Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23Sa-102-2017.pdf
PDF · 107.07 KB
No categories available
23Sa/102/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: W.. V. B., B., B. 9, zastúpená: JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 27366-3/2017-BA zo dňa 7. júna 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 27366-3/2017-BA zo dňa 7. júna 2017 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 700-1311497216-GC04/16 zo dňa 21. decembra 2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 27366-3/2017-BA zo dňa 7. júna 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311497216-GC04/16 zo dňa 21. decembra 2016 vo veci predpísania poistného za obdobie marec 2008 až december 2008, a to poistné na nemocenské poistenie v sume 135,53 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2.130,08 euro, poistné na invalidné poistenie v sume 710,06 euro, poistné na rezervný fond v sume 562,20 eur. Celková suma 3.537,87 eur. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2016, rozhodla o predpísaní poistného žalobkyni za obdobie vo výrokovej časti rozhodnutia od marca 2008 do decembra 2008, v celkovej sume 3.537,87 eur, pretože na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa vôbec neodviedla za uvedené mesiace apríl 2008 až december 2008 a v nesprávnej výške za mesiac marec 2008, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1, písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2014 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta a § 21 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. 3. Poukázala na to, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS 1075/2008 zo dňa 25. 02. 2008 bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore kardiológia. Dňa 01. 08. 2008 pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, účastníka konania s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 29. 02. 2008. Podľa § 5 zákona, v znení zákona č. 338/2013 Z. z., účinnom do 31. 10. 2010 sa za SZČO považujú fyzické osoby, ktoré majú aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon má povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej
do 31. 12. 2010 status SZČO, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia aj činnosť podľa osobitného predpisu vykonáva. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z., účinného od 01. 09. 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej v znení zákona č. 272/2007 Z.z., účinného od 01. 07. 2007 a zákona č. 133/2010 Z.z., účinného od 01. 06. 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotnícke praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobkyni dňa 22. 08. 2006 bola vydaná licencia č. LIA/NR/1391/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológia a licencia bola zrušená ku dňu 01. 02. 2015. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Registračný list odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 29. 02. 2008 bola považovaná za spornú, a preto bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Podľa § 85 ods. 4, konanie sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne a je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 338/2013 Z.z., odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom v tomto ustanovení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku poistného je rozhodujúca skutočnosť, že SZČO dosiahla príjem podľa § 6 zákona č. 495/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Na základe príjmu z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 567 125,-Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (2 212 062,-Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie aj od júna 2008 do 30. 06. 2009. Keďže žalobkyňa je držiteľkou oprávnenia L1A aj po 29. 02. 2008, nezaniklo jej povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. dňa 29. 02. 2008, tak ako to namieta žalobkyňa. 4. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala, že ukončila živnosť ako SZČO a podala odhlášku dňa 01. 08. 2008, a taktiež jej bolo zrušené ku dňa 29. 02. 2008 povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore kardiológia, preto má za to, že týmto dňom jej zaniklo povinné dôchodkové a nemocenské poistenie, pretože nebola oprávnená na výkon prevádzkovania tejto činnosti. Ďalej uviedla, že od 01. 08. 2008 odvodové povinnosti plní jej zamestnávateľ obchodná spoločnosť STAMIMED s.r.o. so zameraním na odbor kardiológia a vnútorné lekárstvo, kde pôsobí ako odborný zástupca. Ďalej namietala nesprávny výklad ustanovenia § 209 a nasledujúcich zákona č. 461/2003 Z.z., pretože žalovaná rozhodne o zániku poistného len vyznačením v spise. Nevydáva žiadne rozhodnutie a ani ona neobdržala žiadne vyjadrenie žalovaného správneho orgánu ani prvostupňového správneho orgánu, že jej ukončenie platenia poistného je sporné. Považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné a zmätočné.
5. Na základe odvolania žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. II. 6. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočky Levice. Poukázala na to, že ukončila činnosť kardiológa dňa 29. 02. 2008, čo aj žalovanému
oznámila vo forme odhlášky registračným listom, ku ktorému doložila aj doklad o zrušení povolenia na túto činnosť od Nitrianskeho samosprávneho kraja. I. stupňový správny orgán približne po ôsmich rokoch jej predpísal nezaplatené poistné odo dňa odhlášky za obdobie marec a december 2008 v celkovej sume 3.537,87 eur. Nie je si vedomá toho, že by nejakým spôsobom porušila svoje povinnosti o platení poistného ale žalovaný zdiela taký názor, že má naďalej platnú licenciu typu A, na základe ktorej sa naďalej považuje za SZČO, a preto spĺňa predpoklady na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia až do decembra 2008. III. 7. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 20. 10. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenia 18 roku veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 1, vždy pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je od 01. 07. kal. roka rozhodujúci predchádzajúci kal. rok. Ak v tomto rozhodujúcom období fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z výkonu inej SZČO, nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status povinne zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 567 125,-Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (2 212 062,-Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie aj od júna 2008 do 30. 06. 2009. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 29. 02. 2008, kedy jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 29. 02. 2008, ako to žalobkyňa namieta, teda jej nezanikla ani odvodová povinnosť. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§68 ods. 1 písm. a/) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zárobkovú prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk <http://www.lekom.sk>), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk <http://www.old.lekom.sk>) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na webovej stránke komory dňa 15. 04. 2008, z ktorého vyplýva že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadam na Štatistickom úrade o pridelenie IČO“. Vzhľadom vyššie uvedené je zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľov i na účely sociálneho poistenia status SZČO.
