Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_34P-371-2012.pdf
PDF · 281.23 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/371/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. O. nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov : matky A. C., občianky SR, bytom N., F. XX, zastúpenej v konaní O.. V. N., advokátkou so sídlom v N., O. X a otca Bc. W. O., občana SR, bytom W. Z. XXX, zastúpeného v konaní M.. V. R., advokátkou so sídlom v H., A. XX/X, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletému a úpravu styku a o návrhu matky na zmenu jej úpravy styku s maloletým takto
rozhodol:
Návrh matky na zmenu zverenia maloletého U. s a z a m i e t a .
Matka j e o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom párnom týždni v roku od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:30 hod.
Počas sviatkov a prázdnin platí osobitná úprava :
- počas letných prázdnin j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom roku od pondelka posledného týždňa v mesiaci júl od 09:00 hod. do nedele tretieho týždňa v mesiaci august do 18:00 hod.
- počas vianočných sviatkov a prázdnin j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom párnom roku od 23.12. od 13:00 hod. do 30.12. do 17:00 hod. a v každom nepárnom roku od 30.12. od 13:00 hod. do piatku predchádzajúcemu nástupu do školy po prázdninách do 18:00 hod.
- počas jarných prázdnin j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom nepárnom roku od piatku predchádzajúceho prázdninám od 16:00 hod. do soboty končiacich prázdnin do 16:00 hod.
- počas veľkonočných sviatkov j e matka o p r á v n e n á stýkať sa s maloletým U. v každom párnom roku od Veľkého piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16:00 hod.
Otec sa zaväzuje dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Matka si dieťa vyzdvihne a odovzdá otcovi v dohodnutom čase v mieste bydliska otca, pokiaľ sa rodičia nedohodnú inak.
Týmto sa vo výrokovej časti o úprave styku z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu H. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XX/XXXX-XX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 28.9.2012 sa matka maloletého domáhala zmeny doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. a navrhovala zveriť maloletého U. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ona ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 200,-Eur mesačne k jej rukám a upraviť styk otca s maloletým v každom nepárnom týždni od piatku do nedele a počas sviatkov a prázdnin. Uviedla, že s otcom maloletého boli v minulosti manželia a maloletého U. si na jej podnet osvojili. Maloletý prišiel do ich rodiny vo veku jeho 2 rokov v stave fyzického a psychického zanedbania, u maloletého sa jednalo o zaostávanie vo vývoji cca o 1 - 1,5 roka. V ich rodine postupne začalo dochádzať ku konfliktom, ona sa zamestnala ako opatrovateľka seniorov v F. s týždňovým dochádzaním a počas jej neprítomnosti sa o maloletého staral otec spolu so svojou matkou. Po cca X,X roku vyústila neúnosná situácia v rodine do jej rozhodnutia podať návrh na rozvod manželstva. Tvrdila, že otec maloletého jej účelovo začal brániť v kontakte s maloletým, neumožnil jej s ním telefonicky hovoriť a pod., čo pretrváva do súčasnosti. Tvrdila, že podala návrh na rozvod manželstva a nakoľko nie je právne vzdelaná, splnomocnila na svoje zastupovanie advokáta, pričom až neskôr zistila, že jeho služby boli poskytované neodborne. Na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k. XXP/XX/XXXX bolo jej manželstvo s otcom maloletého na prvom pojednávaní rozvedené a maloletý U. bol na čas po rozvode napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu zverený do výchovy a opatery otca a ona bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne. Súd ani nenariadil ďalšie dokazovanie, ani znalecké skúmanie, neskúmal ich rodičovské predpoklady a ako jediný dôkaz bola použitá správa, ktorú vystavila psychologička, ktorá ju ani nikdy nevidela. Uviedla, že ona sa po vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku psychicky zrútila, až následne sa dozvedela, aké právne následky toto rozhodnutie znamená. Po rozvode manželstva jej otec maloletého znemožnil prístup do jeho domu a ona so synom tak stratila akýkoľvek bežný kontakt, kontaktovala učiteľky v MŠ, psychologičku, domáhala sa informácií od známych a na ich základe zistila, že synovi ako matka chýba, jeho vývoj sa spomalil. Uviedla, že pri ich stretnutiach bol smutný, keď sa mal vrátiť do domácnosti otca a nechápal prečo nemôže zostať pri nej. Poukázala na to, že otec maloletého jej odmieta umožniť styk so synom nad rámec styku určeného súdom, keď napr. v auguste 2012 jej neumožnil styk o deň skôr, keď mala ísť s maloletým na dovolenku do Chorvátska. Matka maloletého v návrhu poukázala na to, že v mieste bydlisko otca sa nachádza len bežná základná škola, avšak s ohľadom na synov vývoj je ťažko možné predpokladať, že by bol schopný byť integrovaným žiakom v rámci bežnej školy a v N. by mohol navštevovať špeciálnu základnú školu. Ďalej matka tvrdila, že otec maloletého je výbušný, má nízku mieru trpezlivosti, že vraj jej syn spomínal fyzické tresty otca ako výchovný prostriedok (vareška), že otec a jeho rodina maloletého znevažujú pre jeho mentálnu úroveň, že otec maloletému v potrebnej miere nezabezpečuje špeciálnu zdravotnú starostlivosť, že maloletého riadne nepripravuje na styk s ňou (nedostatok alebo zanedbané oblečenie), že maloletého zanedbáva, že maloletý má deficit citového zázemia v prostredí kde žije. Uviedla, že ona býva vo svojom 2-izbovom byte v N., v januári 2013 sa jej narodilo dieťa, s ktorým bola na materskej dovolenke a má prioritný záujem aj o výchovu maloletého U.. Uviedla, že v dosahu jej bydliska je niekoľko základných škôl včítane špeciálnej a maloletý by mal u nej zabezpečené vhodné podmienky. Uviedla, že maloletý má ku nej ako aj k jej rodičom veľmi blízky vzťah a keďže ona bola v čase podania návrhu na materskej dovolenke, bude mať na výchovu maloletého na rozdiel od otca viac času. Domnieva sa, že má lepšie predpoklady na výchovu maloletého a vytváranie citového zázemia, že má lepšie rodičovské predpoklady pre starostlivosť o syna.
2. Otec maloletého nesúhlasil s návrhom matky na zmenu zverenia a žiadal jej návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bolo rozhodnuté v rámci rozvodového konania a odvtedy nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala inú úpravu rodičovských práv a povinností. Skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti otca je v najlepšom záujme dieťaťa, pretože otec sa o maloletého riadne stará. Poukázal na to, že matka de facto súhlasila s tým, aby vychovával maloletého otec, nakoľko ona sama sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti bez toho, aby vzala so sebou syna a následne s týmto stavom aj súhlasila, čo potvrdila rodičovskou dohodou. Zmena pomerov na strane matky, ktorá potom bola na materskej dovolenke s dieťaťom, nie je a nemôže byť dôvodom pre zmenu zverenia a z tohto dôvodu jej argumentácia, že sa vie lepšie postarať o maloletého je neadekvátna. Tvrdenia matky považuje za účelové. Poukázal na to, že nie je pravdou, že by matka nesúhlasila s doterajšou úpravou rodičovských práv a povinností k
maloletému v zmysle rozvodového rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť v marci 2012 a matka si podala návrh na zmenu zverenia až v septembri 2012. Otec uviedol, že je pravdou, že maloletý mal odloženú školskú dochádzku, ale jeho mentálna zaostalosť nie je v takom rozsahu ako uvádza matka a mal za to, že maloletý bol schopný nastúpiť do normálnej ZŠ. Nepáčilo sa mu tvrdenie matky, že maloletý by mal bez bližšieho posúdenia hneď nastúpiť do špeciálnej základnej školy ako sa matka pred maloletým vyjadrila. Otec maloletého popieral tvrdenia matky, uviedol, že on sa o maloletého riadne stará, maloletý má dostatok oblečenia a pod. Uviedol, že na stretnutia s matkou chodil maloletý vždy riadne nabalený, ale zo stretnutí sa vracal bez týchto vecí, preto potom tieto veci obmedzil. Uviedol, že on riadne zabezpečuje aj zdravotnú starostlivosť dieťaťa, poukázal na to, že s maloletým pravidelne navštevuje logopedickú ambulanciu, zubného lekára, detského lekára, chodí s ním na kontroly do kardiologickej ambulancie, navštevoval s ním Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a pod., venuje sa maloletému, chodil s ním na plávanie a pod. Uviedol, že s maloletým majú vytvorený veľmi silný citový vzťah, každé ráno sa pred nástupom do MŠ spolu vrúcne lúčia, opakovane mu hovorí, že ho ľúbi, maloletý je na neho citovo naviazaný, hoci má svoju vlastnú izbu, chce spávať v blízkosti otca a pod. Otec maloletého tvrdil, že maloletý chce zostať s ním, nechce ísť bývať k matke. Naopak otec poukázal na nedostatočnú starostlivosť resp. záujem matky, keď uviedol, že maloletý sa v zimnom období vrátil zo stretnutia od matky bez oblečených trenírok, čo mu odôvodnila tým, že nemôže stíhať všetko, aj variť, upratovať a ešte aj prať. Poukázal na to, že matka nevyužíva ani všetok jej doterajší upravený styk s maloletým a on je ochotný sa s ňou dohodnúť aj na jej styku s maloletým mimo upraveného a pod.
3. Neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa 29.5.2013 č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bol návrh matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. zamietnutý, nakoľko prvostupňový súd mal za to, že jej návrh nebol dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu existujúceho rozsudku o výchove maloletého. Mal za to, že tvrdenia matky o prekvapivosti a vyhlásení ňou absolútne neočakávanom rozsudku, po ktorom sa psychicky zrútila, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu zverený do výchovy a opatery otca, považoval súd za účelové a plne zavádzajúce, pretože z pripojeného rozvodového spisu mal súd jednoznačne za preukázané, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva účastníkov zverený do osobnej starostlivosti otca na základe schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne podpísala matka maloletého, a ktorá sa aj osobne vzdala opravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, naopak súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará ako po psychickej, tak aj po fyzickej a materiálnej stránke a synovi sa riadne venuje, riadne umožňuje styk matky s maloletým. S poukazom na uvedené prvostupňový súd preto vtedy nepripustil doplnenie znaleckého dokazovania v zmysle návrhu matky maloletého, lebo mal za to, že úlohou súdu v tomto konaní nebolo rozhodovať, ktorému z rodičov sa má dieťa zveriť do výchovy a osobnej starostlivosti, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a rodinné predpoklady a pod., pretože o tom už bolo právoplatne rozhodnuté v rozvodovom rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k. XXP/XX/XXXX-XX. Prvostupňový súd mal za to, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme maloletého dieťaťa odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia, pretože konštatoval, že voči starostlivosti otca o maloletého nemal súd žiadne výhrady, ten sa o maloletého riadne stará a skutočnosť, že matka maloletého už nepracuje v F. a je na materskej dovolenke so svojim dieťaťom, nie je takou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, voči ktorému súd nezistil žiadne nedostatky. Okrem uvedeného súd prihliadal aj na skutočnosť, že to bol otec maloletého, ktorý dlhodobo zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, keďže ešte počas trvania manželstva sa v prevažnej miere o maloletého osobne staral otec, keď matka maloletého pracovala v F. a bola to matka maloletého, ktorá nadviazala mimomanželskú známosť a sama opustila spoločnú domácnosť, keď sa odsťahovala a maloletého dobrovoľne ponechala v starostlivosti otca. Prvostupňový súd mal tiež za to, že pre každé dieťa a zvlášť pre maloletého U., ktorý bol účastníkmi osvojený a prešiel do ich rodiny vo veku jeho X rokov, je veľmi dôležité zabezpečiť a udržiavať stabilné výchovné prostredie, aby maloletému bol zabezpečený pocit istoty a bezpečia, čo by zmenami výchovného prostredia bez vážnejších dôvodov mohlo byť narušené.
4. Matka maloletého sa voči prvostupňovému rozsudku odvolala, kde zdôraznila ukončenie jej pracovného pomeru v zahraničí a tvrdila, že je v záujme maloletého jeho zverenie do jej starostlivosti a namietala, že nebolo vykonané ňou navrhované znalecké dokazovanie.
5. Uznesením Krajského súdu v H. zo dňa XX.XX.XXXX č.k.XCoP/XX/XXXX-XXX bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že úlohou okresného súdu po vrátení veci bude nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia aktuálnych vývinových schopnosti dieťaťa, či tieto zodpovedajú tomu, aby zvládal požiadavky na neho kladené vo vyučovacom procese v bežnom type základnej školy, resp. či pre dieťa z hľadiska jeho záujmu, by nebolo vhodnejšie navštevovať špeciálny typ základnej školy, zodpovedajúcej jeho mentálnym schopnostiam, v prípade zistenia takejto skutočnosti, zamerať dokazovanie na to, ktorý z rodičov, môže pre dieťa v tomto smere vytvoriť vhodnejšie podmienky. Odvolací súd uviedol, že v rámci znaleckého dokazovania je potrebné sa zamerať na zistenie vzájomných citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, matkou a dieťaťom, vhodnosťou zmeny výchovného prostredia, na zistenie názoru maloletého dieťaťa v tomto smere, zamerať sa tiež na zistenie, či u dieťaťa sa prejavujú známky prípadnej manipulácie zo strany otca, zistiť jeho väzbu na mal. Z., či príbuzných zo strán oboch rodičov. Bude potrebné vyžiadať správu od školského psychológa, u ktorého, ako matka tvrdí, je dieťa sledované z hľadiska jeho integrácie do bežného typu základnej školy, zaoberať sa aj ďalšími otázkami, rozhodujúcimi pre posúdenie uplatneného nároku matky a to predovšetkým a prioritne, z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, pričom nie je vylúčené, ani vykonanie ďalších dôkazov, na objektívne preukázanie skutkového stavu, a to nielen tých, ktorú budú účastníkmi v konaní navrhnuté, ale aj tých, ktoré sa budú javiť rozhodujúce preto, aby bol v konaní náležite skutkový stav zistený.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním a výsluchom znalcov, výsluchom svedka, výsluchom maloletého U., oboznámil návrh z čl. 1, rozvodový rozsudok, vyšetrenie školskej zrelosti, mailovú komunikáciu, úradný záznam, LV, pracovný posudok otca, potvrdenie o mzde otca, potvrdenie o PnD, správu KO z č.l. 35, RL z č.l. 39, potvrdenie o príjme matky, kresbu, potvrdenia o príjme, fotografie, zápisnicu z čl. 54, vyjadrenie z č.l. 58, správu RPPS, lekársku správu, správu MŠ, správu z psychologických konzultácií, zápisnicu z č.l. 78, rozsudok z č.l. 81, odvolanie, vyjadrenie k odvolaniu, uznesenie KS TN z č.l. 110, návrh na PO, správu KO z č.l. 140, stanovisko k návrhu na PO, lekárske potvrdenie, uznesenie z č.l. 154, odvolanie matky, uznesenie odvolacieho súdu, znalecký posudok z č.l. 190, vyjadrenie matky, potvrdenie ŠZŠ z č.l. 241, vysvedčenia, lekárske správy, lekárske správy, správu KO z č.l. 244, správu ZŠ z č.l. 247, správu zo šetrenia pomerov matky, výpisy zo ŽK a zošitov, zápisnicu z č.l. 257, znalecký posudok z č.l. 271, vyjadrenie matky z č.l. 319, správu ZŠ z č.l. 332, vysvedčenia, mokré vysvedčenie, zápisnicu, správu ZŠ z č.l. 354, vyjadrenie matky z č.l. 375, komunikáciu na sociálnej sieti, vyjadrenie matky k návštevám z č.l. 420-423, komunikácia, výpis z účtu, zápisnicu z č.l. 434, správu zamestnávateľa otca, správu ZŠ z č.l.456, návrh matky na zmenu úpravy styku, komunikáciu, správu KO zo šetrenia pomerov, vyjadrenie k návrhu z č.l.490, mailovú komunikáciu, uznesenie z čl. 504, správu UPSVaR BA, odvolanie z č.l. 510, vyjadrenie matky z č.l. 522, komunikáciu maloletého s pani D., zápisnicu z č.l. 558, uznesenie odvolacieho súdu z č.l. 568, zápisnicu z výsluchu maloletého, správu školského pedagóga, obsah pripojených spisov : rozvodového spisu sp.zn. XXP/XX/XXXX, spisu sp.zn. XXP/XX/XXXX a obsah spisu sp.zn.XXP/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
7. Maloletý U. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, po narodení dieťaťa dala jeho biologická matka súhlas na jeho osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Rozsudkom Okresného súdu v R. nad C. zo dňa X.X.XXXX č.k. XP/XXX/XX-XX bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť a rozsudkom Okresného súdu v R. nad C. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XP/XXX/XX-XX bola vyslovená jeho osvojiteľnosť. Na základe predbežného opatrenia Okresného súdu v R. nad C. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XX/XX-XX bol maloletý U. odovzdaný do predosvojiteľskej starostlivosti manželov W. a A. O. a následne rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 16.4.2008 im bol zverený do predosvojiteľskej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bolo rozhodnuté o osvojení maloletého a maloletý U. sa stal osvojencom manželom A. a W. O., ktorí boli zapísaní do rodného listu dieťaťa ako jeho rodičia, teda ako otec a matka maloletého.
8. Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX, sp.zn. XXP//X/XXXX a sp.zn. XXP/XX/ XXXX mal súd zistené, že medzi účastníkmi nastali manželské problémy už v čase predosvojiteľskej starostlivosti. Dňa 17.5.2011 si otec maloletého podal návrh na zverenie maloletého U. do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením, že po nastúpení matky maloletého na materskú dovolenke v rámci ešte predosvojiteľskej starostlivosti ona toto nezvládala a žiadala ho o vrátenie maloletého do detského domova a po jeho upokojení maloletý zostal s nimi. V uvedenom návrhu pod sp.zn. XXP/XX/XXXX bolo uvedené, že približne od r. 2009 sa matka maloletého upla na sociálnu internetovú sieť, kde nadviazala
známosť s mužom v F. a od augusta 2010 začala pracovať v F. a s uvedeným mužom nadviazala osobný kontakt a počas jej neprítomnosti sa o maloletého U. staral výlučne on otec, pričom matka sa o maloletého zaujímala len sporadicky. Následne bolo uvedené konanie pod sp. zn. XXP/XX/XXXX zastavené pre späťvzatie návrhu. Ďalším návrhom zo dňa 19.1.2012 vedeným pod. sp.zn. XXP/X/XXXX otec maloletého opäť žiadal o zverenie maloletého U. do jeho osobnej starostlivosti s odôvodnením, že od júla 2011 nežijú s matkou maloletého v spoločnej domácnosti, pretože jeho manželka a matka maloletého sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti a maloletého U. zanechala v jeho starostlivosti. V uvedenom návrhu uviedol, že matka maloletého opustila spoločnú domácnosť z dôvodu jej vzťahu s mužom žijúcim v F.. V danej veci aj bolo prvostupňovým súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola matke uložená povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti otca, odvolací súd ale uznesenie o predbežnom opatrení zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že medzičasom už došlo k právoplatnému rozvodu manželstva a maloletý bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca. Následne bolo aj uvedené konanie vo veci samej zastavené pre späťvzatie návrhu.
9. Z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX bolo zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k. XXP/XX/XXXX-XX bolo manželstvo adoptívnych rodičov maloletého rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou 100,-Eur mesačne. Rodičia sa dohodli aj na styku matky s maloletým U. počas prvých troch mesiacov v tretiu a štvrtú stredu v mesiaci a počas tretieho a štvrtého víkendu od soboty do nedele a po uplynutí uvedeného obdobia v tretí a štvrtý týždeň v mesiaci v utorok od 14.30 hod. do 18.30 hod. a počas víkendov každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci od piatku od 14.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas letných prázdnin a vianočných sviatkov. Súd mal za preukázané, že matka maloletého bola síce zastúpená právnym zástupcom, ale uvedenú rodičovskú dohodu na pojednávaní osobne podpísala matka maloletého a sama osobne sa aj vzdala práva na opravný prostriedok. V rozvodovom konaní matka maloletého uviedla ako dôvody pre rozvod skutočnosť, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od leta 2011, nakoľko od neho odišla. K opusteniu spoločnej domácnosti ju viedla skutočnosť, že s otcom maloletého mali rozdielne záujmy, rozdielne otázky manželského spolužitia, z jej strany došlo k citovému odcudzeniu, priznala, že počas trvania manželstva nadviazala intímnu známosť s iným mužom. Súčasťou rozvodového spisu je aj správa Referátu PPS zo dňa 8.2.2012 z psychologického pohovoru, z ktorej vyplýva, že maloletý má vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom, toho času sú u maloletého výrazné preferencie v smere k postave otca, nakoľko tento pre maloletého predstavuje oporu a bezpečie. Vzťahové väzby k matke sú toho času ambivalentné, maloletý skôr matku odmieta. Odporučili maloletého zveriť do starostlivosti otca a matke vymedziť styk s dieťaťom.
10. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XX/XXXX bolo zistené, že krátko po rozvode rodičov maloletého U. sa návrhom zo dňa 3.4.2012 domáhali rodičia matky maloletého ako starí rodičia dieťaťa úpravy ich styku s maloletým U. počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2013 č.k.30P/92/2012-90 bol návrh navrhovateľov zamietnutý a v časti bolo konanie zastavené z dôvodu, že styk starých rodičov s maloletým sa realizuje prostredníctvom matky dieťaťa, že oni prichádzajú do miesta bydliska dieťaťa a preberajú ho zo starostlivosti otca, prípadne priamo z MŠ a vozia ho do starostlivosti matky, ktorá žije v N., na jej realizáciu styku v zmysle úpravy styku.
11. Týmto návrhom zo dňa 28.9.2012 sa matka maloletého U. začala domáhať zmeny zverenia a navrhovala zveriť maloletého U. do jej osobnej starostlivosti, úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému a úpravy jeho styku s maloletým. Neprávoplatným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 29.5.2013 č.k.34P/371/2012-81 súd zamietol návrh matky na zmenu zverenia. Matka maloletého sa odvolala a uznesením odvolacieho súdu zo dňa 31.10.2013 č.k.6CoP/94/2013-110 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že vo veci má nariadiť znalecké dokazovanie, prípadne vykonať ďalšie dôkazy.
12. Následne tunajší súd uznesením zo dňa 9.4.2014 č.k.34P/374/2012-125 v zmysle pokynu odvolacieho súdu nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
13. Krátko na to, návrhom zo dňa 30.4.2014 sa matka maloletého domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd na dobu do právoplatného ukončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností nariadil otcovi odovzdať maloletého U. do osobnej starostlivosti
matky. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila najmä tým, že maloletý má mentálne postihnutie a zo strany učiteľky bola odporučená návšteva školy so špeciálnym pedagogickým postupom. Tiež tvrdila, že maloletý sa v škole necíti dobre, nezvláda učivo a tempo jeho výučby, pri učení k nemu otec pristupuje autoritatívne, vyžaduje od neho výkony a tempo práce, ktoré maloletý nie je schopný dosiahnuť. Tvrdila, že maloletý nemá v škole kamarátov, deti sa mu posmievajú a ubližujú mu. Tiež matka poukázala na zmenu pomerov na jej strane, pretože v čase pôvodného rozhodovania, kedy súd zveril maloletého do starostlivosti otca, žila ona čiastočne v F., ale potom sa trvalo presťahovala do N., teda dôvod, pre ktorý by ona nemohla zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého pominul a poukázala na to, že sa jej dňa 18.1.2013 narodil syn Z., ku ktorému má maloletý U. blízky vzťah. Uviedla, že napriek ich nútenému odlúčeniu a žiaľ veľmi zúženým možnostiam kontaktu, je vzťah maloletého k nej veľmi silný, a že je jeho prianím bývať s ňou. Tvrdila, že terajšie prostredie neposkytuje maloletému potrebnú mieru starostlivosti, pozornosti a citové zázemie a syn je vystavenú citovému stresu spôsobeného jeho odlúčením od nej. Tvrdila, že komplikovaná životná situácia, do ktorej bol uvedený rozhodnutím súdu, spôsobila, že existujúce mentálne zaostávanie sa ešte viac prehĺbilo a ona sa obáva, aby v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania syn nezareagoval skratovo, nevystavil sa ohrozeniu formou úteku od otca, nezačal sa poškodzovať, čím by mohol zmariť svoju dochádzku do školy, kde trpí a pod. Dokonca matka tvrdila, že súčasným stavom, kedy je citovo labilné dieťa so špecifickými požiadavkami na výchovu násilne izolované od matky, ktorá preň predstavuje hlavnú istotu, sú porušované jeho základné práva garantované deklaráciou práv dieťaťa
14. Po doplnení dokazovania vyžiadanými správami a listinami od príslušných inštitúcii bol uznesením Okresného súdu H. zo dňa 29.5.2014 č.k.34P/371/2012-154 návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, pretože súd nemal osvedčenú skutočnosť odôvodňujúcu okamžitú zmenu výchovného prostredia, pretože neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, ktorý sa osobne o syna stará od roku 2010, kedy matka odišla turnusovo pracovať do F. a následne bol maloletý schválenou rodičovskou dohodou rozvodovým rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k.26P/85/2011-30 zverený do osobnej starostlivosti otca. Tiež zo správy ZŠ, ktorú maloletý navštevuje ako integrovaný žiak vyplynulo, že starostlivosť otca o maloletého je veľmi dobrá po všetkých stránkach, taktiež bola kladná aj správa detskej lekárky a ani kolízny opatrovník po prešetrení pomerov nezistil žiadne nedostatky. Vzhľadom na okolnosti predchádzajúcim zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti otca sa súd nestotožnil ani s tvrdeniami matky o násilnom izolovaní alebo o násilnom odlúčení dieťaťa od matky alebo s jej tvrdením, že maloletý bol proti jej vôli odňatý z jej starostlivosti. Obdobne ani ostatné tvrdenia matky neboli súdu ničím preukázané a naopak bola osvedčená dobrá starostlivosť otca o maloletého.
15. Matka dieťaťa sa proti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolala, okrem iného opätovne poukazovala na svoj nesúhlas s návštevou maloletého bežnej základnej školy, vraj jeho výkony sú hodnotené zníženou klasifikáciou a taký prístup a prostredie školy, ktorú maloletý navštevuje, pokiaľ bude pretrvávať aj v ďalšom školskom roku, môže znamenať pre maloletého ohrozenie jeho akéhokoľvek napredovania, aj keď je toto v prirodzene pomalšom tempe a presadzovala návštevu špeciálnej základnej školy. Tvrdila, že zmena výchovného prostredia je v prospech maloletého.
16. Uznesením Krajského súdu v H. zo dňa14.7.2014 č.k.19CoP/56/2014-173 bolo uznesenie okresného súdu ( ktorým bol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý ) potvrdené. Odvolací súd tiež konštatoval, že z obsahu spisu nesporne vyplýva, že otec sa o maloletého U. osobne stará od augusta 2010, kedy matka začala pracovať v F., od júla 2011 nežijú s matkou v spoločnej domácnosti a od tej doby sa výlučne otec o maloleté dieťa stará. Zo správ zabezpečených súdom neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. K tvrdeniam matky, že ak maloletý bude navštevovať jeho doterajšiu základnú školu, bude ohrozené jeho napredovanie a môžu vzniknúť nenapraviteľné škody na jeho ďalšom vývine, odvolací súd konštatoval, že matka svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila, obmedzila sa výlučne na svoje tvrdenia, pričom odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmé, z akých dôkazov matka vychádzala alebo akými okolnosťami bola k svojim tvrdeniam vedená, nakoľko správa ZŠ, ktorý maloletý navštevuje, jednoznačne konštatuje, že v rámci svojho vzdelávacieho programu dosahuje dieťa veľmi dobré učebné výsledky, na školu, školské povinnosti, ako aj spolužiakov sa veľmi dobre osobnostne, emocionálne a sociálne adaptoval, dieťa navštevuje krúžok informatiky, má pravidelnú školskú dochádzku a z pedagogického hľadiska nie je žiaden dôvod na to, aby v rovnakej forme vzdelávania nepostúpil v nasledujúcom školskom
roku 2014/2015 do druhého ročníka ZŠ. Taktiež odvolací súd k námietke matky ohľadne nedostatočnej starostlivosti otca o maloletého a k jej tvrdeniam, že dieťa chce žiť s ňou a nie s otcom, odvolací súd poukázal na obsah spisu, z ktorého jej tvrdenie doposiaľ nevyplýva a poukázal na nariadené znalecké dokazovanie. Odvolací súd uviedol, že vyhovenie návrhu matky na zmenu zverenia predbežným opatrením len na základe tvrdení matky bez vyčkania výsledkov znaleckého i iného dokazovania by bolo neprimeraným zásahom do súčasne existujúcich vyhovujúcich pomerov maloletého dieťaťa, ktoré je na základe rozhodnutia súdu (schválená rodičovská dohoda) zverené do osobnej starostlivosti otca, ktorého starostlivosť o maloleté dieťa nie je, okrem doposiaľ ničím nepodložených tvrdení matky, spochybnená. Odvolací súd je toho názoru, že nie je v záujme dieťaťa, aby bez náležitého osvedčenia okolností danej veci, len na základe tvrdení jedného z rodičov, súd menil predbežným opatrením rozhodnutie súdu o zverení. Odvolací súd konštatoval, že matka doposiaľ neosvedčila a z obsahu spisu ani nevyplýva, že je v záujme maloletého, aby došlo k zmene jeho výchovného prostredia predbežným opatrením pred vykonaním znaleckého dokazovania. Odvolací súd tiež konštatoval, že zmena pomerov na strane matky mal. dieťaťa nikdy nie je bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia v zmysle návrhu matky.
