Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-282-2015.pdf
PDF · 157.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ S.. L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P. štátna príslušnosť SR, 2/ H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., štátna príslušnosť SR, obaja zastúpení JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 200/33, IČO: 42227534, proti žalovaným: 1/ F.. G. S., bytom P. XXX, XXX XX P., štátna príslušnosť SR, 2/ Z.. S. S., bytom P. XXX, XXX XX P., štátna príslušnosť SR, obaja zastúpení JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42084792, o zaplatenie 1.427,40 EUR, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaní v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne m a j ú voči žalobcom v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 6. 2015 domáhali na žalovaných zaplatenia sumy 1.427,40 EUR.
2. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné č. XXX, nachádzajúcom sa v obci P., žalovaní sú vlastníci a užívatelia rodinného domu súpisné č. XXX v obci P.. Žalobcovia uviedli, že dňa 25. 7. 2012 podali prvý podnet na Obecný úrad P., ktorý vykonáva aj činnosť stavebného úradu. Domáhali sa okrem iného, aby obec prešetrila odvádzanie dažďovej vody žalovaných zo svojho pozemku pri rodinnom dome. Upozorňovali, že v dôsledku neodvedenia vody z odkvapových zvodov z rodinného domu žalovaných sa voda z ich pozemku dostáva na pozemok žalobcov, kde ich pozemok zaplavuje. Problémy s vytekaním a so zaplavovaním vody na pozemku žalobcov z pozemku žalovaných pokračovali a následne dňa 30. 1. 2015 po celonočnom vytrvalom daždi vytekala taká veľká voda, ktorá spôsobila zosuv časti oporného múru žalobcov.
3. Uviedli, že to bol dôsledok toho, že žalovaní vodu zo strechy svojho rodinného domu mali zvedenú pri hranici pozemkov so žalobcami do výkopových drenážnych jám a pri silných dažďoch táto voda nestíhala vsiakať do zeme, pričom sa prelievala na pozemok žalobcov.
4. Pre tento prípad mali žalovaní zabetónovanú vo svojom múre rúrku na odtekanie vody z ich pozemku a poukázali na priloženú fotodokumentáciu. Na túto skutočnosť žalobcovia upozorňovali žalovaných elektronicky dňa 3. 2. 2015, žalovaní namietali, že spadol neodborným postupom žalobcov a že voda, ktorá spôsobila zničenie oporného múru, stekala z priľahlých nehnuteľností, nie z nehnuteľnosti žalovaných. Žalobcovia opätovne požiadali obecný úrad o prešetrenie sťažnosti zo dňa 25.
7. 2015 ohľadom pretekania žumpy a pretekania vody, pričom ešte dňa 21. 3. 2015 žalovaní vykonali úpravy a nechali zviesť vodu zo strechy domu na prístupovú cestu k rodinnému domu k hranici pozemku, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, ale aj žalovaných a ostatných susedov.
5. Dňa 6. 5. 2015 bol v obci P. ďalší vytrvalý dážď na úrovni dažďov intenzity a dĺžky v rozsahu, aký bol ku dňu 30. 1. 2015 a k záplave pozemkov žalobcov vodou z pozemku žalovaných nedošlo, dospeli tak k záveru, že opatrenia, ktoré žalovaní vykonali 23. až 24. 3. 2015 zabránili vytekaniu vody na ich pozemok a dali si vyčísliť škodu na svojom majetku záhradnému architektovi F.. S. H. na opornom múre, ktorú vyčíslil na sumu 1.427,40 EUR, ktorú si uplatnili v tomto konaní s poukazom na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobcovia okrem žaloby predložili čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. č.l. sp. 4, výpis listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. č.l. sp. 5, výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l. sp. 6, výpis listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. P., č.l. sp. 7, žiadosť o prešetrenie pretekania žumpy adresovanej zo strany žalobcu v 1. rade Obecnému úradu P. zo dňa 25. 7. 2012, oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu zo strany stavebného úradu Obce P. zo dňa 13. 8. 2012, zápisnicu zo dňa 27. 8. 2012, oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 4. 9. 2012 Stavebného úradu Obce P. zo dňa 19. 9. 2012, zápisnicu zo dňa 3. 10. 2012, vyjadrenie žalovanej v 2. rade (ako stavebníka) zo dňa 9. 10. 2012 určené Stavebnému úradu Obce P., oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 20. 5. 2013, zápisnicu z priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 10. 6. 2013, fotodokumentáciu č.l. sp.24-28, e-mailovú korešpondenciu zo dňa 3. 2. 2015, zo dňa 10. 2. 2015, odpoveď žalovaných žalobcom č.l. sp. 31, fotodokumentáciu č.l. sp. 32-34, podnet na určenie dohľadu na opakované prešetrenie sťažnosti zo dňa 25. 7. 2012 podanú dňa 17. 2. 2015 na Obecný úrad P. č.l. sp. 35, oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu zo dňa 26. 2. 2015, zápisnicu z priebehu výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18. 3. 2015, odpoveď žalovaných zo dňa 17. 3. 2015, fotodokumentáciu z č.l. sp. 42-44, návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 29. 4. 2015, faktúru č. 2015003 s cenovou ponukou na opravu oporného múra zo strany F.. S. H., výzvou na urobenie nápravy a opatrenia štátneho orgánu, štátneho stavebného dohľadu Obce P. zo dňa 19. 2. 2016, doručovanej žalovanej v 2.rade prostredníctvom právneho zástupcu z č.l. spisu 76, textom vytlačeným z web novín zo dňa 16. 6. 2015 z č.l. spisu 77, výtlačkom z internetu vo vzťahu k odborným informáciám ku riešeniu oporného múrika ako riešenie pre svahovitý pozemok z č.l. spisu 78-86, znaleckým posudkom č. 64/2017 z č.l. spisu 117-146 vypracovaným znalcom F.. S. A., fotodokumentáciou nachádzajúcou sa na č.l. spisu 160-171, článkom vytlačeným z internetu zo dňa 26. 4. 2017 s názvom „Rady nad zlato, čo s dažďovou vodou, ak nechcete za ňu platiť vysoké faktúry“ z č.l. spisu 184-186, faktúrou spoločnosti IS-LOM Maglovec zo dňa 26. 8. 2010 z č.l. spisu 199, fotodokumentáciou z č.l. spisu 200-201, technickým doporučením vo vzťahu ku použitiu betónových tvárnic spoločnosti Premac z č.l. spisu 202-204, fotodokumentáciou na č.l. spisu 205-211, stavebným povolením zo dňa 20. 5. 2005 vydaným Obcou P. na č.l. spisu 2013-214, kolaudačným rozhodnutím Obce P. zo dňa 15. 11. 2006, stavebným povolením vydaným dňa 16. 7. 2007 Obcou v P. na č.l. spisu 216-217, vyjadrením žalovaných s pripojenou fotodokumentáciou z č.l. spisu 218-228 a fotodokumentáciami priloženými v prílohovej obálke, ktoré sú súčasťou spisu.
7. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 29. 12. 2015 a uviedli (č.l. sp. 66), že žalobu považujú za zmätočnú a neopodstatnenú z týchto dôvodov: Doposiaľ stavebný úrad v žiadnom z výkonu stavebného dozoru nekonštatoval po vzhliadnutí ich vyjadrení, na ktorých obsah poukázali, porušenie stavebného zákona z ich strany. Namietali, že žalobcovia vo svojej žalobe opierajú svoje tvrdenia len o domnienky, pričom chýba samotné odborné vyjadrenie, či znalecký posudok. Spochybnili vierohodnosť kompletnej dokumentácie (poukázali, že ide o dokumentáciu klimatickej situácie na pozemku žalobcov v časoch, keď v obci boli povodne a obec bola odrezaná od Prešova niekoľko desiatok hodín).
8. Poukázali na to, že samotná výstavba rodinného domu žalobcov nebola realizovaná v súlade so stavebným povolením, nakoľko v stavebnom povolení nebola riešená forma úpravy ich stavebného pozemku spôsobom, akým žalobcovia narušili pôvodný kopcovitý terén. Súčasne namietali svojpomocnú realizáciu „oporného múru“ vo výške 1,9 m bez statického posúdenia okolitého prostredia a vplyvov s potrebným stavebným povolením záhradnými tvárnicami bez základov a potrebnej drenáže, ktorý spadol v dôsledku silných januárový dažďov. Z týchto dôvodov navrhli žalobu zamietnuť.
9. Žalobcovia sa vo veci podaním doručeným súdu dňa 29. 2. 2016 (č.l. sp.72) vyjadrili a uviedli, že sú presvedčení o tom, že škoda na ich majetku bola spôsobená zle odvedenou vodou z pozemku vo vlastníctve žalovaných. Uviedli, že stavebný úrad na podnet žalobcov zvolal päťkrát jednania za účelom zistenia a odstránenia príčin vzniku škody na majetku žalobcov. Žalovaní sa nezúčastnili ani jediného jednania. Taktiež sa písomne nevyjadrili ani nepredložili doklady, ktoré od nich požadovalo Mesto Prešov ako stavebný úrad. Obec P. od 18. 3. 2015 z dôvodu neznámych žalobcom, vo veci nekonala a nevydala žiadne rozhodnutie, navrhli , aby súd vyžiadal písomné stanovisko žalovaných k rokovaniu zo dňa 18. 3. 2015, ku ktorému sa zaviazal ich právny zástupca a ďalej žiadali, aby súd od žalovaných žiadal doklady, ktoré bezúspešne žiadala Obec P., a to: Hydrogeologický prieskum pozemkov vo vlastníctve žalovaných, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných a ktorý susedí s pozemkom žalobcov. Dokladovať spôsob odvádzania vody zo strechy rodinného domu žalovaných. Stavebné povolenie. Situáciu stavby a špecifikáciu terénnych úprav. Kópiu stanoviska, ktorú zaslali na stavebný úrad v roku 2013, vyjadrenie zo dňa 10. 2. 2015 (založený už spise).
10. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že rodinný dom realizovali v súlade so stavebným povolením vydaným stavebným úradom zo dňa 16. 7. 2007 a poukázali na to, že žalovaní nemali žiadne pripomienky, hoci boli účastníkmi stavebného konania. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 23. 3. 2010 a užívanie rodinného domu bolo povolené, zistené drobné nedostatky boli v termíne odstránené. Žalobcovia súčasne doložili stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Žalobcovia žiadali, aby súd vykonal dokazovanie vyžiadaním u žalovaných projektovej dokumentácie rodinného domu a navrhli vypočuť svedka F.. Z. Z. - vedúceho oddelenia stavebného poriadku Stavebného úradu Prešov.
11. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa § 150 ods. 1,2 CSP - Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
13. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Podľa § 191 ods.1 CSP - Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
15. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP - Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Podľa § 216 ods. 1 CSP - Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 17. Podľa § 217 ods. 1 CSP - Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
18. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámil sa so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v konaní predniesli, pričom zistil tento skutkový stav veci :
19. Na vytýčenom termíne pojednávania konanom dňa 7. 4. 2016 súd vypočul žalobcov, ako aj žalovaných, pričom v prednesenom návrhu žalobcovia sa vyjadrili, že trvajú na žalobnom návrhu, pokiaľ ide o vyčíslenie škody uviedli, že táto bola vyčíslená záhradným architektom a pozostáva zo škody na opornom múre, resp. okrasnom múre. Uviedli, že tento znalec nie je súdnym znalcom, predložili však toto odborné vyjadrenie ako listinný dôkaz a informačné vyčíslenie výšky škody. Žalovaní zase namietali okrem poukázania na predchádzajúce vyjadrenie, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaných a spôsobenou škodou tak, ako ju prezentujú žalobcovia. Uviedli, že ku škode došlo výlučne z dôvodov daných na strane žalobcov.
20. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností pričom na parcele č. XXXX/XX, k.ú. P. je postavený rodinný dom súpisné č. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných a na parcele č. XXXX/XX je postavený rodinný dom súpisné č. XXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, stojaci na pozemku ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade.
21. Vo veci bola vypočutá žalobkyňa v 2. rade, ktorá k skutkovému stavu, čo sa týka uplatnenej škody uviedla, že škoda vznikla tým, že žalovaní mali odvedenú vodu do drenážnych jám, ktoré boli po hranici s ich pozemkom. Následne pri silných dažďoch prúdom vody došlo ku škode, tlak vody pri veľkom množstve dažďových zrážok podmýval oporný múr a následne v dôsledku toho došlo k jeho zničeniu, zvaleniu. Ich rodinný dom bol skolaudovaný v roku 2010, dom bol stavaný prostredníctvom firiem a niektoré časti boli vykonávané svojpomocne. Nepopierala, že pri slabých dažďoch by k tomu nebolo došlo, avšak pri zvýšených dažďových zrážkach, tlakom vody dochádzalo k jednotlivému vymývaniu zeminy a následne v podstate k zrúteniu múra. Múrik bol projektovaný, nebol skolaudovaný pri kolaudácii v roku 2010. Avšak, dochádzalo k zamáčaniu pozemku z vody presakujúcej na ich pozemok zo strany pozemku žalovaných. Múrik im odporučil záhradný architekt, bol riadne naprojektovaný a bola realizovaná výstavba. Mála za to, že neboli splnené podmienky stavebného povolenia, ktorým bola povolená stavba žalovaných. Žalovaní mali v zmysle stavebného povolenia a týchto všeobecných podmienkach, ktoré mali aj oni rovnaké, zviesť dažďovú vodu zo strechy na vlastný pozemok, nie na susediaci pozemok. Nesúhlasila s poukazovanými pochybeniami pri osadení stavby ich rodinného domu. Pokiaľ ide o oporný múr žalovaných, tento mal odhalené základy, ešte predtým, ako začali stavať oni svoj rodinný dom. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že v súčasnosti voda nepresakuje na pozemok žalobcov zo strany žalovaných. Odvtedy, odkedy bol vykonaný posledný stavebný dozor, 18. 3. 2015, následne od 23. až 24. 3. 2015 žalovaní zviedli túto vodu na miestnu komunikáciu. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že ich okrasný múr bol realizovaný v roku 2011, stavba rodinného domu bola skolaudovaná v roku 2010, svojpomocne samotnými žalobcami, je tam 30 cm lôžko, pod ktorým je drenážna rúra po celej dĺžke, čo sa týka zadnej časti, izolácie neboli, nakoľko samotné tvárnice vytvárali samotnú izoláciu, nakoľko boli presákavé. Snažili sa dodržať technologický postup, ktorý bol spoločnosťou Premac s.r.o. dodávaný k tomuto druhu tvárnic. Tvárnice boli vyplnené zeminou, zadná strana za tvárnicami zasypaná zeminou. Vzadu bola zemina hutnená, čo vykonávali svojpomocne.
