Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/132/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou, na hlavnom pojednávaní dňa 21. mája 2018 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

L. Š., nar. XX.X.XXXX P. L., trvale bytom Š. Č.. XX, C.. L.,

je vinný, že

-ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti Š., U..G..C.., Š. XXX, IČO: XX XXX XXX dňa 14.8.2014 okolo 7.00 hod. určil zamestnancovi spoločnosti Š., U..G..C.. G. Y., nar. XX.X.XXXX vykonávanie pomocných prác pri zhotovení odpadového kanálu v areáli danej spoločnosti v obci Š., ktoré boli realizované strojovo - za pomoci bagra a ako vedúci zamestnanec pri strojovo hĺbenom výkope a iných prácach v ryhe nevykonal opatrenia, aby bola zaistená bezpečnosť G. Y. pod stenami výkopu a nezabránilo sa tak poklesu okolitého územia a neznemožnilo sa zosúvanie stien výkopu a ani menovanému neurčil bezpečný pracovný postup, aj keď si bol vedomý, že výkopové práce realizované v hĺbke výkopu do 2,9 m, v nestabilnej hornine a podmočenom teréne, v dôsledku čoho dňa 14.8.2014 okolo 12.15 hod. došlo k odtrhnutiu zeminy steny výkopu, ktorá tam G. Y. zavalila v čase keď vo výkope za pomoci ručného náradia tento začisťoval, spádoval a ukladal kanalizačné PVC rúry, čím tak bola spôsobená zlomenina panvy v oblasti horného a dolného ramena lonových kostí obojstranne so zlomeninou bočnej časti krížovej kosti vľavo, zlomenina ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a sériové zlomeniny 4.-7. rebra vľavo, 9.-11. rebra vľavo s prítomnosťou vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine s dobou liečenia 5-6 mesiacov,

teda

-inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

-prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona peňažný trest vo výške 760 (sedemstošesťdesiat), - Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

odôvodnenie:

Dňa 23.11.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na L. Š., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. Š., svedkov G. Y., X.. T. T., T. J., Z. T.. T. W., N.. X. J. a prečítaním výpovede svedkyne N. Š., ako aj listinných dôkazov.

Obžalovaný L. Š. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a nakoľko využil svoje právo a nevypovedal, súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že predmetného dňa k bagristovi pridelil svojho najstaršieho zamestnanca G. Y., kde obom osobne povedal čo budú robiť, teda, že je potrebné vymeniť poškodené kanalizačné rúry na už existujúcej kanalizácii. Dohodli si postup prác, teda, že najprv sa uskutoční výkop bagrom, obom ukázal, kde sa nachádzajú uskladnené nové kanalizačné rúry a kde sa nachádza materiál potrebný na paženie výkopu, pričom sa jednalo o hranoly a fošne, ktoré boli uložené v búdke na dvore. Následne niekedy okolo 12.00 hod. bolo počuť nejaký krik, preto so zamestnancami utekali k výkopu, kde našli poškodeného, ktorý bol čiastočne prisypaný, snažili sa mu poskytnúť prvú pomoc a do príchodu záchranárov sa im ho podarilo vytiahnuť z výkopu. Podľa informácií od bagristu - p. J., ako aj od samotného poškodeného, svah sa spolu s poškodeným zosunul v čase, kedy si on na kraji výkopu spájal kanalizačné rúry. Keďže potom čo došlo k úrazu, venoval pozornosť poškodenému, nemohol vysvetliť a ukázať zamestnancom inšpektorátu práce, ktorí došli na stavenisko v čase jeho neprítomnosti, kde sa materiál, ktorý mal byť použitý k paženiu, nachádzal. Obžalovaný ďalej uviedol, že na upozornenie poškodeného, ako aj svedka J., že nie je vhodné začať kopať, keďže terén je rozmočený, si nespomína, na potrebu paženia ich upozornil a kde sa potrebný materiál nachádza, ukázal. Obaja, poškodený i svedok v minulosti vykonávali tento typ prác, preto mal za to, že dodržia bezpečný pracovný postup. Veľa krát spolu, aj jednotlivo vykonávali takýto typ práce, teda mal za to, že nie je potrebné ich podrobne na všetko upozorňovať a neustále na nich dozerať.

