Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1Sd-2-2016.pdf
PDF · 111.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sd/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom ako samosudcom v právnej veci navrhovateľa: L. N., U. XXX/X, B., práv. zast.: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne z 26.11.2015 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľa napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.11.2015 č. XXX XXX XXXX X podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 21.09.2015 s tým, že citujúc ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 28.10.2015 nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posúdenie jeho zdravotného stavu je v obsahu pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 28.10.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona. Rozhodnutie odporkyne bolo doručené navrhovateľovi dňa 18.12.2015.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania vyššie označeného rozhodnutia odporkyne, pričom namietal, že nie je pravdou, že má výšku 150 cm a 83 kg a tk 120/80, že odporkyňa neprihliadla na lekársky posudok zo dňa 25.06.2015, aj keď na základe tohto posudku zamestnávateľ s navrhovateľom ukončil pracovný pomer. Podľa navrhovateľa posudok posudkového lekára sa opiera o závery ORL lekára a očného lekára a nie o choroby pohybového a podporného aparátu, dorzopatie a stavy po úraze chrbtice, ktoré mu v najväčšej miere spôsobujú problémy a obmedzujú jeho zaradenie do pracovného života. Súčasne tvrdil, že posudok nereflektuje ani ostatné navrhovateľove diagnózy, ktoré mu spolu s hlavnou diagnózou znemožňujú akékoľvek pracovné uplatnenie. Preto má za to, že aj závažnosť jeho ostatných diagnóz mu výrazným spôsobom ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V závere návrhu poukázal na irelevantnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 03.03.2015. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a navrhovateľovi priznať náhradu trov konania.
Tunajší súd rozsudkom č.k. 1Sd/2/2016-38 zo dňa 27.05.2016 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.11.2015 a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 9So/180/2016 zo dňa 28.03.2018 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K zrušeniu rozsudku tunajšieho súdu došlo z dôvodu porušenia ust. § 250a Občianskeho súdneho poriadku účinného a platného do 30.06.2016, teda z dôvodu porušenia procesného predpisu súdom, konkrétne pre nepripustenie do konania na pojednávaní súdu prítomného povereného advokátskeho koncipienta.
Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa ustanovení § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal opätovne opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne na pojednávaní súdu dňa 18.05.2018, po vypočutí účastníkov konania, právneho zástupcu navrhovateľa a po oboznámení sa s obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a administratívneho dávkového spisu, ktorý odporkyňa vedie o navrhovateľovi, dospel k záveru, že navrhovateľovi v konaní nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu uviedol: „Ja by som podčiarkol skutočnosti, na ktoré sme poukázali aj v našom písomnom vyjadrení z 27.05.2016, ktoré bolo krátkou cestou odovzdané súdu. Máme za to, že pripojené lekárske správy, argumentácia v tomto podaní nebola zo strany súdu doposiaľ vyhodnotená ani sa ňou súd nezaoberal a neodôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k týmto dôkazom. V tomto podaní sme poukázali najmä na to, že podľa nás lekárske správy a zdravotný stav žalobcu je možné zaradiť pod choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c), kde príloha č. 4 zákona priradzuje percentuálny pokles 40 - 50 %. Keďže ide o diagnózu, ide o stav s ťažkou poruchou dynamiky chrbtice, teda nejedná sa o časť hrudníkovú, ale celej chrbtice s progredujúcim stavom. Tomuto stavu žalobcu je možné priradiť práve spomenuté písmeno prílohy č. 4. Taktiež sa domnievame, že sme poukázali aj na ďalšie ochorenia žalobcu, podľa ktorých je možné a potrebné aplikovať § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Chcem sa dostať k tomu, že sa vychádza na určenie miery z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, ďalej sa vychádza z dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Máme za to, že práve tieto všetky ostatné sprievodné diagnózy a ďalšie dôkazy, ktoré vylučujú možnosť žalobcu, aby naďalej vykonával svoju prácu, odôvodňujú práve zvýšenie o 10 %. Ďalej by sme chceli poukázať na zaujatosť lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ktorá podľa našej mienky nemôže byť objektívna, keďže posudkoví lekári sú priamo platení Sociálnou poisťovňou. Tu poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/13/2010 z 12.05.2011 a taktiež sp.zn. 7Sžo/41/2011 z 25.08.2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa našej mienky konštatoval neobjektívnosť nepripustenia iných dôkazov alebo znaleckých posudkov nezávislých znalcov. Trvanie výhradne na posudkoch posudkových lekárov Sociálnej poisťovne by vylúčilo znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz, na obdobnom právnom základe a obhajobe naša advokátska kancelária zastupovala klientku L. P., ktorej na základe tejto právnej argumentácie Krajský súd v Košiciach vyhovel rozsudkom sp.zn. 10Sa/10/2017 zo dňa 10.01.2018. V tomto konaní súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorá sa rovnako pridržiavala len odborného posudku posudkových lekárov a žalobkyňa trvala na tom, aby bol nariadený znalecký posudok nezávislým znalcom. Preto my navrhujeme aj v tomto konaní, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie a zaviazal poisťovňu vykonať ďalšie dokazovanie znaleckým posudkom nezávislým znalcom, ktorý podľa našej mienky objektívne zhodnotí stav žalobcu, a rovnako je na to dôvod aj preto, že od ostatného pojednávania 2016 sa zdravotný stav žalobcu zhoršuje, o čom vieme predložil súdu lekárske správy, z ktorých vyplýva rovnako, že to ochorenie, ktoré je možné zaradiť pod inú položku prílohy, podľa ktorej sa posudzuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Čiže rovnako ako sme naším posledným podaním predložili nejaké lekárske správy, ktorými sme podporili právnu argumentáciu, toto sú ďalšie a nové lekárske správy, ktoré podľa našej mienky ešte viac podporujú tú právnu argumentáciu, že žalobca určite má minimálne 40 % pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť. Zatiaľ toľko.“
Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní súdu uviedla: „My sa pridržiavame našich vyjadrení, ktoré boli poskytnuté súdu, a teda trváme na tom rozhodnutí ako bolo rozhodnuté.“
Na návrh právneho zástupcu navrhovateľa súd vypočul navrhovateľa, ktorý na pojednávaní súdu uviedol: „Čo sa týka toho nerozumenia na poslednom pojednávaní súdu, som to myslel tak, že z nejakého dôvodu pán sudca odmietol môjho právneho zástupcu. Čo sa týka mojich vecí, úplne súhlasím s tým, čo povedal môj právny zástupca. Súhlasím so všetkým, čo je v odôvodnení, ktoré sme poslali vtedy na krajský súd. Čo sa týka posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, chcem poukázať na to, že som 2 roky a 7 mesiacov maródoval, z toho som 1 rok bral maródku a odvtedy nič až do dnešného dňa. Po 2 rokoch a 7 mesiacoch som išiel na posudkovú, kde ma posudzoval podľa môjho názoru opitý lekár L.. L. U., ktorý pôsobí na Sociálnej poisťovni, pobočke Košice. Odvtedy všetci posudkoví lekári, ktorí ma posudzovali, sa pridržiavali 35 %. Od toho roku som potom išiel do roboty sa prihlásiť a vedúci pracovník môjho zamestnávateľa ma poslal na lekársku prehliadku, tú som absolvoval na U. U. B., na P.R. B., kde lekár, ktorý posudzoval mňa ako na prácu, má dlhodobo vylúčil z pracovného cyklu. Odvtedy som nezamestnaný a nepoberám žiadne finančné prostriedky, a to aj napriek tomu, že som celý život platil do Sociálnej poisťovni, kde som čakal, že sa o mňa Sociálna poisťovňa postará. Lekárov v Sociálnej poisťovni nezaujímajú lekárske správy, môj zdravotný stav, zaujíma ich ako jednoducho obísť, aby nemuseli nič platiť. Chcem ešte poukázať na to, že viac ako 2 roky som na úrade práce, ani jeden jediný zamestnávateľ o mňa nezakopol a nikto ma nechce zamestnať. Stav sa mi zhoršuje, mal som obmedzenú hybnosť ruky, ešte ma aj pes pokusal a ja nemám z čoho žiť. Som odkázaný na milosť a nemilosť príbuzných.“
Právny zástupca navrhovateľa v závere pojednávania dodal, že: „Podľa mňa je veľmi ťažko preskúmať, že prečo pri položke č. 4 písm. b), kde je teda rozptyl 35 - 45 %, Sociálna poisťovňa trvá na tom, že to musí byť tých 35 %, o tom sme sa dodnes nedozvedeli žiadnu odpoveď, že prečo by to nemohlo byť tých 40 % vzhľadom na všetky ďalšie skutočnosti. Prízvukujem, že zhodou náhod všetky lekárske správy a posudky, ktoré má pán žalobca, vyznievajú závažnejšie a medicínsky priznávajú vážnejšie ochorenie ako posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. Najlepší dôkaz, že bolo možné podľa položky č. 4 písm. b) ísť na vyššiu hranicu ako je minimum, svedčí aj to, že s pánom žalobcom zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu zdravotného postihu. Máme za to, že to je stále iba jeden z dôvod, pre ktorý je možné uznať žalobcu invalidným. A v tom vyjadrení uvádzame ďalšie veci ako je možnosť zvýšenia o 10 % a rovnako je potrebné aplikovať inú položku v zmysle zákona. Tak toľko.“ Prednesy boli zachytené na zvukový záznam doslovne.
Podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení tejto hlavy (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 1 - 3 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5 zákona).
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so
zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona).
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 8 zákona).
Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).
Základným cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve je len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených navrhovateľom v návrhu (v opravnom prostriedku) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inak povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej.
Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle ust. § 153 ods. 1 písm. b) zákona posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vyporiadava so všetkým rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
V danom preskúmavanom prípade z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou, spísanou dňa 21.09.2015, pričom žiadal priznať invalidný dôchodok od 20.05.2012.
Na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 28.10.2015 rozhodla odporkyňa vyššie označeným rozhodnutím tak, že žiadosť navrhovateľa zamietla z dôvodov uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, pretože podľa tohto posudku zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa nebolo na takej úrovni, ktorá by podľa ust. § 71 zákona zakladala vznik invalidity, a preto jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne hodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Košiciach dňa 02.05.2016.
Z obsahu tohto posudku rovnako, ako aj zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a dávkového spisu, ktorý vedie odporkyňa o navrhovateľovi, vyplýva, že navrhovateľov zdravotný stav bol hodnotený dňa 21.03.2014 v Sociálnej poisťovni, pobočke Košice na základe skoršej žiadosti o invalidný dôchodok, kde nebol uznaný invalidným, pretože jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola len 35 %. Následne dňa 01.12.2014 bol zdravotný stav navrhovateľa prehodnotený s výsledkom, že nebol uznaný invalidným. Taktiež dňa 03.03.2015 bol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený Sociálnou
poisťovňou, ústredím v Poprade, kedy taktiež nebol uznaným invalidným, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bola 35 %.
Na zasadnutí posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia, na vysunutom pracovisku v Košiciach dňa 02.05.2016 posudkový lekár prizval k hodnoteniu zdravotného stavu navrhovateľa prísediaceho lekára z odboru neurológie, ktorí zhodnotili odborné výsledky lekárskych vyšetrení navrhovateľa (gastroenterologické vyšetrenie z 26.10.2014 a 01.12.2014, kardiologické vyšetrenie z 12.01.2015, 04.02.2015 a 09.02.2015, endokrinologické vyšetrenie z 05.02.2015 a 07.04.2015, neurologické vyšetrenie z 23.06.2015, psychiatrické vyšetrenie zo 04.03.2015, 19.06.2015, 22.06.2015 a 30.11.2015, psychologické vyšetrenie z 09.02.2015, urologické vyšetrenie zo 06.02.2015, ortopedické vyšetrenie z 02.04.2015, infektologické vyšetrenie z 13.01.2015 a 20.02.2015, neurologické vyšetrenie z 09.06.2014, 21.11.2014 a 20.02.2015, kontrolné neurologické vyšetrenie z 22.01.2016 a z 24.03.2016, rehabilitačné vyšetrenie zo 17.07.2014, 15.08.2014 a 07.10.2015, kontrolné rehabilitačné vyšetrenie z 08.02.2016, 01.03.2016 a 22.04.2016, očné vyšetrenie z 31.03.2015, komplexné lekárske vyšetrenie z 24.06.2015 a kožné vyšetrenie z 29.02.2016) a na základe vlastného neurologického vyšetrenia dňa 02.05.2016 prísediacim lekárom z odboru neurológie, pričom po zhodnotení týchto rozsiahlych odborných lekárskych vyšetrení u navrhovateľa zhodne s predchádzajúcimi posudkami považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie zistené u navrhovateľa choroby podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu, a uzavreli, že: „Zdravotný stav posudzovaného bol prvýkrát posúdený dňa 24.03.2014 posudkovým lekárom SP pobočka Košice, ktorý svojím posudkom nevyhovel žiadosti. Posudzovaný sa následne odvolal voči rozhodnutiu SPÚ a na základe posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 1.12.2014 a 3.3.2015 rozsudkom KS v Košiciach nebol uznaný invalidným. Dňa 28.10.2015 zdravotný stav posudzovaného posúdený na základe opakovanej žiadosti zo dňa 28.10.2015 a na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 