Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. II XX/XX, T. nad Q., štátna občianka SR, právne zastúpenej I. T. UJ s.r.o., advokátska kancelária so sídlom S., N. XXXX/XXX proti žalovaným: 1/ U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, štátny občan SR, 2/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. Q. XX/XX, W., štátna občianka SR, obaja právne zastúpení U.. U. C. s.r.o. so sídlom Q. 6, S., G.: XX XXX XXX, v konaní o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom U. W., zomr. XX.X.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa X.X.XXXX spísanej formou notárskej zápisnice na Q. notárstve v F. W. notárom U.. S. O. pod č. N XXX/XX, NZ XX/XX n i e s ú d a n é .

II. Žalobkyňa má proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa proti pôvodnej žalovanej S. W. domáhala, aby súd určil, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom U. W., zomr. XX.X.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa X.X.XXXX spísanej formou notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici notárom JUDr. Ľubomírom Kojtálom pod č. N XXX/XX, NZ XX/XX nie sú dané. V žalobe uviedla, že jej otec U. W., rod. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, uvedenou listinou o vydedení žalobkyňu vydedil. Ako dôvod vydedenia uviedol, že žalobkyňa neposkytla svojej mame opateru, keď bola chorá a druhým dôvodom bolo, že si vzala občana cigánskeho pôvodu. Otec v listine zároveň určil, že dôsledky vydedenia sa týkajú i potomkov žalobkyne. Jediným dedičom zo zákona je jeho manželka S. W.. Dôvod vydedenia, ktorý uviedol otec žalobkyne neobstojí, pretože matku žalobkyňa matku navštevovala a zároveň jej i poskytovala potrebnú pomoc. Jediný kto žalobkyni bránil a vyhadzoval ju bol otec, ktorý na ňu vždy vykrikoval vulgárne veci ako i to, že si našla muža, ktorý mal rómske korene. V jeho očiach bola žalobkyňa cigánka. K matke žalobkyňa chodievala veľakrát tak, aby otec nevedel, keď nebol doma. Chodila tam i so svojimi deťmi, ktoré matka mala veľmi rada. Podľa možností žalobkyňa matku navštevovala dvakrát až trikrát do týždňa. Snažila sa chodiť i za otcom, ktorý ju však nechcel vidieť a vyhlásil, že už viac nie je jeho dcérou. To, že žalobkyňa nebola na matkinom pohrebe, bolo spôsobené otcom, ktorý sa ani neunúval žalobkyni oznámiť, že matka zomrela. Matka zomrela v období počas Vianoc. Na notárskom úrade v konaní o dedičstve vedenom pred notárkou JUDr. Máriou Zimanovou pod sp. Zn. 12D XXX/XXXX, T. XX/XXXX žalobkyňa v plnom rozsahu súhlasila s listinou o vydedení spísanou notárskou zápisnicou pod č. A.. Keď notárka prečítala listinu o vydedení, bola žalobkyňa v šoku. Nevedela reagovať a preto uviedla, že súhlasí, ale musí sa poradiť s právnym zástupcom. Nevedela, čo to vlastne znamená, a aké následky vyvoláva listina o vydedení.

2. Pôvodná žalovaná v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že nie je pravdou, že žalobkyňa s jej deťmi navštevovala matku pravidelne - dvakrát až trikrát do týždňa ako

uviedla, a tiež, že mala kladný vzťah s matkou, pričom otec jej bránil styku s ňou. Žalobkyňa počas života otca a matky o nich neprejavovala záujem, aký by mala dcéra prejavovať. Rodičov navštívila len zriedkavo, a to za účelom získania peňažných prostriedkov. Takéto návštevy končievali pravidelne plačom matky z dôvodu a so slovami, čo jej to tá dcéra zase všetko porobila. Jeden krát, počas matkinej hospitalizácie v nemocnici, otec nechal žalobkyni peniaze, aby matke pri jej návšteve kúpila čo bude potrebovať a zároveň, aby sa poďakovala zdravotným sestrám za opateru bomboniérou, ako to bývalo od pacientov zvykom a slušnosťou. Otec pri ďalšej návšteve matky žalobkyne zistil, že žalobkyňa matku v nemocnici vôbec nenavštívila. Otec ani matka žalobkyne nemali vedomosť o tom, koľko detí žalobkyňa vlastne má. Žalobkyňa bola pozvaná k matke a otcovi na štedrú večeru aj s deťmi, avšak neprišla. Nasledujúci deň matka zomrela. Žalobkyňa o úmrtí musela vedieť, keďže to bolo známe jej mužovi od kamarátov. Žalobkyňa nebola ani na pohrebe otca a od úmrtia oboch rodičov si nebola uctiť ich pamiatku na mieste ich posledného odpočinku.

