Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/91/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému A. N., nar. XX.X.XXXX, W. I. XXXX/ XX, Č. o zaplatenie 1 046,69 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600 € od 31.1.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 9,69 %.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 24.11.2016, doručenou súdu elektronicky dňa 25.11.2016, sa žalobca na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobe domáhal voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 600 € ako nároku zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovaným dňa 15.2.2013, ďalej poplatku vo výške 212,16 €, poplatku za upomienky vo výške 32 €, trov mediačného konania vo výške 202,53 €, úroku z úveru vo výške 32 % ročne zo sumy 600 € od 15.2.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 812,16 € od 2.8.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 30.1.2018, sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote. Sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi; s ťažko čitateľnou zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX čl. 5 a žiadosťou o úpravu splátkového kalendára čl. 7. So všeobecnými podmienkami žalobcu sa oboznámiť nemohol, nakoľko boli žalobcom predložené v úplne nečitateľnej verzii. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 15.2.2013 formulárovú úverovú zmluvu č. 501000782, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému úver v celkovej výške 600 € a na druhej strane záväzok žalovaného splatiť čerpaný úver spolu s poplatkom 312 € (spolu 912 €) do 17.6.2013. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 78,30 eur a administratívnych nákladov

na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 233,70 eur (spolu 312 € označených žalobcom ako poplatky). Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s týmito nákladmi do 17.6.2013. Výška RPMN bola v zmluve stanovená na 251,18 %, priemerná RPMN na 51,45 %. Žalobca v žalobe tvrdil, že úver mal byť splatený v 4 mesačných splátkach po 228 €, počnúc dňom 17.3.2013. Táto skutočnosť však zo zmluvy nevyplýva. Zo zmluvy vyplýva, že úver mal byť zaplatený do 17.6.2013, ak nie je dohodnuté inak. Dňa 7.8.2013 bola vyplnená, opäť formulárová, žiadosť žalovaného o úpravu splátkového kalendára, a to o 1 mesiac, pričom úprava splátkového kalendára mala byť spoplatnená sumou 96 €. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe mal byť však úver podľa žiadosti o úpravu splátok splatený do 9.12.2013.

6. Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným (15.2.2013) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.

7. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ust. § 9 ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Súd žalobcom uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok z platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá založila medzi stranami vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Zmluvu hodnotí teda ako spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Napokon, žalobca tieto skutočnosti (charakter úveru i samotného vzťahu medzi stranami, ktorý zmluva o úvere založila) nenamietal.

9. Po vyhodnotení zmluvy o úvere ako zmluvy o úvere spotrebiteľskom, súd následne preskúmal, či má zmluva po obsahovej stránke náležitosti vyžadované ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, osobitne poukazuje na právny význam ustanovení § 2 písm. d/, g/, i/, § 9 ods. 2 a § 11 ods.1 označenej právnej normy. Hoci tvrdenia žalobcu produkované v žalobe sa jednoznačne s údajmi vyplývajúcimi z pripojenej zmluvy nezhodovali, možno konštatovať, že vzhľadom k rovnakému označeniu zmluvy o úvere, dátumu jej uzavretia, i samotnej výške úveru, žalobca uplatňuje nárok z pripojenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.2.2013. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 600 €, ktorý v tejto výške žalovaný vyčerpal a nevrátil, keď na daný úver neuhradil nič. Žalovaný tieto skutočnosti po doručení žaloby a dôkazov nenamietal. Podľa zmluvy mal žalovaný uhradiť spolu s dlžnou sumou úveru aj náklady spojené s úverom spolu vo výške 312 €, tie mali byť tvorené úrokom vo výške 78,30 € a administratívnym poplatkom vo výške 233,70 €. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. i zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) predstavujú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere neobsahuje správnu výšku RPMN, táto je v nej uvedená vo výške 251,18 % (a priemerná RPMN vo výške 51,45 %). Avšak pri zohľadnení všetkých nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré sú v zmluve dohodnuté spolu vo výške 312 €, je skutočná výška RPMN 717,77 % a ročná úroková miera je 251,13 %. Výška RPMN uvedená v zmluve je preto podľa názoru súdu nesprávna,