22. Žalobca v 1.rade odkázal na výpoveď žalobkyne v 2. rade.
23. Žalovaný v 1. rade uviedol, že výškové rozdiely, medzi múrikom, stavbou domu žalobcov a ich rodinného domu sú oveľa vyššie, ako boli deklarované. Namietal, že nebola splnená ohlasovacia povinnosť. Svoj stavebný pozemok kúpili v roku 2004 alebo 2005, následne za rok a pol bola realizovaná stavba rodinného domu a skolaudovaný so všetkými opornými múrmi, teda aj na hranici s pozemkom žalobcov bol v roku 2006. Stavba ich rodinného domu je osadená v pôvodnom kopcovitom teréne. Naopak, stavba rodinného domu žalobcov nebola zasadená do prirodzeného kopcovitého terénu, ale nižšie, a to s veľkými rozdielmi. Pokiaľ ide o oporný múr alebo okrasný múr, mal za to, že pri takomto zásahu do terénu, ktorý realizovali žalobcovia pri osadení stavby v kopcovitom teréne, nebol realizovaný v súlade so statickým posudkom, bez ďalších povolení.
24. Pokiaľ ide o zvedenie dažďovej vody pri samotnom posudzovaní zatekania alebo podmáčania pozemku žalobcov uviedol, že je potrebné nahliadať na celý terén, aký je. Mal za to, že nesteká dažďová voda len na ich strechu a takýmto spôsobom, že by bola zvádzaná smerom k tomu, že by tlakom bola zvedená a zamáčala tak pozemok žalovaných, ale treba prihliadať na celý tento terén, akým spôsobom je osadená stavba a tento oporný múr žalobcov. Technická realizácia ich rodinného domu je tak, že je 5 odkvapových rúr, následne nie je možné hovoriť o jednej spoločnej drenážnej jame, ktorá by mala byť na hranici s pozemkom žalobcov. Je niekoľko týchto drenážnych jám a sám nevedel, kde sú osadené. Pokiaľ ide o (fotodokumentácii č.l. spisu 33) drenážnu rúru, žalovaný v 1. rade uviedol, že tieto sa zavádzajú do oporných múrov. Samotnú fotodokumentáciu považoval za zavádzajúcu, nakoľko nebola fotografia aj z toho, koľko vody na pozemku mali oni. Plastová rúra sa zavádzala na odvod vody, aby voda nevytláčala celý múr. Žalovaný v 1. rade uviedol, že na pozemku je vykonaná aj drenáž. V marci v roku 2015, žalovaný v 1.rade uviedol, že vykonali terénne úpravy, vzhľadom na to, že celý pozemok je v kopcovitom teréne a dochádzalo k premákaniu vody tak zľava, ako aj od horného pozemku, došlo k osadeniu a prehĺbeniu drenážnych jám a zvedeniu vody z pozemku na spoločnú cestu.
25. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nepopiera, že mali aj žalovaní vodu na svojom pozemku, okolo rodinného domu. Následne však, po vykonaných úpravách, ktoré boli vykonané v marci 2015, už k tomuto nedochádzalo.
26. Žalovaná v 2. rade sa k technickým skutkovým okolnostiam stavby ich rodinného domu nevedela vyjadriť.
27. Súd vo veci na základe návrhu žalobcov ustanovil vo veci znalca, ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že pozemky žalobcov a žalovaných sa nachádzajú v okrajovej časti obce P., prístupnej po nespevnenej súkromnej komunikácii napájajúcej sa na miestnu asfaltovú komunikáciu na ulici J. Q. (viď príloha č. 2, 3, 4 ZP). Terén v tejto časti obce je svahovitý so sklonom na východ. Na prístupovej komunikácii (viď foto č. 1) nameral sklon 5°. Podľa údajov v portáli mapka.sk, je sklon terénu kolmo na vrstevnice 10 m/105 m = 9,52 % = 5,14 ° (viď príloha č. 5). Pozemok žalovaných sa nachádza vyššie ako pozemok žalobcov. Smerom hore je nad pozemkom žalovaných ďalší rodinný dom a nad ním aj vedľa neho, sú veľké plochy poľnohospodárskej pôdy (viď foto DEB 3 - príloha č. 13 ZP). Výškový rozdiel pôvodného terénu medzi najvyšším bodom na pozemku žalovaných a najnižším bodom terénu na pozemku žalobcov je podľa mapy v portáli mapka.sk cca 80 m*9,52% = 7,63 m! Jedná sa teda o prudký svah s vysokým prevýšením. Pozemky žalobcov a žalovaných majú spoločnú hranicu v dĺžke 23 m. Na tejto hranice stojí plot postavený žalovanými. Rodinný dom žalovaných má súpisné č. XXX a je postavený na parcele KN C č. XXXX/XX, rodinný dom žalobcov má súpisné č. XXX a stojí na parcele KN C č. XXXX/XX. Najmenšia vodorovná vzdialenosť medzi domami je 7,50 m. Vzdialenosť rodinného domu žalovaných od spoločnej hranice pozemku je 2,43 m. Vzdialenosť rodinného domu žalobcov od spoločnej hranice pozemku je 5,07 m. Žalobcovia ani žalovaní nemajú vlastné studne. Podľa prehlásenia žalovaného je to preto, lebo spodná voda sa nachádza až v hĺbke cca 35 m. V obci nie je vybudovaná dažďová kanalizácia. Geologické pomery v obci sú zložité, o čom svedčí aj fakt, že približne 1 km S až SV od obce P. sa nachádza prúdový zosuv pôdy. Vzhľadom na vysokú celospoločenskú významnosť bola na lokalite vybudovaná sieť monitorovacích bodov za účelom sledovania režimových zmien hladiny podzemnej vody a pohybovej aktivity. Výsledky meraní sú spracovávané Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra Bratislava každoročne od roku 1998. Rodinný dom žalovaných (viď foto č. 2, 3) bol postavený na základe stavebného povolenia vydaného dňa 20. 5. 2005 pod č. H/2005/323-96/Mk. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 15. 11. 2006 pod č. H/2006/952-Čj/276. V čl. 13. stavebného povolenia sa uvádza: Dažďové vody musia byť zvedené odkvapovými rúrami a zvodmi na vlastný pozemok a nesmú spôsobovať škody na susedných nehnuteľnostiach. Projekt stavby, časť zdravotechnika vypracoval F.. I. Š., v ktorom navrhol odvádzanie dažďovej vody zo strechy do troch kusov vsakovacích blokov Elwa. Vsakovacie bloky sú v projekte nakreslené medzi prístupovou komunikáciou a rodinným domom, t. j. severným smerom od rodinného domu, nie na spoločnej hranici s pozemkom žalobcov (viď príloha č. 10).