3. Na vyjadrenie pôvodnej žalovanej žalobkyňa reagovala v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná bola manželka otca žalobkyne a preto sa nevie vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré tu boli počas života matky žalobkyne. Žalovaná v tom čase otca nepoznala. Uvedené čo tvrdí počula od otca žalobkyne, ktorý žalobkyni zakazoval, aby ich navštevovala. Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobkyni ide len o peniaze. Rovnakého názoru môže byť aj žalobkyňa, že žalovanej ide len o peniaze, pretože listina o vydedení bola spísaná až keď sa otec druhýkrát oženil. V prípade, že by bol toho názoru, to čo tvrdí v listine o vydedení a rovnako čo sa snaží tvrdiť i žalovaná vydedili by žalobkyňu s matkou už dávnejšie. Nie je tajomstvo, že otec nikdy nesúhlasil, aby sa žalobkyňa vydala za muža, ktorý má rómske korene. To však nie je dôvod na zatratenie svojej dcéry. Je pravdou, že keď sa otec druhýkrát oženil, prestala tam žalobkyňa chodiť. Bola tam raz, aby si vzala ešte nejaké veci, ktoré jej tam ostali, ale žalovaná jej povedala, že všetky veci žalobkyne vyhodili. Otec o udržanie vzťahu so žalobkyňou nikdy nestál, takže nemožno len jej dávať za vinu, že ich vzťahy ochladli. Otec peniaze žalobkyni nikdy nedal.

4. Pôvodná žalovaná na podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX reagovala v podaní zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že práve žalovaná má najviac informácií o skutočnostiach dôležitých pre konanie, nakoľko s poručiteľom viedla spoločný život až do jeho smrti a teda najlepšie vie, kvôli čomu k vydedeniu žalobkyne došlo ako i to, ako vzťah žalobkyne a jej matky otec žalobkyne opisoval. V tomto prípade šlo o dlhodobo trvajúci stav a preto nie je rozhodujúce, kedy bola listina o vydedení otcom žalobkyne spísaná.

5. Pôvodná žalovaná zomrela v priebehu konania dňa X.X.XXXX, pričom z právoplatného uznesenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX po poručiteľke S. bolo zistené, že dedičstvo nadobudli U. Q., nar. XX.XX.XXXX, a G. M., nar. XX.X.XXXX, s ktorými súd pokračoval v konaní ako s právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej , teda ako žalovanými X/, 2/ na základe uznesenia č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Žalobkyňa v podaní zo dňa XX.X.XXXX navrhla zmenu žalobného petitu tak, že petit zo žaloby doplnila o eventuálny petit, ktorým žiadala určiť, že predmetná listina o vydedení je absolútne neplatný právny úkon, no tento procesný návrh vzala žalobkyňa podaním zo dňa XX.X.XXXX späť, a preto súd o ňom nerozhodoval.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaných X/, X/, svedkov D. H., Q. P., P. F., L. P., oboznámením zápisnice a odpisu závetu, vyjadrenia žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX, správ o pomeroch žalobkyne, vyjadrenia žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, podaní právneho zástupcu pôvodnej žalovanej zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, úmrtného listu ohľadom pôvodnej žalovanej, podania žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX, vyjadrenia C. Q. zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, uznesenia E. súdu S. č.k. XXD XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, obsahu spisu E. súdu S. sp. zn. XXD/XXX/XXXX.

