Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31T/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní takto

rozhodol:

Obžalovaný A. L., U. XX.XX.XXXX H. U., F. D. V. - Č., O.. U., F.. Č.. R. Z. D.. E., Ú. U. G. XX, F., Č. A.,

sa uznáva za vinného, že

ako otec syna G. L., U.. XX.XX.XXXX, a dcéry M. L., U.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky C. L., U.. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/X, Š. - H., zanedbal svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich detí aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine, ku ktorej bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/223/2011 zo dňa 03.05.2012, právoplatný dňa 30.05.2012, a rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/223/2011 zo dňa 26.01.2012, právoplatný dňa 29.02.2012, ktorými sa menil rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/156/2006 v časti výšky výživného, podľa ktorých bol zaviazaný prispievať na výživu syna G. mesačnou sumou 150 € (vyživovacia povinnosť skončila v máji 2016) a na výživu dcéry M. mesačne sumou 120 €, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky C. L., si túto vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska v obci V. - Č. a všade tam, kde sa zdržiava, riadne neplnil, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti, a vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od mesiaca september 2014 do 18.05.2018 v celkovej výške 5 629,31 €, pričom v uvedenom období čiastočne uhradil na výživnom spolu 2 920,69 €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Dňa 24.01.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu na obžalovaného, ktorú súd prejedal na hlavnom pojednávaní. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, doručený obžalovanému dňa 21.02.2018, proti ktorému podal prokurátor odpor, a následne vec prejedal na hlavnom pojednávaní.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného pri splnení podmienok podľa § 252 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), keďže mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, ktorému bola riadne doručená obžaloba dňa 21.02.2018 ako aj predvolanie dňa 16.04.2018, mal možnosť sa v prípravnom konaní pred orgánom činným v trestnom konaní vyjadriť na výsluchu dňa 15.08.2017 ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané ustanovenia o skrátenom vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený dňa 20-11.2017 na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie skráteného vyšetrovania a obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený v predvolaní na hlavné pojednávanie, pričom nenastali podmienky vylučujúce vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa § 252 ods. 3 TP. Súd vykonal dokazovanie v takej kvalite, ktorá vylúčila dôvodné pochybnosti rozsahu nevyhnutom pre spravodlivé rozhodnutie.

Keďže sa hlavné pojednávanie konalo v neprítomnosti obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 oboznámil zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa 15.08.2017. Obžalovaný uviedol, že vie že má platiť výživné 120 € na obe deti dohromady, o žiadnom zvýšení nebol nijako vyrozumený. Pokiaľ má peniaze, snaží sa ich posielať poštou cez Eurogiro, je pravda, že mohol niečo vynechať, ale to tak 1 - 2 mesiace v roku, v zimnom období, keď nemá také zárobky. Deti ani ich matka sa mu kvôli tomu nijak neozvali, nie sú v kontakte, dlho ich nevidel.

Svedok C. L. na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2018 vypovedala, že s obžalovaným nie sú vôbec v kontakte. rozvedení boli v roku 2004 a jemu bolo uložené platiť výživné. Môže byť pravda, že nevedel o poslednom zvýšení výživného, asi 3 roky bol nedosiahnuteľný a je možné že mu rozsudok bol doručený fikciou. Dozvedieť sa o tom mohol z exekúcie, ktorá už bola vedená aj na zvýšené výživné, v tom konaní si preberal nejaké listiny.

Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 13P/223/2011 zo dňa 26.01.2012, právoplatný dňa 29.02.2012, bol obžalovaný zaviazaný na platenie výživného na syna G. L. vo výške 150 € mesačne počnúc dňom 13.09.2011.

Podľa rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/223/2011 zo dňa 03.05.2012, právoplatný dňa 30.05.2012, bol obžalovaný zaviazaný na platenie výživného na dcéru M. L. vo výške 120 € mesačne počnúc dňom 01.09.2011.

Podľa poukážok Eurogiro a šekových poukážok uhradil obžalovaný v žalovanom období od septembra 2014 výživné vo výške 2 700 €. Podľa poukážok pre príjem peňazí Western Union, ktoré predložila C. L. na hlavnom pojednávaní, obžalovaný uhradil v januári 2018 a marci 2018 spolu čiastku 220,69 €.

Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 11.10.2017 obžalovaný v žalovanom období nepoberá dávku v hmotnej núdzi ani sa nenachádza v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa správy o povesti obce Cabaj - Čápor zo dňa 13.10.2017 sa obžalovaný v obci dlhodobo nezdržiava, na úseku priestupkov a sťažností nebol riešený a má evidované nedoplatky za tuhý komunálny odpad za roky 2015 - 2017 vo výške 54 €.

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný od 29.12.2008 odsúdený 2 krát všetko výlučne za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) TZ, naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/78/2014 zo dňa 12.05.2014 na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok

so skúšobnou dobou 2 roky, ktorá skončila 06.09.2016 a v ktorej sa osvedčil. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR nebol obžalovaný priestupkovo postihnutý.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že vina obžalovaného zo žalovaného prečinu bola jednoznačne preukázaná. Výpoveďami obžalovaného, svedkyne L., ako i oboznámenými listinnými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný je zaviazaný prispievať na výživu svojich detí v žalovanom období, a to synovi G. L. vo výške 150 € mesačne, pričom táto povinnosť zanikla 24.05.2016 z dôvodu ukončenia štúdia na vysokej škole, a dcére M. L. vo výške 120 € mesačne. Obranu obžalovaného, že o zvýšení výživného nevedel, súd neuznal, pretože rozhodnutia o zvýšení výživného sú právoplatné a teda museli byť doručené obžalovanému aspoň fikciou, čiže mal možnosť sa s nimi oboznámiť, čo zakladá zavinenie z nedbanlivosti. V žalovanom období platil výživné nepravidelne a nie v plnej výške, keď mal platiť do mája 2016 obom deťom spolu 270 €, pričom jeho mesačné platby boli najviac 120 €, a od júna 2016 mal platiť dcére 120 €, čo v celom rozsahu zaplatil iba v mesiaci august 2017, inak zaplatil najviac 110,56 €, aj to nepravidelne.

Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie, boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, že ho spáchal obžalovaný a že obžalovaný tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedený zákonný znaky prečinu zanedbania povinnej výživy.

Súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe 1 až 5 rokov, pričom u neho nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť, čiže trestná sadzba ostala nezmenené.

Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby obžalovaného na splnenie účelu trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, počas ktorej musí obžalovaný viesť riadny život aby sa osvedčil a nemusel mu byť nariadený výkon trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd vzal do úvahy, že obžalovaný hradil výživné aspoň čiastočne a deti neboli vystavené nebezpečenstvu núdze, a vzal do úvahy aj možnosť, že o zvýšení výživného sa úprimne nedozvedel (keďže čiastočné úhrady poukazoval vo približne vo výške výživného pred jeho zvýšením), čo ho samozrejme neospravedlňuje z platenie tejto sumy výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 . Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 .

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 ,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ , a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 ,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 ,

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech (§ 345 ods. 1 ,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ , a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 ,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ .

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 .