Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/212/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov: 1. T.. B. O.C., G.. XX. XX. XXXX, K. C., Ď. XX, zastúpeného JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom AK, Němcovej 30, Košice, 2. T. Z., P.. O., G.P.. XX. XX. XXXX, K. C., U. XX, proti žalovaným: 1. B. O., G.. XX. XX. XXXX, K.E. C., I. Č..XX Q. X. Z. O., G.. XX. XX. XXXX, K. C., I. Č.. XX, obom zast. B & B s.r.o, advokátska kancelária, Rázusova 1, Košice, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. T. O. a do dedičstva po neb. B. O.C., o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 15C/118/2013-257 z 30. 06. 2016

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom určil, že nehnuteľnosť zapísaná v k. ú. C. G. L. Č.. XXX P. V. Č..XXX A. G. O. P. R. XXX/XX, J. O. Q. G. U. Z. XXX M. patrí do dedičstva po nebohom B. O., zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2-ice k celku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcov vo výške 50 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia, po úprave žalobného návrhu, domáhali, že nehnuteľnosť zapísaná na k.ú. C. G. L. Č.. XXX P. V., Č.. A. XXX, A. G. O. Č.. XXX/XX Q. O. P. R., Č.. XXX/XX - J. O. Q. G. U. Z. XXX M. patria do dedičstva po neb. B. O., zomrelom XX. XX. XXXX, v podiele 1/2 k celku a do dedičstva po neb. T. O., zomrelej 16. 07. 2013, v podiele 1/2 k celku.

3. Vychádzal zo zistenia, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX C.. Ú.. C. O.. Č.. XXX/XX J. O. Q. G.V. U. Z. XXX M. Q. O.. Č.. XXXXX P. V. Č.. A. XXX boli kúpnopredajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX, prevedené na odporcu v 2. rade. Touto kúpnou zmluvou B. O. Q. T. O.Í., ktorá bola zastúpená na základe plnej moci zo dňa 16.08.2011, v mene ktorej konal B. O., predali nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, Z. O.. Súčasťou tejto zmluvy bola aj plná moc zo dňa 16. 08. 2011, ktorou T. O. splnomocnila B. O. na uzavretie tejto dohody. V danom prípade sa jednalo o rodičov účastníkov. Z pripojených spisov sp. zn. 9Ps/3/2011 vo veci B. O. súd zistil, že dňa 14 .02. bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, súčasťou tohto spisu sú aj nálezy od psychiatra z Leteckej vojenskej nemocnice a.s. zo dňa 14. 01. 2011. Na posúdenie odborných znalostí súd v predmetnej veci ustanovil znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. Štefana Safka, ktorý podal znalecký posudok so záverom, že B. O. je osobou duševne chorou a trpí na demencie pri Alzheimerovej chorobe, ide o veľmi vážnu duševnú chorobu, ktorá je trvalá a nevyliečiteľná a teda nie je schopný ovládať svoje konanie, ani posúdiť jeho následky, nie je schopný zabezpečovať si svoje potreby a vyžaduje celodennú starostlivosť a opateru a prichádza do úvahy úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Na základe týchto skutočností súd rozhodol rozsudkom zo dňa 14. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 06. 2011, ktorým pozbavil B. O. spôsobilosti na právne úkony a zároveň ustanovil nesvojprávnemu opatrovníka T.. B. O., ktorému vymedzil rozsah

opatrovníckych práv a povinností. Zo spisu 2Ps/12/2011 a rozsudkom toho istého spisu súd zistil, že T. O. P.. F. bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s majetkom, majetkovými právami a povinnosťami a peňažnými prostriedkami a ustanovená ako opatrovníčka bola T. Z., pričom rozsah ustanovení opatrovníkovi bol vymedzený tak, že je povinný a oprávnený za opatrovanca vykonávať všetky právne úkony v rozsahu nakladania s majetkom, majetkovými právami a povinnosťami, peňažnými prostriedkami, a to najmä zastupovať ju, spravovať jej veci, hospodáriť s jej finančnými prostriedkami, pričom rozhodnutia, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. 11. 2011. V predmetnom spise bol ustanovený znalec z odboru psychiatrie MUDr. Safko, ktorý znaleckým posudkom potvrdil, že T. O. je duševne chorá a trpí na demenciu na cievnom podklade, pričom ide o trvalú a nevyliečiteľnú duševnú chorobu, nie je schopná samostatne si zabezpečovať potreby, vyžaduje opateru zo strany svojej rodiny, doporučil obmedziť spôsobilosť na právne úkony v tom zmysle, aby nemohla darovať, predať svoj majetok, aby nemohla vyberať úvery a pôžičky z bankových a nebankových organizácií, aby nemohla vystupovať ako ručiteľ atď.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 38 ods. 1, 2 OZ, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, konštatoval, že dôvodom podania predmetnej žaloby je tvrdenie žalobcov, že neb. T. O. Q. B. O. (rodičia žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 1. rade) napriek zlému zdravotnému stavu, v dôsledku ktorého boli právne nespôsobilí, uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, resp. matka podpísala plnú moc na zastúpenie pri uzatvorení tejto kúpnopredajnej zmluvy, ktorou predmetnú nehnuteľnosť previedli na žalovaného v 2. rade (vnuka), žalovanému v 1. rade (synovi). Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu

- kúpnopredajnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX posudzoval platnosť tohto úkonu, či v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy boli tieto osoby spôsobilé na tento právny úkon. Vychádzajúc zo zistenia, že T. O. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony a keďže v danom prípade predniesli pochybnosti o spôsobilosti na právne úkony T. O. žalobcovia v 1. a 2. rade, pre záver platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, ktorý mala konajúca osoba uskutočniť, súd vzal do úvahy znalecký posudok znalca z odboru psychiatrie, ktorý vyšetroval jej duševný stav, pričom v prípade B. O. súd mal za to, že tento v čase spísania kúpnopredajnej zmluvy bol plne nespôsobilý na právne úkony, čo taktiež vo svojej výpovedi potvrdil znalec MUDr. Safko s tým, že tento jeho stav trval minimálne rok pred podaním znaleckého posudku, nakoľko trpel Alzheimerovou chorobou, ktorá predstavuje najvyšší stupeň demencie. Na základe takto zisteného skutočného stavu rozhodol tak, že určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí v polovici do dedičstva po nebohom B. O. a v prevyšujúcej časti, v ktorej žalobcovia žiadali určiť, aby aj druhý podiel z predmetnej nehnuteľnosti súd určil do dedičstva po nebohej T. O., návrh zamietol ako nedôvodný.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p., kedy súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov konania, prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením, a teda priznal ich náhradu vo výške 50 %.

6. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca v 1. rade odvolaním podaným 04. 10. 2016, žalobkyňa v 2. rade odvolaním podaným 12. 10. 2016 a žalovaní v 1. a 2. rade odvolaním podaným elektronicky 28. 10. 2017. Žalobca v 1. rade podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 14 písm. b/, f/ C.s.p. Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, lebo nezaoberal sa otázkou druhu vlastníckych práv B. O. Q. T. O., ktorí v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa XX. XX. XXXX boli manželmi, majetok, ktorý nadobudli počas trvania manželstva patril do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo v priebehu konania nevyšla najavo skutočnosť, ktorá by preukazovala zánik manželstva alebo bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase vykonania namietaného právneho úkonu. Uviedol, že vychádzajúc z charakteru, resp. výnimočnosti bezpodielového spoluvlastníctva manželov, manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam, vlastnícke právo každého z manželov sa týka celého spoločného majetku. Urobením právneho úkonu, ktorý sa týka spoločnej veci vzniká manželom solidarita priamo zo zákona. Preto v prípade právneho úkonu, ktorý sa týka bezpodielového spoluvlastníctva manželov má nespôsobilosť jedného z manželov na právne úkony za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade kúpnej zmluvy z XX. XX. XXXX. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/140/2007 z 28. 06. 2007 a sp. zn. 26Cdo/1243/2003 z 22. 07. 2004. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o tom, že B. O. v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy trpel

vážnou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej tento úkon je neplatným úkonom, mal kúpnu zmluvu z 27. 06. 2011 posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon a vyhovieť žalobnému návrhu v celom rozsahu. Bol toho názoru, že vzhľadom na bezpodielové spoluvlastníctvo predávajúcich nie je možné vadu v časti právneho úkonu spočívajúcu v neschopnosti B. O. zaväzovať sa z dôvodu duševnej poruchy oddeliť od jeho ostatného obsahu a z uvedeného dôvodu je neplatný celý právny úkon, pričom táto neplatnosť pôsobí ex tunc (od začiatku). Záver súdu prvej inštancie o neplatnosti časti právneho úkonu nepovažoval za správny poukazujúc na to, že je v príkrom rozpore s právnym záverom vyplývajúcim z rozhodnutia Ústavného súdu ČR zo 16. 09. 1998 sp. zn. II.ÚS 91/1998. Bol toho názoru, že nemožnosť oddelenia neplatnej časti právneho úkonu od jeho ostatnej časti možno vyvodiť v tomto prípade z povahy právneho úkonu, brať ho ako celok, nielen oddelenú časť právneho úkonu, čo vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR zo 14. 02. 2001 sp. zn. 30Cdo/1865/2000. Bol toho názoru, že súd sa riadnym spôsobom nevyporiadal v súvislosti s posúdením nespôsobilosti p. T. O. na právne úkony s tvrdením znalca - svedka MUDr. Safka, z výpovede ktorého vyplýva, že v čase blízkom uzatvoreniu namietanej kúpnej zmluvy trpela na duševnú chorobu - demenciu s návrhom na čiastočné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri nakladaní s majetkom. Ďalej poukázal na to, že súdu bolo predložené zrušenie generálnej plnej moci vyhotovené 05. 05. 2011 a doporučenou poštou zaslané žalovanému v 1. rade 06. 05. 2011, ktorá skutočnosť sama osebe má za následok neplatnosť právneho úkonu v spojení so skutočnosťou, že B. O. Q. T. O. trpeli duševnou poruchou jednoznačne smeruje k tomu, že kúpna zmluva mala byť posúdená ako absolútne neplatný právny úkon.