28. Znalec uviedol, že v dňoch 23. 3. 2015 a 24. 3. 2015 vykonali žalovaní na svojom pozemku parcele č. XXXX/XX v záhrade pod svahom žľab, ktorý zachytáva vodu stekajúcu z vedľajších pozemkov nachádzajúcich sa vyššie na svahu (viď foto č. 4ZP). Okrem toho bolo osadené pod terénom nové potrubie z PVC vyúsťujúce na spoločnú prístupovú komunikáciu na parcele č. XXXX/XX (viď foto č. 6, 7). Do tohto potrubia boli zaústené všetky dažďové odpady okrem jedného, ktorý zostal napojený na pôvodný odvodňovací systém (odpad sa nachádza na severnej strane domu pri ceste). Z južnej strany pozemku je postavený plot na betónovej podmurovke (viď foto č. 5). Rodinný dom žalovaných zameral a určil plochu strechy pre výpočet množstva dažďovej vody, ktorá je zo strechy odvádzaná: 21,39*17,60-3,10*12,73-5,91*9,13 = 283,04 m2, zaokr. 283 m2 (viď príloha č. 6 ZP). Rodinný dom žalovaných bol skolaudovaný a na spoločnej hranici stál plot s podmurovkou (bez pletiva), ktorý vyhotovili žalovaní (viď foto č. 8, 9, 11 ZP). Žalobcovia v snahe vytvoriť vo svahovitom teréne rovný pozemok, pod týmto plotom v juhozápadnom kúte pozemku, znížili terén až o 2,4 m oproti terénu na pozemku žalovaných (viď foto DEB 1). Na zabezpečenie stability vzniknutého svahu vybudovali múrik z betónových tvárnic (viď foto č. 12, 13, 15 až 21 a DEB 2 ZP). Múrik je vyhotovený z tvárnic MINIFLOR- LIGHT. Tvárnice sú vyrobené z vibrolisovaného betónu a majú priebežnú dutinu na zásypový materiál. Výška tvárnice je 125 mm. Výrobca udával, že sa systém uplatňuje na spevnenie a zazelenenie menších svahov. Okrem priamych stien je možné uloženie do oblúkov. Sklon steny môže byť 72° a menší. Predmetný múrik nebol staticky posúdený ako oporný múr, preto ho považoval znalec len za betónový vegetačný múrik. Žalobcovia znalcovi predložili výškopisné zameranie pred vykonaním terénnych úprav
a návrh týchto terénnych úprav. Zo zamerania vyplynulo, že výškový rozdiel medzi hornou hranou podmurovky plota žalovaných a najnižším bodom terénu na pozemku žalobcov je +2,4 -(-2,58) = 4,98 m.
29. Znalec konštatoval, že žalovaní preukázali predloženým projektom, že vodu zo strechy odvádzali pôvodne do vsakovacích blokov, ktoré sa nachádzali medzi ich domom a prístupovou komunikáciou, t. j. neboli privádzané na hranicu pozemkov, ako to uvádzali žalobcovia. Nebolo ani preukázané, že by dažďové vody odvádzané zo strechy ich rodinného domu spôsobili škodu na susednej nehnuteľnosti. Po vykonaní úprav v dňoch 23. 3. 2015 a 24. 3. 2015 sú dažďové vody zo strechy odvádzané na spoločnú prístupovú komunikáciu. Znalec uviedol, že je potrebné brať do úvahy aj to, že dažďová voda padá nielen na rodinný dom, ale aj na okolitý pozemok žalovaných a tiež na susedné pozemky, ktoré sú vo svahu vyššie. Táto voda presakuje do zeminy a v dôsledku gravitácie preniká na menej priepustné alebo nepriepustné vrstvy a steká po nich vo smere svahu. Ak je terén narušený terénnymi úpravami (odkopmi), môže voda vytekať na povrch. Taktiež, ak sa v jej ceste vyskytne prekážka, nahromadí sa voda za ňou a cez netesnosti v nej preniká ďalej. Ak je touto prekážkou základ plota, v ktorom sú netesnosti, môže prenikať aj cez tento základ. Z fotografií, ktoré predložili žalobcovia je zrejmé, že v júni 2010 k tomuto prenikaniu vody cez základ plota žalovaných došlo. Nebolo však preukázané, že by to bola voda zo strechy rodinného domu žalovaných. V čase obhliadky nezistil vytekanie vody zo základu (podmurovky) plota. Okrem toho uviedol, že je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že zo susedných pozemkov, o výmere niekoľkých hektárov, situovaných vyššie vo svahu, steká pri prudkých dažďoch voda na pozemok žalovaných. Rovnako tak môže stekať aj na pozemok žalobcov z uvedeného svahu pomedzi plot žalovaných a plotom žalobcov (viď foto č. 10 ZP) a cez podhrabové dosky v plote žalobcov (viď foto č. 14, DEB 3). Na strane 33 súdneho spisu je fotografia, na ktorej je vidieť, že voda na pozemok žalobcov steká nielen zo strany žalovaných ale aj po svahu na juhozápadnej strane pozemku žalobcov, t. j. z parciel KN C č. XXXX/XX a XXXX/XX. Žalovaní mu predložili fotografie vyhotovené dňa 12. 5. 2017, na ktorých bolo vidieť, že voda zo susedných pozemkov steká na ich pozemok a v súvislom prúde tečie po ich pozemku (viď foto č. Mik 1). V tom čase mali už urobený v záhrade záchytný dažďový žľab, ktorý túto vodu zachytával a odvádzal na prístupovú komunikáciu. Ak by tam tento žľab nebol, voda by pretiekla až na pozemok žalobcov. Predpokladal, že v minulosti k takýmto situáciám, že voda pritiekla zo susedných pozemok na pozemok žalovaných a odtiaľ pretiekla na pozemok žalobcov, mohlo dochádzať. Taktiež mohlo dôjsť k tomu, že voda zo susedných pozemkov (KN C č. XXXX/XX a XXXX/XX) pretiekla na pozemok žalobcov.