6.10.2015, ktorým vyhovel námietke zaujatosti a poveril posudkového lekára Sociálneho poistenia vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava. Pri dnešnom posúdení zdravotného stavu posudzovaného prítomný prísediaci odborný lekár z odboru neurológie L.. W.. Účastník konania na otázku posudkového lekára či vznáša námietku zaujatosti voči posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne ústredia v Košiciach aj voči prísediacej lekárke z odboru neurológie udáva: Posudzovaný súhlasí, aby bol posúdený posudkovou lekárkou SPÚ v Košiciach - L.. A. a prísediacou lekárskou z odboru neurológie L.. W.. Posudzovaný so stredoškolským vzdelaním pracoval ako vodič špeciálnych cestných motorových vozidiel. V roku 2012 pri autonehode utrpel zlomeninu tela stavca Th7, výbežkov hrudných stavcov Th 4 - 9, lopatky a rebier. Odvtedy zvýraznenie bolesti chrbtice. Pre bolestivý syndróm chrbta vyšetrený opakovane neurologickou ambulanciou. Podľa objektívneho funkčného neurologického nálezu, ale aj na základe dnešného odborného neurologického vyšetrenia za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie konštatujeme, že v klinickom náleze prítomná porucha statodynamiky chrbtice, krčno-hlavový a krčno-ramenný syndróm, nie sú prítomné svalové hypotrofie, bez poruchy citlivosti, bez známok motorického deficitu, bez trvalých známok koreňového dráždenia a bez poškodenia miechy. Uvedený stav ako rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej zaraďujeme do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b s MPSVZČ 35 %. V poslednom období pre polymorfné ťažkosti menovaný vyšetrený na rôznych odborných ambulanciách. Ortopedickým vyšetrením dokumentované mierne obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov, pohyby v kolenách sú v norme. Gastroenterologickým kompletným vyšetrením bez zistenia závažného ochorenia tráviaceho traktu, prítomná divertikulóza a hemoroidy. Podľa nefrologického vyšetrenia funkčný nález je v norme, bez obmedzenia obličkových funkcií. Urologickým vyšetrením potvrdená benigná hyperplazia prostaty bez potreby liečby, stav vyžaduje len sledovanie. Podľa očného vyšetrenia zrakové funkcie sú s korekciou v norme. Opakovane pravidelne vyšetrený kardiológom pre hypertenziu ľahkú formu bez orgánových komplikácií. Endokrinologickým vyšetrením nebola potvrdená endokrinná choroba. Podľa psychologického - psychiatrického vyšetrenia prítomná úzkostná neurotická porucha a ľahká porucha pamäti. Vyššie uvedené zdravotné postihnutia sú všetky posudkovo nevýznamné ochorenia, ktoré nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti posudzovaného a neodôvodňujú percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. V rámci preventívneho vyšetrenia ako vodič - profesionál ani psychiater, ani psychológ, ani oftalmológ, ani ORL - foniater nepotvrdili, že nie je schopný ako vodič, ba naopak, je schopný vykonávať túto prácu bez obmedzenia. Iba jednorazové ambulantné vyšetrenie na súkromnom pracovisku, bez udania dôvodu príčiny vykonalo záver, že t.č. vyšetrovaný má zdravotné obmedzenia vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení. Ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa posudkové kritéria invalidity. Posudzovaný je schopný pracovať naďalej ako vodič.“ Preto z vyššie uvedených dôvodov druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia
vyriekol vo výroku posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože u navrhovateľa zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je len 35 %.
Súd na základe takto rozsiahleho vykonaného dokazovania v správnom konaní, po jeho preskúmaní v súdnom preskúmacom konaní, po zistení skutkového stavu o zdravotnom stave navrhovateľa, vychádzajúc najmä z posudkového záveru kontrolného posudku druhostupňového posudkového lekára zo dňa 02.05.2016, kedy bol zdravotný stav navrhovateľa hodnotený aj prísediacou lekárkou z odboru neurológie L.. W., a ktorý posudok sa zhodoval čo do posudkového záveru s posudkom prvostupňového posudkového lekára zo dňa 28.10.2015, aplikujúc na takto zistený skutkový stav vyššie citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené a jednoznačne z nich vyplynulo, že zistené poškodenie zdravia u navrhovateľa pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadrené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v rozsahu 35 % svedčí tomu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.