17. Dňa 20.3.2015 bol súdu doručený znalecký posudok č. 1/2015 zo dňa 18.3.2015 vypracovaný znalkyňou A.. O. C., zD.2. V prezentácii emočných vzťahov k mal. U. proklamuje otec dieťaťa záujem. V spisovom materiály sú známky neschopnosti kooperácie otca dieťaťa s matkou dieťaťa pri výchove a starostlivosti o dieťa po rozvode. Otec dieťaťa navyše používa vo výkonovej oblasti dieťaťa - školských povinnostiach autoritatívny spôsob s prvkami agresie (vareška). Na druhej strane otcovi dieťaťa na dieťati veľmi záleží, pretože dieťa mu dáva spoločnosť, vzťahovú väzbu a perspektívu zmyslu života v období po rozpade manželstva. Je potrebné upozorniť, že otec na jednej strane prejavuje svojou starostlivosťou dieťaťu kladný vzťah, no zároveň na druhej strane dieťa neakceptuje v jeho mentálnej izolovanosti. Tento dvojpólový vzťah otca k dieťaťu dieťa zneisťuje až neurotizuje. Známky emočnej lability zachytilo v predchádzajúcom období aj odborné psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Je len prirodzené, že aj z tohto dôvodu dieťa túži po zmene, po pokojnom a emocionálne jednoznačnom rodinnom zázemí. Matka dieťaťa prezentuje kladný záujem o dieťa. V popredí je záujem o adekvátnu formu vzdelávania dieťaťa. V pozadí je skutočnosť, že matka dieťaťa má druhé dieťa, vzťah mal. U. k tomuto dieťaťu je dobrý a matka si vyskúšala, že zvláda aj bez partnera starostlivosť o dieťa. Tieto skutočnosti matku, ktorá aj iniciovala adopciu dieťaťa, posilňujú v úsilí o prevzatie intenzívnejšej starostlivosti o mal. U.. Matka je na základe priania dieťaťa vystavená aj emočným nárokom dieťaťa, ktorými dieťa prezentuje potrebu bližšieho vzťahu s matkou a s maloletým Z.. U. O. má k matke pevnejšiu citovú väzbu. K nej prezentuje obojstranne kladné vzťahy. Dieťa prezentuje v projektívnej technike pozitívny vzťah matky k dieťaťu, ale aj dieťaťa k matke. Postavu matky charakterizuje jej starostlivosť a záujem o dieťa, ale i jej ochrana a pomoc (mama varí, mama drží bábätko, chlapček sa drží za ruku s mamou). Dieťa prijíma matku ako primárnu pozitívnu osobu. Má túžbu po jej blízkosti. Dieťa neviaže k otcovi pozitívne vzťahy, dieťa má s otcom negatívne skúsenosti z trestania a dieťa nepociťuje z otcovej strany ani neaktivuje zo svojej strany kladný vzťah k otcovi. Je významné, že dieťa pri opise skupiny postáv (ženskej, mužskej a dvoch detí), ktorá je projekciou rodinného systému, mužskej postave pripisuje rolu „uja“ a nie otca. Keď je dieťa vystavené podnetovej situácii, kde sa zobrazuje situácia len s jednou postavou dospelého muža a jedného dieťaťa, tam dieťa tohto muža označuje ako otca. Ide o postavu otca trestajúceho dieťa pri priestupku, pri neúspechu v škole („chlapček dostane po zadku varechou“, „chlapček prišiel zo školy a tato ho chce vybiť palicou alebo varechou, lebo možno dostal päťku“). Táto projekcia jednoznačne svedčí o neprimeranom trestaní dieťaťa zo strany otca dieťaťa. Dieťa vníma a negatívne prežíva aj konflikt otca a dieťaťa, z čoho je dieťa smutné. 3. Najvhodnejším výchovným prostredím pre U. s prihliadnutím na jeho ďalší fyzický a duševný vývoj je výchovné prostredie u matky. V objektívnom vyšetrení otca dieťaťa je popísaná osobnostná charakteristika oboch rodičov. I keď osobnostná štruktúra matky je menej zrelá, je vhodnejším osobnostným predpokladom pre výchovu ako zistený narcistický osobnostný rys otca s prvkami agresie. 4. V rozhovore aj v psychodiagnostickom vyšetrení bola preukázaná túžba mal. U. bývať s matkou. 5. Otec svojim negatívnym postojom k matke dieťaťa a jeho dehonestujúcou prezentáciou matky pred dieťaťom, vystavuje dieťa emočnej deprivácii („stále mi to hovorí, že som sa narodil inej tete“). Tento štýl prezentácie matky otcom možno hodnotiť ako manipuláciu dieťaťa za účelom negatívneho príklonu dieťaťa k matke a pozitívneho príklonu k otcovi. 6. Známky prípadnej manipulácie zo strany matky pri vyšetrení maloletého U. neboli prezentované. 7. Dieťa inklinuje k blízkosti so svojim nevlastným bratom Z.. Dieťa prezentuje kladný vzťah k nevlastnému bratovi Z. ako k malému dieťaťu (chlapček ide potešiť malé bábätko). Dieťa chce pomáhať
mame pri starostlivosti o toto bábätko. Dieťa rešpektuje cudzieho muža v blízkosti matky. K postave cudzieho muža - súčasného partnera v matkinej blízkosti (ujo) prezentuje indiferentné vzťahy, opis správania „uja“ k dieťaťu je však štandardný (ujo sa pozdraví, povie dieťaťu „čau“, ujo ich prišiel navštíviť). Je možné odhaliť aj rešpekt samotného dieťaťa k cudziemu mužovi, ktorý je v blízkosti matky a druhého dieťaťa. Vzťah uja a dieťaťa je obojstranne prijateľný. Dieťa má dobré vzťahy ku krstnej mame a k babke C.. U babky a dedka O. oceňuje ich záujem, ale neviaže k nim citové vzťahy. 8. Na základe spisového materiálu a rozhovoru je možné uzatvárať, že matka vytvára väčší výchovný priestor pre otca. Samotná matka aj navrhuje v prípade zverenia dieťaťa do jej starostlivosti širší kontakt otca s dieťaťom ako ho má ona v súčasnosti, keď je dieťa zverené otcovi. Taktiež nie je nikde preukázané, že by matka nedodržiavaním kontaktu s dieťaťom zasahovala do starostlivosti otca o dieťa. Naopak otec i keď v jednom prípade jarných prázdnin súhlasil s predĺžením kontaktu dieťaťa s matkou, v prípade nástupu na dovolenku toto matke a dieťaťu neumožnil. 9. V spisovom materiály sú uvedené podmienky matky k starostlivosti otca o dieťa (napr. ošatenie) ale k jeho direktívnemu prístupu k dieťaťu. Ide o pripomienky matky, ktorými matka chce preukázať potrebu zmeny výchovného prostredia dieťaťa v záujem dieťaťa. Nebolo preukázané, že by matka cielene a účelovo znižovala výchovnú rolu otca v živote dieťaťa. Matka rešpektuje potrebu kontaktu medzi otcom a dieťaťom a navrhuje ho udržať aj v prípade zmeny zverenia. 10. Otec sám neprezentuje vo svojich výpovediach rešpekt k výchovnej role A. C. ako matky dieťaťa. Navyše otcove postupy nepodporujú matku v postavení druhého rodiča pred dieťaťom. 11. Z hľadiska zdravého psychického a fyzického vývoja pre dieťa, vzhľadom na zistenia počas znaleckého dokazovania znalkyňa doporučuje zverenie mal. U. do osobnej starostlivosti matky.
18. Otec maloletého nesúhlasil s vyššie uvedeným znaleckým posudkom a žiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 7.8.2015 bolo nariadené vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
19. Dňa 16.5.2016 bol súdu doručený znalecký posudok č.96/2015 vypracovaný súdnym znalcom A.. V. N., znalcom z odboru Psychológia a odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorý znalec dospel k úplne opačnému záveru ako preskúmavaný posudok. Zo záveru jeho znaleckého posudku vyplynulo : 1. Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia sa jedná o XX-ročného chlapca s inferiórnym intelektom..3. K otcovi dieťaťa : Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia sa jedná o 43-ročného muža s ľahko nadpriemerným intelektom, ktorého osobnostná štruktúra toho času nevykazuje závažnejšiu psychopatológiu v zmysle duševných porúch a chorôb, ktorá by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletého Lukáša. Nezisťujem ani potenciál k správaniu sa, ktoré by v zásade vybočovalo od očakávaných spoločenských, morálnych a etických noriem resp. zvyklostí. Dokáže svoje správanie regulovať na základe požadovaných konvencií a sociálnych požiadaviek. Nezisťujem, že by menovaný mal zvýšenú tendenciu k agresívnemu správaniu sa, resp. nezisťujem, že by používal neprimerané výchovné postupy v zmysle fyzického, či psychického trestania maloletého Lukáša. Takéto formy správania sa jeho osobnostná štruktúra nevykazuje. Z hľadiska jeho osobnostných čŕt, resp. teperamentu je jedincom s intratenzívnym štýlom prežívania, ktorý je charakteristický tendenciou vždy za každých okolností nahliadať na situáciu racionálne a zvažovať každú alternatívu. Nepripúšťa emocionálny spôsob riešenia situácie, takýto spôsob uvažovania menovanému je nepríjemný, považuje ho za alogický. Vo vzťahu k maloletému Lukášovi uplatňuje otec maloletého prevažne demokratický výchovný štýl, v ktorom sú čiastočne zastúpené aj prvky autoritatívneho výchovného štýlu, ktoré však nepresahujú únosnosť v zmysle očakávaných požiadaviek na výchovu a starostlivosť o dieťa, resp. nepoškodzuje maloletého v rámci jeho vývinu. Otec maloletého akceptuje maloletého Lukáša, jeho potreby, požiadavky a záujmy a pôsobí na neho prirodzenou autoritou. Maloletý Lukáš je dieťaťom s poruchou aktivity a pozornosti, pričom vzhľadom k jeho aktuálnemu vývinu vykazuje problémy v dostatočnej sebaregulácii správania sa, čiže jeho správanie môže byť impulzívne, resp. vzdorovité, opozičnícke. V takýchto situáciách môžeme očakávať, že otec maloletého na maloletého vytvára požiadavku, aby sa správal rozumne a spoločensky na úrovni, čo môže byť spojené s prísnejším výchovným usmernením maloletého zo strany otca. Uvedené môže maloletý vnímať ako nepríjemné, ale z môjho pohľadu vzhľadom k aktuálnemu osobnostnému vývinu maloletého je to potrebné, či žiadúce. Keďže medzi rodičmi je rozpor v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti jedného či druhého rodiča, je aj ich nazeranie na výchovné vplývanie tým ktorým rodičom senzitívnejšie. Doterajšie zabezpečovanie starostlivosti a výchovy o maloletého zo strany jeho otca je podľa môjho názoru dostatočná a primeraná.
K matke dieťaťa : Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia sa jedná o 36-ročnú ženu s normointelektom, ktorej osobnostná štruktúra toho času nevykazuje závažnejšiu psychopatológiu v zmysle duševných porúch a chorôb, ktorá by bola v kontraindikácii so zabezpečovaním starostlivosti a výchovy maloletého Lukáša. Nezisťujem ani potenciál k správaniu sa, ktoré by v zásade vybočovalo od očakávaných spoločenských, morálnych a etických noriem resp. zvyklostí. Dokáže svoje správanie regulovať na základe požadovaných konvencií a sociálnych požiadaviek. Z hľadiska osobnostných čŕt, resp. temperamentu je jedincom s vyhýbavým ambitentným spôsobom reagovania, čo znamená, že v situáciách rozhodovania si nedokáže vybrať medzi afektivitou a kognitivitou. Afektívne vybitie a reakcie menovanej sú menej prísne, záťažové situácie rieši často nadmerne afektívne, pričom afektívna impulzivita má negatívny dopad na racionálne riešenie situácie a to najmä v interpersonálnej oblasti. Vo vzťahu k maloletému U. uplatňuje matka maloletého prevažne zhovievavý rodičovský štýl, ktorý je prijímajúci, reagujúci a orientovaný na dieťa, od ktorého sa menej vyžaduje. Matka aj vzhľadom k doterajšiemu realizovanie styku s maloletým využíva tento čas najmä na udržanie, resp. získanie si maloletého, pripúšťa, že niekedy na neho musí zvýšiť hlas, ale jej výchovný prístup jej skôr zhovievavý, zameraný na to, aby sa maloletý v jej prítomnosti cítil dobre. Keďže maloletý U. po tom, čo matka odišla zo spoločnej domácnosti od otca maloletého, zostal bývať v spoločnej domácnosti s otcom, tak prípadne zverenie maloletého do starostlivosti matky si vyžaduje jej aktívnu osobnú prítomnosť pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, pretože u maloletého môžeme očakávať v prípade jeho zverenia do starostlivosti matky, že bude prežívať strádanie otca, s ktorým doteraz žil v jednej domácnosti. Z tohto pohľadu nie je najvhodnejšia forma zamestnania matky, ktorá pracuje na 2-týždňové turnusy v F.. 4. Počas vyšetrenia sa maloletý atypicky vyjadruje k otázke jeho zverenia do starostlivosti jedného, či druhého rodiča. Maloletý sa vyjadril, že matka mu rozpráva, aby býval u nej v N.. Maloletý jej mal na to povedať, že chce bývať v N. s ňou a to len preto, že sa jej bojí povedať pravdu, že chce zostať bývať s otcom v Z.. Atypické vyjadrovanie maloletého je v tom, že ma žiadal, aby som to matke nerozprával. Som toho názoru, že na maloletého prebiehajúci rozpor medzi rodičmi v otázke zverenia maloletého vplýva stresujúco a aj vzhľadom k maloletého doterajšej životnej histórii ( v prvých mesiacoch života sa ho biologická matka vzdala, podľa psychologického vyšetrenia vykazoval známky emocionálnej deprivácie v dôsledku strádania vzťahovo významnej osoby) je prebiehajúce konania zo psychologického hľadiska krajne nevhodné, keďže neustálym konfrontovaním maloletého v otázke, že kde a s kým chce bývať je pre maloletého psychicky ťaživé, keďže nechce sa vzdať ani jedného, resp. nechce svojich osvojiteľov sklamať a stratiť ich záujem o jeho osobu. Neodporúčam maloletého neustále konfrontovať v tejto otázke. Maloletý má rád obidvoch rodičov, síce býva tohto času u otca, čo chce aj zachovať, ale rád chodieva aj za matkou do N., v zmysle budovania si jeho vzťahu k obidvom osvojiteľom, je za okolností, ktoré si spôsobili osvojitelia sami (v zmysle toho, že sa rozviedli, a že už nebývajú v spoločnej domácnosti, resp. bývajú dosť ďaleko od seba a tiež aj v zmysle ich ne-komunikovania) dostatočná z hľadiska priestoru, ktorý vytvárajú bývalí manželia jeden pre druhého. 5.6. Nezistil som u maloletého U. prejavy manipulácie zo strany jeho otca a matky. Maloletý pociťuje neprimeraný tlak na svoju osobu v zmysle predmetnej veci, kde obidvaja rodičia o neho bojujú a toho si je maloletý vedomý. Maloletého životná história je však poznačená opustením v prvých rokoch života, maloletého si rodičia - osvojitelia adoptovali, keď mal maloletý necelé X roky života (16.4.2008). Pre maloletého je vec zverenia a určenia styku s druhým rodičom, ktorému nebude zverený, stresujúca, opakuje sa u neho model ranej deprivácie, ktorú zažil so svojimi biologickými rodičmi. A aj preto sa v rámci predmetnej veci často vyjadruje neurčito, uniká pred priamou konfrontáciou v zmysle predmetnej veci, resp. sa utieka do sveta fantázie a jej bujnej predstavivosti, môžeme hovoriť o ego obranných mechanizmoch. Prakticky sa to prejavuje v ambivalentnom vyjadrovaní sa podľa toho, s ktorým rodičom práve je. 7. Matka maloletého sa zmienila, že má priateľa, s ktorým však nebýva v spoločnej domácnosti. Z tohto vzťahu pochádza jedno dieťa - X-ročný Z.. Podľa matky je vzájomný vzťah maloletého U. s jeho nevlastným bratom Z. veľmi dobrý. Medzi U. a priateľom je veľká rečová bariéra. S rodičmi matky a so sestrou matky maloletého má maloletý U. podľa matky dobré vzťahy. Maloletý do svojej rodiny spontánne začleňuje otca a starých rodičov z otcovej strany. Až na otázku, resp. na vyzvanie sa zmieňuje, že do rodiny patrí asi aj matka. Maloletý býva v spoločnej domácnosti s otcom. P. v starostlivosti o maloletého pomáha stará matka /otcova matka/, ktorá však nebýva v spoločnej domácnosti s nimi. Maloletý sa zmienil, že stará matka sa s ním učieva. Hodnotí ju ako prísnu. Maloletý sa zmieňuje, že matka má dieťa, ktorý je jeho brat, volá sa „Z.“. Vzťah maloletého U. k nevlastnému bratovi Z. je aj vzhľadom k väčšiemu vekovému rozdielu skôr toho času formálny. Na ostatné vzťahy maloletého k osobám, na ktoré sa pýtate,
sú skôr z pohľadu maloletého vzťahovo neutrálne, nie je ich možné hodnotiť ako vzťahovo významné pre maloletého, sú interpretačne neutrálne, skôr z pohľadu maloletého periférne. 8.Vzhľadom k prejednávanej veci nie sú rodičia toho času pripravení v záujme maloletého U. otvárať väčší výchovný priestor druhému rodičovi. Je sa možné domnievať, že sa obávajú toho, že by sa mohli znevýhodniť v zmysle zverenia maloletého do ich osobnej starostlivosti. Rodičia nazerajú na seba kriticky, prítomné sú jednak výčitky a spochybňovania rodičovských kompetencií uplatňovaných vo vzťahu k maloletému. 9. Matka maloletého prejavuje záujem o zverenie maloletého U. do jej osobnej starostlivosti, je toho názoru, že aj maloletý U. si to želá. Vzťah s maloletým U. hodnotí ako harmonický, je podľa nej medzi nimi vybudovaná obojstranná citová vzťahová väzba, ktorá však je oslabovaná tým, že nemôžu byť spolu toľko, ako by bolo podľa nej potrebné. Je výrazne kritická k správaniu sa exmanžela voči maloletému U., kde negatívne hodnotí výchovné postupy exmanžela, ktoré sú podľa nej založené na neprimeranom výchovnom trestaní maloletého. Maloletý sa jej mal o tom zmieňovať, že ho otec neprimerane fyzicky trestá a aj preto sa maloletý podľa nej dožaduje toho, aby mohol bývať nastálo s ňou. Matka sa tiež zmienila, že si je vedomá toho, že otec maloletému bude chýbať, ale nemá v úmysle brániť otcovi v styku s maloletým. Zároveň dodáva, že maloletý sa jej mal zmieniť, že mu otec nebude chýbať. Taktiež si údajne nevšimla, že by maloletému otec chýbal, keď je maloletý u nej. 10. Otec maloletého nevidí dôvod na zmenu zverenia maloletého U.. Je toho názoru, že by mal maloletý U. zostať zverený v jeho starostlivosti. V rámci rozhovoru sa otec maloletého zmienil, že matka maloletého od nich odišla, keď mal maloletý X rokov. Podľa neho maloletý U. nechce chodievať k matke do N., je toho názoru, že maloletý si k matke nevytvoril vzťah. Svoj vzťah s maloletým U. hodnotí ako harmonický, maloletý s ním ešte stále spáva v jednej posteli, údajne zaspávajú ruka v ruke. 11. Keďže sa znaleckým vyšetrením nepreukázala opodstatnenosť zmeny zverenia maloletého, som toho názoru, aby bol maloletý U. naďalej zverený do osobnej starostlivosti otca, s ktorým po odchode matky zo spoločnej domácnosti vyrastal. V tomto smere mám rozpor s predchádzajúcim znaleckým posudkom. Styk maloletého s matkou navrhujem zachovať. Nie som toho názoru ako zmieňuje otec maloletého, že by maloletý nemal vybudovaný vzťah s matkou. Maloletý má vybudovaný vzťah s matkou. Nie som toho názoru ako zmieňuje matka maloletého, že by maloletý bol neprimerane fyzicky, či psychicky trestaný zo strany otca. V psychickom prežívaní maloletého nezisťujem následky takéhoto údajného zaobchádzania. Vzhľadom k životnej histórii maloletého bol rozpad manželstva osvojiteľov maloletého pre samotného maloletého náročný, keďže pri akomkoľvek určení zverenia, či styku s druhým rodičom, by to maloletý prežíval vulnerabilne, a to najmä z dôvodu ranej skúsenosti maloletého s biologickými rodičmi. Maloletého atypická situácia spočíva v tom, že nie je naučený sa vysporadúvať so stratou vzťahovo významného objektu v jeho živote, resp. to prežíva senzitívne v porovnaní s deťmi, ktorých biologickí rodičia sa ich nevzdali v prvých mesiacoch života. Maloletého si rodičia osvojili, pričom sa neočakávalo, že po tak krátkom období od osvojenia maloletého dôjde k rozpadu ich manželstva, kde maloletý bude opäť nútený prežívať stratu významného objektu.
