zo dňa 13.3.2014 vyplýva, že v noci z 12.1.2007 na 13.1.2007 počasie na Slovensku bolo pod vplyvom výrazného studeného frontu, ktorý bol sprevádzaný hlavne v horských oblastiach silným vetrom. Na základe toho SHMÚ v týchto dňoch v lokalite obce L. zaznamenal vietor s maximálnymi nárazmi 85 km/h.

16. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že primeraná cena stavebných prác vykonaných navrhovateľkou na hospodárskych budovách šopa a stodola ako aj cena použitého materiálu podľa súpisu, ktorý je uvedený v oznámení škody, v cenovej relácii roku 2007 (aj so zreteľom na všeobecnú cenu týchto materiálov) vzhľadom na stav budov a druh poškodenia, je 3.666,64 eur bez DPH a 4.363,30 eur s DPH. Všeobecná cena poškodených stavieb šopy a stodoly nachádzajúcich sa na pozemku parc.č. 652 k.ú. L. ku dňu 12.1.2007 podľa zákonných a odborných noriem, ktoré možno predpokladať, hoci reálne už stavby nejestvujú, je 3.230 eur s DPH. K ďalším otázkam , ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania, uviedla, že vek poškodených budov ku dňu 12.1.2007 bol 84 rokov. Toto vyplynulo z potvrdenia Obce L. s tým, že hospodárske budovy boli postavené v r.1923 a potvrdzuje to aj evidencia kultúrnych pamiatok. Znalkyňa uviedla, že z fotografií, ktoré boli priložené v spise, nie je možné určiť, či boli poškodené budovy náležite udržiavané a teda nie je možné odpovedať na túto otázku. Taktiež z fotografií priložených v spise nie je možné určiť, či boli poškodené budovy v období cca 3 mesiace pred poškodením rekonštruované, keďže tieto stavby už reálne neexistujú. Na otázku k akému poškodeniu budov resp. ich častí došlo, znalkyňa uviedla, že v zápise poistnej udalosti z obhliadky Ing. N. je jednoznačne uvedené, že poškodené boli strechy a je tam aj uvedený zoznam poškodených vecí. Z fotografií priložených v spise nie je možné určiť, či boli budovy resp. ich časti poškodené už pred víchricou a taktiež nie je možné určiť, či bola jedinou príčinou poškodenia budov víchrica zo dňa 12.1.2007. Taktiež sa nedá presne určiť mieru, v akej sa na poškodení budov, páde striech podieľal zlý technický stav budov, keďže tieto stavby už reálne neexistujú. Znalkyňa uviedla, že výška škody na poškodených budovách, ku ktorej došlo v priamej súvislosti s víchricou dňa 12.1.2007, je 4.272,65 eur s DPH.

17. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že čo sa týka znaleckého posudku, ceny materiálov boli brané do úvahy z r.2006. Znalecký posudok bol vypracovaný až 7 rokov po udalosti. Znalkyňa brala do úvahy

len rekonštrukčné práce na streche a vymenené bočné laty na celej ploche. Cenové relácie sa brali do úvahy za tretí kvartál r.2006, t.j. od 27.10.2006 do 26.1.2007 a toto zodpovedá aj tomu, kedy došlo ku škodovej udalosti.

18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že už len vek poškodených budov nasvedčuje tomu, že tieto sú náchylné na akékoľvek väčšie poškodenie a i pri najmenšom pôsobení vonkajších vplyvov to môže mať vplyv na stabilitu budov. Ďalej poukázal na to, že aj z výpovede svedkov je zrejmé, že už pri oprave boli ponechané v pôvodnom stave menej zhnité časti. Z výpovede svedka vyplýva, že predmetné práce vykonával niekedy v r.1994-1996, poprípade v r.2003. Týmto spôsobom žalobca nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi skutočnosť, že stavebné materiály nakúpil a ani to, že svedok T. tieto stavebné práce vykonal. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno. Závery znalkyne ohľadom ceny stavebných prác a ceny poškodených stavieb možno brať do úvahy iba hypoteticky.

19. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 788 ods. 2 Obč. zák. poistná zmluva obsahuje najmä výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť, či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, poistnú dobu, údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu.

Podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa § 791 ods. 1 Obč. zák. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 792 ods. 1, 2 Obč. zák. na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa § 793 ods. 1 Obč. zák. kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

Podľa § 793 ods. 2 Obč. zák. túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

Podľa § 794 ods. 1 Obč. zák. poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

Podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. pri vedomom porušení povinnosti uvedených v ust. § 793 cit. zák. môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa § 802 ods. 2 Obč. zák. ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

20. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa poistnou zmluvou o poistení rodinných domov a iných stavieb mal súd preukázané, že medzi poistenou B. V. a právnym predchodcom žalovaného Českou

poisťovňou Slovenskou bola uzatvorená poistná zmluva o poistení rodinných domov a iných stavieb dňa 30.11.2006, pričom bola vystavená zo strany poisťovne poistka č. 31100051-08 so začiatkom poistenia 1.12.2006 a koniec poistenia bol dojednaný k 30.11.2007. Poistníkom bol W. V., syn poistenej. Pri uzavretí poistnej zmluvy je zrejmé, že poisťovňa akceptovala návrh na prijatie a riadne uzavrela poistku č. 31100051-08 a uzavretím tejto zmluvy aj riadne akceptovala všetko, čo bolo v zmluve uvedené. Súd má za to, že sa jednalo o riadne uzavretú poistnú zmluvu, na základe ktorej je poisťovňa povinná riadne plniť poistné v prípade poistnej udalosti. Poistník si svoju povinnosť splnil, plnil zároveň aj poistné plnenie. Toto bolo riadne zaplatené. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nebol riadne vyplnený oddiel 3, čo s poukazom na ust. § 793 a § 802 môže mať za následok plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť, pričom odmietnutím plnenia poistenie zanikne, súd k tomuto uvádza, že výslovne v § 802 sa uvádza, že toto porušenie zo strany poistníka by muselo byť vedomé. Poistník W. V., ktorý túto zmluvu uzatváral, však do oddielu 3 neuviedol nepravdivé a neúplné údaje, keď sám mal za to, že pred uzavretím poistnej zmluvy bola na hospodárskych budovách vykonaná rekonštrukcia strechy a opláštenia, hospodárske budovy neboli v schátranom stave, čo vyplýva aj z výpovede svedka p.T.. Navyše zo strane poisťovne pokiaľ by v tomto smere mala akékoľvek pochybnosti, najmä keď sa jednalo o budovy staršie, nič nebránilo tomu, aby pred uzavretím zmluvy sa poisťovňa sama presvedčila o stave objektu aj obhliadkou na mieste samom. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že zo strany poistenej a poistníka, ktorý zmluvu uzatváral, nedošlo k vedomému porušeniu jeho povinností o uvedení úplných údajov v oddiele 3 predmetnej zmluvy. Taktiež z rozhodnutia KS Prešov 5Co 98/2016 vyplýva, že z formulácie písomnej otázky v zmluve, na ktorú žalovaný poukazuje, nie je možné urobiť záver, že osoba, ktorá chce zmluvu uzavrieť, musí vyplniť každú uvedenú položku v tom zmysle, žeby mala byť podaná aj negatívna informácia napr. slovom „nie“. Z položenej otázky vyplýva, že v prípade, ak by mala byť odpoveď negatívna, vyplnenie príslušnej položky sa nevyžaduje. Bolo však potrebné zistiť, či v čase uzavretia poistnej zmluvy predmet poistenia, jeho súčasť alebo príslušenstvo, bolo poškodené, zničené alebo nebolo riadne udržiavané. V tomto súd odkazuje na výpovede svedkov T. X. D., ktorí jednoznačne preukázali, že k oprave predmetnej nehnuteľnosti došlo pred uzatvorením poistnej zmluvy, táto oprava bola riadne vykonaná, boli vymenené krovy, late, na streche bola použitá zánovná škridla a po rekonštrukcii boli hospodárske budovy v dobrom vyhovujúcom stave. Súd sa stotožnil s výpoveďou právnej zástupkyne žalobcu v tom smere, že výpoveď svedka p.N., ktorý bol za žalovanú poisťovňu robiť súpis škody o poistnej udalosti, tento súpis sa robil už v čase, kedy budova bola poškodená po víchrici, všetko bolo zbúrané a polámané a teda aj svoje stanovisko mohol modifikovať podľa želania svojho zamestnávateľa a nemožno ho brať ako úplne hodnoverné. Súd vychádzal aj zo znaleckého posudku, kde znalkyňa uviedla, že na budove boli vymenené bočné late a ohodnotila tieto cenovou reláciou za posledný kvartál roku 2006.

21. Z tohto teda vyplýva, že boli splnené všetky podmienky na plnenie poistnej udalosti zo strany žalovaného, k čomu však nedošlo. Taktiež z potvrdenia SHMÚ vyplýva, že v noci zo dňa 12.1. na 13.1.2007 nárazy vetra dosahovali v obci Osturňa rýchlosť 85 km/h, čo v prepočte je víchrica o sile 23,61 m/s. V tomto smere teda zodpovedá aj táto skutočnosť všeobecným poistným podmienkam živelného poistenia tak ako boli dojednané v predmetnej zmluve. Návrh žalobcu súd pokladá za dôvodný, preukázal aj tú skutočnosť, že rekonštrukcia hospodárskych budov, konkrétne strechy a výmena opláštenia, bola pred uzavretím poistnej zmluvy urobená a nejednalo sa o schátralé budovy a preto sú splnené všetky podmienky pre priznanie poistného plnenia.

22. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

23. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná cena poškodených stavieb šopy a stodoly nachádzajúcich sa na pozemku parc.č. XXX I..Ú.. L. ku dňu 12.1.2007 podľa zákonných a odborných noriem, ktoré možno predpokladať, hoci reálne už stavby nejestvujú, je 3.230 eur s DPH. Znalkyňa brala do úvahy ceny za tretí kvartál r.2006, t.j. od 27.10.2006 do 26.1.2007, čo zodpovedá aj času, kedy došlo ku škodovej udalosti.

24. Podľa § 517 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa prechodných ustanovení uvedených v § 10a Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.1.2009, ak došlo k omeškaniu pred 1.1.2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.12.2008. V nadväznosti na to podľa § 3 cit. nar. vlády, v znení platnom do 31.12.2008, je výška úrokov

z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu začatia omeškania výška úroku z omeškania činila 9,5% ročne.

25. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.