Svedok G. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že asi od roku 2010 je zamestnaný na hlavný pracovný pomer vo firme Š., U..G..C., ako zvárač, klampiarske práce, mechanik, pričom do práce ho prijímal pán Š.. Má skončené stredné odborné učilište dopravné, absolvoval zváračský kurz. S obžalovaným sa poznajú 25 rokov, obžalovaný vie, čo nevie a čo vie robiť. Obžalovaný ich poveril, že je potrebné začať s výkopovými prácami, na čo mu povedali, že je to nebezpečné, ale že to spravia, nikto nevedel aká tam je situácia v tej zemi, v tom násype. Deň predtým mal dovolenku, keď prišiel do práce, pán Š. rozprával, že je potrebné dokončiť kanál. Pred začiatkom toho výkopu, konateľ vravel, aby dávali pozor, neboli žiadne školenia, reč nebola ani o pažení, on v živote nepažil. Jeho štandardná náplň práce vo firme bola mechanik, zvárač, opravár. V decembri roku 2013 absolvoval školenie organizované firmou X.-L., U..G..C.., čo sa týka zemných prác však školení neboli, taktiež nebol na školení týkajúcom sa BOZP pri výkopoch. Predmetné práce začali asi týždeň pred výkopom, potom pršalo, prestali, zhruba po týždni pokračovali. O rozsahu prác obžalovaný hovoril asi týždeň predtým, ako aj v ten deň, pričom pozerali, kde to asi pôjde, bol pritom on a bagrista, išlo o kanál dlhý cca 30-25 metrov, ktorý bolo potrebné vykopať do spádu. Že je potrebné pažiť, však obžalovaný nehovoril. Materiál na paženie tam v blízkosti nevidel.

Obžalovaný tam však nebol zakaždým, oni vedeli ako to majú robiť, že kde to má smerovať. Náplňou jeho práce bolo začistiť kanál, kopať do takej hĺbky, aby bol dobrý spád a dávať rúry dnu. V minulosti túto činnosť vykonával maximálne v hĺbke jedného metra, v takejto hĺbke nie. S bagristom - T. J. už v minulosti spolupracoval. Na nevhodné podmienky realizácie výkopu obžalovaného upozornili, lebo bolo mokro, trebalo to však dokončiť. O potrebe paženia výkopu, keďže bolo nebezpečie, že to môže spadnúť, sa rozprával s bagristom, ale nebolo čím, ani on nevedel pažiť. Do výkopovej jamy sa bolo možné dostať cez rebrík, aj cez začiatok výkopu. Keď sa posunul svah, nachádzal sa vo vnútri výkopu a nie hore vedľa výkopu, potvrdil to aj inšpektorát práce. Keby bol na okraji výkopu, tak ho nezasype po krk. Keď pre inšpektorát práce uviedol, že do jamy spadol tak, že stál na okraji výkopu a vtedy sa s ním mala zosunúť zemina, to si vtedy nepamätal, bol dnu vo výkope. V ten deň kopal od rána bager, on ručne lopatou začisťoval a vodováhou spádoval, pričom stál vo výkope. Potom pokladal rúry do výkopu tak, že spájal jednu do druhej a dával do takej výšky, aby bol spád. Pritom stál väčšinu dnu, dali sa spájať aj vonku a tak ich dať do zeme. Bez toho, aby vstúpil do výkopu, by však práce nebolo možné ukončiť. Miesto, kde sa to zavalilo bolo asi 2,5 alebo 2,30 metra v hĺbke. Pôda bola vtedy mokrá, je tam násyp, skaly, robili však ďalej, lebo majiteľ dal príkaz robiť. Pri zosuve steny bol prítomný on a niekde na blízku bol bagrista. Spádoval rúru, postavil sa a zem sa zosunula. Pri zosuve pôdy utrpel zranenia, a to zlomeninu panvy, rebier, kľúčnej kosti, prepichnutie pľúc. On len plnil nariadenia, čo bolo kázané, sa robilo. Dovtedy kopali také polmetrové, maximálne metrové výkopy.

Pokiaľ z prečítanej výpovede vyplynulo, že nakoľko niekoľko dní pred 14.8.2014 pršalo, terén bol rozmočený a na to on aj bagrista T. J. šéfa Petra Šebesta upozorňoval, svedok vysvetlil, že si to nepamätá presne a dodal, že sa rozprávali sa ráno v dielni, každý videl, že je mokro, že je to nebezpečné, nepamätal sa či to povedal konkrétne obžalovanému a následne, keď už bol vonku a zistil, že je mokro, sú zlé podmienky, obžalovaný tam nebol, teda nemal to komu povedať. Chceli to čím skôr dokončiť a že je mokro, upozorňoval tak on, ako aj bagrista T. J. ráno.