20. Následne bolo vo veci nariadených viacero pojednávaní, priebežne boli opakovane žiadané správy zo školy, ktorú maloletý navštevuje. Obaja rodičia trvali na svojich návrhoch a vyjadreniach. Matka trvala na svojom návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti. Aj po tom, čo bola matka maloletého oboznámená s oboma znaleckými posudkami, kde obaja znalci neodporúčali, aby maloletý U. navštevoval špeciálnu základnú školu a znalec A.. V. N. výslovne uviedol, že stupeň chápavosti maloletého U. neoprávňuje zaradenie - preradenie maloletého do špeciálnej základnej školy, resp. je v prísnom rozpore takto konať, po tom ako bola matka oboznámená aj s priebežne posielanými správami ZŠ v W. Z., ktorú maloletý navštevuje, kde je vzdelávaný formou individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy od 9.9.2013, z ktorých vyplývalo, že maloletý U. dosahuje v rámci svojho vzdelávacieho programu veľmi dobré učebné výsledky a z pedagogického hľadiska má všetky predpoklady na úspešné zvládanie predpísaného školského učiva a celkový osobnostný rozvoj, bola oboznámená s jeho vysvedčeniami, že vždy prospieval s vyznamenaním (samé jednotky, maximálne jedna alebo dve dvojky), dostával pochvaly a pod., ešte na pojednávaní dňa 18.1.2017, kedy už bol maloletý žiakom X.. ročníka ZŠ, napriek vyššie uvedenému, matka stále presadzovala svoj úmysel, aby maloletý navštevoval špeciálnu základnú školu. Dokonca žiadala vykonanie špeciálneho preskúšania U. odborníkom so zameraním na zistenie, či jeho reálne vedomosti zodpovedajú hodnoteniu v stupnici použitej pre deti so špeciálnym vzdelávacím programom. Voči uvedenému sa už ohradil aj kolízny opatrovník s poukazom na to, že maloletý od počiatku zažíva stresové situácie a nie je potrebné mu ďalšie zbytočne vytvárať, pretože takéto nejaké preskúšavanie by zbytočne spôsobovalo stres dieťaťu. Až v roku 2018 matka upustila od ňou dlhodobo presadzovanej
špeciálnej základnej školy, kedy na pojednávaní dňa 7.2.2018 uviedla, že ten jej návrh, aby maloletý navštevoval ŠZŠ nie je hlavná dogma, na ktorej by stavala svoj návrh a pokiaľ sa znalci vyjadrili, že neodporúčajú ŠZŠ, ona to akceptuje. Stále trvala na svojom návrhu na zmenu zverenia.
21. S poukazom na rozporné závery znaleckých posudkov súd vo veci na pojednávaní dňa 27.9.2017 vypočul aj oboch súdnych znalcov, pričom obaja znalci trvali na svojich záveroch.
22. Súdna znalkyňa A.. O. C. na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava záverov svojho znaleckého posudku. Uviedla, že oni (znalci) nie sú rozdielni vo výsledkoch vyšetrenia, ale sú rozdielni v záverečnom úsudku. Ona inak vyhodnocuje osobnosť a výchovné praktiky otca, pokladá ich za neprimerané vzhľadom na toto dieťa a inak vyhodnocuje správanie a emocionalitu dieťaťa, ktoré pokladá za úzkostlivé. Na otázku kto je kľúčovou osobou pre mal. U. uviedla, jednak je to citový vzťah a jednak stále prítomná osoba, ktorou je otec dieťaťa a na neho sa upierajú očakávania dieťaťa. Konštatuje, že citová väzba k matke je stále zachovaná a pozitívna. Na otázku uviedla, že práve v kladení očakávaní na dieťa je jej úsudok a druhého znalca iný. Tiež uviedla, že je pravdou, že dieťa nepatrí do špeciálnej základnej školy, preto je požiadavka matky ohľadom toho neadekvátna, ale poukázala na to, že je to neúmerný tlak na dieťa s touto mentálnou úrovňou, pretože dieťa nežije detstvo, ale žije výkonovo. Znalkyňa poukázala na to, že v ŠZŠ deti stagnujú a je vhodnejšie byť pre maloletého ako integrovaný v ZŠ, a to nielen z dlhodobého hľadiska ďalšieho vzdelania, ale aj pre rozvoj mentálnych kognitívnych schopností aktuálnych. Ďalej znalkyňa uviedla, že otec je pre dieťa stabilitou, ale nie emocionalitou, je s ním, pripravuje sa s ním do školy, dieťa s ním zvláda školu, ale matka dáva dieťaťu život, prežívanie, počas vyšetrenia pred 2 rokmi dieťa nemalo prejavy voľnosti, živosti a radostných pozitívnych emócii. Uviedla, že maloletý sa na jednej strane vyjadrí za matku a potom zase za otca, tie vyjadrenia môžu byť veľmi rozporné. Má za to, že správanie otca voči dieťaťu je autoritatívne. Ona otcovu výchovu nepovažuje za láskavú prísnosť. Na otázku znalkyňa uviedla, že zmena výchovného prostredia by mohla znamenať pre maloletého adaptačné ťažkosti, pretože bude iný štýl výchovy a vôbec spôsobov zaobchádzania s dieťaťom podľa osobností jedného i druhého rodiča, pretože osobnosti a štýly výchovného pôsobenia na dieťa sú rozdielne a pokiaľ bude zabezpečený kontakt s druhým rodičom, neočakáva ujmu dieťaťa. Podľa jej názoru by zmena znamenala benefit pre dieťa, ale upozornila, že určite by to výchovne bolo v istom zmysle problematické, pretože dieťaťu treba nastaviť isté kritéria. Uviedla, že určite je matka menej náročná v kladení požiadaviek na dieťa, ale má ho len na víkend a keby ho mala celý týždeň, určite by matka musela dodržiavať pravidlá ohľadom vzdelávania a prípravy, ale by dávala dieťaťu aj emocionálne prežívanie. Znalkyňa uviedla, že dieťa oceňuje starostlivosť otca, uznáva ho ako autoritu, nenašla príklon pozitívny, ktorý by znamenal preferenciu otca, jej vyšlo, že objektom a prameňom lásky pre dieťa je matka. Dieťa je na otcovi prakticky závislé, preto balansuje vo svojom vzťahu k otcovi, aby si zaslúžil pozitívne ocenenie, preto môže voči otcovi vysielať aj znaky obdivu, rešpektu a úcty, ocenenia. Dieťa vníma zo strany otca to, že je k nemu direktívne a autoritatívne pristupované. Znalkyňa priznala, že všetky tieto jej vyjadrenia by mala hovoriť v minulom čase, pretože posudok robila pred 2 rokmi. Pripustila, že dieťa hovorí otcovi, že ho ľúbi a poukázala aj na svoju predchádzajúcu odpoveď. Znalkyňa uviedla, že dieťa vníma postavu otca ako trestajúceho, jej osobnosť otca vyšla ako narcistická so zníženou schopnosťou empatie a emocionálnych vzťahov. Na otázku súdu, či sa vie znalkyňa vyjadriť k príčine správania maloletého U. ako dieťaťa neprejavujúceho spontánnosť, radosť, uvoľnenosť a pod. znalkyňa uviedla, že takéto správanie jednoznačne vyjadruje, že má ťažký život, celková psychická nepohoda tohto dieťaťa pramení z toho, že má veľmi veľkú záťaž a málo toho naozaj detského radostného prežívania, pričom na otázku, či to môže byť aj tým, že dieťaťu sa rozpadla rodina a nezažíva pocit šťastia v harmonickej rodine a musí sa medzi rodičov deliť, prípadne iná predchádzajúca ťaživá životná situácia, ako napríklad opustenie matkou, detský domov znalkyňa uviedla, že áno, všetky tieto príčiny je možné identifikovať. Uviedla, že ona nehovorí, že výsledok súčasného stavu je zapríčinený len výchovou otca, v žiadnom prípade, ale práve preto, že tá história dieťaťa je ťaživá, je treba v ďalšom vývine prispievať práve tou emocionalitou na zmierenie všetkých dopadov tých negatívnych udalostí v jeho živote doteraz. Má za to, že emocionalita matky by prospela dieťaťu. Na ďalšiu otázku súdu, či by podľa znalkyne v prípade zmeny zverenia nedošlo u dieťaťa k citovému strádaniu z odlúčenia od otca a potom by zase netúžilo vrátiť sa späť k otcovi a či by to pre dieťa nebolo ďalším stresom znalkyňa uviedla, že ona nie je prorok, nevie to vylúčiť, ale môže predpokladať, že vzťahy, ktoré má k matke, bude ďalej rozvíjať a pokiaľ bude zachovaný kontakt s otcom, tak dieťa túto zmenu môže prijať pozitívne. Na otázku súdu, či vie znalkyňa posúdiť, vylúčiť vzhľadom na nižšiu mentálnu úroveň dieťaťa a prenesenia zodpovednosti za vzdelávanie dieťaťa na matku, či by matka pri učení s dieťaťom nereagovala neprimerane, emocionálne, keďže jej osobnostná štruktúra je aj podľa jej
posudku nezrelá, má problém v kontrole a jej zdroje zvládania ťažkostí sú limitované, znalkyňa uviedla, že vylúčiť to nie je možné a určite to bude pre matku záťaž, lebo je to denno-denné učenie sa, vkladanie síl, ale napriek tomu, že ona má menej zdrojov ako otec, ale narcistických, tak predpokladá, že je možné dosiahnuť spoluprácu matky s dieťaťom a predpokladá, že úroveň nárokov na dieťa matka zníži. Znalkyňa predpokladá u matky zníženie nárokov na dieťa, a že pri problémoch môže byť to, že tú situáciu matka nejak afektívne nezvládne, ale u otca jej to vychádza na ten stály tlak. Ani znalkyňa nesúhlasila s postojom matky, ktorá napriek všetkým kladným správam zo školy stále presadzovala špeciálnu základnú školu, ale predpokladá, že svojim postojom chce matka veľmi uľaviť dieťaťu, ale toto by nebolo v prospech dieťaťa. Znalkyňa opäť poukázala na odstup času od jej vyšetrenia, pričom považuje za prirodzené, že vzhľadom na ustálené pomery maloletý označí jeho terajšiu rodinu a ich členov ako členov svojej rodiny, lebo matka je už od roku 2011 vzdialená a aktuálne prežívanie maloletého je, že uvedie ako aktuálnu rodinu tých, s ktorými žije. Znalkyňa sa nevedela vyjadriť, na koho je dieťa v súčasnosti viac naviazané. Za vhodnejšie výchovné prostredie pokladá prostredie matky. Na otázku aký vplyv na dieťa má to, že matka si pre dieťa bez vysvetlenia nechodila asi z 1/3 až 2/3-ín jej upraveného víkendového styku znalkyňa uviedla, že ak matka nedodržuje dohodu v styku s dieťaťom a nie je to náležite dieťaťu odôvodnené a vysvetlené zo strany matky, tak to ruší kredibilitu matky u dieťaťa a narúša to dôveru dieťaťa k matke, poukázala aj na dôležitosť postoja druhého rodiča.
