Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-4T/28/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom v trestnej veci proti obžalovanému X. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Skalici dňa XX. W. XXXX, takto

rozhodol:

Obžalovaný

X. B., nar. XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom Q. W. č. XXX/XX, t.č. bytom Č. G., T. č. X, ČR, vo väzbe od 08.10.2014 do 25.06.2015, toho času na slobode

sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezistenej doby najmenej od mesiaca marec 2013 až dňa 08.10.2014 (do jeho zadržania) prevažne pod vplyvom alkoholu v rodinnom dome, ktorý sa nachádza v meste Q. na ulici W. XXX/XX psychicky a fyzicky týral S. N., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ju opakovane bezdôvodne fyzicky napádal, vulgárne nadával, zabijem ťa Ty kurvo", „máš tam kokota, ty kurvo, flandro, vyrazím dvere a potom uvidíš co s tebú dorobím", nadával jej, že je : „kurva, že ju zabije, že ju znásilní a zbije, uvidí, čo s ňou dorobí", ktorá z obavy, že svoje hrozby uskutoční, sa zamykala vo svojej izbe, do ktorej sa snažil násilím vniknúť, pričom aj poškodil dvere, opakovanej jej odopieral používanie svetla a tepla v rodinnom dome tým, že jej vypínal prívod elektrického prúdu a prívod plynu, pričom dňa 01.01.2014 v nočných hodinách bola S. N. zo strachu pred ním nútená utiecť von oknom, nakoľko sa jej vyhrážal smrťou, taktiež dňa 24.09.2014 opätovne vypol prívod elektriny a prúdu na rodinnom dome a keď ho chcela S. N. zapnúť, tak na dvore domu ju fyzicky napadol prakerom, ktorým ju udieral po celom tele, najväčšie zranenie jej spôsobil na pravom boku v driekovej časti, kde jej svojím konaním spôsobil hematóm v oblasti pravého boku, čo vyplýva z lekárskej správy z LSPP Skalica zo dňa 28.09.2014 od MUDr. V. M., pričom toto konanie spôsobuje S. N. trpenie a zapríčinilo aj posttraumatickú stresovú poruchu, nakoľko trpí zmiešanou úzkostnou a depresívnou poruchou podľa znalcov z oboru psychológia a psychiatria, t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

rozhodol:

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., W. XXX/XX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Skalici podal na Okresný súd Skalica dňa 03.03.2015 obžalobu č. PV XXX/XX/XXXX-XX na obžalovaného X. B. (ďalej len „obžalovaný“), pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. B., výsluchom svedkyne poškodenej S. N. a výsluchom svedkov E. B.Á., I. Z., N. N., S. Š., F. Š., O. U., V. G., W. L., X. B. ml., O. N., Y. B., S. J., prečítaním svedeckých výpovedí V. B., J. Y., prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom RNDr. X. N.R., PhD., prečítaním znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcami MUDr. Ľ. R. a MUDr. R. F., PhD., výsluchom znalcov RNDr. X. N., PhD., a MUDr. R. F., prehratím obrazovo - zvukového záznamu z konfrontácie medzi obžalovaným a svedkyňou poškodenou ako aj prečítaním listinných dôkazov v spise, odpisom z registra trestov, správami o povesti obžalovaného a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný X. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný iba čiastočne zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že s poškodenou sa zoznámil na svadbe jeho sestry. Najskôr začali bývať v Senici, neskôr sa dohodli, že on kúpi rodinný dom v Q., kde budú spoločne bývať. Na dom si on zobral úver. V tomto dome bývajú už 12 rokov. Ich spolužitie bolo spočiatku dobré, len neskôr začali mať nejaké problémy. Poškodená chcela, aby jej prepísal celý dom a on si tam mal nechať len doživotné právo užívania. Uvedené chcela preto, lebo mala nejaké problémy s jeho deťmi. Kvôli tomu poškodenej daroval polovicu rodinného domu. Od toho okamihu začali problémy, robila mu zle a uviedla mu, že ho dostane do kriminálu alebo na psychiatriu. To on musel z domu stále utekať, robila mi naschvál, búchala mu na dvere izby a všeličo iné. Spávali každý v inej izbe, pričom on sa nezamykal a poškodená mu vbehla do izby a ako ležal na posteli do neho kopala. Keď utiekla z izby vyskočila oknom von a kričala, že ju chce zbiť. Taktiež keď mala raz popité doma na dvore ho zhodila na zem, kopala do neho, a keď sa bránil tak mu vykrútila prst. Jedenkrát keď ho naháňala po dvore, chcela ho kopnúť do rozkroku a utekala s kameňom za ním a chcela ho s ním zabiť, pričom bol pri tom jeho kamarát O. N., ktorý to videl a on jej v tom zabránil, chytil jej nohu. Ona ho za to vyhnala z domu, a nadávala na jeho ženu. On poškodenú nenapadol, držal ju za rameno a hovoril jej, aby ho nechala na pokoji, ona mu vtedy škaredo nadávala, ona sebou šklbla a udrela si o jeho ruku nos. A tak si ho zlomila, ona si to spravila sama. Potom ju viezol na pohotovosť. Rebrá poškodenej nezlomil, mala narazený chrbát. Stalo sa to tak, že bola opitá, išla po schodoch a spadla. Nevyhrážal sa poškodenej zabitím, chcel len, aby odišla. K poškodeniu dverí došlo tak, že poškodená sa pohádala s dcérou, ktorá sa tam zamkla a poškodená jej hovorila, aby otvorila a ona jej na to povedala, že neotvorí, dohadovali sa medzi dverami, poškodená sa vynervovala buchla päsťou do dverí a tie sa prevalili. Potom jej odomkla a išla do izby a následne sa medzi sebou hádali. Potom jej tam raz on búchal, lebo mu nadávala on jej hovoril, nech mu dá svätý pokoj, chcel sa s ňou rozprávať. Ona sa však bála, preto neotvorila. Dal jej však peniaze na nové dvere.

Nepokúsil sa v minulosti spáchať samovraždu. To poškodená sa podliala benzínom, že sa podpáli, keď on od nej odíde. Uviedol, že zabitím sa poškodenej nevyhrážal, len chcel od nej odísť a ona sa chcela vešať a poliať benzínom. Je pravdou, že poškodenej vulgárne nadával, ale aj ona jemu. S prakerom poškodenú nezbil, len ho chytil do ruky a radšej išiel dozadu, neudrel ju. Dal jej jednu facku dávno, inak ju fyzicky nenapadol. K poškodeným dverám následne uviedol, že dvere boli poškodené na izbe poškodenej preto, lebo išiel večer spať a poškodená prišla v noci za ním vyskočila na posteľ a začala ho kopať. Vtedy obrala hrušky na dvore. On prišiel domov. Poškodená bola zamknutá v izbe a búchal jej a kričal, že aby tie hrušky vrátila. Ona neodpovedala a tak zabúchal silnejšie a tak sa tie dvere prevalili. Na hlavnom pojednávaní naviac dodal, že na družku nikdy fyzicky nezaútočil, okrem toho, že ju jeden krát udrel prakerom, čo videl aj sused. Nos si zlomila vtedy, keď ho bila, udrela sa o jeho ruku, ako sa bránil a druhé zranenie mala pracovný úraz. Uviedol, že je pravdou, že vypínal elektrinu a plyn poškodenej, lebo ho hnevalo, že mu na tieto náklady nechcela prispievať, nakoľko zmluvy boli vedené na neho. Naopak jeho poškodená napadla fyzicky a to tak, že mu nos rozbila kladivom, čo on tajil a ani neohlásil. Ich vzťahy zostali veľmi zlé posledného pol roka, keď chcel dať zrušenie darovacej zmluvy na polovicu domu, ktorý kúpil on keď začali spolu žiť, ktorú polovicu jej daroval. Poškodená však chcela stále celý dom, lebo povedala, že ona sa s pankhartami deliť nebude. Keď zistila, že zmluva sa dá zrušiť, chcela, aby jej vyplatil peniaze za tú polovicu, ktorú jej daroval. Problémy s alkoholom boli také, že ho nútila, aby bol doma sám, vedela, že mu to robí zle, nemohli k nemu chodiť jeho kamaráti, aby mal nejakú spoločnosť, išiel na pivo. Keď sa vrátil a poškodená zacítila pivo, volala hneď políciu. Oni ich len napomenuli, lebo niekedy, keď ona útočila, volal políciu on, niekedy neurobili ani zápis. Nie je pravda, že by rozkopol dvere, boli to len „hobrové“ dvere (tenké), boli poškodené len vo vrchnej časti, poškodená ho najprv provokovala a potom sa zamkla. Chcel ísť za ňou, tak búchal a dvere sa poškodili. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by poškodenej hrozil smrťou. To by nedokázal urobiť. Snažil sa brániť tak, že keď mu nadávala, išiel na dvor, aby to počuli aj susedia. Nesúhlasil v celom rozsahu ani so znaleckým posudkom, ktorý je na neho, so znaleckým na poškodenú, len čiastočne, lebo psychológ nezohľadnil to, že mala psychickú poruchu už s prvým manželom. Toho sústavne vyhadzovala z domu a hádali sa. Poškodenej išlo vyložene len o peniaze, aby ich dostala, preto chcela, aby sa zosobášili. Keď to nešlo, povedala, že ho dostane na psychiatriu alebo za mreže. Poškodená od neho žiadala 25.000,- eur a auto k tomu, keď však zistila, že darovacia zmluva sa dá zrušiť. To bolo asi tak v marci 2014, keď podal žiadosť o zrušenie darovacej zmluvy. Družka ho tlačila do svadby, chcela ju 28.5.2013, kedy mal mať 50 rokov, chcela spojiť tieto dve oslavy dokopy. Nútila ho chodiť na španielsku ambasádu, keďže on je stále ženatý v Španielsku, že ako sa dá dosiahnuť rozvod. Vzťahy medzi ním a poškodenou sa zhoršili v máji 2013, kedy prebehla len oslava jeho narodenín, ale sobáš nie, keďže v Španielsku rozvod nevybavil. Vyvrcholilo to v auguste, kedy bol v Trnave v psychiatrickej liečebni, kvôli alkoholu a potom mesiac u syna v Českom Tešíne, kde mal aj prácu. Do Vianoc bolo dobre, na Silvestra mala ísť obsluhovať na zábavu, ona však nechcela, aby išiel s ňou, preto zostal doma, prišli jeho dvaja kamaráti a keď jej dcéra zistila, že sú tam, povedala to poškodenej a ona ich vyhodila.

