Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/82/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: N. I. - L. X., IČO: XXXXXXXX, J. XXX/XX, H. Š., zast: JUDr. Ladislav Slovák, advokát so sídlom v Dunajskej Strede, proti žalovanému: TM-STAV, s.r.o., IČO: 36090298, Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, zast.: Mgr. Marek Laktiš, advokát so sídlom v Nitre, o 13.179,29 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 13.179,29 € s 0,1 %-ným denným úrokom z omeškania:

- zo sumy 3.892,83 € od 12.01.2017 do zaplatenia a

- zo sumy 9.286,46 € od 27.06.2017 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 0,1 %-ného denného úroku z omeškania:

- zo sumy 9.286,46 € od 20.12.2016 do zaplatenia a

- zo sumy 3.892,83 € od 04.01.2017 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 82,64 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 19.04.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia ceny za zhotovené dielo a príslušenstva. V žalobe uviedol, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal vyhotoviť kompletnú elektroinštaláciu stavby penziónu v Č.. Ako dielo postupne vykonával, cenu za jednotlivé ucelené časti fakturoval samostatnými faktúrami v súlade so zmluvou. Od novembra 2016 sa však žalovaný dostal do omeškania, čo bolo dôvodom zastavenia prác na diele zo strany žalobcu. Žalovaný síce novembrovú faktúru doplatil v marci 2017, v dôsledku čoho žalobca v prácach pokračoval, ale žalovaný nezaplatil posledné dve faktúry. Dielo bolo riadne vykonané, čo vyplýva z predložených dokladov, najmä revíznych správ a preberacích protokolov.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal na základe žaloby, žiadal žalobu zamietnuť. Nepoprel, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, ale spochybnil oprávnenosť nároku žalobcu z dôvodu, že žalobca vykonal na diele zmeny, ktoré objednávateľ neodsúhlasil tak, ako to predpokladá zmluva. Predniesol, že práce neboli vykonané kvalifikovanou osobou, niektoré časti diela sú nefunkčné, bol zistený rozdiel v množstve skutočne inštalovaných zariadení a práce boli fakturované pred ich samotným začatím.

3. Na prejednanie veci súd v súlade s § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadil na 10.10.2017, 21.11.2017 a 20.04.2018 pojednávanie, na ktorom za prítomnosti žalobcu a žalovaného a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán - žalovaného a konateľa žalovaného (zápisnica z pojednávania z 10.10.2017, č. l. 19, zápisnica z pojednávania z 21.11.2017, č. l. 155) a výsluchom svedkyne - Y.. E. U. (zápisnica z pojednávania z 21.11.2017, č. l. 155) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 ods. 1 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 alebo zhodné (§ 186 ods. 2 , a to predovšetkým obsah listín, ktorých pravosť a pravdivosť strany nespochybnili, ustálil tento skutkový stav.

5. Žalobca ako živnostník konal pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ zaoberajúci sa vykonávaním elektroinštalácií. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. zhotovovania stavieb (nesporné skutočnosti).

6. Žalobca a žalovaný uzatvorili v presne nezistený deň zmluvu o dielo (č. l. 4), ktorej relevantné ustanovenia zneli:

„II. PREDMET ZMLUVY

…

2.2 Predmetom diela je zhotovenie kompletnej elektroinštalácie stavby „T. R.“… v rozsahu uvedenom v cenovej ponuke zo dňa 06.02.2016, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy.

IV. CENA DIELA

4.1. Zmluvné strany sa dohodli… na cene diela vo výške: … spolu s DPH: 104.697,96 €… 4.2. Kvalitatívne a dodacie podmienky, za ktorých platí dohodnutá cena, sú vymedzené: …

- podrobnou špecifikáciou ceny diela, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy… …

VI.