Svedok X.. T. T. uviedol, že v tom čase pracoval vo firme X.-L., ako bezpečnostný a požiarny technik namiesto kolegyne na materskej dovolenke, pričom bol vyslaný svojim zamestnávateľom, už nevie s akým časovým odstupom, ale určite to bolo do troch dní, aby išiel danú udalosť prešetriť, ako bezpečnostný technik priamo na miesto úrazu. Na mieste bolo povedané, čo sa stalo, komunikoval s obžalovaným, aj so zraneným, kde bol za ním v nemocnici, spísali záznam o úraze, ktorý potom poslali spolu s kolegyňou inšpektorátu práce. Dodal, že bol na mieste, ale už si nepomínal s akým časovým odstupom a takisto sa nevedel vyjadriť k príčinám úrazu, keďže zisťovanie bolo s časovým odstupom, kde už vlastne nič nebolo, aby vedel určiť, či boli porušené nejaké predpisy BOZP a pokiaľ si spomínal, poškodený mu uvádzal, že išiel do výkopu dávať rúru z čističky ale už to bolo tesne pred obedom, bol tam sám a potom tam bol pán, ktorý robil výkop a podľa svedka k pracovnému úrazu malo dôjsť tak ako je to uvedené v zázname, ale nepamätá si to, pričom ako k tomu došlo zistil len na základe toho čo hovorili svedkovia. Ohľadne BOZP sa realizovali školenia, obsah týchto si bližšie nepamätá, je však o tom vyhotovený aj záznam, tzv. záznamová kniha. Ak je v predmetnej záznamovej knihe uvedená aj predmetná vyhláška tak by malo byť obsahom školenia aj paženie a obsah tejto vyhlášky. K počtu školení by sa presne vedela vyjadriť firma BTS-PO, lebo oni sú povinní viesť všetky záznamy, všetky školenia, on tam konkrétne školil dvakrát. Zamestnávateľ je povinný pred uskutočnením takýchto prác preukázateľne oboznámiť zamestnancov s bezpečnostnými pracovnými postupmi na danú vykonávanú činnosť, prácu. Zákon hovorí, že preukázateľne.

Svedok T. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň ráno prišiel z firmy O. na dvor pána Š. do Š.. Na dvore pri bagri sa dohodli na zrealizovaní výkopu, konkrétne smer, približný spád a dokončení realizácie výkopu. Nepamätá si, či pri komunikácii s obžalovaným bol prítomný aj poškodený, zdá sa mu, že tam bol len obžalovaný. Obžalovaného upozornil, že nie sú vhodné podmienky na výkop, ako aj na to, že bolo by dobré zapažiť, na čo uviedol, že bude. Ak si dobre pamätá, rozprávali sa, že sa má doviesť paženie alebo sa zapaží. V blízkosti toho výkopu materiál, ktorým by sa dalo pažiť nevidel, on kopal, vie, že tam boli rúry, ktoré si ráno nachystali. Naštartoval, skontroloval veci okolo bagru, vykopal v určitej hĺbke, aby bola spádová od osi ku kanalizácii a v podstate po výkope stroj odstavil. Kým kopal, poškodený Y. mimo výkopu pripravoval rúry na položenie kanalizácie. Či obžalovaný dal priame inštrukcie priamo poškodenému, nevie, oni mali svoje inštrukcie ráno na dielni, keď si rozdeľovali prácu. Na prípadnú reakciu poškodeného, či mu poškodený vravel ohľadom nebezpečnosti jeho činnosti, si už nepamätá. Pri vypisovaní stazky, denného výkazu počul silné buchnutie, zahučanie ako sa zavalila zemina a potom krik a pán Y. tam bol zasypaný. Do výkopu ho nevidel vojsť, až keď bol zavalený.

vyskočil vonku, čo sa dalo, odhrabal, aby mohol poškodený dýchať a išiel po ostatných chlapov na šatňu, aby pomohli. Presnú hĺbku výkopu nevie uviesť, cca 2 metre, 2,2, 3 metre, poškodený bol zavalený po ústa. Ďalej pokračoval, že v predmetný deň bolo asi slnečno, lebo keby bolo pršalo, neboli by kopali. Paženie je potrebné od 1,2 m hĺbky, na šírke nezáleží. Záleží, či je to rastný terén alebo hutnený, tam bol zo začiatku hutný terén, to by nebol problém, ale bolo vykopané meter päťdesiat a to je už závalová hĺbka. Obžalovaný mu prisľúbil, že keď okope, zapaží sa a pri postupnom pokladaní rúr sa bude posúvať paženie. Keď sa robí výkop, robí sa celoplošné paženie, to sú dva také železné platne, ktoré sa založia do výkopu a žeriavom sa posúva ďalej. V uvedený deň, keď začínal výkop, takéto zabezpečenie tam nebolo. Zabezpečovanie sa robí tak, že sa vykope, príde žeriav, v určitej vzdialenosti od výkopu, dvihne rameno, položí tam a postupným zasúvaním rúr sa posúva ďalej, ten človek vyjde vonku cez rebrík, cez to paženie, zíde dole, zasunie rúru, vyjde hore, žeriavom sa posunie, keď je stabilný terén. K paženiu výkopu však môže dôjsť aj až po realizácii výkopu, robí sa to aj takým spôsobom. Či vtedy bol stabilný terén, ťažko posúdiť, zvrchu bol hutnený, bol dobrý.