23. Súdny znalec A.. V. N., ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok, pri výsluchu na pojednávaní dňa 27.9.2017 uviedol, že on zotrváva na svojich záveroch znaleckého posudku, teda odporučil ponechať naďalej dieťa v starostlivosti otca. Súdny znalec poukázal na doterajšiu životnú históriu dieťaťa, že v 11/2005 sa narodil, v 12/2005 bol umiestnený v detskom domove, od roku 2008 rodičia (účastníci konania) ako budúci osvojitelia realizovali postupné poznávanie sa s dieťaťom, v roku 2010 bolo dieťa rozhodnutím súdu dané rodičom osvojením. Poukázal na stav sociálnej deprivácie dieťaťa po jeho umiestnení do detského domova, na známky deprivácie, strádania, ktoré dieťa prežívalo v dôsledku opustenia biologickými rodičmi. Potom v lete roku 2011 postupne terajšia matka z domácnosti odchádzala kvôli novej známosti a otec (osvojiteľ) zostal na starostlivosť o maloletého sám a naďalej sa staral o maloletého, ktorý bol v tom období v predškolskom veku (X - X rokov) a už S. Teda maloletý v rannom období detstva stratil- prišiel o biologickú matku, ktorá sa ho vzdala, potom si vytvoril citovú väzbu na novú matku, ktorá krátko na to odišla zo spoločnej domácnosti a maloletého nezobrala so sebou, čo bolo pre maloletého deprimujúce, emocionálne, čiže maloletý opätovne vo svojom vývine do 6 rokov zažil 2x strádanie. Táto ranná skúsenosť maloletého so stratou blízkej osoby, citovou a sociálnou stratou je veľmi významná, a to aj preto, lebo také dieťa na základe takejto skúsenosti si inak tvorí vzťahy a inak je konštantné v týchto vzťahoch v porovnaní s deťmi, ktoré nemali takúto životnú skúsenosť. Aj preto uviedol, že vyjadrenia dieťaťa k rodičom z hľadiska vzťahu, ktoré prechováva k týmto osobám sú v zásade nestále, rozporuplné a veľmi krehké, resp. závislé od dlhodobej viacročnej osobnej skúsenosti maloletého o tom, že o tieto osoby nepríde. Preto maloletý tiahne k rodičovi, ktorý mu ponúka ľúbivé aktivity a znalec poukázal na to, že maloletý celú komunikáciu po 2 či 3 výmenách medzi matkou a ním strhol na ľúbivý podnet, ktorý u matky má a u otca nemal, t.j. počítač, notebook. Znalec poukázal na to, že výchova otca je založená na určitých pravidlách, je striktnejšia, prísnejšia a častejšie sa tak môžu vyskytnúť situácie, kedy dochádza k rôznym napätiam vo výchove, kedy otec niečo vyžaduje a chlapec presadzuje skôr svoju vôľu. Je teda objektívnou skutočnosťou, že otec sa musí vysporadúvať aj s aktivitami, ktoré chlapec z hľadiska svojho vývinu potrebuje, ale sám ich vzhľadom k svojmu veku nie rád plní, sú oveľa častejšie v domácnosti otca ako v domácnosti matky, keďže sa zmienil, že rád chodieva k mame, považuje to za výlet, činnosti aktívnej relaxácie. Znalec uviedol, že vyjadrovanie sa maloletého, že ku ktorému rodičovi má bližší vzťah, je podľa názoru znalca síce podstatné, ale vzhľadom k aktuálnemu veku maloletého je to skôr slepou uličkou, na základe ktorého sa nedá predikovať tak závažné rozhodnutie, ktoré sa týka zmeny zverenia u maloletého, ktorý bol v detskom domove, následne u oboch rodičov, potom u otca a tretíkrát by malo prísť k zmene, že by mal byť zverený matke a s otcom by mal mať styk. Znalec zdôraznil, že z psychologického hľadiska nebolo preukázané, že maloletý by takúto požiadavku myslel z hľadiska času konštantne, a že by jeho vyjadrenia bolo možné vnímať ako stále, pričom opätovne nemôžeme zabudnúť, že sa jedná o dieťa, ktoré bolo ochudobnené o primárnu vzťahovú väzbu s biologickou matkou a žiaľ aj ochudobnené v dôsledku vlastného rozhodnutia sa matky (adoptívnej) odísť zo spoločnej domácnosti bez dieťaťa. Znalec je toho názoru, že maloletý by mal zotrvať za takto nie celkom preukazateľných dôvodov, ktoré podľa jeho odborného poznania nie sú zo psychologického hľadiska postačujúce k tomu, aby v prípade maloletého U. navrhol zmenu zverenia. Preto odporučil, keď už matka s určitým výsekom toho času prejavuje záujem o starostlivosť o dieťa v zmysle zverenia, aby bol jej styk s chlapcom rozšírený alebo
umožnený natoľko, aby mohla prebiehať naďalej nejaká interakcia vzťahu matka - dieťa, o ktorej sa dá toho času hovoriť aj preto, že sa o to nemalou mierou pričinil otec maloletého, ktorý napriek nie jednoduchej životnej situácii umožňoval stretávanie maloletého s matkou a to aj napriek tomu, že zo psychologického hľadiska opustenie takéhoto malého dieťaťa matkou v takomto veku bolo minimálne nezodpovedné. V prípade, že maloletý vo vyššom veku dospeje, že chce byť u toho ktorého rodiča, bude sa možné k tejto otázke vrátiť. Teraz pre takéto závažné rozhodnutie po vyšetrení matky, otca a maloletého však znalec takéto rozhodnutie o zmene zverenia neodporúča. Na otázku ako znalec hodnotí výchovné metódy otca, kedy sa mal maloletý pred matkou vyjadriť, že je otcom a starou matkou trestaný a bitý, znalec uviedol, že tieto vyjadrenia vníma takisto zveličované ako v prípade, keď sa maloletý vyjadruje, že matka na neho huláka a kričí. Príčinnosť takéhoto vyjadrovania vysvetlil tým, že maloletý má tendenciu sebadegradujúcim správaním vyvolávať väčšiu pozornosť a príchylnosť zo strany matky a poukázal na to, že znaleckým posudkom neboli zistené nejaké známky traumatizácie, ktoré by primárne súviseli s neprimeraným fyzickým trestaním, inými slovami, v jeho psychickom prežívaní nie sú následky fyzického týrania. Je to podobný spôsob získavania si pozornosti a prijatia zo strany tých, ktorým to hovorí, pričom sa môže jednať o cieľ získať pozornosť, poľutovanie, opätovne znalec zdôraznil, že vyjadrenia maloletého považuje za zveličovanie, lebo psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by maloletý bol vystavovaný takému konaniu, ktoré by v zásade priekazne poukazovalo na neprimerané výchovné zaobchádzanie osoby, ktorej je maloletý zverený. V tejto súvislosti ešte poukázal na špecifickosť v tom, že je potrebné si uvedomiť, že deti, ktoré boli nejaké obdobie aj krátkodobo k detskom domove, majú tendenciu príchylnosti, také deti sa aj k neznámym ľuďom viac emocionálne približujú, tieto deti sú často krát emocionálne deprimované. Je si potrebné uvedomiť, že aj maloletý U. bol v minulosti v detskom domove a aj napriek tomu, že maloletý od roku 2008 má svojich rodičov, čo je síce pravdou, ale od roku 2011 žije bez matky, preto sa zo psychologického hľadiska jedná o znovuoživenie strádania a pristupovanie alebo vzťahovanie sa maloletého k jednému alebo druhému rodičovi alebo k cudzej osobe môže vykazovať takéto prejavy a na veci to nič nemení, že si o týchto tvrdeniach myslíme, že sú v značnej miere zveličované, tak ako boli zveličované aj v prípade matky. Na konkrétnu otázku k trestaniu maloletého varechou znalec uviedol, že nie je v takej miere a intenzite, aby to malo čo len minimálny dopad na jeho psychický stav či vývin. Požiadavky otca na maloletého U. považuje súdny znalec za primerané a správne. Znalec ďalej uviedol, že vyjadrenia maloletého sú nestále a účelové podľa toho, s kým práve možno že je, ale pre samotnú otázku zverenia maloletého to nepovažuje za dôležité, lebo my tu máme rozhodovať o veci zmeny jeho prostredia, jeho návykov v zmysle školských alebo v zmysle prostredia kde vyrastá, ale najmä by sa malo jednať o zmenu toho, u ktorého z rodičov bude trvalo bývať a s ktorým sa bude stretávať. Táto skutočnosť vzhľadom k jeho doterajšiemu jeho vývinu je natoľko závažná, že by mohla mať negatívne psychické následky, ak by sa jednalo o zo dňa na deň zmenené zverenie, čo v podstate zmieňovala aj kolegyňa doktorka, keď zmieňovala adaptačnú poruchu. To je porucha, ktorá by mohla vzniknúť takýmto rozhodnutím, a na ktorú som chcel poukázať, že by to mohlo mať dopad na jeho stav a vývin, keďže by znovu stratil otca a síce by bol s matkou, ale opätovne zase strádal otca. Zdôraznil, že takúto otázku zverenia alebo rozhodnutia je potrebné veľmi citlivo posudzovať u dieťaťa, ktoré má veľmi krehké primárne vzťahové väzby a neopatrným vstupovaním v podobe rozhodnutí súdu o zmene zverenia môže dochádzať k negatívnym psychickým následkom. Preto znalec opätovne ponúkol možnosť, aby sa vzťah s matkou rozvíjal rozšíreným stykom. Znalec zdôraznil, že tento jeho názor považuje za názor, ktorý má skôr cieľ neuprednostňovať jedného či druhého rodiča, ale brať do centra toho zvažovania samotného maloletého a jeho vývinové potreby. Pripomenul, že vôľa maloletého nie je konštantná a nie je možné z nej vytvárať nejaké pevnejšie, jasnejšie rozhodnutia. Na zavádzajúcu otázku matky znalec odpovedal, že nie je záverom jeho posudku, že by maloletý chcel byť v starostlivosti matky a že by s ňou mal bližší vzťah. Vzťah maloletého k matke znalec označil za rozporuplný, ale obaja rodičia majú vytvorený vzťah s maloletým. Ohľadom blízkosti vzťahu maloletého aj s matkou znalec uviedol, že to považuje za konanie aj samotného otca, ktorý sa k tomu pričinil a aj napriek tomu, že mohol mať vnútorné rozpory s tým, ale jeho samotné konanie ukazuje, že umožňoval styk matky s maloletým a že maloletý trávi najmä víkendy s matkou, že tie aktivity sú skôr zážitkové, ale primárne sa jedná o ľúbivé aktivity s príjemným zážitkom, čo samo o sebe posilňuje vzťah, ktorý bol určité obdobie narušený po tom, čo matka od maloletého odišla. K posúdeniu emočného vzťahu matky a maloletého znalec uviedol, že sa maloletý zmieňoval, že vlastne sa bojí matke povedať, kde chce bývať a žiadal ho, aby to on matke nehovoril, a podľa názoru znalca to opätovne poukazuje na to, že maloletý akýmkoľvek svojim rozhodnutím resp. nerozhodnutím nechce prísť o to, aby stratil jedného či druhého rodiča. Doplnil, že vzhľadom k veku a mentálnej výbave maloletého je jeho správanie najmä pudovo usmerňované, to znamená že uprednostňuje činnosti, ktoré mu prinášajú nejaké príjemné pocity, t. j . napr. uprednostňuje hru na tablete pred domácou úlohou,
alebo uprednostní nejakú činnosť, výlet. Týmito aktivitami je priťahovaný, jeho schopnosť nejakej vyššej miery abstraktného uvažovania, toho celkom nie je schopný. Znalec je názoru, že u maloletého sa nejedná o abstrakciu, ale jedná sa o vlastnú skúsenosť a prežitok, ktorý zažil v rannom období a v období X-X rokov po odchode matky z domácnosti. Abstrakcia je chápaná ako uvažovanie bez vlastnej skúsenosti, prežitého kognitívneho vývinu a tu sa nejedná o abstrakciu, lebo maloletý už mal zažité, že raz matku stratil, je to jeho vlastná skúsenosť a bojí sa, že stratí matku. K posúdeniu emocionality rodičov znalec uviedol, že matka má ťažkosti so zvládaním náročnejších životných situácií, jej vnútorné zdroje na vyrovnanie sa so záťažou sú znížené, je emočne labilnejší jedinec, slabšia modulácia afektu, a keď hovoríme o emocionalite, tak jej vyššie city sú na základe analýzy minimálne diskutabilné, teda či sú alebo či boli dostatočne rozvinuté, pričom poukázal na jej samotné konanie vo vzťahu k maloletému, keď ho opustila, kde sa očakávalo, že sa budú tieto vyššie city aktivizovať. Znalec zistil, že matka je skôr melancholik a otec je skôr flegmatik. U otca bola zvýraznená tendencia takej ráznejšej a precíznejšej výchovy, ktorá asi vyplýva aj z jeho povolania. Čo sa týka emocionality, on je skôr stabilný jedinec, dokáže svoje správanie primerane korigovať a lepšie výchovné prostredie znalec vidí t. č. skôr u otca. Znalec si nemyslí, že by mal otec zvýšenú tendenciu k V.. Znalec potvrdil, že pre dieťa je potrebný emočný rast a uviedol, že ten emočný rast mu je schopný zabezpečiť aj otec. Znalec zdôraznil , že chce poukázať na to, že v tomto konaní by sa nemalo zisťovať, aké má maloletý primárne vzťahy s rodičmi v zmysle rozhodnutia, ale predovšetkým je v tomto prípade potrebné skúmať, aký dopad by malo rozhodnutie o zmene zverenia na maloletého vzhľadom na jeho doterajšiu životnú situáciu, pretože by to mohlo znamenať strádanie vzťahovo významnej osoby, v tomto prípade otca, s ktorým doposiaľ žil v spoločnej domácnosti a mohlo by to viesť k rôznym poruchám vývinu ako je adaptačná porucha, čo je neprispôsobenie sa nejakej situácií či udalosti, na ktorú jedinec môže reagovať poruchami správania či poruchami afektu. Tie poruchy správania môžu byť vzdorovité správanie, či opozičnícke správanie a pre afektívne poruchy by mohli byť depresívne alebo úzkostná symptológia. Tiež uviedol, že nie je zákonité, že také poruchy by nastali, ale možno predpokladať, že ak by naozaj dlhodobejšie vyjadroval, že chce byť zverený matke, tak možno predpokladať, že také poruchy by neboli, ale zo spisovej dokumentácie nevyplýva, že by chcel byť dlhodobo u matky, pričom poukázal na výsledky jeho vyšetrenia i inej spisovej dokumentácie, keďže aj dňa 8.12.2012 sa maloletý vyjadril, že má vytvorený vzťah k obom rodičom, ale chcel by byť viac u otca. Na otázku súdu, či sa znalec vie vyjadriť, ku ktorému z rodičov má maloletý vytvorený bližší vzťah, znalec uviedol, že na to sa nedá jednoznačne odpovedať, väčšiu mieru istoty a dôvery a konštantnosti má zo správania sa voči nemu vo vzťahu s otcom, než je tomu v prípade matky, u ktorej mal tú skúsenosť z minulosti, keď ho opustila. Ale maloletý má tendenciu pred každým rodičom hovoriť to, čo cíti, že by vyhovovalo tomu ktorému rodičovi, aby nestratil ich priazeň. Na otázku súdu, či znalec zistil nejakú manipuláciu maloletého zo strany niektorého rodiča, znalec uviedol, že manipuláciu nezistil, ale maloletý samozrejme sám cíti prebiehajúce konanie a záujem oboch rodičov. Znalec zdôraznil, že keby aj niekedy v budúcnosti malo na základe želania dieťaťa dôjsť k zmene zverenia, je nevyhnutné, aby to prebiehalo postupne a v žiadnom prípade nie jednorazovo zo dňa na deň a tento proces by mal trvať možno aj rok aj viac. Uviedol, že na toto sa pýtal matky dieťa, že ako by zvládala ona aj dieťa, keby došlo k zmene, na čo ona uviedla, že maloletý by sa s tým vyrovnal, s čím on ako psychológ nemôže súhlasiť, že je to také jednoznačné, pretože je zrejmé že maloleté dieťa by určite citovo strádalo z odlúčenia od otca, na ktorého bolo doposiaľ zvyknuté a nikto nemôže zodpovedne povedať, že by to na dieťa nemalo negatívny dopad. Znalec dal do popredia prioritu stability, aby zvlášť toto dieťa nezažívalo zmeny, straty, ktorému bolo vo svojom živote už niekoľko krát vystavené. V tomto prípade sa nedá povedať, že by dieťa niektorého rodiča odmietalo, ale potrebná je aj vzájomná komunikácia a vzťah medzi rodičmi, pričom u rodičov je táto narušená z dôvodu, že matka poukazuje na neprimerané trestanie zo strany otca, čo však ale nie je preukázané a to spôsobuje narušený vzťah medzi rodičmi. Opätovne zdôraznil, že on psychologickými vyšetreniami nezistil žiadne prejavy alebo následky nejakého neprimeraného trestania, na ktoré matka neustále poukazuje, a čo je aj dôvodom zhoršenej komunikácie medzi rodičmi. Znalec tiež uviedol, že maloletý U. vzhľadom na svoje nastavenie má tendenciu ťažšie zvládať ťažkosti, výchovne je to náročnejšie dieťa, preto možno predpokladať, že pri nejakej zmene by to toto dieťa horšie zvládalo, určite by bola potrebná spolupráca rodičov vo výchove, väčšia koordinácia medzi nimi. Možno v budúcnosti, keď bude schopný objektívnejšie posúdiť svoju otázku zverenia, pričom zdôraznil, že od takýchto ľudí, ktorý už v minulosti si prešli tým čo maloletý, teda pocitom strácania blízkych ľudí, bude u nich vždy ťažšie zistiť ich objektívne vyjadrenie. Pre maloletého je najdôležitejší pocit, že má oboch rodičov a nie až tak aký je dlhý časový priestor.
24. Maloletý U. býva s otcom v šesťizbovom rodinnom dome v W. Z. a s matkou sa stretáva, chodieva k nej do N.. V čase začatia tohto súdneho konania o zmenu zverenia mal maloletý necelých X rokov
a navštevoval materskú školu. Hoci matka už od počiatku poukazovala na nedostatočnú starostlivosť otca o maloletého, súd mal za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará ako po psychickej tak aj po fyzickej a materiálnej stránke a súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Otec sa maloletému venuje, chodil s ním pravidelne na plávanie, platil mu tanečný krúžok, navštevoval s ním logopedickú ambulanciu, Y. A. A., kardiologickú, očnú ambulanciu a pod. Uvedené závery súdu o vzornej starostlivosti otca o dieťa nespochybnili ani matkou predložené fotografie týkajúce sa oblečenia dieťaťa.
25. Aj z lekárskych správ všeobecnej lekárky pre deti a dorast vyplynulo, že maloletý U. je zo zdravotného hľadiska zdravé dieťa, psychomotorický vývoj a výživa v norme. Otec chodí s dieťaťom na lekárske ošetrenie v prípade ochorenia, nebýva choré často, dodržiava stanovené pokyny pri liečbe aj kontroly. Chodí s dieťaťom aj na pravidelné prehliadky a očkovania. Hygiena dieťaťa dostatočná, výživa riadna. Starostlivosť o dieťa z hľadiska jeho riadneho vývinu sa lekárke javí dostatočná. Otec s dieťaťom navštevuje viaceré odborné ambulancie. Nie sú jej známe okolnosti, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na priaznivý psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletého dieťaťa. V ďalšej správe zo dňa 5.12.2016 (č.l.334) lekárka uviedla, že maloletý navštevuje ambulanciu pravidelne, pri ochorení, pri preventívnych prehliadkach a povinnom očkovaní. Starostlivosť o maloletého U. je primeraná, otec dodržiava liečebný režim, chodí na kontroly do odborných ambulancií. Stav výživy a hygiena maloletého U. je v norme, komunikácia s otcom bez problémov.
26. V súčasnosti má maloletý U. už XX a X rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ W. Z., ktorú navštevuje ako integrovaný žiak. V čase začatia tohto súdneho konania bol jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sa matka domáhala zmeny zverenia aj to, že matka neustále poukazovala na zníženú mentálnu úroveň dieťaťa a nevhodnosť navštevovania bežnej základnej školy maloletým, do ktorej ho zapísal otec a dlho a tvrdohlavo presadzovala jeho nástup, resp. prestup do špeciálnej základnej školy. Neodôvodnene a ničím nepodloženými tvrdeniami matka dokonca tvrdila, že maloletý v škole nezvláda učivo a tempo výučby, a že takéto nevhodne zabezpečené vzdelávanie bez špeciálneho prístupu, ktorý postihnuté dieťa vyžaduje, bude pre dieťa znamenať ďalšie nezvratné zmeny v jeho psychike a tiež pozastavenie jeho mentálneho vývoja (č.l.129 a 133). Matka tiež tvrdila, že maloletý je síce integrovaným žiakom, avšak jeho výkony sú učiteľkou hodnotené zníženou klasifikáciou. Tvrdila, že takýto prístup a prostredie školy, ktorú navštevuje, pokiaľ bude pretrvávať aj v ďalšom školskom roku, môže znamenať pre U. ohrozenie jeho akéhokoľvek napredovania (č.l.161) a takýchto jej nedôvodných tvrdení v priebehu konania bolo opakovane viacero. Uvedené svoje tvrdenia matka súdu nielenže ničím nepreukázala, ale jej tvrdenia sú priamo vyvrátené viacerými dôkazmi, ktoré tvrdia presný opak.