7. Žalobkyňa v 2. rade svoje odvolanie odôvodňovala odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že tvrdenia žalovaného v 1. rade uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa a citované v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie sú vymyslené, tendenčné, zavádzajúce, plné poloprávd, lží a klamstiev. K hádkam podľa nej dochádzalo iba z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nikdy s ničím nesúhlasil, nikdy na žiadnu dohodu nechcel pristúpiť, nikdy neprijal iný názor len svoj. Namietala že dohoda o vysporiadaní majetku medzi súrodencami nikdy nebola ani ústna ani písomná, boli iba tvrdenia otca, ktorý hovoril aj v mene svojej manželky. Tvrdila, že neb. T. O.Á. nikdy nedala generálnu plnú moc žalovanému v 1. rade na prevod vlastníckeho práva nehnuteľnosti, lebo v plnej moci chýba, na aký účel sa použije. Tvrdila, že nebohá splnomocnila žalovaného v 1. rade iba na výber dôchodku, nie k iným úkonom. Dňa 05. 05. 2011 B. O. plnú moc zrušila a toto zrušenie dňa 06. 05. 2011 mu zaslala na jeho pracovisko na Daňový úrad Košice I. Žalovaný v 1. rade nemal právo zastupovať matku pri prevode nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, čím porušil zákon a vyšetrovateľom mu bolo dňa 15. 03. 2016 vznesené obvinenie pre zločin podvodu. Namietala, že z výpovede žalovaného v 2. rade jednoznačne vyplýva, že informácie, ktoré poskytol súdu pri výsluchu sú sprostredkované, a teda nepriame, na základe ktorých nie je možné ustáliť skutkový stav veci. Žalovaný v 2. rade podľa nej nijakým spôsobom nepreukázal súdu existenciu nejakého presvedčivého dôkazu, ktorým by mohol napadnúť a vyvrátiť návrh podaný ňou a žalobcom v 1. rade. V ďalšej časti odvolania popisovala skutkový stav v súvislosti s pozbavením spôsobilosti na právne úkony B. O. a obmedzením spôsobilosti na právne úkony T. O., popisovala priebeh konania pred súdom prvej inštancie. Poukazovala najmä na svoje písomné podania v predmetnej veci a listinné dôkazy, ktoré súdu predkladala. Podľa nej súd v tomto konaní sa vôbec nezaoberal otázkou vlastníckych práv nebohého a nebohej, ktorí v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy 27. 06. 2011 boli manželia a v prípade právneho úkonu, ktorý sa týka bezpodielového spoluvlastníctva manželov má nespôsobilosť jedného z manželov na právne úkony za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, čo sa týka aj kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej XX. XX. XXXX. Poukazujúc na ust. § 38 ods. 1 uviedla, že pre neplatnosť právneho úkonu stačí ak osoba trpí na duševnú poruchu, nie je nevyhnutné súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, stačí, že osoba v čase uzatvárania tohto úkonu trpela na duševnú poruchu. Nebohý v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy trpel duševnou poruchou, v dôsledku ktorej tento jeho právny úkon je neplatným právnym úkonom, pričom túto skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdil aj súdny znalec. Nestotožnila sa s právnym názorom súdu, že by pri predmetnej kúpnopredajnej zmluve išlo len o čiastočne neplatný právny úkon. Podľa nej kúpnopredajná zmluva mala byť posúdená ako absolútne neplatný právny úkon. K odvolaniu pripojila kópie listinných dôkazov, ktoré predkladala aj súdu prvej inštancie a kópie svojich vyjadrení vo veci samej predkladaných súdu prvej inštancie.