Na poukázaný rozpor, keďže na hlavnom pojednávaní vypovedal odlišne ako v prípravnom konaní, kde uviedol, že obžalovaného upozornil, že je potrebné výkop zapažiť a tiež, že nie je vhodné kopať, nakoľko terén bol od dažďa rozmočený, načo mu obžalovaný odpovedal, že nech sa nestará, že paženie dovezie a že sa nič nestane, uviedol, že už si na to nespomína, ale keď je to v zápisnici uvedené, tak asi áno. Taktiež v prípravnom konaní uviedol, že keď dopísal výkaz prác, otočil sa smerom k výkopu, videl, že praská stena výkopu a že G. Y. sa nachádza vo výkope, pričom na neho zreval, aby vypadol von, no padajúca zemina ho zasypala, uviedol, že už si teraz nespomína, ale ak je to v zápisnici z prípravného konania uvedené, tak sa pridržiava výpovede z prípravného konania.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne N. Š. z prípravného konania, manželky obžalovaného vyplýva, že je spolumajiteľkou a konateľkou spoločnosti Š., U..G..C.., pričom na starosti má iba administratívne náležitosti, ktoré súvisia s chodom spoločnosti, účtovníctvo a evidencie. Technické a prevádzkové činnosti má na starosti jej manžel L. Š.. K vzniku úrazu G. Y. sa nevedela vyjadriť, nakoľko o tejto má vedomosť iba sprostredkovane. Taktiež o tom, že sa realizovali výkopové práce nevedela, dozvedela sa o tom až dodatočne.

T.. T. W., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), ktorý v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok uviedol, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie, vyšetrením poškodeného a po odbornej konzultácii s lekárom so špecializáciou z odboru traumatológia zistil, že poškodený utrpel zlomeninu panvy v oblasti horného a dolného ramena lonových kostí obojstranne so zlomeninou bočnej časti krížovej kosti vľavo, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, sériové zlomeniny 4-7 rebra vľavo, 9-11 rebra vľavo s prítomnosťou vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti veľkou silou a hlavne tlakom a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zasypaní poškodeného zeminou v priestore výkopu. V prípade zlomeniny panvy ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s hospitalizáciou v nemocnici, kľudom na lôžku, užívaním liekov proti bolesti a proti zrazeniu krvi, chôdzu za pomoci barlí, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 12-14 týždňov. V danom prípade došlo k vzniku priamej poúrazovej komplikácie a to k trombóze žilového systému ľavej dolnej končatiny, čo viedlo k predlženiu liečby poškodeného na 5-6 mesiacov. V prípade zlomeniny ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s operačným napravením úlomkov pomocou kĺbového osteosyntetického materiálu, hospitalizáciou v nemocnici, užívanie liekov proti bolesti, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 38-40 dní. V prípade sériových zlomenín 4-7 rebra vľavo, 9-11 rebra vľavo s prítomnosťou vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine ide o poranenia stredne ťažké, ktoré si nevyžadujú špecifickú chirurgickú liečbu, iba telesné šetrenie, hospitalizáciu v nemocnici, užívanie liekov proti bolesti, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 38-40 dní. V prípade, ak by poškodený pracoval, jeho PN by mohla trvať 12-14 týždňov, pričom v danom prípade došlo k vzniku priamej poúrazovej komplikácii a to k trombóze žilového systému ľavej dolnej končatiny, čo viedlo k predlženiu liečby poškodeného na 5-6 mesiacov. Poškodený nebol v čase po úraze v bezvedomí, bol pripútaný na lôžko, bol 32 dní hospitalizovaný v nemocnici, bol operovaný v celkovej anestéze, nemal bolesti a horúčky a bol odkázaný na pomoc druhej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb a bol obmedzovaný bolesťami v mieste poranení chôdzou za pomoci barlí počas liečby v dĺžke 5-6 mesiacov s klesajúcou intenzitou. Pokračoval, že poškodený mal v čase vypracovania posudku zablokovaný nerv v oblasti panvy, pociťoval bolesti a liečil

sa na trombózu ľavej dolnej končatiny a tento stav poškodeného je možné hodnotiť ako polytraumu, tzn. poranenie troch systémov, pričom celkové hodnotenie týchto poranení je možné zo súdno lekárskeho hľadiska stanoviť ako poškodenie životne dôležitých orgánov, pričom v prípade, ak by nedošlo k dostatočnému liečeniu uvedených poranení, bolo by došlo k úmrtiu poškodeného, najmä v dôsledku priamej poúrazovej komplikácie. Jednotlivé poranenia, v prípade ich samostatného hodnotenia, by však neznamenali poškodenie dôležitého orgánu, ale ako celok predstavovali riziko pre poškodeného. Tieto poranenia je možné dať do priamej súvislosti s predmetným úrazom, pričom u poškodeného bola dňa 19.11.2014 zistená nedostatočná odpoveď organizmu na liečbu warfarínom, ktorý liek sa používa ako prevencia vzniku krvných zrazenín. Z uvedeného dôvodu došlo k zriedkavej poúrazovej komplikácii a to k trombóze žilového systému ľavej dolnej končatiny, čo je možné z medicínskeho hľadiska hodnotiť ako priamu poúrazovú komplikáciu poranení a čo následne viedlo k predlženiu liečby poškodeného.