PLATOBNÉ PODMIENKY 6.1. Zhotoviteľ vždy po ukončení ucelených častí zostaví súpis vykonaných prác a dodávok, ktoré ocení podľa položiek uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy. K súpisu vykonaných prác a dodávok sa vyjadrí do troch pracovných dní objednávateľ a to podpisom na predloženom súpise. Ak má súpis vady, vráti ho zhotoviteľovi na prepracovanie s presným zadefinovaným vád. … 6.4. Ak faktúra nebude obsahovať náležitosti… dohodnuté touto zmluvou, má objednávateľ právo vrátiť ju do termínu splatnosti zhotoviteľovi na prepracovanie. …

VII. PODMIENKY ZHOTOVENIE DIELA … 7.2. Povinnosti a spolupôsobenie objednávateľa … 7.2.2. Zabezpečí plynulé financovanie zmluvných práv v súlade s článkom VI. tejto zmluvy. 7.2.3. Oneskorené splnenie povinnosti objednávateľa uvedených v bode … 7.2.2 je dôvodom pre prerušenie prác zhotoviteľom…

IX. SANKCIE

…

9.2. V prípade omeškania objednávateľa s úhradou preddavkov alebo vyúčtovania ceny za dielo, má zhotoviteľ nárok na úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

X.

ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY, ZÁRUKA ZA KVALITU … 10.3 Záručná lehota na dielo… sú 3 roky. … 10.5 Objednávateľ sa zaväzuje, že reklamáciu vady diela uplatní bezodkladne po jej zistení písomne a zhotoviteľ ju ihneď odstráni. …

10.6. V prípade, že zhotoviteľ nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu z bodu 10.5 zmluvy, je objednávateľ oprávnený požadovať od zhotoviteľa zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z ceny diela uvedeného v článku 4.1. zmluvy za každý deň omeškania. …

XV. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA … 15.2. Príloha č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. …“

7. Skutkový záver uvedený v predchádzajúcom bode učinil súd po tom, ako medzi stranami došlo k zhode o obsahu uzavretej zmluvy. Žalovaný totiž na pojednávaní 10.10.2017 pôvodne spochybnil obsah zmluvy o dielo namietajúc, že žalobcom predložená príloha č. 1 (cenová ponuka) nezodpovedá prílohe, ktorú mal on k dispozícii. Tento rozpor bol odstránený na ďalšom pojednávaní 21.11.2017, na ktorom žalovaný (ale aj svedkyňa E. U. - zápisnica z pojednávania z 21.11.2017, č. l. 153) potvrdil, že ide o totožný dokument. Keďže medzi stranami naďalej nebolo sporu o pravosti ani pravdivosti zmluvy o dielo ani jej prílohy č. 1 a súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti v tomto smere, skutkový záver v predchádzajúcom bode je zhodným tvrdením, ktoré súd osobitne nedokazoval a z ktorého potom súd aj vychádzal (§ 186 .

8. Nepodarilo sa zistiť, ktorá zo strán pripravila návrh zmluvy o dielo. Medzi stranami síce nebolo sporné, že rokovania o jej obsahu prebiehali aj formou emailovej komunikácie, no žiadna zo strán nebola schopná túto komunikáciu predložiť, a to ani po tom, čo na to boli vyzvané uznesením súdu na pojednávaní 21.11.2017 (č. l. 158). Táto skutočnosť nevyplynula ani z výsluchu svedkyne Y.. E. U. (konateľka investora), ktorá vypovedala, že v komunikácii medzi stranami kopírovaná nebola (zápisnica z pojednávania z 21.11.2017, č. l. 153).

9. Žalobca začal s vykonávaním diela a vystavil a doručil žalovanému tieto faktúry spolu s dodacími listmi obsahujúcimi súpis práca a materiálov, ktorými žalovanému vyúčtoval vykonané práce: 9.1 faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 10.906,82, splatná 09.06.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX, X.X faktúra zo XX.XX.XXXX na sumu 10.886,92 €, splatná 30.06.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX, X.X faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 12.354,85 €, splatná 04.08.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX, X.X faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 8.018,75 €, splatná 14.11.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX, X.X faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 11.375,70 €, splatná 14.11.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX, X.X faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 18.211,58 €, splatná 19.11.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX, X.X faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 9.286,46 €, splatná 19.12.2016, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX a 9.8 faktúra z XX.XX.XXXX na sumu 3.892,83 €, splatná 03.01.2017, vystavená na základe dodacieho listu č. XXXXXXXX. O pravosti ani pravdivosti faktúr ako listinných dôkazov neboli medzi stranami pochybnosti, ich obsah je teda nespornou skutočnosťou. Záver o prevzatí súpisu prác žalovaným vyplýva z vyjadrenia konateľa žalovaného na pojednávaní 10.10.2017.