Svedkyňa poškodená - S. N. v prípravnom konaní uviedla, že sporom o vlastníctvo domu utrpel ich vzťah. Postupom času sa to zhoršovalo a problémy vo vzťahu vyvrcholili asi od 01.01.2014. Bitku dostavala aj pred tým, prakticky počas trvania ich vzťahu, teda trinásť rokov. Počas tých trinástich rokov spolužitia tiež mala asi dva, alebo tri krát zlomený nos. Vždy sa to stalo doma, po hádke, ktorá skončila tým, že ju obžalovaný udrel päsťou do tváre. O pôvode zranení doktorovi uviedla, že sa sama udrela o dvere a druhý raz asi uviedla, že ju obžalovaný nechtiac udrel, keď sa hral s dcérou. Problémy začali už počas minulého roka a nakoľko už to nevedela vydržať, tak sa s obžalovaným chcela riadne majetkovo vysporiadať. Na toto on zareagoval tak, že sa chcel pokúsiť o samovraždu. Vtedy, čo viem ja, tak si zobral so sebou lano Vtedy, si zobral so sebou lano a odišiel dozadu do šopy. V šope mal sedieť a telefonovať deťom do Českej republiky, že sa chce obesiť. Obžalovaný bol asi dva týždne hospitalizovaný na psychiatrii v Trnave. Po hospitalizácii mal ísť na liečenie, čo však odmietol. Keď sa 01.01.2014 vrátila domov našla obžalovaného ležať na dlážke, spal a bol opitý. Vošla do svojej izby a riadne som sa zamkla. V izbe zostala sama, lebo jej dcéra vtedy odišla niekam von. Následne obžalovaný nejakým spôsobom asi pomocou noža otvoril dvere na jej izbe, do dverí pred ich otvorením kopal. Ona si otvorila už vopred okno, ako variantu na únik, toto som mala zaužívané. Keď videla obžalovaného s nožom v ruke, tak sa veľmi zľakla, začal po nej kričať „zabijem Ťa ty kurvo“. Mala z neho veľký strach, tak vyskočila z izby cez okno na ulicu a utekala až k baru Hokejka, kde sa skryla do auta nejakým chlapcom. Zavolala policajtov a vyčkala do príchodu polície. Následne ju policajti vypočuli k tomuto incidentu a po nejakom čase boli predvolaní na Obvodný úrad. Po tomto incidente sa asi na dva mesiace aj s dcérou odsťahovala k matke. Nakoľko finančne nezvládala každý deň dochádzať do zamestnania, tak

sa koncom februára 2014 vrátila do Gbelov, ale už bez dcéry. Stále sa vo svojej izbe zamykala, nechodila som ani záchod, aby som nemusela vychádzať z izby. Mala z obžalovaného strach, bála sa, že jej fyzicky ublíži, lebo vždy keď boli v dome, tak jej nadával a vyhrážal sa „zabijem Ťa, tu nemáš čo robiť“. Najhoršie bolo, keď v chladných mesiacoch nemohla v izbe ani kúriť, lebo sa jej vyhrážal, že ak bude počuť, že kúri v plynových kachliach, tak z vonku domu upchá dymový vývod. Chodil von, skúšať ten vývod a keď bol zohriatý, tak hneď kričal, že ho upchá, aby sa udusila. Z obavy o život často radšej spávala v zime, v mraze, kúrila si, až keď on spal. Obžalovaný jej vypína elektrický prúd aj plyn, toto sa stále opakuje, nedovolí jej normálne žiť v domácnosti. Dňa 24.09.2014 vo večerných hodinách jej opäť vypol plyn, elektrinu. Ona si ju išla zapojiť a vtedy ju na dvore domu napadol „prakerom“ na koberce a udieral ju po celom tele, najväčšie zranenie jej spôsobil na pravom boku v driekovej časti, kde jej ostali modriny. Vtedy bol tiež veľmi opitý. Za posledný mesiac už bolo správanie obžalovaného neznesiteľné, vypínal jej elektriku, keď prišla večer z práce nemohla si nič uvariť, zažať svetlo. Uviedla, že obžalovanému platí 110 eur za bývanie, v čom je splátka aj za kotol. Napriek tomu žije ako praveký človek, nesmie nič používať. Za elektriku a plyn obžalovanému neplatila, ale splácala kotol. Na hlavnom pojednávaní naviac dodala, že vzťah celých 13 rokov bol komplikovaný, lebo do neho zasahovali aj jeho deti. V auguste 2013 sa definitívne rozhodla, že z toho vzťahu odíde, ale museli sa majetkovo vysporiadať. V auguste 2013 to vyvrcholilo, vtedy ju napadol aj tým prakerom. Potom bol v liečebni, dokonca roka bol pokoj, lebo medzi tým bol v Českom Tešíne u syna. Ona potom bývala v jednej izbe, chcela sa majetkovo vyporiať dom, keďže do domu dávala aj svoje peniaze. Je pravdou, že často volávali na zákrok políciu, vyvrcholilo to 01.01.2014, keby ju chcel obžalovaný zabiť nožom. Nemala iné východisko, lebo polícia nezasiahla, aj keď ich žiadala, hovorili, že nemá žiadneho svedka. Uviedla, že dcérina kamarátka s nimi bývala v jednej izbe, lebo jej chcela pomôcť, jej rodičia boli v cudzine. Obžalovaný nebol vždy zlý, tak súhlasila, aby s nimi v tej jednej izbe bola. Je pravda, že obžalovaný mal dvakrát od polície vykázanie z bytu. Prvýkrát jej ho bolo ľúto, išla pre neho. Druhýkrát sa stalo to, čo je v zázname.

Svedkyňa - E. B. (kamarátka poškodenej) v prípravnom konaní uviedla, že sa s poškodenou spoznali v zamestnaní. O partnerskom spolužití jej poškodená spočiatku nič nehovorila. Začala jej rozprávať o problémoch s obžalovaným až začiatkom tohto roka. Hovorila jej, že sa doma stále hádajú, že ju bije. Raz jej povedala, že ju obžalovaný zhodil u nich doma na zem, kde ju mal kopať do rebier. Vtedy keď ju mal kopať do rebier, tak jej poškodená ukazovala modriny, ktoré mala na boku pod prsiami. Tie modriny videla na vlastné oči. Toto zranenie jej poškodená ukázala, keď bolo spôsobené, buď koncom roka 2013 alebo začiatkom roka 2014. Niekedy koncom minulého roka asi tak v októbri alebo novembri poškodenú stretla spoločne s obžalovaným na chirurgii v FNsP Skalici. Poškodená mala vtedy na tvári monokel a mala zlomený nos. Ona sa jej pýtala, čo sa stalo a ona jej povedala, že sa udrela, že spadla. Týždeň na to jej však povedala, že ju obžalovaný zbil, ale v nemocnici sa jej to bála pred obžalovaným povedať. Poškodená sa jej začala viacej sťažovať začiatkom roka 2014. Ona bola svedkom incidentu niekedy v septembri 2014. Poškodená býva v dome, ktorý je asi nejaké dva až tri domy od baru, kde pracuje. Išla z práce domov, mohlo byť asi 23.45 h. Išla so svojim kolegom a kamarátkou. Poškodená sedela na okne domu, už tam však boli policajti. Všimla si, že mala rozbité okno a tak tam zastavila. poškodená zoskočila z okna, prišla ku nej, plakala, objala ju a povedala jej, že sa strašne bojí a že kedy to konečne všetko skončí. Policajti zobrali obžalovaného. Ona jej sľúbila, že k nej príde cez víkend a budú spolu, aby nebola sama. Ona teda cez ten víkend v septembri išla k poškodenej prespať. Obžalovaný sa nemal približovať k domu. Ony sa rozprávali u poškodenej v kuchyni a zrazu sa vyplo svetlo. Zľakli sa a išli skontrolovať, či je všetko zamknuté. Poškodená išla v obývačke cez okno skontrolovať, či tam je obžalovaný. Cez okno v obývačke je vidno elektrickú skriňu. Poškodená videla, že obžalovaný stál pred tou skrinkou a ako otvorila okno, tak jej obžalovaný začal nadávať. Ona osobne počula, bola s ňou v okne obývačky. Obžalovaný poškodenej nadával: že „je to obyčajná kurva, že je piča nosatá, že ju zabije, že do zajtrajšieho dňa nebude v tom baraku, že o to sa on postará“. Potom sa otočil sa ňu a povedal jej, že ani ona tam do zajtra nebude. Poškodená sa potom ako sa jej takto vyhrážal, roztriasla. Nič mu nepovedala, nenadávala mu, len mu povedala, aby sa na seba pozrel. Následne zavolala suseda F. Š. a poprosila ho o zapojenie elektrického prúdu. F. teda prišiel a elektrinu im zapojil. Obžalovaný stál na ulici a fajčil a F. povedal, aby prestal, aby to nezapájal, že to je jeho elektrina, že on ju platí a aby sa do toho nestaral. Počas tohto incidentu boli s poškodenou v obývačke a všetko počuli. Nakoniec F. povedali, aby išiel domov, že to nemá význam, aby to nechal tak. Anton teda odišiel domov a obžalovaný im opäť vypol elektrinu. Obžalovaný bol stále pri dome a vykrikoval na poškodenú, že do rána v rodinnom dome nebude. Keď poškodená na obžalovaného zavolala políciu ušiel. Od začiatku roku 2014 jej poškodená takmer každý mesiac hovorila o problémoch s obžalovaným. Hovorila, že sa

jej stále obžalovaný vyhrážal, že ju zabije, že ten barak nikdy nebude jej, že sa o to postará. Všetky problémy s obžalovaným chcela poškodená vždy vyriešiť sama, nechcela do toho políciu. Nikdy však nebola svedkom toho, ako obžalovaný fyzicky poškodenej ubližuje. Vždy ju zbil iba, keď boli sami doma, aby to bolo bez svedkov. Videla na poškodenej modriny, monokel, zlomený alebo narazený nos. Na hlavnom pojednávaní naviac dodala, že vtedy keď sedela poškodená na okne, videla aj rozrazené dvere, o ktorých poškodená povedala, že to rozrazil obžalovaný, do tej izby, kde sa ona zamykala. Polícia dvere aj pozerala, povedali, že je vidieť, že boli rozrazené z vonku. Hádku medzi nimi počula ďalší deň, vtedy keď u nej prespala. Dvere boli len poškodené, vyrazené neboli. Ako sa to stalo nevidela.