N.. X. J., znalec z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ktorý k skutočnosti, či poškodený G. Y. bol dostatočne poučený o bezpečnosti pri práci, ako aj pred samotným výkonom práce a s následnými školeniami, ak nie, v čom došlo k porušeniu predpisov, uviedol, že zistil, že poškodený v čase úrazu pracoval u zamestnávateľa ako automechanik, pomocný robotník, autoklampiar a zvárač a dňa 30.12.2013 sa zúčastnil opakovaného oboznamovania z oblasti BOZP, napr. aj z vyhlášky č. 147/2013 o bezpečnosti pri stavebných prácach, kde bolo uvedené, že bolo vykonané aj oboznamovanie v oblasti podrobnosti na zaistenie BOZP pri zemných prácach, pričom z dokladov nie je možné posúdiť, či poškodený dostal potrebné informácie pri školení, ktoré absolvoval na výkon práce, ktorú mu pridelil zamestnávateľ. Ďalej uviedol že , že nie je možné posúdiť, či T. J., obsluha stavebného kopacieho stroja, mal odbornú spôsobilosť na obsluhu stavebného stroja a či obsluha bola oboznámená s platnými bezpečnostnými predpismi pre daný druh činnosti, pretože takéto doklady sa v spise nenachádzajú. Z dokladov je možné usúdiť, že obsluha bagra postupovala štandardným spôsobom pri obsluhe bagra, aj pri výkopových prácach. Pokračoval, že v danom prípade pri práci vo výkope neboli vykonané opatrenia, ktoré mali pozostávať z vhodného technického riešenia, napr. zosvahovaním stien výkopu alebo použitím vhodného ochranného zariadenia a zabezpečenia, napr. vrúbením, vrúbenie malo byť použité tak, aby zabezpečovalo bezpečnosť pracujúcich pod stenami výkopu, zabránilo poklesu okolitého územia, znemožnilo zosúvanie stien výkopu. Po zabezpečení stien proti zosuvu pôdy, mohol vedúci zamestnanec dať príkaz na výkon stavebných prác vo výkope a poškodený mohol do výkopu vstúpiť. ďalej vypovedal, že obžalovaný, ktorý dňa 14.8.2014 riadil práce na stavenisku v areáli firmy Š. porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) a ods. 8 zákona 124/2006 o BOZP v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) nariadenie vlády SR č. 396/2006 o bezpečnostných požiadavkách na stavenisko príloha 3 časť B oddiel II, bod 10.1 písm. a) nedodržaním minimálnej bezpečnosti úrovne ustanovenej v článku 141, 147 a 148 STN 733050 Zemné práce v tom, že ako vedúci zamestnanec pri strojovo hĺbenom výkope a iných prácach v ryhe nevykonal opatrenia, aby bola zaistená bezpečnosť poškodeného pod stenami výkopu , pričom výkop mal strmé steny hlbšie ako 1,3 metra v zastavanom území. Ďalej podľa znalca porušil ust. § 6 ods. 1 písm. a) a písm. i) zákona 124/2006 o BOZP v nadväznosti na § 10 príloha II. bod 1.1 a 5.1 vyhlášky č. 147/2013 o stavebných prácach v tom, že ako zamestnávateľ mal za povinnosť určiť bezpečný pracovný postup na základe vedomosti o stave a podmienkach pre výkopové práce, ktoré mal rozpracovať podľa projektovej dokumentácie, ktorá však nebola spracovaná. Podľa neho pri práci vo výkope mal vykonať vhodné bezpečnostné opatrenia, ktoré mali pozostávať z vhodného technického ochranného zariadenia a zabezpečenia. Zabezpečenie stien projektovej dokumentácie mal za povinnosť navrhnúť a vykonať podľa osobitných predpisov, v tomto prípade, napr. vrúbenie. Vrúbenie malo byť použité tak, aby zaisťovalo bezpečnosť pracujúcich pod stenami výkopu, zabránilo poklesu okolitého územia, znemožnilo zosúvanie stien. Znalec pokračoval, že poškodený, ktorý dňa 14.8.2014 vykonával pre zamestnávateľa stavebné práce súvisiace so zhotovením odpadového kanálu z ČOV do obecnej kanalizácie porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 124/2006 o BOZP v nadväznosti na § 10 vyhlášky č. 147/2013 o stavebných prácach príloha č. II bod 5.6. písm. b) v tom, že si nechránil život a zdravie, keď pri stavebných prácach sa zdržiaval v ohrozenom priestore strojom vykopaného výkopu, ktorý nebol zabezpečený vhodnou ochranou (napr. ochranným rámom, pažením, bezpečnostnou klietkou, rozpernou konštrukciou a pod.). V danom prípade pri práci vo výkope nebol určený bezpečný pracovný postup podľa projektovej dokumentácie a neboli vykonané bezpečnostné opatrenia, ktoré mali pozostávať z vhodného technického riešenia, ktoré uviedol vyššie. Po zabezpečení stien proti zosuvu pôdy mohol vedúci zamestnanec dať príkaz na výkon stavebných prác vo výkope a poškodený mohol do výkopu vstúpiť. Ďalej dodal, že strany zamestnávateľa mal byť spracovaný technologický postup výkonu prác, kde mohol zamestnávateľ určiť spôsob ukladania kanalizačných rúr do strojom vyhĺbeného výkopu, buď vstúpi zamestnanec do výkopu a tam ukladá a spája potrubia so