8. Zo spisu Okresného súdu Trenčín XXD/XXX/XXXX bolo zistené, že U. W. zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičstvo po ňom prejednáva notársky úrad U.. P. N., so sídlom v G.. Ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy žalobkyňa, dcéra poručiteľa a pôvodná žalovaná S. W., manželka poručiteľa. V dedičskom konaní bola oboznámená listina o vydedení zo dňa X.X.XXXX spolu so závetom, spísané formou notárskej zápisnice na Štátnom notárstve v F. W. notárom U.. S. O. pod č. N XXX/XX, NZ XX/

XX. V listine o vydedení U. W. ako dôvod pre vydedenie žalobkyne uviedol, že ešte za života jeho prvej manželky ich dcéra opustila a nestarala sa ani o jeho chorú manželku a všetku ťarchu starostlivosti o túto ponechala na neho i napriek tomu že bol v tej dobe ešte zamestnaný. U. W. aj žiadal aby sa vrátila, nakoľko bolo potrebné pomôcť v rodine, avšak táto odmietla pomáhal a nedostavila sa ani na pohreb svojej matky. Dcéra sa vydala za občana cigánskeho pôvodu a o poručiteľa neprejavuje žiadny záujem. Neustále vyhlasuje, že sa o neho starať nemusí, stačí keď po ňom zdedí majetok. U. W. je už dôchodca a preto je odkázaný na pomoc druhej osoby. Bol hospitalizovaný v nemocnici jeden týždeň v roku 1988 a ďalší v mesiaci januári roku 1989. I keď U. W. požiadal dcéru o pomoc, príp. vedenie domácnosti, táto mu ani neodpovedala a má teda za to, že túto pomoc i keď o ňu požiadal mu odmietla. V tomto duchu vedie spolu s manželom i svoje deti, a preto má U. W. záujem, aby jeho majetok nededili ani tieto, nakoľko majetok si nadobudol za života a nechce, aby tento bol po jeho smrti ihneď premárnený, čo by bolo zo strany dcéry a jej manžela možné, nakoľko by týmto majetkom hospodárili i napriek tomu že by patril ich deťom. U. W. ich deti ani nepozná, nikdy ich nevidel s preto k nim nechová ani žiadny príbuzenský vzťah. Nakoľko je po srdcovej príhode, je odkázaný na pomoc druhej osoby. V súčasnosti je druhýkrát ženatý a o sa stará o neho len jeho druhá manželka S. rod. Q.. Preto úplne vylúčil dcéru

- žalobkyňu z dedenia a uviedol, že toto vydedenie sa vzťahuje aj na jej deti, ktoré nepozná. Keďže žalobkyňa po vydaní osvedčenia o dedičstve zo dňa X.X.XXXX požiadala podaním zo dňa XX.X.XXXX o pokračovanie v konaní, osvedčenie o dedičstve bolo tým zrušené. Dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. XXD XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX prerušené do skončenia konania o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané.

9. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že manželstvo jej matky P. W. rod. F. a otca U. W. zaniklo smrťou matky. Nevedela uviesť, kedy jej otec uzavrel manželstvo s S. W., ani to kedy sa S. W. k otcovi nasťahovala do spoločnej domácnosti. Matka žalobkyni povedala, že jej otec má frajerku a išlo práve o S. W.. Žalobkyňa je jediným dieťaťom otca a matky. Vzťahy žalobkyne s otcom neboli dobré. Nebol spokojný ani s priateľmi, ktorých si našla predtým než stretla svojho manžela. U svojho otca a matky bývala do svojich 19 rokov. Odišla od nich preto, lebo otec jej nadával. Hovoril jej, že nemá u nich čo robiť. Vyhnal ju z domu. Otec sa k žalobkyni nepriznával. Keď žalobkyňa od nich odišla, rodičia zostali bývať sami. Žalobkyňa začala pracovať v Bratislava a tam bývala v podnájme. Manželstvo s U. T. žalobkyňa uzavrela v roku XXXX. Mala so svojím manželom U. T. X detí (syn U. nar. v roku XXXX, L. nar. v roku XXXX, H. nar. v roku XXXX, P. nar. v roku XXXX, Y. nar.v roku XXXX, a dcéra T. nar. v roku XXXX), o ktoré sa musela starať. P. žalobkyne zomrel pred štyrmi rokmi. Potom ako sa žalobkyňa odsťahovala, navštevovala rodičov asi raz do týždňa aj s deťmi. Raz keď žalobkyňa navštívila rodičov, otec jej nechcel dať ani vodu s odôvodnením, že pre cigánku nemá vodu. Navštevovala matku u nej doma, aj keď bola v nemocnici. Nemala kľúče od bytu rodičov. Otec žalobkyňu nikdy nepožiadal o pomoc. Keď sa žalobkyňa zúčastnila prejednania dedičstva po jej matke, povedala otcovi, že ak bude potrebovať pomoc, môže ju požiadať, ale on jej na to odvetil, že pomoc nepotrebuje, že sa vie o seba sám postarať. Matka žalobkyne sa liečila na vysoký tlak. Mohla sa normálne pohybovať, vedela si navariť, postarať sa o seba. Otec žalobkyňu nikdy nežiadal, aby sa k nemu a k matke vrátila do spoločnej domácnosti. Na pohrebe svojej matky žalobkyňa nebola z dôvodu, že jej o tom, že zomrela nikto nepovedal. Keď si po smrti svojej matky chcela zobrať svoje veci z domu, otec ju šľahol s prútom po uchu a vyhnal ju. Nedovolil jej vziať si svoje veci.