Svedkyňa - I. Z. (kamarátka dcéry poškodenej) v prípravnom konaní uviedla, že počas minulého roka 2014 bývala v rodinnom dome u poškodenej, lebo jej mama s priateľom odišla pracovať do Bratislavy a ona nechcela ísť bývať na internát v Skalici, chcela zostať v Gbeloch. Nechcela odísť najmä kvôli kamarátkam. Rozprávala sa o tom s N. aj s poškodenou. Jej matka vedela, ako spoločne nažívajú poškodená a obžalovaný. Vedela o tom, že tam sú hádky medzi nimi. Mamka s tým nebola veľmi stotožnená, že má ísť do takej atmosféry. Hovorila mame, že obžalovaný útočí na poškodenú. Uviedla, že bola svedkom incidentu, kedy boli ona, N. a poškodená u nich doma v izbe. Mali pootvorené okno, pričom sme počuli ako k domu prišiel poškodený, s nejakým pánom. Poškodená zamkla izbu, lebo videla, že obžalovaný s tým mužom idú do domu. Obžalovaný následne začal búchať na dvere od izby a kričal „ty kurvo vyjebaná, ja Ťa zabijem, mám tu posily“. Začali sa veľmi báť, lebo obžalovaný veľmi kričal. Pripadalo jej to aj také posmešné z jeho strany. Ony teda ku dverám prisunuli posteľ, aby sa nedostal do vnútra. Potom poškodená zavolala policajtov a čakali na ich príchod. Keď poškodená zavolala policajtov, tak bol chvíľku ticho no on opäť začal búchať na dvere a ona vtedy vyskočila cez okno na ulicu a išla oproti k susede, kde zaklopala, ale suseda jej povedala, že s tým nechce mať nič spoločné. Ďalej uviedla, že potom čo sa vrátila s N. z vonku k ním do vnútra videla ako sa poškodená trasie. Pýtala sa jej čo sa stalo a poškodená im ukázala ruku, na ktorej mala reznú ranu. Povedala im, že sa obžalovaný po nej zahnal nožom a že keby neuhla, tak by jej asi podrezal žily. Z počutia od obžalovanej vie, že poškodenú mal obžalovaný naháňať po ulici, avšak ona to osobne nevidela. Raz bola svedkom, keď obžalovaný poškodenej povedal, že v dome nebude furt vyvárať a išiel a vypol elektriku v dome. Na hlavnom pojednávaní naviac dodala, že zažila viac incidentov s obžalovaným, ale najvážnejší bol ten, keď búchal na zamknuté dvere, hrozil poškodenej, že ju zabije, lebo si myslel, že tam má milenca. To trvalo asi 2 hod., keď poškodená zavolala políciu on bol ako vymenený, ale keď polícia odišla zase to pokračovalo. Okrem toho stále padali vulgarizmy. Poškodená sa snažila ho strániť. Za jej prítomnosti nepočula, že by poškodená obžalovanému nadávala, lebo mala strach. Niektoré incidenty boli len kratšie, než ten čo popísala. Jedenkrát keď nešli s N. do školy, tak boli zamknuté v izbe, lebo aj ony sa ho báli. On klopal na dvere, že aby otvorili, lebo nejakého malého chlapca z rodiny tam mali, že sa chce s nimi hrať. Podľa jej názor tam chlapec nebol, bol to bol výmysel. Jej obžalovaný nikdy nenadával, nadával vždy len svojej družke a dcére N.. Väčšinou to bolo, keď mal vypité, zo žiarlivosti, ale niekedy aj keď bol triezvy. Poškodená a jej dcéra ju nikdy nežiadali, aby išla vypovedať ako svedkyňa, sama povedala, že to povie, ak to bude treba, tak ako to bolo. V dome u nich bývala od apríla 2014 do prázdnin, t.j. asi 3-4 mesiace. Za túto dobu tých incidentov bolo asi 10-13. Bolo to aj pre ňu stresové, ale zvládala sa aj pripraviť do školy. Na druhej strane, nechcela, aby tam poškodená alebo N. boli s obžalovaným samé, lebo vtedy, keď tam bola povedali, že sa budú cítiť bezpečnejšie. Stalo sa viackrát, že obžalovaný búchal na dvere, ktoré zamykali, volala sa aj viackrát polícia a to aj za to, že obžalovaný vypínal elektriku a plyn.

Svedkyňa - N. N. (dcéra poškodenej) v prípravnom konaní uviedla, že zo začiatku bolo spolužitie medzi poškodenou a obžalovaným v pohode, fungovali ako normálny pár. Sem sa hádali, tak ako v každej rodine. Obžalovaný popíjal ešte predtým ako sa presťahovali do Gbelov. Aj v Gbeloch popíjal alkohol, ale voči poškodenej sa správal normálne. Postupom začal obžalovaný viac popíjať alkohol. Vždy keď bol opitý, tak začal poškodenej vulgárne nadávať „ty pičo“. Poškodená jemu nenadávala. Vždy sa snažila ho ukľudniť, aby nebol agresívny. Časom hádky medzi nimi prerástli do fyzických kontaktov. V januári 2014 prišla domov a poškodenú videla ležať na dvore. Pýtala sa jej, čo sa stalo. Poškodená jej povedala, že ju obžalovaný zhodil na vodovodnú trubku. Na druhý deň išla k doktorovi, ktorý jej povedal, že má zlomené rebrá. Ona osobne videla, že obžalovaný, keď prišiel domov napitý, začal poškodenej nadávať a začal do nej sácať. Nikdy nevidela, ako by poškodená dala obžalovanému facku, alebo naopak. Nevedela uviesť kedy sa to presne stalo, ale bola doma vo svojej izbe a počula, že obžalovaný poškodenej povedal, že ju zabije. Osobne som u tejto udalosti nebola. Následne vybehla za poškodenou a pýtala sa jej, čo sa deje. Poškodená jej nato povedala, že obžalovaný jej povedal, že ju zabije a že mal v rukách

kutáč od krbu. Dňa 01.01.2014 išla von so svojim priateľom. Poškodenej povedala, aby sa zamkla v izbe a keby niečo nech jej zavolá. Asi za 15 minút jej už volala, že obžalovaný trieska na dvere od izby a že ju chce napadnúť nožom. Povedala jej, že utiekla cez okno z izby von, že nasadla nejakým ľuďom do auta, aby ju nenašiel. Obžalovaného potom našli policajti a išiel s nimi na výsluch. Hneď na druhý deň sa s poškodenou odsťahovali ku starej mame do Prieval. Odtiaľ chodila do školy a poškodená do roboty. Asi po mesiaci sa poškodená vrátila do Gbelov, lebo to bolo finančne náročné. Musela byť stále zamknutá v tej izbe, lebo sa bála. V izbe musela aj močiť, ani sa nemohla osprchovať. Toto vie z rozprávania poškodenej. Neskôr sa aj ona vrátila aj do Gbelov. Boli spolu s poškodenou v tej jednej izbe. Ďalej uviedla, že obžalovaný dával poškodenej peniaze na hypotéku a poškodená platila elektriku a plyn. Potraviny si platili samostatne. Na hlavnom pojednávaní naviac dodala, že atmosféra v domácnosti jej robila zle, lebo má cukrovku a koncom júna 2014 začala bývať u priateľa. Postupne ako bolo viac alkoholu bolo aj viac hádok, a teda situácia sa zhoršila v januári 2014. Jej kamarátka Nikol bola svedkom jedenkrát toho, že sa obžalovaný domáhal vstupu do izby, doviedol si aj kamaráta a chcel poškodenú napadnúť s nožom. Priamy fyzický útok kamarátka nevidela, mohla vidieť len to, že poškodená mala porezanú ruku, keď išla pripraviť jedlo a obžalovaný ju porezal na ruku. Raz dokonca obžalovaného našla priotráveného v šope, kde mal alkohol schovaný. Väčšinou však pil v obchode, ktorý je blízko domu a ešte si doniesol pivo. Aj jej kamarátka I. bola prítomná viackrát toho, že museli volať políciu. Predtým než bol obžalovaný na psychiatrii v Trnave, mával aj vidiny, videl svojho mŕtveho otca, mimozemšťanov, na dvore že je nejaké koloseum, mal aj výpadky pamäti, lebo mu predstavila jej priateľa, vzápätí naňho zabudol, že kto to je, keď priateľ prišiel opätovne, myslel si že je kamarát poškodenej, vyhodil mu topánky a nemal ísť ako do práce. Bolo to už hrozné, muselo sa to nejako skončiť. Keď bol obžalovaný hospitalizovaný na psychiatrii v Trnave, lekárka povedala poškodenej, že obžalovaný je rozdvojená osobnosť a pod vplyvom alkoholu sa to zhoršuje, že by nemal vôbec piť a brať lieky.

Svedkyňa - S. Š. (suseda poškodenej a obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že je susedou obžalovaného a poškodenej. Poznali sa len z videnia. Najskôr bolo ich spolužitie normálne, zhoršilo sa to asi od roku 2012. Jedenkrát fajčila na terase a iba začula, krik. Ona to však nevidela, ale jej partner F. to videl ako obžalovaný udrel poškodenú prakerom. Druhýkrát počula, ako poškodená na ňu zakričala, bola v obývačke, vybehla na terasu a videla ako obžalovaný niečo drží v ruke. Následne odišiel za bránu a už nemal v ruke nič. Poškodená jej následne povedala, že obžalovaný jej chcel niečo urobiť s kliešťami. Každý deň boli medzi nimi hádky, vzájomne si nadávali. Hádky väčšinou začínali, keď si obžalovaný vypil, inak nevedela uviesť, čo bolo príčinou hádok. Obžalovaný s poškodenou používali na seba expresívne výrazy, bolo počuť obidvoch. Tieto extrémne nadávky padali hlavne, keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Poškodená sa jej sťažovala, o obžalovanom uvádzala, že sedí v parku s bezdomovcami. Niekedy jej spomenula, že ju udrel, napr. na chrbte. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. por. odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedkyne, pričom svedkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach z prípravného konania, v ktorých uviedla, že videla len jedno jej zranenie a to modrinu na jej boku. Nepočula, že by sa jej vyhrážal zabitím. Rovnako potvrdila, že písala poškodenej cez sociálnu sieť Facebook, že či si nejde zapáliť. Ona odpísala, že sa bojí obžalovaného, aby jej niečo nespravil, než vyjde na dvor. Na to jej napísala, nech sa nebojí, že na ňu dá pozor. V tom ako stála na terase ona v kľude prechádzala cez kuchyňu a v tom sa po nej z jeho izby do kuchyne rozbehol obžalovaný, ona pred ním utiekla von, to všetko z terasy videla. Nakoľko z terasy je vidieť k nim do kuchyne. Kričal po nej „pičo vyjebaná“ na to rýchlo zakričala: „X. prestaň“ a on zašiel do vnútra. Pretože tam bola, tak išiel do vnútra, on nechce aby boli svedkovia jeho konania. Potom si spolu zapálili a rozprávali sa. Dodala, že policajti boli u nich skoro každý deň. Týchto volala prevažne poškodená. Vnímala to tak, že poškodená sa obžalovaného bála, bola v zúfalej situácii, pretože kvôli obžalovanému nemohla spať, bola v strese a užívala nejaké lieky na ukľudnenie. Z vyjadrení poškodenej dospela k záveru, že to prostredie, v ktorom žili, bolo pre poškodenú nebezpečné.