zabezpečením stien samotného výkopu. Druhá je tá, že určený zamestnanec mohol tieto kanalizačné rúry spájať vedľa výkopu a do samotného vyhĺbeného výkopu to mohol položiť, ako rúry už pospájané, ale pri tomto výkone práce, sám by tento výkon práce nemohol uskutočniť. Mohol to urobiť porušením predpisov tým, že vošiel do výkopu, čo sa aj stalo. Neporušil by ten bezpečnostný predpis, ak by tie kanalizačné rúry spájal mimo výkopu na povrchu, ale sám by to nedokázal vložiť dnu, lebo bol tam sám. Celkovú dĺžku cca 13 metrov by dokázal spojiť bez toho, že by vošiel do vnútra výkopu, ale už by to nevložil sám. Počet ľudí potrebných pri vkladaní rúr do výkopu, ak by boli spájané vonku, závisí od toho, z koľkých kusov by sa samotný úsek, napr. 13 metrov skladal Ďalej uviedol, že .samotné paženie sa vykonáva buď technickým riešením, pomocou dvoch kovových platní, tak, že sa položí jedna pažiaca doska na jednu stranu, druhá na druhú stranu, to sú kovové platne rôznych štandardných rozmerov, napr. 2 m vysoká, aj 3 m vysoká a dlhá cca 3 metre, medzi tieto dve dosky sa vložia rozperné tyče, ktoré držia svah v stave, aby sa pôda nezosunula, až po tomto vykonaní zabezpečenia stien výkopu, môže zamestnanec do tohto výkopu vstúpiť a môže tam vykonávať konkrétnu činnosť. Jednou z možností zabezpečenia výkopu je použitie hranolov a fošní, oceľové platne môžu byť nahradené doskami a hranolami, skrátka drevenou konštrukciou, ktorá zaistí steny výkopu, aby sa nezosunuli a zároveň, aby ten zamestnanec tam mohol bezpečne vykonať prácu. Existuje ďalšia možnosť zabezpečenia svahu proti zosunutiu pôdy a to je zosvahovaním. Ak to je ručne hĺbený výkop do 1,3 metra, nie je potreba paženia, ale ako náhle je strojovo kopaný výkop, musí byť paženie vykonané. Zákonná požiadavka na školenia v tejto oblasti je vo všeobecnej rovine 2 roky a podľa konkrétnej profesnej činnosti sa toto školenie, resp. termín uskutočnenia školenia skracuje, avšak zamestnanec, ktorý ide vykonávať pracovnú činnosť, konkrétne v tomto prípade poškodený išiel vykonávať stavebnú činnosť, mal byť oboznámený s technologickým postupom výkonu prác v oblasti výkopu, ukladania potrubia a bezpečného správania sa na pracovisku.

Boli oboznámené ak listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom spoločnosťou Š. U..G..C.., so sídlom Š. XXX a zamestnancom G. Y. vyplýva, že zamestnanec bol prijatý na vykonávanie prác na pozícii automechanik, zváračské práce, klampiarske práce, pomocný robotník charakterizované ako oprava oplotenia, čistenie a údržba kanalizácie, oprava kanalizácie, pomocné práce pri oprave a údržbe pozemku, ostatné činnosti na základe príkazu nadriadeného s miestom výkonu práce Š. XXX alebo miesto výjazdu určené odberateľom, pracovný pomer bol uzavretý od 1.12.2010 na dobu určitú do 31.5.2011, po uplynutí ktorej sa so súhlasom majiteľa firmy predlžuje pracovný pomer na dobu neurčitú.

Zo záznamovej knihy, prezenčnej listiny a vyhodnocovacej tabuľky vyplýva, že firma X.-L., U..G..C.. vykonala pre spoločnosť Š. U..G..C.. dňa 30.12.2013 školenie týkajúce sa o. i. vyhlášky č. 147/2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, pričom predmetného školenia sa zúčastnil aj G. Y., ako to vyplýva z prezenčnej listiny, ktorú aj vlastnoručne podpísal. Overenie vedomostí bolo u G. Y. vykonané písomnou formou - testom pozostávajúcim z 20 otázok s počtom nesprávnych odpovedí 0, s výsledkom skúšky: vyhovel.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie k nej zo dňa 14.8.2014, ČVS:ORP-1285/CH- PO-2014 vyplýva, že dňa 14.8.2014 v čase od 14.30 hod. do 15.00 hod. bola vykonaná obhliadka miesta činu - pracovného úrazu: areál firmy Š., U..G..C.. v obci Š., pri ktorej neboli zaistené žiadne stopy.