27. Zo všetkých priebežne žiadaných správ ZŠ W. Z., ktorú maloletý navštevuje ako integrovaný žiak od XX/XXXX ( č.l.142, 247, 332, 456 ) vyplýva, že maloletý U. je vedený ako začlenený žiak a vzdelávaný formou individuálnej integrácie v bežnej triede našej základnej školy od 9.9.2013. Vzdelávanie sa uskutočňuje podľa Vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím ISCED 1- primárne vzdelávanie, vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý schválil MŠVVaŠ SR, vo všetkých vyučovacích predmetoch sú zohľadňované osobnostné danosti dieťaťa a s tým súvisiaca znížená učebná spôsobilosť. A. tomto procese sú dodržiavané odporúčania na základe záverov A. Y. P H.. Dieťa po ukončení školskej dochádzky v základnej škole získa primárne vzdelanie. Zo všetkých správ vyplynulo, že pri školskej edukácii aktívne spolupracuje zákonný zástupca (otec), pravidelne sa informuje a konzultuje učebné výsledky s triednou učiteľkou žiaka, školským špeciálnym pedagógom a vedením školy, zúčastňuje sa rodičovských združení. U. dosahuje v rámci svojho vzdelávacieho programu veľmi dobré učebné výsledky, na školu, školské povinnosti ako aj spolužiakov sa veľmi dobre osobnostne, emocionálne a sociálne adaptoval. Aktívne navštevuje krúžok informatiky, má pravidelnú školskú dochádzku a z pedagogického hľadiska nie je v súčasnosti žiaden dôvod na to, aby pri rovnakej forme vzdelávania nepostúpil do ďalšieho ročníka. Z. zo strany otca je veľmi dobrá. Otec ho vodí do školy a starí rodičia brávajú z ŠKD. U. má stopercentnú dochádzku, je vždy čisto oblečený, upravený a nikdy nechýba zdravá desiata, ovocie. Spolupráca s otcom je veľmi dobrá, pravidelne sa zúčastňuje ZRPŠ a na U. sa neustále informuje aj mimo bežných ZRPŠ. U. je veľmi živý až hyperaktívny. Napriek tomu učivo X. ročníka zvláda veľmi dobre aj vďaka veľmi dobrej domácej príprave. Otec sa mu venuje. U. je slušný, milý, vždy pozdraví, poďakuje sa. Vie sa pekne a slušne prihovoriť. Z ďalšej správy zo dňa 14.11.2016 (č.l.332), keď už bol maloletý žiakom X.. ročníka ZŠ vyplynulo, že U. stále dosahuje v rámci svojho vzdelávacieho programu veľmi dobré učebné výsledky, má pravidelnú školskú dochádzku, na školu, školské povinnosti, spolužiakov je dobre osobnostne,
emocionálne a sociálne adaptovaný. Aktívne navštevuje tanečný krúžok, zaujíma sa o prácu s PC a vyučovacie predmety na báze informatiky. Z pedagogického hľadiska má všetky predpoklady na úspešné zvládanie predpísaného školského učiva a celkový osobnostný rozvoj. Z ďalšej správy zo dňa 4.10.2017 ( č.l.456) vyplýva, pri U. edukácii aktívne spolupracuje zákonný zástupca (otec), pravidelne sa informuje a konzultuje učebné výsledky, zúčastňuje sa rodičovských združení. Maloletý v rámci svojho vzdelávacieho programu dosahuje veľmi dobré učebné výsledky, má pravidelnú školskú dochádzku, pravidelnú a systematickú domácu prípravu (vypracované domáce úlohy, pomôcky a pod.), na školu, školské povinnosti, spolužiakov je dobre osobnostne, emocionálne a sociálne adaptovaný. Aktívne sa zaujíma o prácu s PC a vyučovacie predmety na báze informatiky. Z pedagogického hľadiska má všetky predpoklady na úspešné zvládanie predpísaného školského učiva a celkový osobnostný rozvoj.
28. Z ďalšej správy ZŠ W. Z. zo dňa X.X.XXXX (č.l.247) vyplynulo, že maloletý úspešne ukončil X. ročník školskej dochádzky s výbornými výsledkami v rámci upravenej náročnosti učiva. Veľmi dobre sa začlenil do triedneho kolektívu a za pomoci špeciálneho pedagóga a asistentky učiteľa dokáže učivo veľmi dobre zvládať. Starostlivosť zo strany otca o maloletého je veľmi dobrá. Žiak chodí do školy riadne a načas, vždy čistý, upravený nechýba mu zdravá desiata. Je veselý, komunikatívny. Je priateľský, ochotný pomôcť, čo mu spolužiaci vracajú. Spolupráca s otcom je veľmi dobrá, neustále sa o dieťa zaujíma, informuje, ako sa mu darí v škole. Snaží sa dávať mu neustále nové podnety a motivovať ho, aby sa posúval ďalej. Žiak navštevuje umeleckú školu, kde sa venuje hre na flaute, zúčastnil sa dokonca súťaže Matematický klokan. Učiteľka a riaditeľ školy vyslovili názor, že nie je žiadny dôvod, aby žiak navštevoval špeciálnu školu. Do školy chodí riadne, načas, vodí ho otec. Spolupráca otca so školou je na veľmi dobrej úrovni. Čo sa týka matky dieťaťa, táto ma za tento školský rok nekontaktovala ani raz. Naviac z rozhovoru so špeciálnym pedagógom našej školy viem, že ani jeho. Posledný kontakt so strany matky bol v minulom školskom roku, keď bol U. ešte prvák.
29. Z ďalšej správy ZŠ W. Z. zo dňa XX.X.XXXX (č.l.354) vyplynulo, že Lukáš ako žiak X. ročníka dosahuje výborné výsledky v rámci upravenej náročnosti učiva. Je veľmi dobre začlenený do triedneho kolektívu a za pomoci špeciálneho pedagóga a asistentky dokáže učivo veľmi dobre zvládať. Je veselý, komunikatívny a veľmi rád rozpráva. V škole sme nezaznamenali žiadne známky šikanovania, či odcudzenia sa od kolektívu u U. nespozorovali. Naopak je priateľský, ochotný pomôcť. Toto mu spolužiaci oplácajú a samozrejme mu pomôžu. Posledný kontakt triednej učiteľky s U. mamou bol v roku XXXX/XXXX, keď bol U. ešte prvák. Po vyučovaní navštevuje školský klub detí, má tam kamarátov a chodí tam rád. V minulom školskom roku XXXX/XXXX babka z matkinej strany vyzdvihla U. z ŠKD dva krát a tento školský rok 2016/2017 raz v januári 2017.
30. Z vysvedčení maloletého a pochvál ( č.l.242, 336 až 343) je preukázateľne zrejmé, že maloletý ako integrovaný žiak v jeho terajšej bežnej základnej škole dosahuje dobré školské výsledky, vo všetkých ročníkoch prvého stupňa prospel s vyznamenaním, dostával pochvaly a diplomy.
31. Zo znaleckého posudku 1/2015 znalkyne A.. O. C. zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že na základe preukázania mentálnych schopností je mal. U. schopný navštevovať ZŠ ako integrovaný žiak. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uvedená znalkyňa uviedla, že zaradenie dieťaťa do ŠZŠ by nebolo vhodné. Poukázala na to, že tam deti stagnujú, nemajú impulz na napredovanie. Uviedla, že pre maloletého je vhodnejšie byť integrovaný v ZŠ, nielen z dlhodobého hľadiska ďalšieho vzdelania, ale aj pre rozvoji tých mentálnych kongnitívnych schopností aktuálnych. Zdôraznila, že toto dieťa nepatrí do ŠZŠ.
32. Zo znaleckého posudku 96/2015 znalca A.. V. N. zo dňaXX.X.XXXX vyplynulo, R.. Znalec nevylúčil, že maloletý v zmysle svojich mentálnych predispozícii môže mať problémy vo vzdelávaní, čo sa dá očakávať najmä na druhom stupni základnej školy. O.33. Je prekvapujúce, že napriek všetkým vyššie uvedeným dôkazom založeným v spise, matka maloletého opakovane tvrdila presný opak, dlho presadzovala špeciálnu základnú školu a aj po jej oboznámení sa so znaleckým posudkom a správami školy veľmi pozitívne hodnotiacimi školské výsledky maloletého, stále ho chcela preradiť do ŠZŠ a dokonca predložila súdu aj potvrdenie S. základnej školy v N., že v prípade zverenia maloletého do starostlivosti matky, by sa maloletý U. stal od 1.9.2015 žiakom ich školy (č.l.214). Dokonca sa ešte na pojednávaní dňa 18.1.2017 domáhala preskúšania U. odborníkom so zameraním na zistenie, či jeho reálne vedomosti naozaj zodpovedajú hodnoteniu v stupnici použitej pre deti so špeciálnym vzdelávacím programom, čo sa súdu javí ako jej postoj, ktorým asi chcela vyjadriť nespokojnosť s preukázanými výbornými známkami dieťaťa na vysvedčeniach, akoby chcela preukázať, že jeho vedomosti sú horšie a
také vynikajúce známky na vysvedčeniach si maloletý asi nezaslúži. Tu už aj kolízny opatrovník dôrazne neodporučil takéto nejaké matkou navrhované preskúšavanie dieťaťa, pričom poukázal na to, že toto matkou navrhované preskúšavanie by maloletému zbytočne spôsobovalo stres, pričom maloletý od počiatku zažíva stresové situácie, a nie je potrebné mu ďalšie zbytočne vytvárať. Od matkou tvrdo presadzovanej S. základnej školy matka upustila až v roku XXXX, kedy na pojednávaní dňa 7.2.2018 uviedla, že pokiaľ predtým navrhovala, aby maloletý nastúpil na špeciálnu základnú školu, tak chce poukázať na to, že to nie je hlavná dogma, na ktorej by stavala svoj návrh na zmenu zverenia a pokiaľ sa znalci vyjadrili, že neodporúčajú S., tak ona to akceptuje. Prekvapujúce pre súd je tiež to, že maloletý ani nie je informovaný, akú školu by navštevoval, keby býval u matky v N., pretože ako vyplynulo z jeho výsluchu dňa 15.5.2018, on je uzrozumený len s tým, že v prípade bývania u matky by navštevoval vyššie uvedenú špeciálnu základnú školu, kde už bol kedysi na pohovore.
34. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že počas celého konania od jeho počiatku matka poukazovala na neschopnosť štúdia maloletého U. v bežnej základnej škole ani ako integrovaného žiaka a tvrdo presadzovala špeciálnu základnú školu, pričom v súvislosti s tým poukazovala na neprimeraný tlak otca na maloletého na plnenie jeho školských povinností v bežnej škole, že otec k nemu pristupuje autoritatívne, vyžaduje od neho výkony a tempo práce. Po tom, čo v roku 2018 upustila od presadzovania špeciálnej základnej školy, na poslednom pojednávaní zase matka poukazovala na zhoršené známky maloletého v 5. ročníku ZŠ, čím zase naopak v rozpore s jej predchádzajúcimi tvrdeniami asi mienila spochybniť pripravovanie sa maloletého s otcom do školy, hoci predtým tvrdila, že otec ho až moc tlačí do učenia. V tejto súvislosti súd len pripomína, že prestup do druhého stupňa základnej školy je vždy náročnejší pre každého žiaka, pričom tu treba mať na zreteli nižšiu chápavosť maloletého a aj súdny znalec vo svojom posudku (strana 35 ZP č.96/2015, t.j. č.l.305) nevylúčil problémy vo vzdelávaní a vyslovene uviedol, že sa to dá očakávať na druhom stupni základnej školy. Preto za daných okolností terajšie spochybňovanie matky, ktorá spochybňuje starostlivosť otca pri pripravovaní sa s maloletým do školy poukazovaním na jeho zhoršené známky, sa súdu javí ako zavádzajúce a účelové. Okrem toho bolo z výsluchu maloletého súdom tiež zistené, že príprava maloletého do školy u matky tiež nie je vždy pravidelná a dôsledná. V tejto súvislosti súd nemohol tiež nepostrehnúť, že matka sama dlho so školou ani nekomunikovala, neinformovala sa v škole na jeho výsledky, čo mal súd za preukázané správami školy ešte z jeho 4. ročníka ZŠ (č.l.354), v ktorej je uvedené, že posledný kontakt matky so školou bol ešte v X.ročníku ZŠ a informovať sa na jeho školské výsledky matka začala až teraz. 35. Matka maloletého spolu s jej maloletým synom Z., nar. 18.1.2013, býva v byte v N.. Od októbra 2014 pracuje opäť na živnosť ako opatrovateľka starších ľudí v F., práce vykonáva vo S., kde denne dochádza a pracuje tam na skrátený pracovný čas podľa jej udania 4 až X hodín denne.
36. Matka sa s maloletým U. stretáva X víkendy v mesiaci v zmysle rodičovskej dohody obsiahnutej v rozvodovom rozsudku, a to v treťom a štvrtom týždni v mesiaci a počas prázdnin. Z výsluchu maloletého U. vyplynulo, že styk matky s maloletým U. sa ani neuskutočňuje v byte, v ktorom matka so svojim synom Z. bežne býva, ale v byte, v ktorom býva jej matka, teda stará matka dieťaťa, kedy na tieto víkendy styku sa v predmetnom byte zdržiava i matka maloletého so Z.. Matka maloletého v priebehu celého konania uvádzala, že otec maloletého jej neumožňuje stýkať sa s maloletým nad rámec súdom upraveného styku a prezentovala, že ona má málo upraveného styku a chce sa s maloletým častejšie stretávať. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že matka sama nevyužíva všetok upravený styk s maloletým. Sama sa nestýka s maloletým v upravené utorky, čo je aj pochopiteľné vzhľadom na vzdialenosť bydlísk, ale nestýka sa s ním ani všetky víkendy, ktoré má upravené. Bolo zistené, že otec jej nebráni v styku s maloletým, ale matka sa z dôvodov na jej strane nestýka s maloletým U. ani cez všetky tie upravené víkendy. Sama potvrdila, že napr. v roku 2015 ona nebola za synom z 24 jej víkendových stykov 6- krát ( t.j. cca 25 %) a v roku 2016 nebola za synom z 22 jej víkendových stykov 9-krát (t.j. cca 40 %) (č.l.420 a 422). Súd uznáva, že môžu nastať objektívne situácie, pre ktoré sa matka nemohla stretnúť s maloletým, ale súd nemôže uznať, že ona vytýka otcovi dieťaťa, že ona je málo v kontakte s maloletým U., že jej nie je umožňovaný bezproblémový kontakt s maloletým a takto to prezentovať pred súdom ako vinu otca, pričom bolo preukázané a aj samotnou matkou potvrdené, že nerealizovanie mnohých stykov je z dôvodov na jej strane. Bolo preukázané, že otec matke nebráni v styku s maloletým, preto jej tvrdenia ohľadom neumožňovania styku s maloletým zo strany otca považoval súd za zavádzajúce.
37. Matka maloletého opakovane v priebehu celého konania poukazovala na neprimerané trestanie maloletého zo strany otca, že otec používa na ňom varechu, že ho bijú a pod. Tvrdila, že maloletý sa domáha pomoci, že chce bývať s ňou, situáciu dokonca označila za alarmujúcu. Navrhla vypočuť ako
svedkyňu p. V. D., ktorá aj bola vypočutá na pojednávaní dňa X.X.XXXX, a ktorá predložila súdu výpis z jej komunikácie s maloletým ( č.l.530 - 562).