30. Znalec uviedol, že z vykonaného šetrenia nie je schopný jednoznačne a pradivo odpovedať na otázku, kde mali žalovaní zvedenú dažďovú vodu zo strechy Žalovaní predložili projekt, na základe ktorého postavili rodinný dom. Projekt riešil odvádzanie dažďovej vody zo strechy do troch kusov vsakovacích blokov Elwa. Vsakovacie bloky boli v projekte nakreslené medzi prístupovou komunikáciou a rodinným domom, t. j. severným smerom od rodinného domu žalovaných (viď príloha č.10). Na základe obhliadky sa nedalo posúdiť, či bolo odvádzanie dažďovej vody zo strechy realizované podľa projektu. Vykonanie šetrenia sondami znalec hodnotil ako neúčelné, nakoľko na vykonanie sond a uvedenie terénu do pôvodného stavu a škody spôsobené sondami by boli určite vyššie, ako je nárokovaná výška škody žalobcami. Znalec uviedol, že intenzita vsakovania dažďovej vody cez drenážne jamy do zeminy závisí od vlastností zeminy a hydrogeologický prieskum nebol urobený ani pri výstavbe rodinného domu žalovaných ani pri výstavbe rodinného domu žalobcov. Údaje o množstve dažďových zrážok si vyžiadal od Hydrometeorologického ústavu. Vzhľadom k tomu, že vo P. sa nenachádza zrážkomerná stanica, vyžiadal si údaje z dvoch najbližších zrážkomerných staníc, a to Prešov - vojsko a Terňa. Dňa 30. 1. 2015 bol denný úhrn zrážok v stanici Prešov - vojsko 33,5 mm a v stanici Terňa 35,4 mm. Dňa 31. 1. 2015 bol denný úhrn zrážok v stanici Prešov - vojsko 4,2 mm a v stanici Terňa 3,8 mm. Dňa 1. 2. 2015 sa zrážky nevyskytli. Priemer meraní z uvedených zrážkomerných staníc, t. j. za deň 30. 1. 2015 - 34,45 mm a za deň 31. 1. 2015 - 4,0 mm. Pokiaľ ide o betónový vegetačný múrik, uviedol, že tento má v pôdoryse tvar písmena „L“, pričom v kúte je vytvorený oblúk. Prevažná časť múrika je na úrovni hranice s pozemkom žalovaných a časť je na úrovni hranice s pozemkom KN C XXXX/XX,XXXX/XX. Výška múrika je v prevažnej časti 11*0,125= 1,375 m. Smerom ku prednému plotu klesá postupne až na výšku 4 *0,125 mm = 0,5 m. V mieste, kde došlo k zosunutiu „oporného múra“, bol múr vysoký 1,375 m. V oblúku v juhozápadnom rohu pozemku sú dva rady o výške 13*0,125=1,625 m. Južným smerom od domu má plot výšku 9*0,125 = 1,125 m a na jeho konci klesá až na výšku 0,125 m. Sklon oporného múra meral v miestach oproti oceľovým stĺpikom plota vyhotoveného žalovanými. Nameral od prvého stĺpika zľava (pri pohľade na múrik z dvora žalovaných) až po zrútenú časť: 56° až 56,2° od piateho
stĺpika zľava po deviaty stĺpik: 78,7° až 75,8° Na konci múrika vpravo 72°. Výrobca udával, že sklon múrika má byť 72° a menší. V prevažnej časti má teda múrik väčší (nevhodný) sklon.
31. Žalobcovia v priebehu konania argumentovali, že znalec pri technickom riešení odvodu vody z oporného múra žalovaných prirovnal k múru, ktoré sa realizujú pri diaľniciach, kde sa takéto odvodňovacie trúbky inštalujú - kvôli vzniknutému tlaku zeminy na múr, čo je podľa nich neprimerané avšak voda z nich je zvedená do priekopy alebo kanála. Žalobcovia namietali, že posúdenie znalcom ich vegetačného múrika bolo nesprávne, pokiaľ uviedol, že bol nesprávne technologicky zrealizovaný. Nesúhlasili s vysvetlením znalca, že po úpravách z 23. - 24.3.2015 už voda netiekla na pozemok žalobcov pri silných dažďoch, že vykonaná úprava zachytáva vodu tečúcu z poľa, nie vodu, ktorá bola ako zrážková voda na streche, a zabudol pripomenúť, že do týchto úprav žalovaní zahrnuli i prerobenie odkvapových zvodov, čiže vodu zo strechy, čo udáva v znaleckom posudku str. 4., keď uviedol, že: „do tohto potrubia boli zaústené všetky dažďové odpady okrem jedného“. Predložili fotodokumentáciu zo dňa 12.5.2017, kde pozemok žalobcov je suchý a komunikácia vedúca k domom je zaplavená, záplava je tiež zapríčinená úpravami, ktoré žalovaní vykonali dňa 23. -24.3.2015, mali teda za to, že voda, ktorá zapríčinila pád vegetačného múrika, sa po úpravách presunula na spoločnú cestu. Ak by príčinou spadnutia múrika bola voda z polí, ako to uvádzal súdny znalec, argumentovali, že tak po troch rokoch po páde múrika pri ďalších prudkých dažďoch, ktoré počas týchto rokov boli, nastala by ďalšia deštrukcia múrika, čo sa do dnešného dňa nepotvrdilo.