zároveň v neprospech spotrebiteľa, nakoľko bola uvedená v značne nižšej hodnote, čo v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvu. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nepoznal skutočnú výšku RPMN, t.j. 717,77 %, ale poznal nesprávnu výšku RPMN 251,18 %. Vzhľadom na túto nesprávnosť sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový. Súd nespochybňuje oprávnenie veriteľa účtovať si poplatky, avšak tieto je potrebné zahrnúť do RPMN, čo sa tak v konkrétne riešenom prípade nestalo, v zmluve bola RPMN uvedená v podstatne nižšej hodnote, než v skutočnosti bola. Zmluva o úvere neobsahuje ani ďalšiu obligatórnu náležitosť vyžadovanú v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca ako veriteľ v zmluve neurčil výšku mesačnej splátky, zo zmluvy vyplýva len povinnosť žalovaného ako dlžníka uhradiť úver spolu s nákladmi do 17.6.2013. Vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy a dátumu, do ktorého mal byť podľa zmluvy úver splatený, prihliadnuc na tvrdenia žalobcu v žalobe, sa možno len domnievať, že žalovaný mohol splatiť dlh v 4 mesačných splátkach po 228 € (912 : 4). Ak by tomu tak aj bolo, takáto splátka je bez akejkoľvek jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z tohto pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Nie je zrejmé, či súčasťou zmluvy bol nejaký splátkový kalendár, ktorý by obsahoval rozpis dlžnej sumy na splátky ani rozpis jednotlivej splátky, aby bolo zrejmé, z čoho sa splátka úveru skladá, koľko zo splátky tvorí istina, úrok, poplatky, resp. iné plnenia. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 označenej právnej normy zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov, spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky aj iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods.2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - týmto účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny ale aj úrokov a ( iných ) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona. Spotrebiteľovi musí byť zo zmluvy jasné zloženie jednotlivej splátky, teda aká pevná suma z vymedzenej výšky mesačnej splátky pripadá na istinu, úrok a poplatky, t.j. akú výšku istiny úroku a poplatkov dlžník v rámci splátky uhrádza. Uvedená podstatná náležitosť musí byť zakomponovaná priamo v zmluve, nemožno ju nahradiť ani dohodou o splátkach, či splátkovým kalendárom vystaveným na samostatnej listine (zväčša dokonca len vo formulárovej podobe) na požiadavku dlžníka. Ani údaj o RPMN, ktorý bol v danom prípade navyše nesprávny, nezaručuje informovanosť spotrebiteľa o skutočnej výške jeho peňažného záväzku. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom k rozporným tvrdeniam žalobcu v žalobe, ktoré sa nezhodovali s údajmi uvedenými v samotnej zmluve, súd v prípade týchto pochybností postupoval v prospech spotrebiteľa, akoby bolo dojednané splatenie úveru v žalobcom tvrdených splátkach, aby bolo možné aplikovať zákonné ustanovenie §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd zároveň dodáva, že vzhľadom na prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebolo potrebné zaoberať sa primeranosťou, resp. neprimeranosťou výšky odplaty (ktorú tvoria úroky a poplatky).

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má podľa názoru súdu žalobca nárok len na zaplatenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru, bez akýchkoľvek úrokov i poplatkov. Nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 600 € a že žalovaný z neho ani časť neuhradil. Preto súd žalobu v časti o zaplatenie istiny 600 € považoval za dôvodnú, keď je podľa jeho názoru spravodlivé, aby žalovaný vrátil to, čo si požičal.

11. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na poplatky za upomienky vo výške 32 €, tu súd poukazuje na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (vrátane poplatku za upomienku), bez ohľadu na to, či bol stranami zmluvy dojednaný. V danom prípade zo zmluvy ani nevyplýva dojednanie takéhoto poplatku, napokon, vo vzťahu k nemu neboli produkované ani len žiadne tvrdenia, či dôkazy. Pokiaľ by bol poplatok dojednaný v obchodných podmienkach predložených žalobcom, túto skutočnosť nie je možné zistiť, nakoľko tie sú absolútne nečitateľné. Vzhľadom k názvu poplatku je však možné predpokladať, že ide o poplatok, za ktorý žalobca neposkytol žalovanému žiadne plnenie. Navyše, žalobca súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne upomienky žalovanému zaslal. Podľa názoru súdu ide iba o ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba o skutočnú náhradu nákladov. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

12. V časti nároku na zaplatenie trov mediačného konania vo výške 202,53 € súd poukazuje na absenciu akýchkoľvek tvrdení a dôkazov, že žalobcovi vôbec takéto trovy vznikli. Žalobca netvrdil a nepreukázal existenciu platne uzavretej dohody o mediácii a nárokov z nej plynúcich, žalobca napokon ani nešpecifikoval, z čoho tieto trovy pozostávali a nebolo ani preukázané, že by ich vôbec vynaložil. Pri oboch týchto nárokoch (poplatok za upomienku a trovy mediačného konania) súd konštatuje neunesenie bremena tvrdenia i dôkazného bremena na strane žalobcu. Preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Neuhradením dlhu riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania. V uvedenom spore sa žalovaný dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia v žalobe, že na základe žiadosti žalovaného mu bolo umožnené dlh zaplatiť až do 9.12.2013 (táto skutočnosť zo žiadosti žalovaného o úpravu splátkového kalendára, ktorá môže nasvedčovať tomu, že žalovanému bolo skutočne umožnené úver splácať, nevyplýva) a k dátumu omeškania, ktorý určil na deň 2.8.2014, neprodukoval žiadne tvrdenia a dôkazy. Nedoručil súdu dôkaz o tom, že by žalovaného k úhrade dlhu (kedy, z akého dôvodu, v akej výške a pod.) vyzval a či skutočne takúto výzvu žalovanému aj doručil.

14. O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď najskôr rozhodol o nároku na ich náhradu podľa úspechu v sporu. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1 046,69 € (titulom istiny úveru 600 €, poplatku 212,16 €, upomienok 32 € a trov mediácie 202,53 €) = 100%. Súd vyhodnotil uplatnený nárok za dôvodný len čo do istiny 600 € = 57,32 %, v tomto rozsahu bol žalobca úspešný. Ostatné uvedené čiastkové nároky tiež považoval za súčasť žalovanej sumy, nie za príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením a v danom prípade, vychádzajúc aj z ich označenia, zjavne o príslušenstvo pohľadávky nejde. V tejto zostávajúcej časti predstavujúcej 47,63 % mal teda úspech žalovaný. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 9,69 %. O výške náhrady trov tohto konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.