38. Z výsluchu svedkyne V. D. vyplynulo, že tá je kamarátkou matky dieťaťa. Pozná oboch rodičov maloletého, s otcom dieťaťa už nie je v kontakte, s matkou dieťaťa sa stretáva, boli aj spolu na dovolenke v lete 2017 a odvtedy je svedkyňa v kontakte aj s maloletým U. prostredníctvom sociálnych sietí alebo pri návštevách matky dieťaťa, keď je maloletý u matky v N. cez víkend na realizáciu styku. Svedkyňa okrem iného uviedla, že maloletý jej v rámci ich rozhovoru na spoločnej dovolenke povedal, že doma ho bijú, nadávajú mu, že sa s ním v škole nikto nekamaráti, že mu dedko dá občas po ušoch, že mu dedko strelil, až mu okuliare vyleteli, a že ju maloletý prosí, aby ona niečo urobila, aby mohol ísť k mame a na jej otázku, či by chcel, aby išiel k mame, povedal áno. Svedkyňa uviedla, že maloletý je veľmi kontaktný a má ju ako kamarátku. Ďalej svedkyňa uviedla, že sú v písomnej komunikácii a ich komunikácia je normálna, o tom ako sa má, čo robí a pod. Dňa 15.12. jej maloletý napísal, že je smutný, lebo ho bijú. Na otázku, či svedkyňa bola niekedy prítomná, keď bol maloletý s otcom, svedkyňa uviedla, že ich naposledy spolu videla v čase rozvodu, vzťahy mali normálne, hrali sa, ich vzťah bol dobrý. Odvtedy ich vzájomného kontaktu prítomná nebola.
39. Z komunikácie predloženej svedkyňou medzi ňou a maloletým vyplynulo, že táto je z obdobia od 19.8.2017 do 15.12.2017 asi z 15 dní chatovania, na 28 stranách. Z celej 4 mesačnej komunikácie vyplynulo, že ich komunikácia bola bežná, ohľadom bežných aktivít čo kto kde práve robí a pod. Svedkyňa maloletému dokonca písala, že jeho otec klamal aj na súde, a že za to môže byť aj pokuta. Maloletý jej napísal, že tato mu povedal, že dostane preplesk za to, že si píše s ňou. Potom si priebežne zase písali o bežných veciach priebehu dňa, že dostal nový luxusný mobil a ďalšie bežné veci. Dňa 15.12. jej maloletý napísal, že celý týždeň je smutný, lebo ho stále bijú. Ďalšia komunikácia bola bežná.
40. Matka dieťaťa počas celého konania tvrdila, že maloletý chce bývať s ňou a zdôrazňovala, že jej rodičovské schopnosti neboli spochybnené. Dokonca tvrdila, že boli s maloletým nútene odlúčení, že násilným izolovaním od matky sú porušované základné práva dieťaťa, a že jediným prianím maloletého je bývať s ňou ( č.l.131).
41. V tejto súvislosti súd len pripomína, že tieto tvrdenia matky o násilnom odňatí dieťaťa a nútenej izolácii a pod. sú opäť zavádzajúce, pretože bolo preukázané, matka dieťa sama opustila v lete 2011 a maloletý je v starostlivosti otca na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne uzavrela matka s otcom dieťaťa v rozvodovom konaní na pojednávaní dňa 10.2.2012, hoci v jeho faktickej výlučnej osobnej starostlivosti bol maloletý už od leta 2011, kedy matka sama, dobrovoľne a z vlastnej vôle odišla zo spoločnej domácnosti. Uvedené preukázateľne vyplynulo nielen z pripojeného rozvodového spisu a ďalších pripojených spisov, ale aj zo samotného vyjadrenia matky pred znalcami, kedy za seba hovorila sama a nie jej právna zástupkyňa. Pred znalkyňou A.. O. C. samotná matka uviedla, že „ sťahovala som sa od júna 2011 postupne ... Vtedy som si nevedela predstaviť seba samú s dieťaťom....“ (strana 14 ZP č.1/2015, č.l.203). Aj pred znalcom A.. V. N. matka uviedla, že sa postupne začala sťahovať zo spoločnej domácnosti od leta 2011, ako najhlavnejší dôvod uviedla, že si našla iného partnera (strana 11 ZP č.96/2015, č.l.281). Preto jej následné tvrdenie o násilnom odňatí dieťaťa a ich násilnom izolovaní, o pre ňu neočakávanom výroku o zverení dieťaťa do starostlivosti otca, po ktorom sa psychicky zrútila a pod. považuje súd za účelové, zavádzajúce a prekrúcajúce realitu a fakty.
42. Napriek tomu, že bol maloletý U. v priebehu tohto súdneho konania v danej veci už opakovane vypočúvaný, či už kolíznym opatrovníkom a potom aj oboma súdnymi znalcami, aj napriek odporučeniu súdneho znalca, ktorý už vyslovene a zdôraznene neodporúčal maloletého neustále konfrontovať v tejto otázke ( strana 37 jeho znaleckého posudku, č.l.307), pretože prebiehajúci rozpor medzi rodičmi v otázke zverenia maloletého vplýva na neho stresujúco a aj vzhľadom k maloletého doterajšej životnej histórii je samotné prebiehajúce konanie zo psychologického hľadiska krajne nevhodné, matka napriek tomu všetkému trvala na vypočutí maloletého U. priamo súdom. Súd teda maloletého dňa 15.5.2018 vypočul mimo pojednávania len za prítomnosti kolízneho opatrovníka a bez prítomnosti rodičov a ich zástupcov, pričom sám maloletý v úvode uviedol, že bol nervózny a mal strach. Po čase sa uvoľnil a spontánne uviedol, že je to pre neho ťažké vyjadriť sa, s ktorým rodičom by chcel bývať a povedal, že má rád oboch rodičov. Maloletý nesúhlasil s tým, aby nahrávka jeho výsluchu bola sprístupnená jeho rodičom. Potom na pojednávaní súd informoval rodičov o výsluchu maloletého a vyššie uvedenom vyjadrení maloletého. Matka maloletého spochybnila túto informáciu zo strany súdu, pretože jej mal maloletý po
výsluchu povedať, že sa pred súdom vyjadril, že by chcel bývať s ňou v N. a asi na spochybnenie vyjadrenia zákonného sudcu žiadala opätovne vypočuť svedkyňu V. D., ktorá mala byť prítomná pri tom, ako maloletý mal po jeho výsluchu povedať matke, že na súde povedal, že by chcel bývať s ňou. Uvedený dôkaz výsluchu svedka už súd nepripustil ako irelevantný k rozhodnutiu v danej veci. Rovnako súd s poukazom na najlepší záujem dieťaťa, ktoré vyslovene nesúhlasilo so sprístupnením zvukovej nahrávky jeho rodičom, neumožnil prehratie celej zvukovej nahrávky na pojednávaní, len informoval o podstatných veciach zistených z výsluchu maloletého a zdôraznil, že súd rešpektuje želanie dieťaťa a nemieni sklamať dôveru dieťaťa.
43. Návrhom zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.465) sa matka maloletého domáhala zmeny úpravy jej styku s maloletým U.. Uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.2.2012 č.k.XXP/XX/XXXX bolo jej manželstvo s otcom maloletého rozvedené, maloletý U. bol na čas po rozvode zverený napriek jej návrhu do výchovy a opatery otca, ona bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,-Eur mesačne a jej styk so synom bol určený tak, že po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku na tretí a štvrtý víkend v kalendárnom mesiaci od piatku 14.30 hod. do nedele do 18.30 hod. a počas pracovného týždňa v utorok v čase od 14.30 hod. do 18.30 hod. Ďalej bol upravený styk počas letných prázdnin od 18.7. od 09.00 hod. do 30.7. do 19.00 hod., od 18.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod., počas ďalších sviatkov a prázdnin upravený nebol. Interval medzi stretnutiami považuje za dlhý a rovnako nerovnomerne a nerovnocenne považuje aj styk upravený počas prázdnin a sviatkov. Týmto novým návrhom sa domáhala novej úpravy jej styku s maloletým v každom párnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a osobitne počas sviatkov a prázdnin. Počas letných prázdnin navrhovala upraviť jej styk s maloletým v každom roku od 1.8. od 09.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom párnom roku od 23.12. od 13.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod., počas jarných prázdnin v každom nepárnom roku od soboty predchádzajúcej prázdninám od 09.00 hod. do soboty nasledujúcej po prázdninách do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkého piatka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod. Ten jej styk s maloletým U. počas letných prázdnin na celý mesiac august navrhovala upraviť z praktických dôvodov, pretože materská škola jej mladšieho syna Z. je v auguste zatvorená a ona bude musieť byť s ním doma a myslí si, že aj ona vie pripraviť maloletého U. do školy.
44. Otec maloletého súhlasil so zmenou úpravy styku matky s maloletým na každý párny víkend od piatku do nedele v zmysle návrhu matky. Z. aj s navrhovanou zmenou úpravy styku počas letných prázdnin, ale s tým, že z dôvodu prípravy na nástup do školy pred začiatkom školského roka a potreby ho trochu predtým stabilizovať, nesúhlasil s úpravou styku až do 31.8. a preto navrhol trochu posunúť ten styk a upraviť styk matky s maloletým posledný týždeň v mesiaci júl a prvé tri týždne v mesiaci august. Teda, aby posledný týždeň už bol doma, pričom poukázal na to, že u matky by aj tak bol 4 týždne vkuse, pričom u neho by mal prázdniny rozkúskované. Otec súhlasil aj s úpravou styku matky s maloletým počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, ale nie až do konca školských prázdnin. Teda aby 2 alebo 3 dni pred školou už bol doma. Súhlasil aj s úpravou styku počas jarných prázdnin, ale tiež s tým, že návrat dieťaťa domov pred nástupom do školy by bol už v sobotu v doobednajších hodinách; naproti tomu ponúkol možnosť začiatku úpravy styku už od piatku poobede pred prázdninami. S navrhovanou úpravou styku počas veľkonočných sviatkov otec súhlasil.
45. Pokiaľ ide o tento návrh matky na zmenu úpravy jej styku s maloletým, tu matka uvádzala, že jej styk upravený pôvodným rozhodnutím bol upravený ako veľmi úzky a pri stretnutiach upravených v treťom a štvrtom týždni je interval medzi stretnutiami až tri týždne, čo je nesmierne dlhá doba a poukazovala na nerovnomerne a nerovnocenne upravený kontakt počas prázdnin a sviatkov. V tejto súvislosti súd len pripomína, že ten jej doterajší styk s maloletým bol upravený jej rodičovskou dohodou uzavretou s otcom dieťaťa v rámci rozvodového konania a bol prispôsobený jej vtedajším potrebám a jej vtedajšiemu pracovnému času, kedy turnusovo pracovala v F.. Otec maloletého súhlasil so zmenou úpravy styku, súd tiež bez problémov rozhodol o zmene úprave styku v zmysle návrhu matky, len súdu nie je zrejmé, prečo matka dieťaťa opätovne zavádzala súd, keď uviedla, že sa už obrazne ôsmym návrhom domáha rozšírenia úpravy jej styku s maloletým, čím chcela vyvolať dojem ukrivdenia a dlhodobého neakceptovanej jej snahy, pričom sa reálne jedná o jej prvý návrh na zmenu úpravy jej styku s maloletým od rozvodu. Ak jej doterajšie intervaly styku, ktoré boli v minulosti prispôsobené jej vtedajšiemu pracovnému času, už nevyhovovali, ako teraz tvrdí, už dávnejšie sa mohla domáhať
zmeny úpravy styku, to však ona neurobila. O jej terajšom návrhu na zmenu úpravy styku súd rozhodol v podstate v zmysle jej návrhu, pričom uznal dôvody uvádzané otcom ohľadom stabilizácie maloletého pred nástupom do školy. Úpravu styku zmenil v zmysle návrhu matky na styk v každom párnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.30 hod. a počas prázdnin a sviatkov s tým, že počas letných prázdnin bude maloletý 4 týždne, teda polovicu letných prázdnin u matky. Pre súd je rozhodujúci najlepší záujem maloletého U. a nie praktické dôvody matky súvisiace s materskou školou jej druhého syna. Preto sa súd stotožnil s tým, že by bolo vhodné, aby maloletý U. s jeho špecifickými danosťami a potrebami sa už aspoň týždeň pred začiatkom školského roka začal ukľudňovať a psychicky doma pripravovať na nástup do školy. Rovnako aj pred ukončením ostatných (zimných a jarných) prázdnin. Preto súd styk matky upravil v zmysle jej návrhu s vyššie uvedenými obmenami tak, aby styk vyhovoval aj matke dieťaťa, a aby bol aj v najlepšom záujme maloletého U..
46. Kolízny opatrovník s poukazom na všetky doposiaľ vykonané výsledky dokazovania a z pohovoru s maloletým U. odporučil návrh matky na zmenu zverenia zamietnuť.
47. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
48. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
49. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
50. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
51. Podľa § 121 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
52. Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
53. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
54. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa ( Zbierka zákonov č.104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
55. V danej veci mal súd aj po doplnení dokazovania v zmysle stanoviska odvolacieho súdu za preukázané, že návrh matky na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, teda na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému k jej rukám a úprave styku otca s maloletým nie je dôvodný, pretože od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme dieťaťa odôvodňovala zmenu existujúceho rozsudku o výchove maloletého. Tvrdenia matky o prekvapivosti a vyhlásení ňou absolútne neočakávaného rozsudku, po ktorom sa psychicky zrútila, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva napriek jej návrhu a výslovného nesúhlasu zverený do výchovy a opatery otca a jej tvrdenia o násilnom odňatí dieťaťa a násilnej izolácii, považoval súd za účelové a plne zavádzajúce, pretože ako už bolo konštatované v odseku 41 tohto rozsudku, súd mal jednoznačne za preukázané, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva účastníkov zverený do osobnej starostlivosti otca na základe schválenej rodičovskej dohody, ktorú osobne podpísala matka maloletého, a ktorá sa aj osobne vzdala opravného prostriedku. Okrem toho bol maloletý vo faktickej výlučnej starostlivosti otca už pred rozvodom od leta 2011, kedy matka sama, dobrovoľne a z vlastnej vôle odišla bez maloletého zo spoločnej domácnosti, čo potvrdila i samotná matka pred oboma súdnymi znalcami. Preto akékoľvek následné prekrúcanie týchto faktov súd vníma ako účelové a zavádzajúce.
56. Z vykonaného dokazovania súd nezistil ani žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého, naopak zo všetkých zabezpečených lekárskych a školských správ, správ kolízneho opatrovník a pod. mal súd za preukázané, že otec sa o maloletého riadne stará ako po psychickej, tak aj po fyzickej a materiálnej stránke, synovi sa riadne venuje, riadne umožňuje styk matky s maloletým.
57. Dôvodnosť zmeny zverenia nemal súd jednoznačne preukázanú ani zo znaleckého dokazovania. Je pravdou, že prvý znalecký posudok č.1/2015 vypracovaný súdnou znalkyňou A.. O. C. doporučoval zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Na druhej strane však kontrolný znalecký posudok č. 96/2015 vypracovaný súdnym znalcom A.. V. N. je úplne opačného záveru a ten znalec odporučil, aby maloletý U. bol naďalej zverený do osobnej starostlivosti otca, s ktorým po odchode matky zo spoločnej domácnosti vyrastal. Súd sa plne stotožnil so závermi kontrolného znaleckého posudku. Okrem toho, že súdny znalec A.. V. N. poukázal na nestálosť a nekonštantnosť samotných vyjadrení maloletého k danej otázke, znalec zdôraznil zvlášť špecifickosť tohto prípadu, pretože sa jedná o maloleté dieťa s veľmi ťažkou životnou históriou a zažitými opakovanými stavmi deprivácie a strádania, pretože sa ho po narodení najprv vzdala jeho biologická matka a bol umiestnený do detského domova, v dôsledku čoho už vtedy vykazoval známky deprivácie a strádania, potom bol osvojený terajšími rodičmi, na ktorých si prirodzene zvykol a vytvoril si k nim citovú väzbu a krátko na to ho opustila nová matka, čo bolo pre maloletého opäť deprimujúce, emocionálne, pretože do jeho X rokov zažil už 2x strádanie a takáto ranná skúsenosť maloletého s citovou a sociálnou stratou blízkej osoby je veľmi významná, pretože také dieťa si inak tvorí vzťahy a inak je konštantné v týchto vzťahoch v porovnaní s deťmi, ktoré nemali takúto životnú skúsenosť. Znalec poukázal na to, že atypická situácia maloletého spočíva v tom, že nie je naučený sa vysporadúvať so stratou vzťahovo významného objektu v jeho živote, resp. to prežíva senzitívne v porovnaní s deťmi, ktorých biologickí rodičia sa ich nevzdali v prvých mesiacoch života. Naviac po jeho osvojení bol maloletý odchodom matky opäť nútený prežívať stratu vzťahovo významného objektu. V prípade terajšej zmeny zverenia v zmysle návrhu matky by sa u maloletého jednalo o tretiu zásadnú životnú zmenu, maloletý by znovu stratil blízku osobu - otca. Bol by síce s matkou, ale opätovne by zase strádal z odlúčenia od otca. Tu znalec poukázal aj na riziko možnosti vzniku adaptačnej poruchy v prípade zmeny zverenia, pričom opätovne zdôraznil, že otázku zverenia alebo rozhodnutia je potrebné veľmi citlivo posudzovať u dieťaťa, ktoré má veľmi krehké primárne vzťahové väzby a neopatrným vstupovaním v podobe rozhodnutí súdu o zmene zverenia môže dochádzať k negatívnym psychickým následkom. Uviedol, že nikto nemôže povedať, že by zmena zverenia nemala na dieťa negatívny dopad. Znalec dal do popredia prioritu stability, aby zvlášť toto dieťa nezažívalo zmeny, straty, ktorému bolo vo svojom živote už niekoľkokrát vystavené. Hoci znalkyňa A.. O. C. mala výhrady voči autoritatívnej výchove zo strany otca, pre ktorú ona odporúčala zmenu zverenia, súdny znalec A.. V. N. naopak výchovu otca považoval za primeranú a správnu, hodnotil ju ako láskavú prísnosť otca. Uviedol, že vyšetrením nezistil, že by otec mal zvýšenú tendenciu k agresívnemu správaniu sa, nezistil, že by používal neprimerané výchovné postupy v zmysle fyzického, či psychického trestania maloletého U.. Uviedol, že otec uplatňuje prevažne demokratický výchovný štýl, v ktorom sú čiastočne zastúpené
aj prvky autoritatívneho výchovného štýlu, ktoré však nepresahujú únosnosť v zmysle očakávaných požiadaviek na výchovu a starostlivosť o dieťa, nepoškodzuje maloletého v rámci vývinu. V tejto súvislosti znalec poukázal na to, že maloletý U. je dieťaťom s poruchou aktivity a pozornosti, čiže jeho správanie môže byť impulzívne, resp. vzdorovité a opozičnícke. S týmto správaním môže byť spojené prísnejšie výchovné usmernenie, čo môže maloletý vnímať ako nepríjemné, ale z pohľadu súdneho znalca vzhľadom k aktuálnemu osobnostnému vývinu maloletého to znalec považuje za potrebné, či žiadúce. Znalec opätovne zdôraznil, že v psychickom prežívaní maloletého nezistil následky údajného neprimeraného zaobchádzania, na ktoré stále poukazovala matka. Vyjadrenia maloletého pred matkou, z ktorých ona vychádzala, znalec podrobne vysvetlil (ods.23). Znalec zdôraznil, že jeho názor má za cieľ neuprednostňovať jedného či druhého rodiča, ale brať do centra tohto zvažovania samotného maloletého a jeho vývinové potreby. Preto s poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, odporučil ponechať maloletého v starostlivosti otca a upraviť, resp. rozšíriť styk matky s maloletým.