32. Žalovaní na to reagovali vyjadrením a tiež fotodokumentáciou a poukázali na to, že okolitý terén ich rodinného domu a žalobcov je s vysokým prevýšením, v novembri roku 2006, sa nasťahovali do uvedenej lokality ako prví, kde v perimetri niekoľko stoviek metrov sa nenachádzala žiadna stavba. Terén obce nepoznali, tak ako nepoznali ani žiadneho obyvateľa, ktorý by im poradil, resp. popísal oblasť v časti ktorej sa realizovala výstavba ich rodinného domu. Výstavba vrátane oporných múrov bola realizovaná výlučne za pomoci stavebného dozoru, viacerých stavebných firiem. Ich rodinný dom je situovaný k svahu - prudkému svahu, pričom je lepšie situovaný ich rodinný dom nižšie od vrcholu svahu. Z tohto dôvodu práve videli problematické osadenie rodinného domu žalobcov. Už na začiatku výstavby zohľadňovali možnú kumuláciu povrchových vôd vzniknutú najmä vplyvom nárazových dažďov v tejto časti intravilánu obce na ulici J. Q., ktorá je dlhá niekoľko stoviek metrov a tvorí ju rádovo niekoľko desiatok pozemkov rôznych majiteľov prevažne ornej pôdy, bez akejkoľvek zástavby nehnuteľnosťami a tým aj tomu náležiacimi úpravami týchto pozemkov, ktoré by riešili odvod vody kumulovanej v prípade nárazových dažďov, pritom v obci nie je vybudovaná dažďová kanalizácia, ktorá by umožňovala napojenie a tým aj realizovanie akéhokoľvek iného vhodného riešenia odvodu dažďových vôd v uvedenej oblasti. Poukázali na klamlivé a zavádzajúce tvrdenia žalobkyne v 2. rade, ktorá počas výsluchu znalca tohto prerušila tvrdením: „Náš systém, teda z nášho rodinného domu a pozemku je riešený tak, že plastovými rúrami sú zvedené dažďové vody priamo do obecného kanálu, ktorý zbiera dažďovú vodu a odvodnenie máme teda takýmto spôsobom. Žalovaným sme aj takéto riešenie ponúkli v marci 2015 za prítomnosti starostky obce a tým využiť našu odvodňovaciu kanalizáciu“. Pri tom žalovaní poukázali na to, že ide o porušenie zákonnej povinnosti žalobcov vo vzťahu k ich stavebnému rozhodnutiu číslo: H/326/2007/2029-Ja/105 v bode č.11, podľa ktorého dažďová voda musí byť zvedená odkvapovými rúrami na vlastný pozemok a nesmie sa odviesť cez susedný pozemok, nehovoriac o tom, že práve táto plastová rúra je umiestnená - zakopaná o dĺžke približne 80 metrov na cudzom pozemku, resp. na pozemku, ku ktorým žalobcovia nemajú žiadne vlastnícke právo s vyústením do obecného rigolu, teda nie dažďovej kanalizácie. Uviedli, že už pri stavbe rodinného domu a pri realizácií oporných múrov sa snažili predísť kumulácií povrchovej vody na ich pozemku. Uviedli, že čistia naplaveniny pokosenej trávy z celého kopca, zakúpili medzikus na záchyt dažďovej vody zo strechy do zberných nádob, prečerpávaných ponorným čerpadlom, a tým sa snažia predísť možným škodám. Pritom plastové nádoby zelenej farby vidieť na fotografií (č.l. 220) vegetačného múru v pôvodnom stave, ktorá je aj súčasťou znaleckého posudku, ktoré predložili žalobcovia znalcovi. Jeho účelom teda bolo a aj v budúcnosti bude, predchádzať škodám na vlastnom majetku i cudzom majetku v čase extrémnych dažďov. Tým, že žalobcovia skopali svah, na hranici s ich pozemkom predĺžili pôvodný terén od pôdorysu domu žalobcov v smere k spodnej časti ich pozemku ohraničeného oporným múrom, aj ho vážne narušili. Poukázali na to, že žalobkyňa na výsluchu počas prvého pojednávania uviedla, že „teréne úpravy ako aj samotnú realizáciu spevnenia svahu realizovali svojpomocne“. Pričom znalec v svojom posudku uviedol, že: „Zo zamerania vyplýva, že výškový rozdiel medzi hornou hranou podmurovkv plota žalovaných a najnižším bodom terénu na pozemku žalobcov je 4,98 m“. Žalovaní poukazovali na to, že situovaný bol len oporný múrik, ktorý na túto situáciu nie je nadimenzovaný, v
danom prípade teda to nie je vhodné riešenie. Žalovaní ďalej poukazovali na skutočnosť, že napriek tomu, že vykonali opatrenia v marci 2015 vo vzťahu k podmáčaniu pozemku žalobcov, problémy s priesakom zostali doposiaľ a upozornili na snímky zo dňa 10.6.2016 (č.l. spisu 225), kde sú viditeľne priesaky, kumulácia vody zo strany od susediaceho pozemku, avšak nie zo strany pozemku žalovaných. Existenciu týchto priesakov s okolitého prostredia neustále žalobcovia popierajú a poukazujú len na vodu prenikajúcu z odkvapových zvodov zo strechy žalovaných a poukázali na ďalšie snímky zo dňa 12.5.2017 (č.l. 226), t. j. dva roky po páde vegetačného múru a realizácií opatrení žalovanými, po ktorých už podľa tvrdenia žalobcov nedochádza k prieniku vody a podmáčaniu pozemku.
33. Žalobcovia so znaleckým posudkom nesúhlasili a namietali, že znalec neodpovedal na zadané otázky, zo strany súdu boli informovaní, listom zo dňa 6.11.2017 (čl. 179), že znalec informoval súd, že nemá oprávnenie zodpovedať na niektoré zo zadaných otázok a žiadal aby sa žalobcovia vyjadrili, či navrhujú doplniť znalecký posudok, na uvedené reagovali podaním doručeným súdu dňa 21.11.2017 a navrhli, aby bol vypracovaný nový znalecký posudok, ale iným znalcom alebo aby viacerí znalci sa podieľali na vypracovaní znaleckého posudku a pravdivo odpovedali na všetky otázky, ktoré účastníci položili. Následne po vykonanom pojednávaní dňa 16.2.2018 (po výsluchu znalca a doplnenia dokazovania) žalobcom súd poskytol lehotu na prednesenie prostriedkov procesného útoku.
34. Podľa § 127 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
35. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
36. Podľa § 417 ods. 1 OZ, komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
37. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
38. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
39. Právnu úpravu zodpovednosti za škodu je možné vo všeobecnej rovine charakterizovať tým, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu, existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou (pod správaním zodpovedného subjektu pritom treba rozumieť pozitívne správanie, nečinnosť, ak daný subjekt mal povinnosť konať i náhodu, ak jeho zodpovednosť vyplýva z iných skutočností upravených zákonom) a naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou (predpoklady stanovené Občianskym zákonníkom alebo iným zákonom). Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním zaťažuje žalobcu (poškodeného). V prípade, ak chýba konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť súd posudzuje, prichádza do úvahy posúdenie konania zodpovedného subjektu podľa ustanovenia § 415 OZ.