8. Žalovaní svoje odvolanie podané proti rozsudku v celom rozsahu, odôvodňovali odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. Navrhli rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná im náhradu trov. Poukazovali na to, že súd sa vo svojom rozhodnutí absolútne nevyjadril k ich stanovisku

k žalobnému návrhu v časti týkajúcej sa žalobnej legitimácie. Poukazujúc na predchádzajúce súdne konanie a závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/274/2012 zo 14. 03. 2013 boli toho názoru, že ani v tomto konaní nie sú splnené podmienky konania, nakoľko pri opätovnom podaní žaloby už žalovaní nežili a tento nedostatok podmienky konania nie je možné konvalidovať. Súd sa vôbec nezaoberal touto časťou ich stanoviska, ktorá má základ v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, to znamená, že nedôsledne postupoval pri právnom posúdení veci, preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok rozsudku, ktorým rozhodol o prejednávanej veci je podľa ich názoru nevykonateľný z dôvodu, že v čase predaja nehnuteľnosť patrila do BSM, čiže v podiele 1/1, nebolo možné vyniesť rozsudok, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom B. O. v podiele 1/2 k celku a v prevyšujúcej časti návrh zamietnuť, pretože rozsudok bude nevykonateľný. Aby bol vykonateľný výrok rozsudku musí znieť tak, že buď žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo ju zamietne. Ďalší odvolací dôvod podľa nich spočíva v účelovom správaní žalobcov. Konanie, ktoré žalobcovia označujú ako podvodné a je dôvodom podania žaloby z ich strany, sami účelovo niekoľkokrát využívali vo svoj prospech. Uviedli, že na faktickom správaní sa žalobcov v 1. a 2. rade voči svojim rodičom je jasne vidieť účelovosť ich konania. Právny úkon z júna 2011, ktorý nebol v ich prospech, prehlásili za absolútne neplatný z dôvodu, že ich otec bol postihnutý takou vážnou duševnou chorobou, že si neuvedomoval dôsledky svojho konania, no o pár mesiacov neskôr v októbri 2011 v deň, keď rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony matky nadobudlo právoplatnosť, žalobkyňa splnomocnenie vydané matkou v celom rozsahu prijala a už nevidela problém v tom, že matka je postihnutá vážnou duševnou poruchou, a teda právny úkon matky už nebol absolútne neplatný. Považovali za nevyhnutné, aby súd skúmal zdravotný stav, správanie a pohnútky tak B. O. st., ako aj T. O. ešte pred ich pozbavením spôsobilosti, pretože skutočnosti a udalosti tomu predchádzajúce jasne preukazujú to, aké vzťahy vládli medzi účastníkmi konania. Je to podľa nich potrebné skúmať aj z dôvodu poukázania na účelovosť konania žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí nikdy predtým nespochybňovali konanie B. O. st. a T. O., s ktorými uzatvárali rôzne zmluvy, nechávali si udeľovať plné moci, požičiavali si peniaze, žalobkyňa v 2. rade podpísala aj darovaciu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve B. O. A.. Q. T. O., ktoré chceli darovať a to len mesiac predtým, než bol podaný návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony B. O. A.. Podľa nich do konania bolo doložených množstvo dôkazov, vrátane svedeckých výpovedí, ktoré preukazujú, že B. O. A.. Q. T. O. v čase uzavretia zmluvy boli spôsobilí na právne úkony a táto zmluva odzrkadľovala ich slobodnú a vážnu vôľu ako naložiť s vlastným majetkom. Podľa nich doteraz vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za účelové konanie možno považovať konanie žalobcov v 1. a 2. rade, nie žalovaných. Namietali, že znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci, nebol náležite vypracovaný, bol vypracovaný mechanicky minimálne bez hlbšieho skúmania zdravotného stavu otca Jozefa Petríka. Zdôrazňovali, že v konaniach o obmedzení/pozbavení spôsobilosti na právne úkony znalecký posudok sa posudzuje ako jediný nemenný dôkaz o zdravotnom stave vyšetrovaného. V niektorých prípadoch súdy preberajú znalecký posudok nekriticky a neoverujú si jeho výsledky s inými dôkazmi. V týchto typoch konaní podľa nich je dôkaz znalcom síce veľmi závažným dôkazom, nie však jediným, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach. Poukazovali na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu ČR a SR, z ktorej je možné vysledovať postupnú zmenu postoja k inštitútu pozbavenia a obmedzenia spôsobilosti na právne úkony smerujúcu k minimalizácii zásahu do spôsobilosti na právne úkony, pričom tento zásah musí byť proporcionálny, musia sa skúmať menej reštriktívne opatrenia a zásah musí sledovať legitímny cieľ. Poukazovali na Odporúčanie Rady Európy R 99 (4), na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 557/09, Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 313/2012 z 28. 11. 2012. Zdôrazňovali, že v celom kontexte, aj po pozbavení spôsobilosti na právne úkony neb. B. O. a neskôr rozhodnutím OS Košice - okolie, je podľa ich názoru potrebné skúmať celkové správanie nebohého B. O. a to, či sa u neho aj napriek jeho chorobe neobjavovali tzv. lucida intervalla, teda svetlé chvíľky, kedy bol schopný aj posúdiť a rozoznať následky právnych úkonov, ktoré urobil vo svojom mene. Tvrdili, že aj po uzavretí kúpnej zmluvy bol neb. B. O. plne pri zmysloch, nakoľko k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu, naďalej býval sám sa staral o svoje denné životné potreby a nebol odkázaný na celodennú starostlivosť tretej osoby. Ďalším dôkazom toho, že nemohol byť a nebol psychicky chorý a nespôsobilý na právne úkony je aj tá skutočnosť, že do marca 2011 bol riadnym členom a predsedom Poľovného združenia Torysa - Kráľovce a keďže sám uznal, že na túto funkciu už nestačí, na výročnej členskej schôdzi v marci 2011 na vlastnú žiadosť z funkcie odstúpil, čo je zaznamenané aj vo výročnej správe poľovníckeho združenia z tejto schôdze. K záverom MUDr. Safka ohľadne zdravotného stavu B. O. sa priklonili iba v tom, že demencia pri Alzheimerovej chorobe je ochorenie, pri ktorom proces jej vývoja je pomalý dlhotrvajúci, z čoho logicky vyplýva, že v období, kedy sa neb. B. O. rozhodol podpísať predmetnú kúpnu zmluvu, nemohol byť v takom zlom zdravotnom stave, aby nevedel, čo koná. Tvrdenie žalobcov