Z protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 5.11.2014 o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, č. IPV-45-12-2.2/P-J2-14 vyplývajú údaje o úraze, priebeh úrazu, šetrenie príčin úrazu, pričom boli zistené v príčinnej súvislosti s udalosťou nedostatky zo strany postihnutého pána Y., ktorý nedodržal zákaz vstupovať do ohrozeného priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti ustanovené osobitnými predpismi, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie o čom svedčí, že zamestnanec G. Y. sa zdržiaval v ohrozenom priestore, v tom, že vstúpil do strojom vykopaného výkopu, v ktorom steny výkopu neboli zabezpečené proti zosunutiu a o týchto skutočnostiach bol preukázateľne oboznámený dňa 30.12.2013. Taktiež boli zistené nedostatky zo strany zamestnávateľa Š. U..G..C.., ktorý v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si nesplnil povinnosť v tom, že nezabezpečil pracovisko tak, aby neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnanca, t. j. dňa 14.8.2014 nezabezpečil steny výkopu, ktorý sa nachádzal v areály firmy Š. U..G..C.. proti zosunutiu; ako aj si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určiť bezpečný pracovný postup pre konkrétne

výkopové práce - pre realizovanie odpadového kanálu z ČOV do prepadovej (zbernej) kanalizačnej šachty, v ktorom sa malo riešiť okrem iného aj zabezpečenie stien výkopov pred ich zosunutím, nakoľko k výstavbe predmetnej kanalizácie nie je spracovaná projektová dokumentácia, v ktorej by bola uvedená súdržnosť zeminy, výsledky hydrogeologického prieskumu a s tým súvisiaci spôsob zabezpečenia stien proti zosunutiu s prípadným uvedením typu paženia, ktoré by malo byť použité resp. zosvahovanie stien výkopov; porušil povinnosť zaslať príslušnému Inšpektorátu práce Záznam o registrovanom pracovnom úraze do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel; taktiež na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP) si nesplnil povinnosť v tom, že v predloženom Zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce a pracoviska, vlastnosti a účinnosti príslušného OOPP neurčil dobu používania OOPP, ktoré poskytuje zamestnancom pri jednotlivých prácach; ako aj nesplnil povinnosť v tom, že v predloženom Zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nie sú uvedené všetky profesie - povolania, ktoré eviduje zamestnávateľ v spoločnosti, t. j. nie je vypracovaný Zoznam poskytovaných OOPP pre profesiu pomocný robotník. Na základe uvedených zistení Inšpektorát práce nariadil odstrániť zistené nedostatky a uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť N. L. L. písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o odstránení nedostatkov.

Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Š. U..G..C.. vyplýva, že predmetná právnická osoba vznikla 25.11.2009, pričom jediným spoločníkom firmy je N. Š.Á., konateľmi sú L. Š. H. N. Š..

K osobe obžalovaného L. Š. súd zistil, že spolu s manželkou, tromi deťmi a svokrou žije v rodinnom dome v obci Š. XX usporiadaným rodinným životom. Podniká v oblasti dopravy: autoservis, autoumyváreň. V obci má dobrú povesť, správa sa slušne, komisiou OcÚ nebol prerokovávaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že v období od 1.1.2010 sa dopustil 20 priestupkov, všetkých na úseku cestnej dopravy, ktoré boli riešené blokovými pokutami. Z

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z takto vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne súd zistil nasledovné:

Bolo preukázané, že v predmetný deň boli v areáli spoločnosti Š. U..G..C.. vykonávané výkopové práce za účelom výmeny poškodených kanalizačných rúr na už existujúcej kanalizácii, ktoré práce boli realizované strojovo - pomocou bagra, pričom k bagristovi bol pridelený poškodený G. Y., čo potvrdil aj obžalovaný L. Š..

Obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že poškodený G. Y. bol riadne preškolený a mal k dispozícii aj prostriedky na vystuženie výkopovej jamy a tieto poškodený nepoužil, táto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula.

Poškodený G. Y. uviedol, že o tom, že je potrebné pažiť, obžalovaný nehovoril, pričom materiál potrebný na paženie v blízkosti ani nevidel, čo vyplýva aj z výpovede svedka T. J., ktorý uviedol, že v blízkosti toho výkopu materiál, ktorým by sa dalo pažiť nevidel, pričom obžalovaného upozornil, že nie sú vhodné podmienky na výkop, ako aj na to, že bolo by dobré zapažiť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti nariadil vykonať poškodenému práce, bez toho, aby bol patrične poučený, lebo aj keď sa tento zúčastnil formálne školenia o BOZP, ale ako konateľ mal ho na dodržiavanie predpisov upozorniť. Tento záver súd opiera o závery znaleckého dokazovania znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci N.. X. J., ako aj zistených nedostatkov, ktoré vyplývajú z Protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 5.11.2014, v zmysle ktorých obžalovaný ako vedúci zamestnanec pri strojovo hĺbenom výkope a iných prácach v ryhe nevykonal opatrenia, aby bola zaistená bezpečnosť poškodeného pod stenami výkopu a zabránilo sa tak poklesu a znemožnilo sa zosúvaniu stien výkopu, pričom výkop mal strmé steny hlbšie ako 1,3 metra v zastavanom území, pričom na účely vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností č. 147/2013 sa rozumie bezpečnostným opatrením opatrenie, prostredníctvom