Svedok - F. Š. (sused poškodenej a obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného a poškodenú spoznal, keď sa nasťahovali vedľa do domu. Zo začiatku bolo ich spolužitie dobré, neskôr sa zhoršilo. Mali spolu hádky, ich spolužitie sa stalo neskôr neznesiteľným. Jedenkrát videl, ako obžalovaný napadol poškodenú prakerom. K tomuto útoku uviedol, že obžalovaný udrel poškodenú silnejším spôsobom, na to zakričal na obžalovaného, aby prestal. On následne prestal, nič mu nehovoril, poškodená bola v hysterickom stave. Hovorila mu „pozrite sa, ako ma napadol“. Verbálne útoky z oboch strán boli viac menej na každodennom poriadku. Kto bol iniciátorom týchto útokov uviesť

nevedel, pretože on počul už iba vulgárne nadávky. Policajti boli často privolaní k domu poškodenej a obžalovaného. Videl ich tam asi 6-7x. Poškodená sa sťažovala, že obžalovaný pije a robí jej zle. Doplnil, že obžalovaný jej vypínal elektrinu. On sám jej dvakrát elektrinu zapínal. Na návrh prokurátora súd postupom podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. por. odstraňoval podstatné rozpory vo výpovedi svedka, pričom svedok zotrval na svojich vyjadreniach z prípravného konania, v ktorých uviedol, že ku konfliktom dochádza vtedy keď sa stretnú v dome, resp. keď sú doma obidvaja, a najhoršie je to vtedy keď je obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Oni fungujú tak, že každý má svoju izbu, poškodená sa však zo strachu pred nim vo svojej izbe zamyká. Obžalovaný sa nezamyká. Majú spoločnú kúpeľňu, WC, kuchyňu, kde si však poškodená varí alebo do týchto miestností chodí keď nie je obžalovaný doma. To, že poškodená sa zamyká vo svojej izbe vie z jej rozprávania. Odkedy v dome obžalovaný nebýva je tam kľud.

Svedkyňa - O. U. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa k poškodenej správal slušne, žiadny konflikt nevnímala. Skutočnosť, že obžalovaný poškodenú bije alebo ju mal napadnúť, sa dozvedela z telefonického rozhovoru, ktorým sa jej poškodená sťažovala. Ona jej povedala, nech príde pre ňu do Prieval. Poškodená prišla, sadli spolu do auta a šli do Gbelov. Ona s dcérou zostala vonku, poškodená išla prvá do domu. Obžalovaný sa ku nej správal slušne. Nevnímala žiadne neslušné chovanie. Potom vstúpili dovnútra, tam sa rozprávali, boli tam aj fľašky od alkoholu pričom, obžalovaný poškodenej povedal, nech si ich uprace, že to na Silvestra pila ona. O útokoch na poškodenú vie iba z rozprávania poškodenej. Pred ňou sa obžalovaný aj poškodená správali k sebe slušne. Dodala, že na Vianoce 2013 obžalovaný kúpil dcére poškodenej N. aj mobilný telefón, čo jej potvrdila aj poškodená ako aj N.. Čo sa týka charakterových vlastností obžalovaného, ona ho pozná ako nekonfliktného. Nikomu by fyzicky neublížil, nebol ani agresívny. V jej prítomnosti nikdy k žiadnym útokom zo strany obžalovaného na poškodenú nedošlo.

Svedkyňa - V. G. (kamarátka poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodenou má bližší vzťah, pozná sa s ňou, nakoľko s ňou pracovala. Rovnako sa pozná aj s obžalovaným. Spočiatku ich vnímala ako nekonfliktných, chodila k nim na návštevu. Keď bola na návšteve, bola svedkom iba bežných hádok. Jedenkrát, keď mal obžalovaný vypité, s poškodenou ho viedli z hospodárskej budovy do postele. Opitého okrem tohto prípadu ho nevidela. Čo sa týka incidentov z rozprávania poškodenej vie, že obžalovaný ju mal sotiť na nejaký vodovodný kohútik, pričom si mala zlomiť rebrá. Poškodenú viezla do nemocnice, na druhý deň do Skalice a späť. Raz došla ku nej poškodená navečer z dôvodu, že mali s obžalovaným hádku. Do času, pokiaľ bol vzťah medzi nimi normálny, nespozorovala nejaké zmeny v správaní poškodenej. Neskôr zaregistrovala modriny na poškodenej. Viackrát jej uviedla, že sa bojí ísť domov, nakoľko sa bojí, že nájde obžalovaného opitého a že jej bude robiť zle.

Svedkyňa - W. L. (suseda poškodenej a obžalovaného - naproti) na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená sa jej sťažovala takisto sa jej sťažoval aj obžalovaný ohľadom spoločného žitia. Uviedla, že medzi nimi bolo „talianske manželstvo“. Inak sa nestýkali. Nevie povedať, čo sa dialo u nich doma. Vie o jednom incidente, ako obžalovaný prišiel za ňou, aby zavolala policajtov. Obžalovaný bol fyzicky napadnutý, mal rozbitý nos, poškodená ho mala napadnúť kladivom. Ona však policajtov nevolala, nakoľko poškodená sa jej vyhrážala, že sa rána nedožije. Odvtedy sa s poškodenou, ani s obžalovaným nestýkali. Fyzické útoky zo strany obžalovaného alebo poškodenej priamo nevidela, vždy som počula iba hádky a nadávky. Bolo to najmä vo večerných hodinách. Či obžalovaný nadmerne pil, nevedela uviesť. Vie o tom, že si vypil štamperlík aj u nej.

Svedok - Dušan Pavlovič ml. (syn obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že žije v Českom Tešíne od svojho narodenia. Keď mal 5-6 rokov obžalovaný od nich odišiel. V rokoch 2010-2014 nežil v spoločnej domácnosti s obžalovaným. Jazdili k nemu na návštevy, bežnú rodinnú situáciu nepozná, chodili k nim asi dva až trikrát za rok. Asi v roku 2013, 2014 sa u nich situácia veľmi zhoršila. Po určitej dobe od poškodenej bol nátlak na nich ako súrodencov, tak aj na obžalovaného v časti majetku. Poškodená chcela, aby obžalovaný časť domu prepísal na ňu. Preto ani nesúhlasili s manželstvom obžalovaného a poškodenej. Oni v tom videli, že poškodená chcela získať majetok. Vzťahy medzi jeho súrodencami a poškodenou boli spočiatku také, že ich tolerovala poškodená, avšak neskôr prišli do konfliktu s poškodenou, keď ich vyhnala z domu s tým, že polovica domu patrí jej a ona má právo, kto tam bude. Vnímali, že je u nich v domácnosti napätá atmosféra, boli medzi sebou pohádaní, a to bolo na základe toho, že mali prísť - on a jeho súrodenci. Dozvedel sa to jednak od obžalovaného a povedala im to aj poškodená. Dôvodom malo byť to, že obžalovanému vyhovárali svadbu s poškodenou.

Poškodená sa mu nikdy nesťažovala, že by ju obžalovaný napadol. Nevidel nikdy na nej zranenia, ani modriny. Na obžalovanom si všimol, že bol na tom psychicky veľmi zle. Jeho psychika sa toľko zhoršila, že jedného dňa im volal, že už to nedokáže vydržať, tieto problémy a situácie, chce si zobrať život, obesiť sa. Vie, že keď obžalovaný riešil tieto spory, tak pil. Nezdôveril sa mu, že by mal nejaké preludy alebo videnia. Uviedol mu, že pije preto, lebo je toho na neho moc, že keď si vypije, tak ide spať. Videl ho jeden alebo dvakrát v podnapitom stave, keď prišiel za ním. Silne opitý nebol. Bol svedkom ich hádky. Tieto hádky boli najmä kvôli jemu, sestre a bratovi ohľadne podielu na dome. On poškodenú uisťoval, že si nárok na tento dom nerobí a kľudne sa svojho podielu vzdá v prospech poškodenej. Dodal, že v roku 2014 mu poškodená navrhla, aby ju vyplatil z domu a ona sa odsťahuje. Boli však veľmi často s obžalovaným v telefonickom kontakte. Najskôr to boli bežné telefonáty, ale v posledných rokoch v nich riešili tieto udalosti ohľadne domu a vysťahovania sa buď obžalovaného alebo poškodenej. Keď spolu volali, obžalovaný musel volať zo šopy, pretože keď ho videla poškodená, tá hneď nadávala, „zas voláš s tými parchantami“. Riešili sme rôzne vykonštruované situácie, napr. niečo spadlo a poškodená išla volať policajtov, že obžalovaný niečo rozbíja. Toto vie z dôvodu, že s obžalovaným volávali, niekedy bol zapnutý telefón aj dve hodiny a on počúval, čo sa tam deje. Tak im chcel otec ukázať situáciu u neho doma. Tieto nahrávky má uložené v starom mobile, pre prípad potreby ich vie poskytnúť. Volal aj s poškodenou viackrát, predmetom ich rozhovorov bol najmä spor o ten dom. Niekedy mu poškodená volala, že ju obžalovaný napadol, ale tým, že oni počuli, že ju nenapadol, ale niečo tam spadlo. Medzi poškodenou a jeho sestrou došlo k fyzickému útoku, keď jeho sestru napadla poškodená na dvore tak, že ju ťahala za vlasy. Avšak pri tomto napadnutí nebol prítomný. Z akého dôvodu došlo ku konfliktu medzi poškodenou a jeho sestrou, nevedel uviesť. Ďalej uviedol, že s peniazmi hospodárila poškodená, všetky peniaze, ktoré obžalovaný priniesol domov, odovzdal poškodenej. Keď bol obžalovaný vo väzbe, bol zablokovať účet, na ktorý mu chodila renta. K tomuto účtu mala dispozičné právo aj poškodená, pričom po zablokovaní účtu mu volala a vulgárne mu nadávala. Na tento účet chodili peňažné prostriedky iba pre obžalovaného. Keď bol obžalovaný vo väzbe, buď v ten deň alebo v deň nasledujúci, bol urobený výber z tohto účtu, pričom na účte nič nezostalo a preto účet zablokoval. Výšku finančných prostriedkov vybratú uviesť nevedel. Rádovo išlo o stovky eur.

Svedok - O. N. (kamarát obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa poznajú asi 10 rokov. Obžalovaný prišiel do Gbelov, kúpil tam dom, pričom tento mu pomáhal prerábať. Chodili spolu aj na pivo. Občas chodil obžalovaný do krčmy aj spolu s poškodenou. O osobných, rodinných záležitostiach sa spolu nebavili. Zo začiatku bolo spolužitie medzi obžalovaným a poškodenou v poriadku, mali sa radi, neskôr došlo ku konfliktu. Nebol nikdy svedkom, že by obžalovaný poškodenú udrel, alebo inak fyzicky napadol. Každý deň však k obžalovanému nechodil. Sedeli spolu s obžalovaným na káve, poškodená vyšla, začala mu nadávať, nevedel však kvôli čomu sa hádali. Poškodená neplatila obžalovanému za elektrinu, za plyn, tak obžalovaný jej vypol elektrinu alebo plyn. Ako často to robil uviesť nevedel. Obžalovaný poškodenej nenadával. Za čo poškodená nadávala na obžalovaného uviesť nevedel. Od chalanov vonku počul, že poškodená nadávala na obžalovaného z dôvodu, že jej vypol elektrinu a plyn. Dodal, že poškodená mu raz na Silvestra nadávala, že prišiel k obžalovanému, že tam nemá čo robiť. Nadávala im, že piť tam nebudú. Jedenkrát bránil obžalovaného na dvore, keď mal podrôtovanú sánku, poškodená ho chcela napadnúť, avšak poškodená mu vulgárne nadávala, aj na jeho rodinu. Bol svedkom, že poškodená viackrát nadávala obžalovanému, avšak z akého dôvodu, nevedel.