10. Žalovaný faktúry ani dodacie listy uvedené v predchádzajúcom bode nereklamoval v lehote 3 pracovných dní podľa zmluvy o dielo (nesporná skutočnosť).

11. Žalovanému sa nepodarilo preukázať rozsah, v akom posledné dve faktúry z decembra 2016 (ďalej len „posledné dve faktúry“) nezodpovedajú ustanoveniam zmluvy o dielo a cenovej ponuke v jej prílohe č. 1. Žalovaný na svoju obranu totiž v podstate tvrdil, že posledné dve faktúry nezaplatil z dôvodu, že žalobca vykonával práce vadne a dodával materiál v rozpore s cenovou ponukou bez predchádzajúceho schválenia objednávateľom. Keďže takéto skutkové tvrdenie je príliš všeobecné, súd žalovaného podľa § 150 vyzval, aby svoje tvrdenia doplnil, čo však na pojednávaní 10.10.2017 nebol schopný urobiť. Z tohto dôvodu mu bolo uznesením uložené, aby v lehote 15 dní predložil

súpis odchýlok v prácach a materiáloch, ktoré boli zistené oproti cenovej ponuke, z ktorej vychádzal žalovaný. Na pojednávaní 21.11.2017 žalovaný predložil prehľad prác v tabuľkovej forme, z ktorej ale nebolo zrejmé, prečo sú pri niektorých položkách (napr. káblový žľab, svietidlo a pod.) uvedené záporné čísla. Tieto tabuľky sú navyše neúplné, pretože na pravom kraji listov je vidieť, že v nich chýbajú ďalšie stĺpce. Žalovaný sa nevedel vyjadriť, prečo to tak je a tvrdil, že sa musí opýtať cenára, ktorý prehľad pripravil. Preto mu bolo v súlade s § 181 ods. 4 a 5 uznesením uložené, aby v lehote 3 týždňov doplnil rozhodujúce skutočnosti o jasné tvrdenie o to, ktoré z prác uvedených na posledných dvoch faktúrach sú vyúčtované nad rámec rozpočtu, ktoré v rozpočte vôbec neboli, resp. ktorých cena rozpočtu nezodpovedá, teda v akom smere fakturácia nezodpovedá zmluve o dielo. Žalovaný však ani do nasledujúceho pojednávania, ktoré sa konalo 20.04.2018, neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia v tomto smere. Opätovne žiadal o dodatočnú lehotu na špecifikáciu položiek posledných dvoch faktúr. Súd nepovažoval za účelné a hospodárne (čl. 17 základných princípov poskytovať žalovanému ďalšie lehoty na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, pretože mal dostatok času na vykonanie týchto úkonov. Žalovaný je povinný uplatniť prostriedky procesnej obrany a uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia včas (§ 153 , čo podľa názoru súdu mohol žalovaný koniec koncov splniť už pri doručení žaloby. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní 10.10.2017 (zápisnica z pojednávania, č. l. 20) je zrejmé, že žalovaný s identifikáciou materiálov a prác uvedených vo faktúrach začal prinajmenšom vo februári 2017. Odhliadnuc od toho však mal žalovaný súdom vytvorený priestor na to, aby doplnil svoje tvrdenia, a to jednak na pojednávaní 10.10.2017, potom do 16.10.2017 (v uloženej 15-dňovej lehote) a napokon do 12.12.2017 (v uloženej 3-týždňovej lehote). Napriek tomu však tak neučinil dokonca ani do pojednávania konaného 20.04.2018, na ktorom opäť len žiadal o ďalšiu lehotu a de facto o odročenie pojednávania. Ak by žalovaný konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol svoje skutkové tvrdenia doplniť už oveľa skôr. Keďže tak neurobil, súd z dôvodu, že by ich doplnenie vyžadovalo ďalšie pojednávanie a úkony, na tieto tvrdenia neprihliadol. Tým nastúpili účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 CSP, na ktoré bol žalovaný upozornený už v predvolaní na pojednávaní, ktoré mu bolo doručené 31.08.2017 (č. l. 57). Vzhľadom na to treba konštatovať, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré nepochybne zaťažuje aj jeho (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). Za takejto procesnej situácie potom súd v ďalšom štádiu konania vychádzal z toho, že posledné dve faktúry a na nich obsiahnuté položky zodpovedajú zmluve o dielo a cenovej ponuke, ktorá tvorila jej prílohu č. 1.