o dlhodobom liečení nebohého z dôvodu diagnostikovanej demencie pri Alzheimerovej chorobe je nepravdivým a zavádzajúcim. Ešte v roku 2011 bol neb. B. O. vyšetrený v sprievode svojho syna (žalovaného v 1. rade) vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, pričom v lekárskej správe, ktorej kópia bola súdu predložená sa konštatuje hneď v úvode, že doteraz psychiatricky liečený nebol. Vyšetrujúca lekárka uviedla v správe, že: „...pacient nadväzuje očný kontakt, aj verbálny kontakt, myslenie má súvislé, aktuálne bez bludných produkcií, poruchy vnímania neprítomné“. Konštatovala narušenosť krátkodobej pamäte, dekoncentráciu pozornosti s tým, že pacient potrebuje neustálu starostlivosť inej osoby. Bez ohľadu na tieto závery ani v tomto momente nebolo konštatované, že by sa bol neb. B. O. dlhodobo psychiatricky liečil ako je to uvedené v žalobnom návrhu, čo dokazujú aj lekárske záznamy a lieky, ktoré v uvedenom období užíval a sú zaznamenané v jeho zdravotnej karte u jeho ošetrujúceho všeobecného lekára. Poukazovali na svedeckú výpoveď M. Č.. Zdôrazňovali, že navrhli, aby súd pribral do konania nového znalca, ktorý by dôkladnejšie preveril skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci, keďže podľa nich na posúdenie takej závažnej veci ako je psychické zdravie človeka je potrebných viacero stretnutí s osobou, ktorej zdravotný stav sa posudzuje a hĺbkovejšia analýza psychického stavu človeka v širších dôkazných súvislostiach a v dlhšom časovom období, zvlášť ak sú rozpory medzi znaleckým posudkom a názormi svedkov a blízkych ľudí také enormné a taktiež zo skutkových okolností vyplýva účelovosť návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Súd sa však k tejto požiadavke vôbec nevyjadril.

9. Odvolanie žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade bolo žalobcovi doručené 25. 01. 2017. Odvolanie žalobcu v 1. rade a žalovaných v 1. a 2. rade bolo žalobkyni v 2. rade doručené 16. 01. 2017. Odvolanie žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade bolo žalovaným doručené 16. 01. 2017.

10. Žalovaní v 1. a 2. rade v stanovisku k odvolaniam žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že trvajú na nimi podanom odvolaní voči rozsudku. Boli toho názoru, že výpovede, dôkazy a tvrdenia žalovaných boli a sú doteraz stále rovnaké, nemenné, avšak vyjadrenia, tvrdenia a dôkazy žalobcov, najmä žalobkyne v 2. rade sú nestále, do dnešného dňa upravované, menené, upresňované, vytrhávané z kontextu, cielene preformulované, takže menia významne a závažne zmysel pôvodných tvrdení. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