40. Úpravu v § 415 používame ako úpravu generálnu (lex generalis), pokiaľ určitú situáciu už upravuje iný špeciálny zákon (lex specialis), použije sa úprava povinnosti predchádzať škode obsiahnutá v ňom. Pokiaľ teda nastane situácia, kedy je dodržaný zákon špeciálny, a aj tak došlo k porušeniu prevencie škody, nemožno už uvažovať o porušení § 415 a o jeho aplikácii. Ustanovenie § 415 nezakladá totiž samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ako je niekedy mylne vyvodené, ale porušenie
tejto povinnosti (namiesto porušenia konkrétnej zákonnej či zmluvnej povinnosti) predstavuje protiprávne konanie, ktoré, ak je príčinou vzniku škody, znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ
41. Všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 415 sa zbaví ten, kto síce škodu spôsobil, ale jeho konanie, ktoré malo za následok vznik škody, bolo úplne v súlade s mierou dostatočnej opatrnosti, ktorú mohol dosiahnuť v danej situácii. Mieru opatrnosti je vždy nutné určiť pre konkrétnu danú situáciu (rozsudok Nejvyššího soudu ČR 25Cdo/618/2001 ze dne 25.2.2003). Ďalej o občianskoprávnej prevencii uvádza: „Občanskoprávní prevenci lze charakterizovat jako souhrn způsobů a forem předcházení ohrožení a porušování subjektivních občanských práv, tj. práv, která jsou upravována a chráněna normami občanského práva hmotného v objektivním smyslu. Vlastní obsah úpravy občanskoprávní prevence spočívá ve stanovení určitého systému prevenčních právních povinností, jakož i nepříznivých právních následků (sankcí) spjatých s jejich ohrožením či porušením. Jinými slovy řečeno, každý je podle § 415 obč. zák. povinen zachovávat vždy takový stupeň bedlivosti (pozornosti), který lze po něm vzhledem ke konkrétní časové a místní situaci rozumně požadovat a který - objektivně posuzováno - je způsobilý zabránit či alespoň co nejvíce omezit riziko vzniku škod na životě, zdraví či majetku; uvedené ustanovení mu však neukládá povinnost předvídat každý v budoucnu možný vznik škody. Nepočíná-li si někdo v souladu s takto obecně stanovenou právní povinností, chová se protiprávně a postihuje ho za to - za splnění dalších předpokladů - občanskoprávní odpovědnost za škodu (§ 420, 421 obč. zák.). Prevenční povinnost, kterou zákon v § 415 obč. zák. ukládá každému ve vztahu ke všem subjektům, znamená pro vlastníka nebo správce nemovitosti povinnost užívat a spravovat svůj majetek tak, aby jeho stav nezpůsobil škodu jinému, tedy dbát i o to, aby na jeho pozemku byla provedena opatření zamezující či snižující možnost vzniku škody na zdraví, na majetku a jiných hodnotách, a pokud již škoda hrozí, učinit opatření k jejímu odvrácení.“ Míru opatrnosti je třeba určit například v následujícím bezprostředním časovém horizontu. Je totiž jasné, že i když v daleké budoucnosti může dojít ke vzniku škody, není v možnostech nikoho se v přítomnosti chovat tak, aby jí v budoucnu předešel (např. je možné, že ze střechy domu může v zimě spadnout sníh a led na ulici, avšak není porušením obecné prevenční povinnosti, když v létě vlastník neuzavře komunikaci a nekontroluje, zdali se zde nějaký sníh neobjevil).
42. Podľa rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR 25Cdo/2471/2000 zo dňa 20.2.2002: „...V tomto rozhodnutí zjistíme, že škůdce má myslet do budoucna, pokud již skutečný stav věci v současnosti hrozí poruchou (stromy náchylné k pádu) a logicky tedy vlastník pozemku, na kterém jsou zdravé stromy, neporušuje a ani nemůže porušit zákonnou povinnost, pokud preventivně zdravé a neohrožující stromy nepokácí. „Zcela správně shledal odvolací soud porušení prevenční povinnosti ve smyslu § 415 obč. zák. na straně žalované jakožto vlastníka pozemku. Povinnostmi vlastníka ve vztahu k vlastníkům sousedních nemovitostí jsou nejen povinnosti výslovně v zákoně vyjmenované - zdržet se všeho, čím by nad míru přiměřenou poměrům obtěžoval jiného nebo čím by vážně ohrožoval výkon jeho práv (srov. § 127 obč. zák.), nýbrž i další povinnosti, jež zákon v § 415 obč. zák. ukládá každému, a to ve vztahu ke všem subjektům. Povinnost počínat si tak, aby nedocházelo ke škodám, znamená pro vlastníka nemovitosti povinnost užívat a spravovat svůj majetek tak, aby jeho stav nezpůsobil škodu jinému, tedy dbát i o to, aby na jeho vlastním pozemku byla provedena opatření zamezující či snižující možnost vzniku škody na zdraví, na majetku a jiných hodnotách, a pokud již škoda hrozí, učinit opatření k jejímu odvrácení.“Poškozený, v případě že žaluje nárok na náhradu škody u soudu, je tím, kdo nese důkazní břemeno. Jak již bylo výše zmíněno, aby bylo dosaženo individuálního a objektivního posouzení situace, ze které by nárok měl vzniknout, tak rozhodnutí zdali byla porušena obecná prevenční povinnost podle §415, náleží výhradně soudu...“
43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R17/1962, bolo najvyšším súdom konštatované, že pri opraviteľnom poškodení predmetu skutočnú škodu predstavuje náklad na nutnú opravu.
44. Pri zhrnutí skutkových tvrdení žalobcovia mali za to, že nesprávne odvedenie vody dopadajúcej na pozemok a stavbu domu žalovaných, voda pri pretekaní z ich pozemku im spôsobila škodu, pozostávajúcu v zrútení vegetačného múrika. Žalovaní sa bránili tým, že uvádzali, že zachytávanie dažďovej vody mali zabezpečené drenážnymi jamami spoľahlivo a sami mali problém s pretekajúcou vodou aj cez ich pozemok, a poukazovali na to, že vegetačný múrik nebol vyhotovený v súlade s technologickými postupmi.
45. S poukazom na vyššie uvedené povinnosťou žalobcov bolo v prvom rade v konaní preukázať, že skutočne existuje medzi zrútením ich vegetačného múrika a nedostatočným zabezpečením
zachytávania dažďovej vody dopadajúcej na pozemok žalovaných, resp. nečinnosťou (prípadne počínaním žalovaných tak, že nezabezpečili zachytenie dažďovej vody tak, aby nedošlo k zrúteniu vegetačného múrika žalobcov) príčinná súvislosť, čím im vznikla škoda.
46. Súd vo veci nemal jednoznačne preukázané, že jedinou príčinou škody pozostávajúcej v zrútení vegetačného múrika žalovaných bola len okolnosť, že pozemok a stavba žalovaných neboli vhodne zabezpečené na odvádzanie dažďovej vody.
47. Význam § 415 OZ nemožno vidieť iba v preventívnej oblasti vyžadovanej zo strany žalovaných. Dosah má toto ustanovenie aj na žalobcov teda povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov počínať si tak, aby nedochádzalo - okrem iného - aj ku škode na majetku (princíp nikomu neškodiť) je treba vyvodiť, že táto povinnosť je zároveň všeobecne, t. j. pre každého z týchto účastníkov, záväznou právnou povinnosťou určitým spôsobom postupovať.