12. Žalovaný uhradil faktúry uvedené v bodoch 9.1 až 9.5 vyššie, pričom posledné dve faktúry neuhradil (nesporná skutočnosť).

13. Vyššie uvedené závery nespochybnila ani výpoveď svedkyne žalovaného - E. U., ktorá bola konateľkou investora stavby U., L..C..I.., ktorý bol v priamom zmluvnom vzťahu so žalovaným ako generálnym zhotoviteľom (zápisnica z pojednávania z 21.11.2017, č. l. 156). Hoci dôveryhodnosť tejto výpovede je nízka z dôvodu, že počas výsluchu svedkyňa uviedla, že konateľ žalovaného jej predložil zápisnicu z pojednávania z 10.10.2017 asi 2 alebo 3 týždne pred pojednávaním, ktoré sa konalo 21.11.2017, jej výpoveď v časti týkajúcej sa obsahu cenovej ponuky a priebežného spôsobu financovania výstavby považoval súd za presvedčivú, pretože v konečnom dôsledku zodpovedal aj tvrdeniam strán, ktoré sa neskôr ukázali ako zhodné.

14. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté dokazovanie listinou na č. l. 158 až 170 v prvom rade preto, lebo táto listina nie je dôkazom, ale zhrnutím skutkových tvrdení žalovaného, ktoré vyhotovil počas konania (pozri bode 0 vyššie). Práve kvôli nezrozumiteľnosti tejto listiny bola žalovanému uložená povinnosť ju ozrejmiť, čo opakovane nesplnil, v dôsledku čoho nastali účinky koncentrácie konania. V nadväznosti na to potom žalovaný na záver posledného pojednávania navrhol vypočuť cenára, ktorý túto listinu vyhotovoval. Keďže takýto dôkaz by mal reagovať na skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré tento v konaní v určených lehotách nepredniesol a nedoplnil, nebolo možné takýto dôkaz vykonať. Účelom vykonania dôkazu je totiž overenie skutkových tvrdení, ktoré však v danom konaní zavinením žalovaného de facto absentujú. Vykonaním výsluchu cenára k listine, ktorú žalovaný predložil v nezrozumiteľnej forme, by sa obchádzala súdom uložená povinnosť, ktorú žalovaný v určenej lehote nesplnil. Súd nevykonal dokazovanie k otázke rozsahu a kvality prác, najmä na poslednom pojednávaní požadovaným výsluchom stavbyvedúceho žalovaného a povereného zamestnanca subdodávateľa žalobcu, preto, lebo tieto otázky mal súd za ustálené z dôvodov uvedených v bode 0 vyššie, ako aj z dôvodov, ktoré vyplynuli z právneho posúdenia veci, ktoré bolo stranám oznámené na pojednávaní (pozri bod 23 nižšie). Navyše, vzhľadom na žalovaného všeobecné námietky ohľadom kvality prác nebolo ani zrejmé,

či sa toto dokazovanie má týkať práve posledných dvoch faktúr, a nie aj prác, ktoré boli zahrnuté v prvých šiestich faktúrach, ktoré neboli predmetom sporu. Súd tiež nevykonal dokazovanie na základe pôvodných návrhov žalobcu, pretože tento na týchto dôkazných návrhoch napokon netrval (zápisnica z pojednávania z 20.04.2018, č. l. 183 rub) a takéto dokazovanie nebolo ani potrebné.

B. Právne posúdenie

15. Zmluva, ktorú strany medzi sebou uzavreli, sa vzhľadom na postavenie strán pri jej uzatváraní a nimi vykonávanú podnikateľskú činnosť (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka; ďalej len „OBZ“), spravuje Obchodným zákonníkom. Pretože predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo spočívajúce v zhotovení elektroinštalácie na stavbe penziónu, zmluva je zmluvou o dielo v zmysle § 536 ods. 1 a 2 OBZ.