10. Žalovaný 1/ na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nepozná, aké boli pôvodné vzťahy medzi žalobkyňou a jej otcom U. W.. A. je však pravda, že by v čase, keď žila matka žalobkyne sa U. W. stretával s matkou žalovaného S.. S. W. uzavrela s U. W. manželstvo asi v roku XXXX. Biologický otec žalovaného 1/ sa volá O. Q.. F. uzavretím manželstva matka žalovaného 1/ s U. W. nežili v spoločnej domácnosti. N. 1/ zvykol pomôcť U. W., žalovaný1/ ako aj žalovaná 2/ ho vozili autom do nemocnice, napr. do mesta P. alebo do W. W.. F., keď sa matka žalovaného 1/ vydala za U. W., žalovaný 1/ ich na pozvanie navštevoval, chodil k nim so svojimi deťmi, ktoré tam boli na prázdninách. N. 1/ tam chodil aj so sestrou pomáhať, strihali stromy, obrábali záhradu, opravovali aj strechu. U. W. žalovanému 1/ povedal, že žalobkyňu nechce, že ju neuznáva ako svoju dcéru, nešpecifikoval však žalovanému 1/ bližšie toto svoje vyjadrenie. N. 1/ má od svojej matky informáciu, že keď raz U. W. pásol sliepky, a prišla žalobkyňa za ním, on ju vyháňal z domu, že ju tam nechce, pričom žalobkyňa mu schmatla bič, udrela ho ním a sotila ho na zem. Uvedený incident nebol riešený pred žiadnym orgánom. Žalovaný 1/ si myslí, že žalobkyňu jej otec vydedil právom, pretože spolu nekomunikovali, nemali dobrý vzťah, žalobkyňa sa nestarala o matku, ani o otca, keď bolo treba

11. Žalovaná 2/ na pojednávaní so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že navštevovala U. W. v nemocnici, keď bol chorý. N. vedela, že je chorý, napriek tomu ho neprišla navštíviť. N. od susedy mala vedomosť, že jej matka zomrela, aj napriek tomu neprišla na jej pohreb. Od svojej matky žalovaná 2/ vie, že žalobkyňa sa o svojho otca nestarala, nezaujímala sa o neho ani v čase, keď ešte matka žalovanej nebývala s U. W.. S. W. uzavrela manželstva s U. W. v roku XXXX. Žalovaná 2/ navštevovala svoju matku, keď sa vydala za U. W.. Bývali spolu v Ilave. Navštevovala ich každý druhý týždeň, niekedy aj dvakrát do týždňa. U. Bielik žalovanej 2/ povedal, že žalobkyňu nepozná, že nemá svoju dcéru a povedal žalovanej, že žalobkyňu vydedil. N. od svojej matky vie, že po úmrtí matky žalobkyne, prišla žalobkyňa k U. W. do domácnosti a chcela si vziať veci svojej matky. U. W. ju však vyháňal odtiaľ, na čo ona zareagovala tak, že ho bičom šľahla po tele a sotila ho na zem. U. W. žalovanej 2/ povedal, že žalobkyňu zaprel z toho dôvodu, že keď bola jej matka chorá, nepomáhala mu žalobkyňa v súvislosti so starostlivosťou o ňu. Matka žalobkyne sa kvôli tomu trápila a následne zomrela.

12. Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaných uviedla, že po smrti jej matky si chcela vziať len knihu recepty na pečenie, avšak kniha jej nebola vydaná.

13. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tejto žalobe, pretože bez požadovaného určenia je jej právne postavenie ohrozené v rámci konania o dedičstve po poručiteľovi U. W.. V listine o vydedení nie sú uvedené dôvody vydedenia podľa § 469a Občianskeho zákonníka. Skutočný dôvodom vydedenia tak ako to bolo preukázané po výsluchu svedkov je to, že k vydedeniu došlo z dôvodu, že si žalobkyňa vzala muža, ktorý má rómske korene a tento dôvod vydedenia podľa zákona neobstojí.

14. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že by počas života svojich rodičov navštevovala, ale o rodičov sa nestarala. Žalobkyňa pred notárom uznala platnosť listiny o vydedení, je spôsobilá na právne úkony. Preto majú žalovaní za to, že žalobkyňa vyvolala tento spor s cieľom získať majetkový prospech. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by neboli dané dôvody vydedenia tak ako ich uvádzal otec žalobkyne U. W.. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že vzťahy medzi otcom a žalobkyňou neboli dobré, že žalobkyňa sa nestarala tak ako by mala a bolo možné od nej ako od dcéry požadovať, a že teda neprejavovala ten skutočný záujem o otca a matku. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

15. Podľa § 469a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX Poručiteľ môže vydediť potomka, pretože v rozpore s pravidlami socialistického spolunažívania neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. O náležitostiach o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

16. Vydedenie predstavuje jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel). Vydedenie musí spĺňať zákonom stanovené formálne a materiálne náležitosti. Formálne podmienky pre platnosť tohto jednostranného právneho úkonu zo dňa X.X.XXXX boli splnené, pretože listina o vydedení bola spísaná formou notárskej zápisnice v zmysle § 476 ods. 1 v spojení s § 469a Občianskeho zákonníka. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. V čase spísania listiny o vydedení bolo platné a účinné ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôvodom pre vydedenie potomka mohli byť len situácie, keď potomok v rozpore s pravidlami socialistického spolunažívania neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Iba na základe tohto zákonného dôvodu, pre ktorý je charakteristické negatívne správanie sa potomka voči poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi, bolo možné , aby poručiteľ vydedil potomka. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení a súd sa nezaoberá dôvodmi, ktoré nastali po spísaní listiny o vydedení. Ak to poručiteľ v listine výslovne určí, vzťahuje sa vydedenie aj na potomkov vydedeného potomka, vo vzťahu ku ktorým sa danosť dôvodov vydedenia neskúma.

17. V konaní nebolo preukázané, že ku dňu spísania listiny o vydedení bol daný dôvod pre vydedenie žalobkyne v zmysle § 469a Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v tom, že žalobkyňa poručiteľovi