Svedkyňa - Y. B. (dcéra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že keď mala 12 alebo 13 rokov, poškodená a obžalovaný začali spolu bývať. Najskorej bývali v podnájme v Senici a neskôr sa presťahovali na dom do Gbelov. Spočiatku bolo ich spolužitie v poriadku, avšak neskôr sa toto spolužitie narušilo. Ona som bola v kontakte s obžalovaným, navštevovala ho, avšak dovtedy pokiaľ nedošlo ku konfliktu medzi ňou a poškodenou. Bolo to asi v zime 2010 alebo 2011. Poškodená ju vyťahala za vlasy z dôvodu, že sa neprihovorila u obžalovaného, aby na ňu napísal časť domu, kde bývali. Po tomto incidente chodili na návštevy veľmi málo. S obžalovaným bola iba v telefonickom kontakte a to asi 2-3 x týždenne. Z obsahu telefonátov zistila, že obžalovaný je utrápený. Obžalovaný jej uviedol, že ho poškodená chce vyhnať z domu. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov, má vedomosť, že obžalovaný tieto požíval, ale podľa jej názoru nie v nadmernom množstve. Keď prišli na návštevu, dali si štamprlík slivovice alebo víno. Keď sme boli na návšteve, pila aj poškodená. Pri údajných fyzických útokoch medzi obžalovaným a poškodenou nebola, vie uviesť iba toľko, že bola svedkom incidentu, keď sa obžalovaný a poškodená pohádali a poškodená na to začala rozbíjať taniere. Má vedomosť o tom, že obžalovaný si chcel siahnuť na život, chcel sa obesiť z dôvodu, že už bol psychicky na dne. Vie to z toho,

že jej volal, pričom ona mu povedala, aby prišiel za ňou do Prahy, avšak on toto odmietol, pretože sa bál, že keď odíde, príde o dom. Keď obžalovaný s ňou volal, väčšinou bol sám, skrýval sa do šopy, pretože poškodená by na neho útočila. Aj poškodená jej často volávala, ako jej súrodencom, že obžalovaný sa zbláznil, že ona chce pre neho len to najlepšie a stále ich presviedčala, že jej nejde o dom. Čo sa týka povahy obžalovaného, uviedla, že on je kľudnej povahy, avšak bližšie ho popísať nevie, nakoľko s ním nebývala v spoločnej domácnosti. V súčasnej dobe sa navštevujú asi tak raz za polroka. V tomto období je obžalovaný nevyrovnaný, a stále ho všetko trápi, čo sa týka domu, ako aj tohto samotného konania. Dodala, že poškodená sa jej nikdy do telefónu nesťažovala, že by jej obžalovaný ubližoval.

Svedok - S. J. (kamarát obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že najskorej bol vzťah obžalovaného s poškodenou dobrý, harmonický, neskôr sa to zhoršilo, asi 5-6 rokov späť. S obžalovaným chodili do obchodu, kde sa stretávali, hneď vedľa bola aj krčma, kde občas išli na pivo. Spočiatku mu obžalovaný nechcel nič povedať, ale videl na ňom veľakrát aj modriny. Asi sa mu hanbil povedať, čo sa mu stalo, avšak neskôr mu povedal, že ho poškodená udierala.

Chodieval aj k nim domov, na Silvestra 2013 bol u nich. Neskôr asi okolo 22. až 23.00 hod. sa vrátila domov dcéra poškodenej a neskôr začali zo strany poškodenej na neho slovné vulgárne útoky. Poškodená možno mala ten dôvod, že obžalovaného kazí, avšak dodal, že on nie je alkoholik a obžalovaný je predsa dospelý. K obžalovanému a poškodenej chodil sporadicky, iba keď ho obžalovaný pozval, avšak po tomto incidente tam už nemal chuť chodiť.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to prečítaním svedeckých výpovedí svedkov V. B. a J. Y. z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného, obhajcu i prokurátora.

Svedok - V. B. (syn obžalovaného) v prípravnom konaní uviedol, obžalovaný a poškodená bývali v Senici v podnájme, kde za ním chodievali. Neskôr obžalovaný kúpil dom v Gbeloch, kde ho postupne prerábali, občas pomáhali aj oni. Počas návštev v Gbeloch, sa obžalovaný a poškodená správali k sebe normálne, nevnímal žiadne hádky. Vlastníkom domu bol náš obžalovaný. O tom, že obžalovaný daroval polovicu domu poškodenej sa dozvedeli na Vianoce 2010. Raz došli na návštevu za obžalovaným, začala hádka, poškodená ich označila, že jej to tam chcú prebrať, že na to budú mať nejaký nárok. Povedali jej, že sme prišli za nimi a nie kvôli majetku. Ona im však neverila a tak z domu odišli. Potom nejakú dobu za obžalovaným nejazdili, ale všetci s ním telefonovali. Občas im zavolala poškodená, že má s obžalovaným nejaký problém, že pije. Keď telefonoval obžalovanému, tak on si na nič nesťažoval. Bral to tak, že to k životu patrí, aj také malé nezhody. Potom prišli na Slovensko za obžalovaným a zistili, že problémy, ktoré poškodená spomínala nie sú až také, ako im hovorila. Raz keď boli v Gbeloch, tak poškodená začala rozbíjať fľašky s alkoholom. On jej zobral jeden demižón, pri tom sa hádali. Prišlo mu to ako keby ona chcela tú situáciu vyhrotiť. Obžalovaný jej, ale nijako fyzicky neublížil. Zbytočne veľmi kričala. Nespomína si, že by niekedy videl, že by obžalovaný poškodenej ublížil. Obžalovaný sa mu nikdy telefonicky nesťažoval. Keď, tak sa sťažovala poškodená, keď volala bratovi. Chcela na nich urobiť dojem, že obžalovaný je špatný. Keď tam raz prišli na návštevu, tak im obžalovaný hovoril, že sa snaží nepiť. Poškodená využívala toho, že si spolu naliali alkohol a ona potom tú situáciu vyhrotila, vždy mala nejakú zámienku. U takýchto situácií párkrát bol svedkom. Nadávala mu za maličkosti ako sú napríklad, že nerozložil posteľ na spanie a na druhý deň mu zas vynadala, že tú posteľ neuložil. Na jeseň 2013 obžalovaný volal jeho bratovi Dušanovi, že sa chce obesiť. Toto on počul, brat sa ho snažil udržať pri telefóne. Potom sa ho snažil udržať pri telefóne aj on a brat išiel volať poškodenej. Brat hovoril poškodenej, aby udržala obžalovaného v kľude. Poškodená mala krikľavý hlas, revala do telefónu. Poškodená sa obžalovaného nesnažila ukľudniť, chcela to ešte zhoršiť. Počas toho ako im obžalovaný volával, tak sa stávalo, že poškodená často v pozadí nahlas kričala. Raz keď prišli na návštevu všimli si, že obžalovaný ma na nohách modriny. Pýtali sa ho, čo sa mu stalo. Povedal im, že spal a prebral sa na tlak na nohách a videl, že poškodená ho kladivom udrela po nohách. Následne využila toho, že bol zmätený a začala kričať. Vybehla na ulicu aj so svojou dcérou, kričala, že obžalovaný ju chce zabiť. Je presvedčený, že obžalovaný by žene fyzicky nikdy neublížil. Raz mu obžalovaný hovoril, že prišiel neskôr domov. Bol niekde u kamaráta a ako vchádzal domu, tak poškodená ho mala udrieť panvicou po hlave. Poškodená vždy využila toho, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. Dávala si nato pozor, aby bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu a ona, aby bola triezva. Raz mu obžalovaný uviedol, že mu poškodená naliala alkohol. To bolo v čase keď na neho začala volávať políciu. Zviedla obžalovaného,

ležali spolu na posteli a z ničoho nič vybehla na ulicu a kričala, že ju chce obžalovaný znásilniť. Aj napriek všetkému mal obžalovaný poškodenú rád a chcel zachrániť ich vzťah.

Svedok - J. Y. (sused obžalovaného a poškodenej) v prípravnom konaní uviedol, že k tomu, čo sa dialo medzi nimi sa nevie konkrétne vyjadriť. Spomína si, že keď boli obžalovaný a poškodená v záhrade, tak sa medzi sebou hádali. Raz obžalovaný oberal trnky vzadu v záhrade a poškodená za ním prišla a vynadala mu do kokotov. Nevie však uviesť čo bolo príčinou jej nadávok. Stávalo sa, že večer sa hádali a na druhý deň ich videl ako sa spolu viedli za ručičky. Medzi sebou mali takéto výstupy viackrát. Má pocit, že poškodená nadávala obžalovanému viac. Ešte si spomína, že raz obžalovaného odviezla sanitka. Poškodená mu vtedy povedala, ho odviezla sanitka preto, lebo sa chcel obesiť. Vie, že mali medzi sebou konflikty, lebo bol svedkom tej hádky kvôli tým trnkám.

Na hlavnom pojednávaní bol prehratý na technickom zariadení obrazovo - zvukový záznam z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 10.10.2014, z ktorého vyplýva, že obžalovaný uviedol, že poškodenú fyzicky netýral ,ale dal jej pár faciek a sem tam jej vulgárne nadával. Poprel však, že by sa poškodenej vyhrážal zabitím, ale hovoril jej, že je „kurva, že aby vypadla“. Rovnako uviedol, že poškodená mu nerobila žiadne naschvály.