16. Postupným zhotovovaním diela vznikal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela preddavkovou formou tak, ako to predpokladal čl. VII ods. 7.2.2. zmluvy a čl. VI ods. 6.1. a 6.4. zmluvy o dielo. Zásada, že cena diela je splatná vykonaním diela (§ 548 ods. 1 , sa uplatní len vtedy, ak zmluvne nebolo dohodnuté inak. Strany sa môžu dohodnúť, že cena bude splatná bez ohľadu na splnenie záväzku zhotoviť dielo, teda i tak, že cena bude splatná už pred vykonaním diela (rozsudok NS SR sp.zn. 4 Obo 26). Z čl. VI ods. 6.1. ods. 6.4 zmluvy o dielo vyplýva, že faktúry sa mali vyhotovovať na základe súpisu prác, ku ktorému sa mal žalovaný vyjadriť v lehote troch pracovných dní. Vzhľadom na skutkové závery uvedené v bode 0 vyššie treba vychádzať z toho, že súpis zodpovedal prílohe č. 1 zmluvy.

17. Hoci samotný obsah zmluvy o dielo nebol sporný, sporné bolo, ako sa mal čl. VI ods. 6.1.1 zmluvy o dielo presne vykladať. Vzhľadom na to, že zmluva o dielo sa riadi Obchodným zákonníkom, treba pri jej výklade vychádzať predovšetkým z pravidiel zakotvených v § 266 OBZ. Nejasné výrazy by bolo možné vyložiť s pomocou § 266 ods. 4 na ťarchu strany, ktorá tento výraz v konaní prvý krát použila. To však v danej veci nie je možné, pretože v konaní sa nepodarilo preukázať, kto tento výraz navrhol ako prvý (pozri bod 8 vyššie).

18. V dôsledku toho treba potom použiť výkladové pravidlo podľa § 266 ods. 3 a vziať náležitý zreteľ na to, čo nasledovalo po uzavretí zmluvy, teda na prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, ako aj následné správanie strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci. Súd nezistil a ani to strany v konaní netvrdili, že by povaha veci nepripúšťala takýto výklad.

19. V prvom rade je teda dôležité to, že praxi strán zodpovedalo vystavenie faktúr po určitých časových obdobiach vzhľadom na charakter a miesto vykonaných prác (I. nadzemné podlažie, II. nadzemné podlažie, požiarny systém, a pod.). Aj samotná zmluva v čl. VII ods. 7.2.2., ktorého výklad nebol medzi stranami sporný, predpokladala, že žalovaný bude financovať vykonávanie prác postupne na základe čiastkovej fakturácie. To, že sa tak dialo, vyplýva aj z tej časti výpovede svedkyne E. U., ktorej súd uveril (bod 13 vyššie). Táto uviedla, že stavba sa financovala priebežne a že ako konateľka investora dávala príkazy žalovanému aj ohľadom toho, ktorému zo zhotoviteľov (vrátane žalobcu) sa majú platby pozastaviť. Dané ustanovenie je logické aj so zreteľom na objem žalobcom vykonávaných prác, ktorý by inak musel znášať náklady na ich vykonanie vrátane nákladov na zaobstaranie a kúpu materiálov a zariadení (napr. kabeláž, svietidlá). To sa odrazilo aj v čl. VII ods. 7.2.3., podľa ktorého mal žalobca právo pozastaviť vykonávanie prác, ak žalovaný poruší svoju povinnosť „plynule financovať zmluvné práce v súlade s čl. VI.“ zmluvy o dielo.

20. Žalobca tieto faktúry vystavoval vždy po ukončení určitej etapy prác na diele vzhľadom na charakter a miesto vykonaných prác, čo je zrejmé z obsahu šiestich faktúr, ktoré v konaní neboli sporné (body 9.1 až 9.6 vyššie). Prvá faktúra sa týkala bleskozvodu, druhá I. nadzemného podlažia, tretia prízemia a areálu, štvrtá a piata hasiaceho a požiarneho systému a šiesta faktúra sa týkala elektroinštalácie. Ak posledné dve faktúry (siedma a ôsma) pokrývali montáž svietidiel, pričom posledná zahŕňala aj „kompletizačné práce“, nejde o vybočenie z praxe zavedenej medzi stranami. Situácia bola totiž obdobná aj pri fakturácii hasiaceho a požiarneho systému. Ani skutočnosť, že posledné dve faktúry boli obe vystavené v decembri 2016, tento záver neovplyvňuje, pretože aj v októbri 2016 boli vystavené dve (nesporné) faktúry, z ktorých každá pokrývala jednu časť hasiaceho a požiarneho systému, teda spoločne tvorili zmysluplnú časť. Vystavenie posledných dvoch faktúr teda nemožno považovať za prekvapivé zo strany žalovaného, čo napokon žalovaný ani netvrdil. Žalovaný svoju obranu staval na tom, že sa domnieval, že žalobca dielo