v rozpore s pravidlami socialistického spolunažívania neposkytla potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Pre konštatovanie záveru o existencii tohto dôvodu na vydedenie musia byť splnené zákonnom vyžadované predpoklady tejto právnej normy, a síce, 1/ poručiteľ pomoc potreboval v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, poručiteľ bol odkázaný na pomoc zo strany potomka, 2/ potomok poručiteľovi požadovanú pomoc neposkytol, 3/ neposkytnutie takejto pomoci možno vzhľadom na okolnosti prípadu hodnotiť ako konanie potomka, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (pravidlami socialistického spolunažívania). Nebolo v konaní preukázané, žeby poručiteľ v súvislosti s zdravotnými ťažkosťami, pre ktoré bol hospitalizovaný v nemocnici jeden týždeň v roku XXXX a jeden týždeň v januári XXXX požiadal žalobkyňu o pomoc v chorobe, resp. pri vedení domácnosti. Keďže žalobkyňa a jej otec nebývali v rovnakom meste a neboli v dennodennom kontakte, bolo potrebné , aby žalobkyni dal jej otec vedieť, že otec potrebuje od žalobkyni pomoc v chorobe alebo starobe. V listine o vydedení nie je bližšie špecifikované akým spôsobom a kedy poručiteľ požiadal žalobkyňu v tejto súvislosti o pomoc. Žalobkyňa uviedla, že pri prejednaní dedičstva po matke P. W. svojmu otcovi povedala, že ak bude potrebovať pomoc, má sa na ňu obrátiť, čo však on odmietol s tvrdením, že sa vie o seba postarať. Pokiaľ by ju o pomoc požiadal, žalobkyňa uviedla, že by mu ju poskytla, a to potvrdila v rámci výsluchu aj svedkyňa L. P., ktorá žalobkyňu osobne pozná z detstva, keďže boli spolužiačky. P. svedkyňa zhodne so svedkyňou P. F. uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by sa žalobkyňa zachovala nevhodne alebo zle voči matke alebo otcovi a nevedia o tom, že by otec žalobkyne žiadal žalobkyňu o pomoc a ona ju odmietla. Skutočnosť , že svedkyne P. a F. sú v kamarátskom vzťahu so žalobkyňou ešte neznamená, že ich výpovede nemožno považovať za vierohodné. X. boli poučené o tom, že musia vypovedať pravdu, nesmú nič zamlčať a o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Ich tvrdenia sa zhodovali v podstatných častiach a vypovedali zhodne aj pokiaľ ide o popísanie vzťahu žalobkyne s jej otcom, keď ten bol trvalo narušený v dôsledku toho, že žalobkyňa sa vydala za muža s rómskymi koreňmi, pričom aj svedok D. H., ktorý nie je v blízkom vzťahu k žiadnej zo sporových strán uviedol, že U. W. ťažko znášal, že si žalobkyňa našla priateľa rómskeho pôvodu a svedok z vyjadrovania U. W. vyvodil, že U. Bielik nemal rád H.. Žalobkyňa so svojím otcom nemali dobré vzťahy ani v období, keď ešte žalobkyňa bývala u rodičov, pretože otec žalobkyne odháňal jej kamarátov, nesmeli ju navštevovať, čo vo svojej výpovedi potvrdila svedkyňa P. F.. N. od rodičov odišla, keď mala XX rokov, našla si prácu v W.. Keď žalobkyňa nadviazala známosť s U. T., ktorý mal rómske korene a s ktorým sa zosobášila v roku XXXX, vzťahy žalobkyne a jej otca sa natrvalo narušili. U. W. svoju dcéru zavrhol, čo je zrejmé aj z tvrdenia žalovaného X/, ktorý uviedol, že U. W. mu povedal, že žalobkyňu nechce, neuznáva ju za svoju dcéru. To, že hlavnou príčinou rozvratu vzťahu otca so žalobkyňou bol fakt, že si vzala za muža H. vyplýva aj zo samotného textu listiny o vydedení, v ktorej poručiteľ ako negatívne správanie sa dcéry vyhodnotil aj to, že sa žalobkyňa vydala za občana cigánskeho pôvodu. Žalobkyňa sa podľa jej tvrdenia snažila navštevovať oboch rodičov aj v období, keď už s nimi nebývala, no otec ju vyhadzoval, bránil jej v tom, odmietol jej dať napiť sa vody s odôvodnením, že pre cigánku vodu nemá. Žalobkyňa teda navštevovala aj s deťmi aspoň svoju matku, s ktorou mala veľmi dobrý vzťah a pomáhala jej, a to vtedy, keď otec žalobkyne nebol doma a nevedel o tom. To, že žalobkyňa matku chodila navštevovať do nemocnice v G., keď bola matka chorá, liečila sa na vysoký krvný tlak, vyplynulo aj z výsluchu svedkyne P. F., ktorá to videla, keďže bývala u rodičov kúsok od nemocnice a potvrdila to aj svedkyňa L. P., u ktorej sa pred, resp. po návšteve nemocnice žalobkyňa zvykla zastaviť. Tvrdenia pôvodnej žalovanej S. W. v podaní zo dňa XX.X.XXXX o tom, že U. W. nechal žalobkyni peniaze , aby kúpila matke v nemocnici, čo bude potrebovať a odovzdala sestrám bonboniéru ako poďakovanie za starostlivosť o matku žalobkyne, no žalobkyňa matku ani nenavštívila v nemocnici neboli preukázané, a nie sú uvedené ani v listine o vydedení, a žalobkyňa ich poprela vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX. S. W. podľa tvrdenia žalovaných v spoločnej domácnosti žila s U. W. až po uzavretí manželstva s ním v roku XXXX, a preto nemohla byť svedkom všetkých rozhodujúcich udalostí, ktoré sa odohrali v rámci vzťahu medzi U. W. a jeho dcérou žalobkyňou od kedy ako XX ročná odišla od rodičov, a ktoré boli uvedené v listine o vydedení zo dňa X.X.XXXX. Aj žalovaní začali U. W. a S. W. navštevovať a pomáhať im v domácnosti, v záhrade až po tom, keď U. W. a S. W. uzavreli manželstvo. Žalobkyňa poprela tvrdenie poručiteľa uvedené v listine o vydedení o tom, žeby ju otec žiadal, aby sa vrátila a pomohla v rodine. V listine o vydedení chýba časová a vecná konkretizácia, kedy a akým spôsobom mal otec žalobkyňu žiadať, aby sa vrátila späť a pomohla rodičom v domácnosti a ako túto pomoc žalobkyňa odmietla poskytnúť. Z dokazovania vyplynul záver, že poručiteľ žalobkyňu ako dcéru zavrhol z dôvodu, že neschvaľoval, že sa vydala za H., no skutočnosť, že si žalobkyňa vzala za manžela muža s rómskym etnikom nie je zákonným dôvodom pre vydedenie potomka v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na uvedené a za situácie, keď poručiteľ žalobkyňu nežiadal o pomoc, dokonca ju vyháňal, ak prišla k rodičom na návštevu, žalobkyňa, ktorá sa sama starala o 6