Zo znaleckého posudku RNDr. Mgr. X. N., PhD. č. XX/XXXX na poškodenú S. N. vyplýva, že poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, nakoľko stav jej poznávacích funkcií je intaktný z hľadiska výskytu duševnej choroby. Výpoveď poškodenej je možné z psychologického hľadiska považovať za vierohodnú, neboli zistené tendencie ku konfabulácii, alebo pseudológii, príp. nadmernej fantázii. Jej všeobecná vierohodnosť ako osoby, ako aj špecifická vierohodnosť jej výpovede k veci v kontexte výpovedi u vyšetrovateľa a spisového materiálu je vyhovujúca bez dôvodov, ktoré by znalca oprávňovali kvalitu tejto vierohodnosti znížiť. Konanie obžalovaného vnímala voči sebe vnímala ako správanie, ktoré závažným spôsobom útočilo na ňu, jej telesnú a psychickú integritu rovnako aj na jej dieťa. Mala pocit poníženia, ťažkého príkoria, ktoré bolo na nej páchané. Správanie obžalovaného miestami nekriticky bagatelizovala a v tomto ospravedlňovaní pokračuje do času trestného konania i u znalca kde hľadala dôvody, prečo tak obvinený konal. U poškodenej znalec zistil znaky postraumatickej stresovej poruchy, okrem iného znovuobjavenie traumatizujúcich zážitkov v pamäti a v snovom materiály, sklony k sebaobviňovaniu a ospravedlňovaniu obžalovaného. Pokračovanie vo vzťahu a vracanie sa do neho vykazuje znaky sebazničujúceho správania. Znalec skonštatoval, že poškodená javí znaky týranej osoby v plnom rozsahu. Jej aktuálny psychicky stav je vo vysokej miere pravdepodobnosti v kauzálnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Znalec RNDr. Mgr. X. N., PhD. na hlavnom pojednávaní sa pridržal záverov písomne podaného znaleckého posudku, ktorý podával na poškodenú S. N., na ktorý pri svojom výsluchu poukázal. Znalec vo výsluchu odpovedal na otázky strán, prípadne spresnil a vysvetlil pojmy uvedené v znaleckom posudku. Na otázku, či má odstup času od prežitej stresovej situácie osoby po vyšetrenie vplyv na vyhodnotenie záverov znaleckého posudku, znalec uviedol, že čas je významným faktorom v zmenách stavu psychiky od prežitej stresovej situácie. Na otázku, či prežitá situácie v detstve poškodenej mala vplyv na prežívanie jej ďalších možných záťažových stresových situácií, znalec uviedol, že zážitky v detstve zásadným spôsobom formujú osobnosť. Osobnostné rysy sú trvalou charakteristikou, ktoré sú určujúce vo vzťahu k aktuálnemu prežívaniu. To znamená, že stresujúce zážitky v neskoršom období vyvolávajú reakcie, ktoré zodpovedajú tomuto psychickému „terénu“ a nie je možné dávať do priameho súvisu reakcie na zážitky v detstve so zážitkami v neskoršom období. Na otázku, aby vysvetlil konštatovanie uvedené v na str. 10 bod 2 písmeno a/ posledná veta (nie je možná kvantitatívna analýza vzhľadom na nízky počet odpovedí), znalec uviedol, že analýza tejto metódy podľa Exnerovej metodiky vyžaduje minimálny počet odpovedí 14, čo vyšetrená pri svojej nízkej asociačnej produktivite nedosiahla. Uvedený stav môže byť odrazom aktuálneho psychického stavu, ale aj tzv. „testového odporu“, kde vyšetrená na vedomej alebo nevedomej úrovni sa bráni poznaniu inou osobou. Na otázku, aby vysvetlil konštatovanie na strane 15 bod 2 ZP, že u poškodenej stav poznávacích funkcií je intaktný z hľadiska výskytu duševnej choroby, znalec uviedol, že stav poznávacích funkcií je nenarušený, nakoľko sa u nej nevyskytuje duševná choroba v zmysle psychózy, alebo organického procesu.

Na otázku, aby vysvetlil konštatovanie na strane 15 bod 4 že, znovuobjavenie traumatizujúcich zážitkov v snovom materiáli a akým spôsobom je možné takúto diagnostiku vykonať, znalec uviedol, že v kritériách pre posttraumatickú stresovú poruchu bod B sa vyžaduje prítomnosť jedného alebo viacerých tzv. vtieravých symptómov. Spomedzi vymedzených v klasifikačnom systéme sa uvádzajú opakujúce sa, nechcené myšlienky na traumatickú udalosť, alebo opakujúce sa sny s traumatickou udalosťou. V posudku na str. 9 v časti subjektívne ťažkosti vyšetrená uvádza poruchy spánku, pričom spontánne bez toho, aby ju znalec zámerne navádzal k týmto poruchám, sa vracia k týmto poruchám spánku, uvádza, že spánok je narúšaný, v spojitosti so snami, pričom sa jej vracajú situácie, ktoré zažila s obžalovaným. Uvedená spontánna produkcia sa z psychologického hľadiska javila vierohodná, pretože nepredpokladal, že by vyšetrená mohla mať vedomosť o tom, že práve takéto skutočnosti má uvádzať. Na otázku, aby uviedol, či s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný bol účastníkom predmetného trestného konania, malo by vypracovanie jeho psychického stavu, zamerané na posúdenie, či jeho správanie vykazuje známky nejakej stresovej poruchy alebo jeho traumatického zážitku, vplyv to, že má vedomosť od počiatku o všetkých okolnostiach a skutočnostiach vecí, ktoré boli predmetom trestného stíhania, znalec uviedol, že v živote ľudí je bežné, že trpia stresom z rôznych zdrojov a preto nie je možné existenciou poznania jedného zdroja stresu vylúčiť i iný zdroj a konkrétne vyjadrenie je predmetom konkrétneho posúdenia. Naviac znalec dodal, že z psychologického hľadiska vo veci týrania je potrebné sa vyjadriť k osobe, o ktorej predpokladáme, že by mala byť týraná, ako aj k mechanizmu interakcie medzi nimi, k čomu je logicky potrebné vyšetriť i druhú osobu. Pokiaľ nastane prípad, že nie je jasná rola tyrana a týranej osoby, ale tieto role kolíšu, tak z psychologického hľadiska nejde o mechanizmus týrania. Na otázku, aby uviedol, či tri mesiace od nahlásenia trestného činu zo strany poškodenej, malo vplyv na jej schopnosť vnímať toto konanie, ktoré poškodená pociťovala, znalec uviedol, že o vzťahu ku konkrétnemu prípadu doba troch mesiacov nemá zásadný vplyv na výsledky posúdenia, nanajvýš prežitý čas mohol pôsobiť protektívne a zmierniť následky uvedeného konania. Ale v zásade, tri mesiace, nemajú zásadný vplyv.

Zo znaleckého posudku MUDr. R. F., PhD. a MUDr. Ľ. R., PhD. č. XX/XXXX a doplnku k tomuto posudku na obžalovaného X. B. vyplýva, že obžalovaný trpí a aj v čase spáchania trestného činu trpel na syndróm závislosti od alkoholu, ktorý sa prejavuje neschopnosťou dlhodobejšie dodržať abstinenciu, popisované sú opakované a časté stavy opitosti s poruchami správania. Prítomná je aj zmiešaná porucha osobnosti, ktorá je jeho trvalou charakteristikou. Uvedené psychické poruchy nepriaznivým spôsobom ovplyvňujú jeho správanie a celkový život. Konzum alkoholu u obžalovaného so zmiešanou poruchou osobnosti vedie k výraznému poklesu frustračnej tolerancie, odbúravaniu zábran, impulzivite, zvýšenej iritabilite a maladaptívnemu - auto aj heteroagresívnemu správaniu. Konzum alkoholu tieto charakteristiky osobnosti zintenzivňuje. Z psychiatrického hľadiska znalci hodnotia pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť ako nebezpečný. Existuje vysoké riziko opätovného konzumu alkoholu a z neho vyplývajúcich porúch správania mimo chránené prostredie. Znalci odporúčajú uložiť obžalovanému protialkoholické liečenie ústavnou formou. V období, kedy mal byť spáchaný trestný čin, sa u obžalovaného vyskytovali časté stavy opitosti, ktoré viedli k zníženiu jeho ovládacej schopnosti, avšak nie vo forézne významnej miere. Rozpoznávacia schopnosť bola zachovaná (obžalovaný mal psychické rezervy na to, aby si uvedomoval následky a trestný dosah svojho konania). Obžalovaný teda páchal trestnú činnosť v súvislosti so závislosťou od alkoholu a z nej vyplývajúceho opakovaného a častého konzumu alkoholu. Obžalovaný je v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania. Partnerský vzťah obžalovaného a poškodenej je dlhodobo konfliktný, príčinou konfliktov je najmä dlhodobý majetkový spor. Snaha riešiť spor v stave opitosti viedla u obžalovaného k zníženiu racionálnej kontroly na správaním, k ďalšiemu poklesu frustračnej tolerancie, odbúravaniu zábran, impulzivite, zvýšenej iritabilite a poruchám správania voči poškodenej, ale aj voči svojej osobe (samovražedné pokusy v anamnéze). U obžalovaného sú vzhľadom na jeho poruchu osobnosti, ako aj syndróm závislosti od alkoholu možnosti resocializácie neisté, ale možné. V prípade, že sa bude liečiť od jeho závislosti od alkoholu a dokáže aj v bežných životných podmienkach trvalo abstinovať, môže byť jeho adekvátne zaradenie do života a hladké spolunažívanie s blízkymi osobami, ako aj okolím reálne. Obžalovaný vzhľadom na svoj vek a celkový zdravotný stav ešte disponuje takým vnútorným potenciálom, aby uvedené podmienky naplnil.

Zo znaleckého posudku MUDr. R. F., PhD. a MUDr. Ľ. R., PhD. č. XX/XXXX na poškodenú S. N. vyplýva, že znalci nezistili u poškodenej takú psychickú poruchu, alebo chorobu, pre ktorú by nebola schopná správne vnímať a vypovedať o prežitých udalostiach. Poškodená v súčasnosti trpí na zmiešanú

úzkostnú a depresívnu poruchu, ktorá má aj niektoré charakteristiky posttraumatickej stresovej poruchy a vyvinula sa u nej v nadväznosti na psychické a fyzické utrpenie, ktoré prežívala v partnerskom vzťahu s obžalovaným (psychoreaktívnym mechanizmom). Táto sa prejavuje predovšetkým depresívnym ladením s úzkosťou, vegetatívnymi prejavmi (búšenie srdca, zvýšene potenie, tras rúk), emočnou labilitou, flash-backmi stresujúcich udalostí, poruchou spánku a desivými snami. Rozvinula sa u nej aj tetánia. V dôsledku týchto ťažkostí jej bola ordinovaná antidepresívna liečba. Konanie obžalovaného voči svojej osobe vnímala ako ťažké príkorie, ktoré ju obmedzovalo v bežnom spôsobe života, ponižovalo ju nielen v očiach iných, ale aj vo vlastnom sebahodnotení a viedlo k vzniku jej psychických ťažkostí.