ktorého sa pri stavebných prácach technickým spôsobom alebo organizačným spôsobom zaisťuje bezpečný výkon činnosti alebo bezpečná prevádzka. Samotná povinnosť zabezpečenia stability stien výkopov vyplýva z bodu 5.1 prílohy č. 2 predmetnej vyhlášky, v zmysle ktorej steny výkopov sa musia zabezpečiť proti zosunutiu. Spôsob zabezpečenia stability stien výkopov musí byť uvedený v projektovej dokumentácii stavby, ktorá obsahuje najmä druh paženia, parametrické údaje paženia a spôsob jeho realizácie. Taktiež v zmysle bodu 1.1 predmetnej vyhlášky, v projektovej dokumentácii musí byť uvedená trieda hornín určená na základe výsledkov geologického a hydrogeologického prieskumu na stavenisku a existujúce prekážky, najmä inžinierske siete a podzemné priestory, zistené na základe prieskumu prekážok na stavenisku, pričom ako to vyplýva z Protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úradu Inšpektorátom práce Prešov, k výstavbe predmetnej kanalizácie nie je spracovaná projektová dokumentácia, v ktorej by bola uvedená súdržnosť zeminy, výsledky hydrogeologického prieskumu a s tým súvisiaci spôsob zabezpečenia stien proti zosunutiu s prípadným uvedením typu paženia, ktoré by malo byť použité, resp. zosvahovanie stien výkopov.

Je pravdou, že poškodený tým, že vstúpil do strojom vykopaného výkopu, porušil ustanovenie § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 124/2006 o BOZP v nadväznosti na § 10 vyhlášky č. 147/2013 o stavebných prácach príloha č. II bod 5.6. písm. b) v tom, že si nechránil život a zdravie, keď pri stavebných prácach sa zdržiaval v ohrozenom priestore strojom vykopaného výkopu, ktorý nebol zabezpečený vhodnou ochranou, táto skutočnosť, podľa názoru súdu, je podstatná len pri rozhodovaní o prípadnej náhrade škody, kde sa bude brať do úvahy spoluzavinenie, ale pre trestné konanie je to nepodstatná.

K mechanizmu vzniku poranenia súd poukazuje na závery znalca T.. W., ktorý uviedol, že poškodený utrpel zlomeninu panvy v oblasti horného a dolného ramena lonových kostí obojstranne so zlomeninou bočnej časti krížovej kosti vľavo, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, sériové zlomeniny 4-7 rebra vľavo, 9-11 rebra vľavo s prítomnosťou vzduchu v ľavej pohrudnicovej dutine, kde uvedené poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti veľkou silou a hlavne tlakom a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri zasypaní poškodeného zeminou v priestore výkopu, pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 12-14 týždňov, avšak v danom prípade došlo k vzniku priamej poúrazovej komplikácie a to k trombóze žilového systému ľavej dolnej končatiny, čo viedlo k predlženiu liečby poškodeného na 5-6 mesiacov.

Bolo nepochybne preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo na základe konania obžalovaného a je tu daná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a zranení poškodeného, kde takýto mechanizmus vzniku poranení vyplýva z výpovede znalca z odboru zdravotníctva T.. T. W.áča,.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, ktorý čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, týmto konaním naplnil objektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Je nepochybné, že obžalovaný po subjektívnej stránke konal formou vedomej nedbanlivosti, lebo vedel, že nedodržaním bezpečnostných predpisov môže dôjsť k porušeniu zákona a to záujmov chránených týmto zákonom, teda zdravia ľudí, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že k takémuto porušeniu nedôjde, teda sa spoliehal, že keď budú vykonávané práce vo výkopovej jame, ktorá nebola patrične zabezpečená, k ničomu nedôjde, ale stala sa táto udalosť.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Za poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného Petra Šebesta súd považoval to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona), pričom priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného L. Š. dospel k záveru, že na výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom na doterajší život páchateľa, možnosť jeho nápravy, postačí na potrestanie a prevýchovu obžalovaného aj peňažný trest. Z tohto dôvodu mu súd uložil peňažný trest vo výške 760,- (sedemstošesťdesiat) Eur, čo zodpovedá príjmovým možnostiam obžalovaného tak, aby to neohrozilo zabezpečenie základných potrieb jeho rodiny, ale zároveň aby išlo o citeľnú ujmu, pociťovanú ako trest za spáchaný trestný čin. Pre prípad jeho úmyselného zmarenia, uložil súd obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, ktorý považoval za primeraný.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.