maloletých detí a bývala v T. nad Q., teda v inom meste ako rodičia nemohla dennodenne poskytovať pomoc v podobe starostlivosti o domácnosť rodičov v období, keď bola matka žalobkyne chorá. Je zrejmé, že tieto okolnosti objektívneho charakteru výrazne znižovali možnosti a schopnosti žalobkyne permanentne dochádzať za rodičmi do ich bydliska, a pomáhať s upratovaním v domácnosti, a to o to viac, že zo strany otca jej pomoc nebola vítaná. Tvrdenie žalovaných, že žalobkyňa od susedy vedela, že jej matka zomrela a neprišla na jej pohreb, nebolo preukázané, a žalobkyňa oponovala tým, že jej otec neoznámil úmrtie matky, a keďže nevedela, že matka zomrela, nemohla prísť ani na jej pohreb. Žalobkyňa pripustila, že potom, ako sa jej otec druhýkrát oženil, prestala ho navštevovať, bola u neho len raz, keď chcela, aby jej vydal knihu recepty na pečenie, no zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že otec ju vyháňal a odmietol jej knihu vydať. Z uvedeného vyplýva, že otec nemal záujem o zlepšenie vzťahov s dcérou. Po týchto udalostiach dcéra a otec prestali komunikovať a nedošlo k obnove ich narušených vzťahov. Otec nielen že neprijal za svojho zaťa manžela žalobkyne, ale odmietal aj žalobkyňu samotnú ako dcéru, keďže sa nevedel zmieriť s tým, že sa vydala za Róma, čo viedlo k definitívnemu ochladnutiu vzťahov otca a dcéry. Q. na tieto okolnosti záujem, aký prejavovala žalobkyňa o svojho otca zodpovedá podľa názoru súdu záujmu potomka o poručiteľa, aký možno v danej situácii od potomka očakávať. Skutočnosť, že žalobkyňa v dedičskom konaní po otcovi po prečítaní listiny o vydedení s ňou súhlasila je irelevantná, pretože ako uviedla bola z obsahu listiny v šoku, nevedela aké právne následky má takáto listina, pričom následne v zákonnej lehote požiadala o pokračovanie v dedičskom konaní.

18. Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za to, že nebolo v konaní preukázané, žeby poručiteľ žalobkyňu o pomoc žiadal, ako ani to, žeby mu pomoc odmietla poskytnúť a ani to, žeby mala reálnu možnosť vzhľadom na rozvrat ich vzťahov a okolnosti prípadu potrenú pomoc poskytnúť. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že dôvody vydedenia žalobkyne uvedené v listine o vydedení zo dňa X.X.XXXX nie sú dané a výrokom I. žalobe vyhovel.

19. Žalobkyňa netrvala na výsluchu ňou navrhnutej svedkyne G. O., a ani žalovaní netrvali na výsluchu svedkyne C. Q., ktorá vo svojich písomných podaniach súdu oznámila, že o danej veci nemá vedomosť. F. súd výsluch týchto svedkov nevykonal.

20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto úspešná žalobkyňa má za použitia zásady úspechu podľa § 255 ods. 1, 2 právo proti žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Preto súd výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.