Znalec MUDr. R. F., PhD. na hlavnom pojednávaní sa pridržal záverov písomne podaných znaleckých posudkov č. XX/XXXX a jeho doplnku a posudku č. XX/XXXX, na ktoré závery pri svojom výsluchu poukázal. Znalec vo výsluchu odpovedal na otázky strán, prípadne spresnil a vysvetlil pojmy uvedené v znaleckom posudku č. XX/XXXX vrátane jeho doplnku. Na otázku, čo znamená zmiešaná porucha osobnosti u obžalovaného, znalec uviedol, táto diagnóza neznamená duševnú chorobu. Znamená trvalý osobnostný odklon, zmenu toho jedinca, ktorá existuje celý jeho život. U vyšetrovaného zistili viacej takýchto znakov, ktoré sú súčasťou tejto poruchy a to emočná nestabilita, impulzita, nízka frustračná tolerancia, hypetrofované zmeny osobnosti - súbor čŕt, ktoré napĺňajú pojem zmiešaná porucha osobnosti. Nejedná sa o duševnú chorobu. Jedná sa o povahovú zmenu, odchýlku od harmonickej štruktúry osobnosti. Na otázku, čím táto zmena bola spôsobená, znalec uviedol, že je to dlhý proces, podstatou sú biologické mechanizmy. Kombinácia vnútorných a vonkajších vplyvov. Na otázku, či má na poruchu vplyv aj alkohol, znalec uviedol, že alkohol je aj ďalšou skutočnosťou, ktorý sťažuje funkčnosť a postavenie človeka. Alkohol sám o sebe nespôsobí tento typ poruchy osobnosti. Niektoré prejavy môže zhoršovať, alebo zvýrazňovať. Na otázku, či mohli byť spúšťačom požívania alkoholu vo zvýšenej miere u obžalovaného jeho stresové záťažové situácie, znalec uviedol, že situácia s alkoholom, bola zložitejšia, nešlo len o obyčajné požívanie. U obžalovaného išlo o syndróm závislosti, čo je chorobný vzťah k alkoholu, kde tie jednotlivé alkoholové excesy môžu súvisieť s konkrétnymi vplyvmi, ale už ich identifikácia nie je jednoduchá, je to syndróm závislosti v tomto prípade, kde už sa nedá jednoducho identifikovať, prečo ten jedinec si vypil. Môže to vyplývať z jednoduchej závislosti, že ten človek potrebuje tú látku, aby mohol fungovať, existovať. Nemôžeme vylúčiť ani bezprostredné faktory, ako psychologické. Na otázku, či boli opakované pokusy o sebevraždu, vyvolané alkoholom, alebo či to bolo len keď bol pod vplyvom alkoholu, znalec uviedol, v mnohých prípadoch sa jedná o zmiešaný problém, kde alkohol je častokrát urýchľovač celého procesu. U obžalovaného bol podľa neho, zmiešaný problém, pričom ten alkohol bol urýchľovač toho celého.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, a to listinné dôkazy: oboznámením alebo prečítaním priestupkové spisy čl. 211 - 251 spisu, darovacia zmluva zo dňa 02.11.2007 a návrh na vklad čl. 254-256 spisu, kúpna zmluva zo dňa 12.03.2002 a návrh na vklad a znalecký posudok čl. 258-280 spisu, žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva zo dňa 24.03.2014 a uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 21.07.2014 čl. 282-285 spisu, výzva na vrátenie daru zo dňa 16.04.2014 čl.287-289 spisu, lekárske správy čl. 294-299 spisu, správa o povesti obžalovaného čl. 309 spisu, hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 20.02.2015 čl. 310 spisu, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MVSR obžalovaného čl. 312-313 spisu, odpis z registra trestov obžalovaného čl. 315 spisu, lustrácia v Registri Priestupkov obžalovaného zo dňa 17.05.2018 čl. 494-496 spisu, odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 17.05.2018 čl. 496-497 spisu.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Týraním osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň bezohľadnosti a necitlivosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla ujma, resp. následky na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Podstatou konania páchateľa, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto ustanovení uvedených foriem sa ho dopustí, je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako ťažké príkorie, teda ako isté zlo, krivdu, či bezprávie, teda konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Konanie obžalovaného, ktorého sa dopúšťal proti osobe poškodenej napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože vedome a úmyselne dlhodobo spôsoboval svojim správaním psychické a fyzické utrpenie svojej družke, ktorého sa dopúšťal bitím, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že konanie obžalovaného nieslo len prvky jednorazového, ojedinelého konania, práve naopak, konanie obžalovaného proti poškodenej bolo dlhodobé (aj keď podľa súdnej praxe nepresiahlo obvyklú dobu, t.j. dobu 2 rokov), postupne sa konanie obžalovaného proti poškodenej stupňovalo, ktoré sa opakovalo a toto sa vyznačovalo hrubším stupňom bezcitnosti a hrubosti, pričom poškodená konanie obžalovaného voči nej, jeho zlé zaobchádzanie vnímala ako ťažké príkorie, pričom u nej znalci zistili, že trpí zmiešanou úzkostnou a depresívnou poruchou, ktorá má aj niektoré charakteristiky posttraumatickej stresovej poruchy, čo bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Uvedeným konaním tak porušil záujem chránený spoločnosťou, a to ochrana pred domácim násilím a blízkych osôb.

Obžalovaný sa iba čiastočne priznal ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu. V každej výpovedi však obžalovaný uvádzal niečo iné. Vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 10.10.2014 obžalovaný odmietol, že by poškodenú napadol, nikdy sa jej zabitím nevyhrážal a taktiež ju nezbil pracherom. Poškodenej dal iba jednu facku, inak ju fyzicky nenapadol. Pripustil iba to, že poškodenej vulgárne nadával, ale rovnako aj ona jemu nadávala. Taktiež potvrdil, že vypol viackrát poškodenej elektriku a plyn, pretože mu na tieto náklady neprispievala. Čo sa týka poškodených dverí obžalovaný uviedol, že tie prevalila sama poškodená potom ako buchla päsťou do dverí, keď jej dcéra Klaudia nechcela otvoriť. Raz poškodenej búchal na dvere on, lebo mu nadávala, hovoril jej nech mu dá pokoj. Ona sa ho bála, tak neotvorila. Avšak dal jej peniaze na nové dvere. Obžalovaný práve poškodenú vinil z viacerých napadnutí alebo pokusov o napadnutie jeho osoby. Vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 24.02.2015 obžalovaný uviedol, že obžalovaná mu nadávala a on jej tiež odpovedal „ty pičo“. Nikdy sa jej však nevyhrážal zabitím, nezlomil jej nos a ani jej nikdy fyzicky neublížil. Nos si zlomila tak, že si nadávali on ju odtláčal pričom zavadila nosom o jeho ruku. Nehodil poškodenú ani na vodovodnú trúbku, poškodená keď bola opitá spadla zo schodov. Pripustil však, že je pravdou, že poškodenú udrel pracherom, čo videl aj jeho sused F. Š.. Elektriku poškodenej vypínal po dohode s elektrikármi a policajtami, pretože mu poškodená neplatila. Nikdy sa nevyhrážal poškodenej zabitím. K poškodeným dverám teraz uviedol, že poškodená oberala hrušky, bola zamknutá v izbe. On jej začal búchať na dvere a kričal na ňu, aby hrušky vrátila. Ona však neodpovedala tak búchal silnejšie a dvere sa prevalili. Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 10.10.2014 zas vyplýva, že obžalovaný poprel, že by mu poškodená robila naschvály. Pripustil, že jej dal pár faciek, ale fyzicky ju netýral. Sem tam jej nadával, „ty kurvo“. Zotrval na tom, že poškodenú nenapadol, chrbát si poškodená narazila keď bola opitá a spadla zo schodov. Nevyhrážal sa poškodenej zabitím, hovoril jej, že „je kurva a aby vypadla“. K poškodeným dverám uviedol, že tieto boli poškodené a dal jej peniaze, aby kúpila nové. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že poškodenú nikdy fyzicky nenapadol, okrem toho, keď ju jedenkrát udrel prakerom, čo videl aj sused. Nos si zlomila vtedy, keď ho bila, udrela sa o jeho ruku,

ako sa bránil a druhé zranenie mala pracovný úraz. Naopak poškodená ho napadla fyzicky a to tak, že mu nos rozbila kladivom, čo on tajil a ani neohlásil. Uviedol, že nie je pravdou, že by rozkopol dvere poškodená ho najprv provokovala a potom sa zamkla. Chcel ísť za ňou, tak búchal na dvere a tieto sa poškodili. Nikdy sa poškodenej nevyhrážal smrťou.

Pokiaľ ide o konanie obžalovaného je však usvedčovaný priamymi dôkazmi a to výpoveďou svedkyne poškodenej a svedkov N. N., I. Z., ktorí žili v spoločnej domácnosti obžalovaného a poškodenej, ale aj ďalšími priamymi alebo nepriamymi svedkami. Naviac výpovede svedkyne poškodenej a svedkov sú podporené aj znaleckými posudkami.

Svedkyňa poškodená tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísala zlé zaobchádzanie obžalovaného, ktoré znášala ako ťažké príkorie. Obžalovaný jej spôsoboval svojim správaním psychické a fyzické utrpenie, bil ju, nadával jej, vyhrážal sa jej zabitím, vyvolával v nej strach a stres, vypínal jej elektriku a plyn, týchto konaní sa dopúšťal najmä pod vplyvom alkoholu, pričom tieto konania boli pod vplyvom alkoholu intenzívnejšie. Výpoveď poškodenej je podporená aj znaleckým dokazovaním, jednak znaleckým posudkom znalca RNDr. Mgr. X. N., PhD., ktorý konštatoval, že jej výpoveď nesie známky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, bez dôvodov, ktoré by oprávňovali kvalitu vierohodnosti znížiť. Súčasne tento znalec u poškodenej konštatoval znaky týranej osoby v plnom rozsahu. Zároveň i znalci MUDr. R. F., PhD. a MUDr. Ľ. R., PhD., v znaleckom posudku konštatovali, že nezistili u poškodenej takú psychickú poruchu, alebo chorobu, pre ktorú by nebola schopná správne vnímať a vypovedať o prežitých udalostiach. U poškodenej konštatovali, že trpí na zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, ktorá má aj niektoré charakteristiky posttraumatickej stresovej poruchy a vyvinula sa u nej v nadväznosti na psychické a fyzické utrpenie, ktoré prežívala v partnerskom vzťahu s obžalovaným. Konanie obžalovaného voči svojej osobe teda vnímala ako ťažké príkorie, ktoré ju obmedzovalo v bežnom spôsobe života, ponižovalo ju nielen v očiach iných, ale aj vo vlastnom sebahodnotení a viedlo k vzniku jej psychických ťažkostí.

Výpoveď poškodenej nebola jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, súd pouzkazuje i na výpovede ďalších priamych svedkov N. N., I. Z., ktorí v podstatných bodoch potvrdzujú vierohodnosť obsahu výpovede poškodenej, pričom je potrebné zdôrazniť, že I. Z. bývala v spoločnej domácnosti s poškodenou, jej dcérou N. a obžalovaným asi 3-4 mesiace, za ktorý čas aj ona vnímala konanie obžalovaného proti poškodenej a uviedla, že takýchto útokov na poškodenú bolo 10-13 a bola tiež svedkom aj vyhrážok obžalovaného, že poškodenú zabije. Svedkyňa Nikola Bullová rovnako potvrdila, že útoky zo strany obžalovaného boli najmä keď bol pod vplyvom alkoholu, ale rovnako aj za triezva. Ďalšími priamymi svedkami incidentov boli F. Š., ktorý videl ako obžalovaný poškodenú napadol na dvore prakerom, čo počula aj svedkyňa S. Š., ona naviac videla, ako obžalovaný poškodenú naháňal s niečím v ruke o čom sa neskôr dozvedela, že boli kliešte. Poškodená jej raz ukázala aj zranenie, ktoré jej spôsobil obžalovaný. Rovnako bola svedkom toho, keď obžalovaný sa rozbehol za poškodenou z kuchyne na dvor a vulgárne na ňu zakričal, bolo to vtedy, keď poškodená išla za svedkyňou von sa porozprávať a na cigaretu. Aj títo svedkovia uviedli, že spolužitie obžalovaného a poškodenej sa zhoršilo niekedy v roku 2012, pričom hádky a nadávky boli takmer na každodennom poriadku. Svedok F. Š. zároveň uviedol, že najmenej 2-krát zapínal poškodenej elektriku, ktorú jej obžalovaný vypol.