58. Pokiaľ matka maloletého tvrdila, že maloletý sa dlhodobo domáha a prezentuje vôľu byť zverený do jej starostlivosti, v tejto súvislosti súd uvádza, že s týmto jej tvrdením sa súd tiež nestotožnil. Uvedené tvrdenie matky nebolo preukázané ani zo samotného výsluchu maloletého súdom dňa 15.5.2018, ktorého výsluchu sa matka tvrdo domáhala. Z výsluchu maloletého bolo zrejmé, že maloletý má rád oboch rodičov, nevyjadril sa ani v prospech, ani v neprospech len jedného rodiča. Spontánne uviedol, že je to pre neho ťažké vyjadriť sa, s ktorým rodičom by chcel bývať. Povedal, že má rád oboch rodičov. V tejto súvislosti upozornil matku na zavádzajúcu informáciu i súdny znalec A.. V. N., ktorý uviedol, že nie je záverom jeho posudku vôľa maloletého byť v jej starostlivosti. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že pred ním sa maloletý vyjadril, že by chcel bývať u otca. Znalec uviedol, že maloletý má rád obidvoch rodičov, býva u otca, čo chce aj zachovať, ale rád chodieva aj za matkou do N.. On vzťah maloletého k matke hodnotil ako rozporuplný, ale potvrdil, že obaja rodičia majú vytvorený vzťah s maloletým. Uviedol, že maloletý nechce stratiť záujem matky o jeho osobu a vysvetlil, prečo sa maloletý vyjadruje pred matkou v zhode s tým, čo matka očakáva. Poukázal aj na to, že maloletý sa zmieňoval, že sa vlastne bojí matke povedať, kde chce bývať a žiadal aj znalca, aby to matke nehovoril, čo opätovne poukazuje na to, že maloletý akýmkoľvek svojim rozhodnutím, resp. nerozhodnutím nechce prísť o to, aby stratil jedného či druhého rodiča. Uvedeným sa dá vysvetliť aj správanie maloletého, ktorý po výsluchu na súde pred matkou uviedol, že vraj na súde sa vyjadril, že by chcel bývať s ňou v N.. Pred súdnou znalkyňou A.. O. C. v roku 2015 sa maloletý vyjadril, že by chcel bývať s mamou. Potom pred súdnym znalcom A.. V. N. sa zase vyjadril, že by chcel zostať bývať s otcom. Súdna znalkyňa A.. O. C., ktorá odporučila zveriť maloletého do starostlivosti matky, síce na pojednávaní dňa XX.X.XXXX trvala na svojom znaleckom posudku, nespochybnila zistenia znalca A.. V. N. k otázke vyjadrenia sa maloletého k otázke, s kým by chcel maloletý bývať a uviedla, svoje vyjadrenia by mala hovoriť v minulom čase, pretože posudok robila pred 2 rokmi. S poukazom na obsah celého tohto doterajšieho spisu, i inú spisovú dokumentáciu, keď dňa 8.12.2012 sa maloletý vyjadril, že má vytvorený vzťah k obom rodičom, ale chcel by byť viac u otca, tak súdny znalec A.. V. N. poukázal na nestálosť a nekonštantnosť vyjadrení maloletého s tým, že sa na základe jeho vyjadrení nedá predikovať tak závažné rozhodnutie, ktoré sa týka zmeny zverenia, zdôraznil vyššie uvedené dôvody uvedené v odseku 56 a odporučil ponechať maloletého v starostlivosti otca.
59. K znaleckému posudku A.. O. C. súd uvádza, že znalkyňa odporučila zmenu zverenia maloletého do starostlivosti matky najmä s poukazom na autoritatívny spôsob výchovy otca, aby dieťa žilo viac emocionálne s tým, že emocionalitu by mu dávala matka. Poukázala pri tom na to, že maloletý U. nežije detstvo, ale výkonovo. Poukázala na neurotický terén u dieťaťa - neistotu, zníženú sebadôveru, nepokoj strádanie, emočnú depriváciu, že počas vyšetrenia neprejavovalo spontánnosť, uvoľnenosť, detské prežívanie a pod. Znalkyňa má za to, že matka dieťaťa by mu dávala ten emocionálny náboj a tá jej emocionalita by dieťaťu prospela. Na otázku súdu, či vie znalkyňa uviesť príčinu takého správania dieťaťa znalkyňa uviedla, že to správanie dieťaťa jednoznačne vyjadruje, že to dieťa má ťažký život. Celková psychická nepohoda tohto dieťaťa pramení z toho, že má veľmi veľkú záťaž a málo toho naozaj detského radostného prežívania. Priznala, že všetky tie príčiny (predchádzajúce upustenie dieťaťa biologickou matkou, detský domov, rozpad novej rodiny dieťaťa), áno všetky tieto je možné identifikovať. Uviedla, že ona nehovorí, že výsledok súčasného stavu je zapríčinený len výchovou otca, v žiadnom prípade, ale práve preto, že tá história dieťaťa je ťaživá, je treba v ďalšom vývine prispieť práve tou emocionalitou na zmierenie všetkých dopadov tých negatívnych udalostí v jeho živote doteraz.
60. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie súdneho znalca A.. V. N., ktorý uviedol, že otec dieťaťa vie tiež dať dieťaťu emocionalitu, emočný rast. V súvislosti s emocionalitou matky uviedol, že na základe analýzy sú vyššie city u matky diskutabilné, či sú alebo boli dostatočne rozvinuté, a to s poukazom na jej samotné konanie vo vzťahu k maloletému, keď ho opustila v čase, keď sa očakávalo, že sa budú vyššie city aktivizovať.
61. V tejto súvislosti súd uvádza, že maloletý U. má naozaj ťažkú životnú históriu, na čom sa zhodli obaja znalci. Táto jeho ťažká životná história zapríčinila ten ťažký neurotický terén u dieťaťa a málo radostného prežívania, o ktorom hovorila aj súdna znalkyňa A.. O. C.. Nepopierateľným faktom však je, že na tejto ťažkej životnej histórii maloletého U. sa najviac podieľala jeho biologická matka, ktorá ho v rannom detstve opustila a dieťa zažívalo prvýkrát silnú depriváciu a citové strádanie a druhý krát sa na ťažkej životnej histórii dieťaťa podieľala práve terajšia matka, ktorá ho v lete XXXX opustila a dieťa druhýkrát vo svojom krátkom živote zažívalo silnú depriváciu a citové strádanie. Uvedené mal súd za preukázané, ako je bližšie uvedené v ods.41 tohto rozsudku, preto akékoľvek následné prekrúcanie faktov považuje súd už za účelové, možno pre vlastné ospravedlnenie, zmiernenie výčitiek svedomia a pod. Okrem toho súd poukazuje na to, že matka dieťaťa vo svojich podaniach často používala účelové a zavádzajúce tvrdenia, na ktoré súd už priebežne poukazoval.
62. Predmetom tohto konania bolo posúdiť, či od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k takej zmene pomerov, ktorá by v záujme maloletého dieťaťa odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia. Aj odvolací súd konštatoval, že zmena pomerov nemôže byť akákoľvek, ale musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. V danej veci súd ani po doplnení dokazovania znaleckým dokazovaním v zmysle stanoviska odvolacieho súdu a ďalších dôkazov nezistil žiadnu takú zmenu pomerov, ktorá by v záujme dieťaťa odôvodňovala zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa. Za takúto zmenu súd nepovažoval zmenu osobných pomerov matky, ako to uviedla matka v rámci záverečných rečí, ani to, že matka má pre jeho výchovu vytvorené všetky materiálne podmienky. Okrem uvedeného súd prihliadal aj na skutočnosť, že to bol otec maloletého, ktorý dlhodobo zabezpečoval a zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. Ešte počas trvania manželstva sa v prevažnej miere o maloletého osobne staral otec, keď matka maloletého pracovala v F.. Bola to matka maloletého, ktorá sama opustila spoločnú domácnosť, keď sa odsťahovala a maloletého dobrovoľne ponechala v starostlivosti otca, a tým sa ona výrazne pričinila na ťaživej životnej histórii tohto dieťaťa. Ani zo znaleckého dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že zmena zverenia by bola v záujme maloletého dieťa. Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi. Súd sa plne stotožnil s kontrolným znaleckým posudkom A.. V. N., ktorý bol podaný veľmi odborne a podrobne, s precíznym prihliadaním na špecifickosť danej veci a špecifickosť samotného maloletého dieťaťa, a ktorý posudok odporučil ponechať maloletého v osobnej starostlivosti otca. Svoje úvahy k znaleckým posudkom súd uviedol vyššie. Starostlivosť otca o maloletého súd považuje za vzornú a príkladnú, nezistil nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Pri zmene zverenia bez vážnych dôvodov v zmysle návrhu matky je tu vždy riziko vzniku negatívnych dopadov na dieťa, zvlášť u maloletého U. s jeho doterajšou životnou históriou, na čo poukazoval súdny znalec A.. V. N. a nevylúčila to ani znalkyňa A.. O. C., ktorá sa len domnieva, že by nemuseli nastať, ale nevylúčila ich. Ani zo samotného výsluchu maloletého nebolo zistené, že by ten túžil po zmene zverenia, ako sa to snažila prezentovať matka. Dôvodnosť zmeny zverenia nemal súd za osvedčenú ani z výsluchu svedkyne, ktorá je kamarátkou matky, a to predovšetkým v kontexte množstva iných objektívnych dôkazov. V tejto súvislosti však súdu nedá uviesť svoj názor, že považuje za nevhodné, že svedkyňa uvádzala maloletému, že jeho otec na súde klamal, že dostane pokutu a pod.
63. Maloletý má vytvorené vzťahové väzby k obom rodičom, otec pre neho predstavuje oporu a bezpečie. Súd zhodne s názorom súdneho znalca zdôrazňuje, že pre každé dieťa a zvlášť pre maloletého U., ktorý bol účastníkmi osvojený a prišiel do ich rodiny vo veku jeho X rokov, je veľmi dôležité zabezpečiť a udržiavať stabilné výchovné prostredie, aby maloletému bol zabezpečený pocit istoty a bezpečia, čo by zmenami výchovného prostredia bez vážnejších dôvodov mohlo byť narušené. Taktiež je zrejmé, že maloletý, ktorý od svojich X rokov býva v W. Z., je na toto miesto aj sociálne naviazaný. Skutočnosť, že matke sa zmenili jej osobné pomery, a že matka je tiež schopná starostlivosť o dieťa a tvrdenie, že v celom konaní nebola preukázaná žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by bránila zmene, nie sú dôvodom pre zmenu zverenia, pretože pre rozhodnutie súdu o zmene zverenia je rozhodujúci len záujem dieťaťa a nie záujem matky, pričom v danej veci nebolo preukázané, že nastala taká zmena pomerov, ktorá by preukazovala, že zmena zverenia by bola naozaj v záujme dieťaťa.
64. Súd nepochybuje, že záujem matky o zmenu zverenia maloletého do jej starostlivosti je úprimný, že ho má rada, a že aj ona je schopná sa starať o dieťa, ale to ešte neznamená, že sa musí jej návrhu vyhovieť, a že jej predstava je aj v najlepšom záujme dieťaťa. V tejto súvislosti súd len okrajovo pripomína, že matka dieťaťa si tiež myslela, že v najlepšom záujme dieťaťa by bolo, keby maloletý navštevoval špeciálnu základnú školu, pričom bolo preukázané, že aj toto jej presvedčenie nebolo správne, čo nakoniec potvrdili aj obaja znalci. A tento jej mylný názor dlho vytváral zbytočné napätie medzi rodičmi. Je zrejmé, že keby bolo v minulosti vyhovené návrhu matky na zmenu zverenia, tá by maloletého zapísala na špeciálnu základnú školu, na ktorú už mal byť podľa potvrdenia tej školy prijatý, a je zrejmé, že by to nebolo na prospech dieťaťa, a že by mu to skôr uškodilo, hoci matka vtedy tvrdila opak. To tiež nasvedčuje nesprávnosti a neobjektívnosti jej úsudkov. Súd však nemôže nespomenúť, že maloletý U. má ťažký život, čo potvrdili i obaja znalci, a že na jeho životnej deprivácii sa v značnej miere podieľala aj matka dieťaťa ako je uvedené vyššie. A práve týmto, podľa názoru súdu nedôvodným návrhom na zmenu zverenia iniciovaným matkou a dlhotrvajúcim konaním v dôsledku ňou podaného odvolania, je maloletý opäť dlhodobo vystavený stresovej situácii, pretože maloletý má vedomosť o prebiehajúcom konaní a spore medzi jeho rodičmi ohľadom jeho osoby, a preto je prirodzené, že toto konanie v ňom vyvoláva pocit nepohody, napätia, vnútorný konflikt, pretože maloletý má rád oboch rodičov, nechce stratiť a sklamať ani jedného z nich a samotné konanie na neho nevplýva dobre a ako uviedol znalec aj v znaleckom posudku, je toto prebiehajúce konanie zo psychologického hľadiska pre maloletého krajne nevhodné. Taktiež jeho opakované vypočúvanie, čoho sa domáhala matka, mu k psychickej pohode nepomôže, ale skôr naopak, ho ešte viac psychicky zaťažuje. Súd má za to, že v záujme maloletého dieťaťa by bolo už nepredlžovať toto konanie a hlavne netlačiť na dieťa, nekonfrontovať ho k jeho vyjadreniam pred súdom, nevystatovať ho ďalším stresovým situáciám a vnútornému konfliktu a pod.
65. V tejto súvislosti súd poukazuje na všetky vyššie uvedené dôvody, pre ktoré mal za to, že zmena zverenia by nebola v záujme dieťaťa. S prihliadnutím na všetky uvedené kritéria, ktoré bral súd do úvahy, výsledky vykonaného dokazovania aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov, záujem na zabezpečení stability výchovného prostredia a predovšetkým, že súd nezistil žiadnu zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu doterajšieho rozhodnutia o výchove a výkone rodičovských práv a povinností, súd návrh matky na zmenu zverenia v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
66. Súčasne súd v zmysle návrhu matky rozhodol o zmene úpravy styku matky s maloletým tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom odkazuje na odôvodnenie tohto výroku v odsekoch 43 až 45.
67. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).