11. Žalobkyňa v 2. rade v stanovisku k odvolaniu žalobcu v 1. rade uviedla, že s týmto odvolaním sa stotožňuje. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že ho považuje za irelevantné z dôvodu zmeškania termínu na jeho doručenie, lebo pri osobnej návšteve na príslušnom súde, kde je vedený predmetný spis po nahlásení sa a osobnom nahliadnutí do spisu začiatkom novembra 2016 v celom spise nenašla doručené žiadne odvolanie odporcov. Nachádzali sa tam iba odvolania žalobcov v 1. a 2. rade. Uviedla, že s preposlanými odvolaniami prevzala aj výzvu a uznesenie, keďže jej bolo doručené odvolanie aj B. O. a spol., zasiela na základe výzvy svoje vyjadrenie. K námietke o nevyjadrení sa súdu k legitimácii uviedla, že predošlá žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nebola rozhodnutá v prospech žalovaných rozsudkom Krajského súdu Košice, nikde krajský súd nespochybnil merito veci, ale zrušil žalobu pre procesnú chybu. Pod doručené rozhodnutie krajského súdu sa ani nepodpísala príslušná predsedníčka senátu, ktorá o tom mala rozhodnúť. Bola toho názoru, že je hlboko smutné, ak poškodení, k tomu staršie osoby, v tom čase žijúce, sa v primeranom čase nedomohli nápravy stavu orgánmi štátu. Problém vznikol za jeden deň, úkonom štátneho orgánu - katastra, keď zapísal nového majiteľa Viktora Petríka bez možnosti pôvodných majiteľov odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu. Podľa jej názoru legitimácia je v poriadku, pri podaní žaloby nežil jeden z dvoch pôvodných vlastníkov, a to B. O. st., no ešte žila jeho manželka a tá zomrela až neskôr. Po jej smrti právny zástupca žalobcov B.. Z. upravila a zaslala petit tomuto súdu v septembri 2013 a ten pred vynesením rozsudku zmenu návrhu prejednal a vydal o tom uznesenie. Výrok rozsudku je podľa nej vykonateľný, no právne nie je správny vzhľadom na predchádzajúci stav veci a okolnosti zmeny vlastníctva. K odvolacej námietke o účelovom správaní sa žalobcov uviedla, že za účelové konanie nemožno považovať konštatovania viacerých nestranných (cudzích) osôb, lekárov i súdom stanoveného znalca, ale tendenčne vylákané „reči na ulici“ od susedov, ktorých plánovane do toho zatiahli. Žiadala, aby súd sa vyjadril k problematike pozbavovania, teda, či konanie blízkych osôb, ktoré majú podozrenie na zdravotný problém a následne vyšetrenia u lekárov, ako i zistenie zhoršeného stavu, podanie o odobratí práv, ktoré má zdravý človek v súlade so zákonmi tejto republiky je konanie ochraňujúce takéto nedostatočné (choré) osoby alebo je konanie poškodzujúce, ako to prezentuje strana žalovaných. Ďalej sa žalobkyňa v 2. rade vyjadrovala k vzťahom v rodine, k niektorým myšlienkam (vetám) vyplývajúcim z odvolania žalovaných v 1. a 2. rade uvádzajúc hodnotenia k týmto námietkam zo svojho pohľadu. K odvolacím námietkam žalovaných ku znaleckým posudkom podávaným v súvislosti s podaným návrhom na pozbavenie spôsobilosti na

právne úkony uviedla, že v ich prípade stanoviská iných štátov sú relevantné z dôvodu, že osoby sú už dávno po smrti, z dôvodu, že znalec z odboru psychiatrie bol určený týmto súdom nie žalobcami, teda bol nestranný. Jeho kvalifikácia a prax je nespochybniteľná. Kvalifikácia žalovaných, či svedkov v danej oblasti je absolútne nedostatočná, celkovo úvaha novým skúmaním nesleduje efektívnosť súdu, pretože žalobcovia sledujú žalobným návrhom navodenie pôvodného stavu s následným ďalším postupom podľa zákonov k rodinným príslušníkom, teda smerujú k zmierlivému a spravodlivému stavu medzi dedičov, stavu rovnosti ako celoživotne prezentovali vôľu pôvodní majitelia nehnuteľnosti.

12. Žalobca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že všetko čo žalovaný v 1. rade uvádza, z čoho jeho a sestru obviňuje je presne opačne. Podľa neho nie je pravdivé, že do mája 2010 bola dohoda medzi súrodencami o delení rodičovského majetku, veď rodičia ešte žili. Konanie žalovaného v 1. rade, ktorý tlačil na rodičov, aby spolu so sestrou podpísali darovacie zmluvy, o ktorých dopredu vedel, že on túto nepodpíše, čo bolo jeho cieľom a zdokumentoval to otcovi, čo mu pomohlo donútiť otca k predaju rodičovského domu za 1 euro. Popisoval konanie žalovaného v 1. rade v súvislosti s riešením problémov, ktoré s rodičmi v dôsledku ich staroby nastali, ako sa prejavoval nezáujem žalovaného v 1. rade pomôcť rodičom, poukazujúc na korešpondenciu, resp. listy, ktoré zasielal žalovanému v 1. rade, ktorými ho žiadal o riešenie situácie s rodičmi.