48. Nedodržanie tejto záväznej právnej povinnosti znamená chovať sa protiprávne. Ak si niekto nepočína v súlade s takouto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - pri splnení i ďalších potrebných predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§ 420 OZ).
49. V prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené kumulatívne viaceré podmienky. Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je existencia protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v porušení právnej povinnosti. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik, resp. existencia škody. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Posledným predpokladom zodpovednosti je zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti).
50. Žalovaní preukázali, že stavbu rodinného domu mali riadne skolaudovanú, teda mali povolenie užívať ju a predtým mali aj vydané stavebné povolenie, v tomto smere teda súd nemal zistené porušenie ich právnej povinnosti.
51. Na druhej strane znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že nie úplne v súlade s technologickým postupom žalobcovia realizovali stavbu betónového vegetačného múrika, a to sa týka jednak jeho výšky, ako aj sklonu a zrejme vôbec nevhodného riešenia do tak problematickej oblasti. Navyše uviedli, že návrh na jeho realizáciu mali len zo strany záhradného architekta, zrejme bez potrebného hydrogeologického prieskumu a už vôbec nie zo strany iného odborníka v tejto oblasti a v tomto smere neprodukovali ani žiadny návrh na vykonanie dokazovania, ktorým by preukázali, že takéto stavebné riešenie v tejto lokalite, je vhodné, a to vzhľadom na výškový rozdiel ku pozemku žalovaných a žalobcov, ktorý už pred realizáciou vegetačného múrika bol zrejmý a teda, či dodržali sami voči svojmu majetku dostatočnú preventívnu povinnosť.
52. Súd mal za to, že žalovaní naopak uniesli dôkazné bremeno, pokiaľ ide o stav po zrútení okrasného múrika a súčasne po realizácií úprav na ich pozemku v marci v roku 2015, keďže fotodokumentácia zo dňa 12.5.2017 (č.l. 226) preukazuje množstvo stojacej dažďovej vody na pozemku žalobcov v mieste okrasného múrika s tým, že nadmerné zatekanie spôsobuje nielen voda dopadajúca na pozemok žalovaných, ale aj na polia za pozemkami žalobcov a žalovaných.
53. Súd následne nemal preukázané ani to, či zrútenie vegetačného múrika žalovaných, mohla zapríčiniť drenáž v podobe PVC rúry v opornom múre žalovaných, resp. že len pre tento dôvod došlo k zrúteniu vegetačného múrika. V tomto smere znalec tiež uviedol, že ide o bežné technologické riešenie. Uvedené žalobcovia namietali a navrhovali vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a neskôr uviedli, že si dajú vypracovať súkromný znalecký posudok. Tento však súdu predložený nebol a žalobcovia ani nepožiadali o poskytnutie lehoty na jeho vypracovanie.
54. Súdom ustanovený znalec však k tomu uviedol, že z fotografií, ktoré predložili žalobcovia, je zrejmé, že v júni 2010 k tomuto prenikaniu vody cez základ plota žalovaných došlo. Nebolo však preukázané, že by to bola voda zo strechy rodinného domu žalovaných. V čase obhliadky nezistil vytekanie vody zo základu (podmurovky) plota. Okrem toho uviedol, že je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že zo susedných pozemkov, o výmere niekoľkých hektárov, situovaných vyššie vo svahu, steká pri prudkých
dažďoch voda na pozemok žalovaných. Rovnako tak môže stekať aj na pozemok žalobcov z uvedeného svahu pomedzi plot žalovaných a plotom žalobcov (viď foto č. 10 ZP) a cez podhrabové dosky v plote žalobcov (viď foto č. 14, DEB 3). Na strane 33 súdneho spisu je fotografia, na ktorej je vidieť, že voda na pozemok žalobcov steká nielen zo strany žalovaných ale aj po svahu na juhozápadnej strane pozemku žalobcov, t. j. z parciel KN C č. 1238/47 a 1238/48. Žalovaní mu predložili fotografie vyhotovené dňa 12.5.2017, na ktorých bolo vidieť, že voda zo susedných pozemkov steká na ich pozemok a v súvislom prúde tečie po ich pozemku (viď foto č. Mik 1). V tom čase mali už urobený v záhrade záchytný dažďový žľab, ktorý túto vodu zachytával a odvádzal na prístupovú komunikáciu. Ak by tam tento žľab nebol, voda by pretiekla až na pozemok žalobcov. Predpokladal, že v minulosti k takýmto situáciám, že voda pritiekla zo susedných pozemok na pozemok žalovaných a odtiaľ pretiekla na pozemok žalobcov, mohlo dochádzať. Taktiež mohlo dôjsť k tomu, že voda zo susedných pozemkov (KN C č. 1238/48 a 1238/47) pretiekla na pozemok žalobcov.
55. Vo veci je napokon nutné uviesť, že okrem vyššie uvedených dôvodov, v dňoch tesne pred zrútením vegetačného múrika, boli výdatne zrážky, ktoré tiež mohli prispieť k zrúteniu vegetačného múrika, čo opäť vedie k otázke vhodnosti jeho realizácie v danom mieste.
56. Ako je vyššie uvedené, podľa rozhodovacej praxe, na žalobcoch ako poškodených ležalo dôkazné bremeno a tu je potrebné uviesť, že dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ohľadne ktorých procesná strana nesie dôkazné bremeno a protidôkaz je prostriedkom na vyvrátenie dôkazu a prislúcha strane, ktorá nie je dôkazným bremenom zaťažená. Dôkaz je úspešne uskutočnený, ak vedie k poznatkom o tak vysokom stupni pravdepodobnosti určitého tvrdenia, že ho možno považovať za prakticky isté. Súd v tomto prípade nadobúda vnútorné presvedčenie o pravdivosti tvrdenia. V danej právnej veci súd ani po vykonanom dokazovaní nenadobudol presvedčenie, že len na strane žalovaných došlo k porušeniu povinností na základe ktorých došlo k vzniku škody na strane žalobcov. Navyše výška škody nebola taktiež spoľahlivo preukázaná.
57. Súd ďalej dodáva, že naproti vyššie uvedenému, protidôkaz nemusí byť úspešne uskutočnený až vtedy, ak je na úrovni praktickej istoty preukázaná nepravdivosť určitého tvrdenia, ale je úspešne vykonaný už vtedy, ak sa podarilo znížiť pravdepodobnosť napadnutých tvrdení pod úroveň praktickej istoty o ich pravdivosti. Proti dôkaz teda celkom splní svoju funkciu, ak vedie k spochybneniu týchto tvrdení. Naproti tomu funkcia dôkazu je splnená len vtedy, ak boli získané poznatky celkom jednoznačné a bez pochybností.
58. Za týchto okolnosti pre neunesenie dôkazného bremena súd žalobu zamietol.
59. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
63. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. Žalovaní boli v konaní plne úspešní preto im súd priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.