Výpoveď svedkyne poškodenej bola podporená aj výpoveďou ďalšieho priameho svedka E. B., ktorá osobne zažila incident, keď u poškodenej prespala, obžalovaný jej vypol elektriku a nadával jej, že „je to obyčajná kurva, že je piča nosatá, že ju zabije, že do zajtrajšieho dňa nebude v tom baraku, že o to sa on postará“.

Rovnako výpoveď poškodenej je podporená výpoveďou nepriameho svedka V. G., ktorej sa poškodená zdôverila o svojom zlom spolužití s obžalovaným a opísala jej aj incidenty. Uviedla tiež, že videla na poškodenej modriny.

Svedkyni O. U. (sestra obžalovaného), tejto sa poškodená sťažovala, že obžalovaný ju napáda, bije, avšak v jej prítomnosti nikdy k žiadnym útokom zo strany obžalovaného na poškodenú nedošlo. Obžalovaného pozná ako nekonfliktného. Nikomu by fyzicky neublížil, nebol ani agresívny.

Ďalej svedkovia X. B. ml., Y. B., V. B. (deti obžalovaného) zhodne popísali, že najskôr bolo spolužitie obžalovaného a poškodenej v poriadku, neskôr sa však zhoršilo a to potom, čo obžalovaný prepísal

polovicu domu na poškodenú. Príčinu ich hádok oni videli v ich majetkových sporoch, resp., že poškodená si nárokovala na majetok obžalovaného. V ich spoločnej domácnosti však nežili a o incidentoch sa dozvedali najmä z telefonických rozhovorov s obžalovaným, ktorý sa im sťažoval. Naviac svedkyňa Y. B. popísala jeden incident s poškodenou, kedy ju mala poškodená napadnúť.

Svedkyňa W. L. potvrdila, že medzi obžalovaným a poškodenou bolo „talianske manželstvo“, plné hádok a nadávok, fyzické útoky však ona nevidela. Obžalovaný raz došiel za ňou nech zavolá policajtov, že ho poškodená napadla kladivom mal rozbitý nos. Ona však policajtov nevolala, nakoľko sa jej poškodená mala vyhrážať. Uviedla tiež, že sa jej sťažovali jak poškodená tak obžalovaný.

Svedkovia O. N. (kamarát obžalovaného) potvrdil, že dochádzalo medzi obžalovaným a poškodenou ku konfliktom. Nikdy však nebol svedkom, že by obžalovaný poškodenú udrel, alebo inak fyzicky napadol. Bol svedkom, že poškodená viackrát nadávala obžalovanému, avšak nevedel z akého dôvodu. Obžalovaný poškodenej nenadával. Ďalej uviedol, že poškodená sa mala pokúsiť obžalovaného napadnúť, pričom on tomuto zabránil. Potvrdil tiež, že obžalovaný poškodenej vypínal elektriku a plyn, pretože poškodená neplatila. S. J. (kamarát obžalovaného) rovnako uviedol, že spočiatku bol ich vzťah dobrý ale asi v roku 2012-2013 sa u nich zhoršila situácia. Obžalovaný sa mu však nezdôveroval, ale videl na ňom modriny, neskôr mu povedal, že ho poškodená udrela. K obžalovanému chodil sporadicky, avšak po slovnom útoku zo strany poškodenej už ku nemu nechodil. K dôvodom útoku uviedol, že poškodená mala asi ten dôvod, že obžalovaného kazí.

Svedok J. Y. (sused obžalovaného a poškodenej) zažil jeden incident, keď obžalovaný a poškodená sa v záhrade hádali. Obžalovaný oberal trnky vzadu v záhrade a poškodená za ním prišla a vulgárne mu vynadala. Čo bolo príčinou jej nadávok nevedel uviesť, avšak stávalo sa, že večer sa hádali a na druhý deň ich videl ako sa spolu viedli za ručičky.

Pokiaľ ide o ďalšie svedecké výpovede svedkov O. U., X. B. ml., Y. B.T., V. B. F. W. L. súd konštatuje, že títo svedkovia nikdy neboli svedkami spolužitia poškodenej a obžalovaného, teda nežili s nimi v spoločnej domácnosti, pričom o konfliktoch sa mali dozvedať najmä z rozprávania buď obžalovaného, alebo poškodenej. Svedok O. N. a svedok J. Y. boli síce svedkami toho, že poškodená obžalovanému nadávala, avšak nevedeli uviesť žiadny dôvod, prečo tomu tak bolo. Naviac svedok O. N. ako jediný čiastočne potvrdil obranu obžalovaného, že mala byť slovne napadnutý poškodenou a rovnako sa ho mala pokúsiť aj kopnúť, resp. hodiť po ňom kameň, avšak svedok uviedol, že poškodený nenadával poškodenej a vykreslil ho ako slušného. Je však potrebné uviesť, že táto výpoveď svedka je v príkrom rozpore s ďalšími svedeckými výpoveďami svedkov - nestranných (susedov), nakoľko on je kamarátom obžalovaného, s ktorým chodil do pohostinstva, preto je logické, že sa snaží obžalovaného brániť. Súd preto pri hodnotení týchto svedeckých výpovedí, ktorým nekládol takú váhu a pre rozhodnutie neboli teda rozhodujúcimi ako dôkazom priamym, najmä svedeckou výpoveďou poškodenej, ktorú súd jednoznačne považoval za vierohodnú a táto bola podporená ostatnými svedeckými výpoveďami svedkov N. N., I. Z., F. Š., S. Š., E. B. a najmä závermi znaleckých posudkov, ktoré spoločne tvoria ucelenú reťaz skutočností, pre uznanie viny obžalovaného.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, resp. obhajoby, že motiváciou poškodenej malo byť vyporiadanie spoločného majetku, a preto aj podala trestné oznámenie, súd konštatuje, že je prakticky jedno čo bolo spúšťačom celého konania, pretože to bolo podľa názoru súdu už len „poslednou kvapkou v mori“, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že väčšinu spoločného prežitého času sa obžalovaný hádali a nadávali si vzájomne. Je však potrebné uviesť, že konanie obžalovaného sa zintenzívnilo najmä po požití alkoholu, čo konštatovali aj znalci, ktorí u obžalovaného zistili rozvinutú závislosť od alkoholu, ktorý zvýrazňoval povahové a osobnostné rysy obžalovaného a odbúraval u neho zábrany. Nie je teda podľa názoru súdu, že vzťahy obžalovaného a poškodenej sa zhoršili až vtedy, keď obžalovaný požiadal poškodenú o vrátenie daru v apríli 2014. Tieto boli veľmi naštrbené už dávno predtým a to minimálne od 01.01.2014, kedy sa poškodená od obžalovaného spolu so svojou dcérou odsťahovala. Súd teda výpoveď obžalovaného, ktorú si však počas celého konania prispôsoboval a upravoval považoval iba za jeho ničím nepodloženú obranu.

Ďalej obhajoba namietala s poukazom na vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní, že bolo potrebné skúmať aj u obžalovaného ako vnímal on konanie poškodenej, nakoľko znalec uviedol, že v prípade, že nie je jasná rola tyrana a týranej osoby, ale tieto role kolíšu, tak z psychologického hľadiska

nejde o mechanizmus týrania. Je potrebné uviesť, že spolužitie obžalovaného a poškodenej bolo problémové takmer od začiatku spolužitia, plné vzájomných hádok a nadávok, avšak z hľadiska intenzity útokov práve u obžalovaného je možné badať mieru presahujúcu, prípustnosť a zákonnosť konania voči poškodenej. Súd teda k tejto námietke uvádza, že s poukazom na vykonané dokazovanie je zabezpečenie znaleckého posudku na obžalovaného irelevantné, pretože obžalovaný je usvedčovaný celou radou dôkazov a naviac obžalovaný vo svojich výpovediach vždy odlišne a nekriticky uvádzal útoky a udalosti, ktoré sa mali stať medzi ním a poškodenou. Naviac súd poukazuje aj na konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodenou zo dňa 10.10.2014, v ktorej na otázku vyšetrovateľa, aby popísal schválnosti, ktoré mu robila poškodená uviedol, že z jej strany neboli žiadne! Ak však obhajoba mala za to, že takýto znalecký posudok je potrebné zabezpečiť, nič jej v rámci kontradiktórneho konania nebránilo, aby takýto znalecký posudok orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu predložila. Súd v danom iba zdôrazňuje, že je arbiter, ktorý rozhoduje na základe predložených dôkazov a nie je povinný a ani oprávnený zasahovať do dokazovania a sám „napomáhať“ obhajobe alebo obžalobe.

Súd súčasne odmietol vykonať dôkaz vyžiadaním si odpisu z registra trestov a evidenciou priestupkov na poškodenú, z dôvodu, že tieto sú irelevantné pre posudzovanie spáchaného trestného činu a osoby páchateľa v predmetnej trestnej veci.

Súd posúdil dôkazy jednotlivo i v celku a dospel k záveru, že tieto dávajú ucelenú, jednotnú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcich jedine k uznaniu viny obžalovaného. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané konanie obžalovaného, následok aj príčinná súvislosť medzi konaním a následkom a je dané aj zavinenie ako subjektívna stránka medzi konaním a následkom, ktoré zavinenie malo v tomto prípade formu priameho úmyslu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovaného uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 32 a § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Súd spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného pričom vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nie je bližšie z miesta bydliska hodnotený.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne prejednávaný, pričom sa vo všetkých prípadoch na neho hľadí ako keby odsúdený nebol. Naposledy bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Karviná zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XX.

Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má 5 záznamov v Ústrednej evidencii priestupkov MVSR, v 2 prípadoch boli konania o priestupku zastavené, 1-krát bol postihnutý za priestupok proti porušeniu pravidiel cestnej premávky a bola mu uložená bloková pokuta 60 eur dňa 21.12.2011, 2-krát bol postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých sa dopustil voči poškodenej dňa 21.11.2011 a 18.03.2014, za čo bol v jednom prípade pokarhaný a v druhom prípade mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, naopak nezistil ani jednu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona.

Nakoľko prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, preto súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona. Ak teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Pre zločin podľa § 208 ods. 1 ustanovuje zákonnú trestnú sadzbu v rozmedzí 3 roky až 8 rokov, pričom s prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností sa táto sadzba upravila na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby v trvaní 3 roky, ktorý nebude bezprostredne spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, preto súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody s probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, pretože trest neprevyšuje tri roky a osobné pomery obžalovaného a okolnosti prípadu sú také, že na jeho nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Súd pri ukladaní trestu bral do úvahy aj celkové spolužitie a vzťahy obžalovaného a poškodenej, ktoré možno hodnotiť ako konfliktné, a preto obžalovanému v rámci ukladania trestu neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Súčasne súd uložil obžalovanému aj dve povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona nepriblížiť sa k poškodenej S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., W. XXX/XX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia a podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanému teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému trestnému činu.

Súd súčasne s poukazom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX a jeho doplnku, ktorý u obžalovaného konštatoval rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu a súčasne hodnotil pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska ako nebezpečný s tým, že znalci odporučili obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, súd preto podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Skalica na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.