13. Stanovisko žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. rade k podaným odvolaniam bolo žalovanému v 1. rade, resp. jeho zástupcovi doručené 21. 03. 2017. Stanovisko žalovaných v 1. a 2. rade k odvolaniu žalobkyne v 2. rade bolo žalobkyni v 2. rade doručené 28. 2. 2017, stanovisko žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade k odvolaniu žalovaných bolo žalovaným (advokátskej kancelárii žalovaných) doručené 20. 02. 2017. Žalovaní v 1. a 2. rade k stanovisku žalobcov v 1. a 2. rade uviedli, že trvajú na nimi podanom odvolaní voči rozsudku. Zdôrazňovali, že ich tvrdenia boli a sú stále rovnaké, nemenné, avšak tvrdenia, vyjadrenia a dôkazy predkladané žalobcami sú neustále do dnešného dňa upravované, menené, upresňované, vytrhávané z kontextu, cielene preformulované tak, že menia významný a závažný zmysel pôvodných tvrdení. Navrhli rozsudok súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, priznať im náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov a žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 380 ods. 2, § 389 ods. 1 písm. c/, § 391 C.s.p.).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ súd vychádzal zo záveru, že právne úkony B. O. st. a T. O.j, ktorí kúpnopredajnou zmluvou ako predávajúci odpredali nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z XX. XX. XXXX vnukovi Z. O. je potrebné posudzovať ako samostatné právne úkony, resp. oddeliteľné právne úkony v dôsledku čoho vyhovel žalobe o určenie, že nehnuteľnosť zapísaná v k.ú. C. G. L. Č.. XXX P. V. Č..XXX A. G. O. P. R. XXX/XX, J. O. Q. G. U. Z. XXX M. patrí do dedičstva po nebohom B. O., zomrelom XX. XX. XXXX v podiele 1/2-ice k celku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu, že konštatoval, že B. O. v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy nebol spôsobilý na právne úkony a T. O. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

16. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci dokazovanie potrebné na riadne zistenie skutkového stavu, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v z mysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.

17. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie o možnosti oddeliť právne úkony manželov v súvislosti s odpredajom nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva a v dôsledku toho posudzovať (ne)platnosť právneho úkonu každého z predávajúcich manželov osobitne podľa § 38 ods. 1, 2 sa odvolací súd nestotožňuje.

18. Podľa § 136 ods. 2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

19. Podľa § 144 veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

20. Podľa § 145 ods. 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právo užívať veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom. Ust. § 145 upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov. Vo veciach týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva je medzi manželmi aktívna a pasívna solidarita a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o vybavovanie bežných vecí alebo vecí ostatných, pokiaľ sú tieto právne úkony platné. Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného manžela sú obmedzované rovnakými právami druhého. Nemôže preto jeden z manželov toto svoje právo previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou. Pokiaľ ide o predmety, ktoré sú najčastejšie predmetom „darovania“ medzi manželmi ide väčšinu o veci výlučnej osobnej potreby jedného z manželov a už preto sú vyňaté z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (viď R 42/1972).

22. Z obsahu spisu je zrejmé a medzi stranami sporu nie je spornou skutočnosť, že predmetom kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi právnymi predchodcami žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 1. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim, boli nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva právnych predchodcov žalobcov v 1., 2. rade a žalovaného v 1. rade, t.j. B. O. st. a T. O. (ďalej len manželia O.). Dôvodom pre podanie predmetnej žaloby bolo tvrdenie žalobcov, že kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi manželmi O. a žalovaným v 2. rade je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že ani jeden z manželov O. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nebol spôsobilý na právne úkony - predaj nehnuteľnosti.

23. Keďže manželia O. predávali nehnuteľnosti patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, je zrejmé, že každý z manželov mal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, ako celku, preto v prípade posudzovania (ne)platnosti kúpnopredajnej zmluvy z hľadiska (ne)spôsobilosti na právne úkony predávajúcich, bolo potrebné posudzovať platnosť tohto právneho úkonu ako celok - ako nedeliteľný celok. Nebolo možné posudzovať (ne)platnosť úkonov oboch predávajúcich samostatne, ako je to možné v prípade, že ide o podielové spoluvlastníctvo k predávanej veci, kedy právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi.