Preto súd, považujúc predmetný druhostupňový posudok posudkového lekára za úplný, celistvý a presvedčivý, hodnotiaci celkový zdravotný stav navrhovateľa, navyše podaný za prítomnosti kvalifikovaného odborníka - neurológa, voči ktorým lekárom navrhovateľ nevzniesol žiadne námietky, nevyhovel návrhu navrhovateľa (v skutočnosti jeho právneho zástupcu) na vykonanie ďalšieho dokazovania súdnym znalcom (právny zástupca navrhovateľa ani neuviedol, z akého odboru by to mal byť súdny znalec, poznamenáva súd), pretože takéto dokazovanie súd nepovažoval za nevyhnutné v preskúmavanom prípade. Súd dodáva, že námietky zaujatosti zo strany samého navrhovateľa smerovali proti chovaniu sa prvostupňového posudkového lekára.
V zmysle ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p., za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd síce môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ale vzhľadom na vyššie uvedené závery posudku zo dňa 02.05.2016, ktorý posudok súd považoval za úplný, celistvý a presvedčivý, tak neurobil a návrhu navrhovateľa na ďalšie dokazovanie súdnym znalcom nevyhovel.
Súd s poukazom na ust. § 153 ods. 1 písm. b) a ods. 5 a 6 zákona považuje polemiku právneho zástupcu žalobcu s posudkovými lekármi, uvedenú v jeho podaniach a prednesenú aj na pojednávaní súdu, týkajúcu sa zaradenia zdravotného postihnutia navrhovateľa pod inú kapitolu, oddiel, položku a písmeno prílohy č. 4 k zákonu, za neodbornú, a preto za nedôvodnú.
K námietke navrhovateľa uvedenej v opravnom prostriedku, pokiaľ ide o nesprávnu výšku, váhu a tk u navrhovateľa, súd uvádza, že táto nesprávnosť je zrejmou nesprávnosťou v posudku zo dňa 28.10.2015, pretože z odborných lekárskych vyšetrení vyplývajú jednoznačné iné výškové, váhové a tlakové pomery navrhovateľa, z ktorých v kontrolnom posudku druhostupňového posudkového lekára sa vychádzalo pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa. Preto táto opodstatnená námietka navrhovateľa však nemala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia odporkyne.
K námietke navrhovateľa týkajúcej sa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 25.06.2015 súd uvádza, že tento posudok bol predmetom hodnotenia kontrolným posudkom druhostupňového posudkového lekára zo dňa 02.05.2016 a nebol uznaný ako odborný posudok, pretože bol vydaný bez údaja dôvodu príčiny zdravotných obmedzení navrhovateľa vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení. Z predmetného posudku vyplýva jednoznačný logický záver, že navrhovateľ bol hodnotený v rámci komplexného lekárskeho vyšetrenia, avšak ani psychiater, ani psychológ, ani oftalmológ, ani ORL - foniater nepotvrdili, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať prácu vodiča, naopak, je schopný vykonávať túto prácu bez obmedzenia. Preto tejto námietke navrhovateľa súd nemohol vyhovieť.
Ani námietku navrhovateľa, že posudok nereflektuje ani na ostatné navrhovateľove diagnózy, ktoré mu spolu s hlavnou diagnózou znemožňujú akékoľvek pracovné uplatnenie, nemohol súd uznať
ako dôvodnú, pretože ani z vyššie uvedeného kontrolného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 02.05.2016 toto tvrdenie navrhovateľa nemožno vyvodiť, pretože hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo komplexné a hodnotilo všetky navrhovateľom absolvované odborné lekárske vyšetrenia a najmä výsledky týchto vyšetrení tak, ako sú vyššie uvedené. Predmetný posudok podľa názoru súdu spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a vyporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli zistené ku dňu 26.11.2015. Preto súd ani túto námietku navrhovateľa nepovažoval za dôvodnú.
Pretože ani v súdnom preskúmacom konaní, po zhodnotení navrhovateľom predložených odborných výsledkov lekárskych vyšetrení, nebolo preukázané také zhoršenie zdravotného stavu, o akom sa domnieval navrhovateľ, ale naopak, tieto výsledky odborných lekárskych vyšetrení konštatovali rovnaký zdravotný stav navrhovateľa v roku 2014, 2015 aj v roku 2016, ktorý bol zhodný so zdravotným stavom navrhovateľa uvedeným v posudku zo dňa 28.10.2015, a opačné tvrdenie navrhovateľa o zhoršení jeho zdravotného stavu nebolo preukázané, súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, a preto podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom musel potvrdiť.
Súd pre úplnosť uvádza, že navrhovateľovi v prípade podstatného zhoršenia zdravotného stavu nič nebude brániť domáhať sa na základe novších odborných výsledkov lekárskych vyšetrení v budúcnosti invalidného dôchodku a požiadať odporkyňu na základe týchto výsledkov opätovne o invalidný dôchodok.
Navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží (§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.