V čase, keď žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/1391/06 tak, ako to urobila 01. 12. 2014, ktorá jej bola zrušená k 01. 02. 2015. Žalovaný správny orgán poukázal na to, že rozhodnutím prvostupňový správny orgán dňa 21. 10. 2016 rozhodol o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 a ďalším rozhodnutím z toho istého dátumu rozhodol, že jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2010. Voči týmto rozhodnutiam žalobkyňa odvolanie nepodala, stali sa právoplatné. Žalovaný správny orgán žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. 8. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala replikou, ktorú zaslala súdu 19. 01. 2018, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s právnym výkladom žalovanej, že naďalej spĺňala status SZČO aj v spornom období od 01. 03. 2008. Poukázala na obdobný prípad, kde rozhodoval Najvyšší súd SR č. 4Sžso/63/2009. Ďalej žalobkyňa uviedla, že okrem odhlášky zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 29. 02. 2008 riadne doložila doklad o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore kardiológa, zrušenie registrácie na daňovom úrade, žiadosť o zrušenie IČA ako aj žiadosť o zrušenie kódu poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je držiteľkou licencie na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore kardiológia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, obchodnej spoločnosti STAMIMED s.r.o. so sídlom Pukanec, Pažiť 9, kde pôsobí ako odborný zástupca pre odbor kardiológa na základe pracovnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú na dobu neurčitú. Jej zamestnávateľ realizuje odvody za ňu ako zamestnanca tak do sociálnej ako aj zdravotnej poisťovne. Ďalej žalobkyňa uviedla, že sociálna poisťovňa rozhodla o zániku sociálneho poistenia tak, že odhlášku prijala a vyznačila ju v jej spise, keďže sa jedná o nesporový prípad, rozhodla tak, že jej v plnom rozsahu vyhovela. Z rozhodnutia žalovanej nijako nevyplýva, že môže zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku poistného s odstupom viac ako jedného roka, čo nebolo ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu riadne zdôvodnené. Je toho názoru, že vykonala všetky potrebné úkony k 29. 02. 2008, aby stratila status SZČO a nie si je vedomá, že by mala naďalej platiť poistné ako SZČO. Žiadala, aby súd jej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V.
9. Na pojednávaní zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žiada rozhodnutie žalovaného ako aj I. stupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie. Sporné v danom prípade je, či žalobkyňa mala naďalej postavenie SZČO, ktorá je povinne poistená, i napriek tomu, že 28. 02. 2008 podala odhlášku. Poukázala na to, že i keď žalobkyňa bola držiteľkou licencie L1A, bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckej starostlivosti, a tým ukončila svoje postavenie ako SZČO. Všetky svoje povinnosti, voči všetkým orgánom, ktoré mala, si riadne k tomuto dňu splnila. Žalobkyňa si pretransformovala neštátne zariadenie fyzickej osoby, na právnickú osobu, teda na spoločnosť s.r.o., kde vykonáva na základe pracovnej zmluvy odbornú zástupkyňu. 10. Žalobkyňa ako účastníka konania sa pridržiavala písomne podanej žaloby. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 11. Zástupca žalovanej sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. VI.
12. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné a nedostatok dôvodov. Súčasne zrušil na návrh žalobkyne podľa ods. 3 písm. a/ citovaného ustanovenie aj rozhodnutie orgánu správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 13. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
14. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 15. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 16. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 17. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 18. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 19. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 22. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období po 29. 02. 2008. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobkyňa vykonávala v čase od 29. 02. 2008 činnosť SZČO. 23. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa dňa 29. 02. 2008 podala odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestala vykonáva činnosť ako SZČO k 29. 02. 2008. 24. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobkyne ako SZČO a posudzovali jej príjem po roku 2008 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. 25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore kardiológia rozhodnutím zo dňa 22. 08. 2006 č. L1A/NR/1391/06 Slovenskou lekárskou komorou na základe žiadosti žalobcu 07. 08. 2006. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 01. 08. 2008 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 29. 02. 2008, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NR CS 1075/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 02. 2008, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia dňom 29. 02. 2008. 26. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj v období po 29. 02. 2008, teda správne orgány si mali vyriešiť výklad § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., či žalobkyňa bola po tomto dátume SZČO. 27. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ani I. stupňový správny orgán tejto otázke nevenoval dostatočnú pozornosť. Nezaoberala sa tým, že žalobkyňa si podala odhlášku do poisťovne a vlastne až po ôsmich od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie I. stupňovým správnym orgánom, že jej predpísalo
poistné na nemocenské a dôchodkového poistenie od marca 2008 do decembra 2008 v celkovej sume 3.537,87 eur. 28. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobkyne, že po období 29. 02. 2008 nevykonávala činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 29. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyňa v čase od 29. 02. 2008 nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý už v čase 29. 02. 2008 ako SZČO nemala. 30. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 04. 08. 2014. 31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja mu bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 29. 02. 2008 zrušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil, a tiež zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a/ rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 32. O trovách konania súd rozhodol tak žalobkyni priznal právo na náhradu trov v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. 33. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).