24. Podľa § 38 ods. 1, 2 neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

25. Citované zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby konajúca osoba (jedna z viacerých konajúcich osôb) bola v dobe právneho úkonu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená; postačuje, aby v tej dobe bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí neschopnou na právne úkony (porovnaj odôvodnenie uznesenia NS ČR z 13. 03. 2001 sp. zn. 21Cdo 1325/2000). Pritom už v rozsudku z 05. 02. 1971 sp. zn. 2Cz 72/70 uverejnenom pod č. 34 v zošite č. 4 z roku 1971 Buletinu Najvyššieho súdu ČR (viď tiež Zborník stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, ČSR a SSR 1970 -1983 časť prvá, strana 456 a nasl.), bývalý Najvyšší súd ČSR okrem iného uzavrel, že neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 (citované ustanovenie v medziobdobí nebolo zmenené) vyžaduje bezpečné zistenie o tom, či účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Zostáva dodať, že súdna prax odklon od citovaného právneho záveru do súčasnej doby nezaznamenala (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 1243/2003).

26. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30Cdo 1865/2000 zo 14. 02. 2001, v ktorom bol vyslovený názor, že „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je špeciálny inštitút občianskeho práva úplne odlišný od inštitútu podielového spoluvlastníctva, ide o spoločný majetok a záväzky manželov, ktoré od seba nemožno oddeliť. Podľa § 41 je možné, aby sa neplatnosť právneho úkonu vzťahovala iba na jeho časť, ovšem iba v prípade, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu“.

27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade predaja veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neplatnosť kúpnej zmluvy v tej časti, ktorá sa týka jedného z predávajúcich je obsahovo neoddeliteľná od časti týkajúcej sa druhého z predávajúcich, pretože ide o spoločný majetok a práva manželov v súvislosti s dispozíciou tohto majetku nemožno od seba oddeliť.

28. Pokiaľ teda súd prvej inštancie otázku (ne)platnosti právneho úkonu neposudzoval ako úkony, ktoré od seba nemožno oddeliť a otázku (ne)platnosti právneho úkonu Ireny Petríkovej posudzoval iba z hľadiska, či bola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony napriek tomu, že bolo jeho povinnosťou posudzovať, či v dobe uzavretia právneho úkonu nebola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí neschopnou na právne úkony, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku ktorého súd nevykonal navrhnuté dokazovanie na preukázanie (ne)dôvodnosti žalobného návrhu. Nevyporiadal sa so špecifikami vyplývajúcimi z bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

30. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude riadiť sa vysloveným právnym názorom, v zmysle ktorého otázku (ne)platnosti právneho úkonu (kúpnopredajnej zmluvy) bude potrebné posudzovať ako úkony manželov, ktoré od seba nemožno oddeliť. Posudzovanie otázky (ne)spôsobilosti na právne úkony T. O. v súvislosti s uzatváraním kúpnopredajnej zmluvy bude prichádzať do úvahy iba v prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že B. O. st. pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy nekonal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopnou v zmysle § 38 ods. 2 OZ.

31. Odvolací súd za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku žalovaných v 1. a 2. rade v súvislosti s vecnou legitimáciou vychádzajúc zo záveru, že účastníkmi konania o neplatnosť kúpnej zmluvy účastníkmi konania o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho vzťahu. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobu podávali pôvodne T.. B. O., T. Z. Q. T. O., ako žalovaní boli označení B. O. Q. Z. O.. Kúpnopredajnú zmluvu, neplatnosť ktorej je predmetom tohto konania, uzatvárali B. O. A.., T. O. ako predávajúci a Z. O. ak kupujúci. V čase podávania žaloby B. O. st. bol mŕtvy, jeho právnymi nástupcami sú deti a manželka, t.j. v danom prípade žalobcovia v 1., 2. rade, žalovaný v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade (manželka). Keďže do práv a povinností jedného z predávajúcich B. O. st. vstúpili dedičia, t.j. deti a manželka, je zrejmé, že účastníkmi konania v čase začatia konania boli všetci účastníci právneho vzťahu, resp. právni nástupcovia účastníkov právneho vzťahu a v súčasnosti sú tiež účastníkmi konania všetci účastníci právneho vzťahu, resp. právni nástupcovia, keďže dedičmi po t. č. neb. T. O., ktorá zomrela počas tohto konania, sú žalobcovia v 1.a2. rade a žalovaný v 1. rade.

32. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobkyňa v 2. rade podala návrh na opravu zrejmej nesprávnosti chyby v písaní pri vyhotovení predkladacej správy.

33. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

34. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že návrh na opravu zrejmej nesprávnosti, chyby v písaní možno podávať iba vo vzťahu k rozsudku, prípadne uzneseniu, t.j. rozhodnutiu. V danom prípade predkladacia správa nie je ani rozsudkom, ani uznesením, ani iným rozhodnutím súdu prvej inštancie, na ktoré by sa vzťahovalo ust. § 224. Preto odvolací súd neprihliadal na uvedenú žiadosť žalobkyne v 2. rade.

35. V novom rozhodnutí opätovne súd rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).