nevykonáva v súlade s cenovou ponukou a v dohodnutej kvalite, to však tiež až v súvislosti s poslednými faktúrami. Tento jeho argument sa teda nijako nedotýka spôsobu výkladu čl. VI zmluvy o dielo, t. j. spôsobu fakturácie. Ani následné správanie strán, predovšetkým správanie žalovaného (čo je ďalšie hľadisko, ktoré treba vziať do úvahy podľa § 266 ods. 3 , nenasvedčovalo tomu, že by nesúhlasil s tým, po akých prácach žalobca vystavuje faktúry. Žalovaný totiž faktúry pravidelne uhrádzal (hoci s menším nepodstatným omeškaním), čo nie je možné interpretovať inak, než ako súhlas prinajmenšom so spôsobom fakturácie. Nebolo ani sporné, že žalovaný taktiež nikdy nevyužil svoje právo namietať voči fakturovaným prácam v lehotách stanovených v čl. VI. zmluvy o dielo. Tieto okolnosti preto potvrdzujú, že žalobca vystavil aj posledné dve faktúry v súlade so spôsobom, ktorý vyplýva z čl. VI. zmluvy o dielo vyloženého v spojitosti s § 266 ods. 3 OBZ.

21. V dôsledku neunesenia bremena tvrdenia zo strany žalovaného a z dôvodu nadväzujúceho výkladu relevantných ustanovení zmluvy o dielo potom treba uzavrieť, že posledné dve faktúry sa žalovanému neporadilo spochybniť. Posledné dve faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou o dielo vyloženej podľa § 266 ods. 3 OBZ, teda na základe súpisu prác (dodacích listov), ktorých správnosť žalovaný nenapadol v lehote stanovenej v čl. VI ods. 6.1. (do troch pracovných dní). Toto ustanovenie pritom vyžadovalo, aby sa k súpisu prác a dodávok žalovaný vyjadril písomne (arg. „podpisom na predloženom súpise“). Okrem toho bol žalovaný povinný súpis „vrátiť“ žalovanému „na prepracovanie s presným zadefinovaním vád“. Nebolo sporné, že žalovaný tak nikdy neurobil. Predmetnú lehotu troch pracovných dní treba podľa názoru súdu považovať za lehotu prekluzívnu. Zakladá sa totiž na tom, že dielo sa vykonávalo postupne počas dlhšieho obdobia niekoľkých mesiacov, v rámci ktorých dochádzalo k uskutočňovaniu veľkého množstva čiastkových prác a zabudovaniu materiálov do stavby, čo výrazne znižuje efektívnosť a zmysluplnosť prípadných kontrol vykonávaných s odstupom času. Cieľom tejto lehoty je, aby sa nezrovnalosti vyriešili najlepšie hneď po tom, čo vznikli, pretože v opačnom prípade hrozí, že ich nebude dobre možné zistiť a vyriešiť. Zároveň sa tým napĺňa požiadavka kontinuálneho vykonávania diela s čo najmenej častými prerušeniami, čím sa samozrejme sleduje záujem dokončiť dielo včas podľa dohodnutého harmonogramu. Niet preto pochýb o tom, že nešlo len o akúsi formu poriadkovej lehoty, ale o lehotu, po uplynutí ktorej sa právo žalovaného namietať voči posledným dvom faktúram prekludovalo.

22. Žalovaný založil sa bránil aj tým, že posledné dve faktúry boli vystavené predčasne, pretože obsahovali práce, ktoré žalobca v tom čase ešte nevykonal a tiež že žalobca sa pri vykonávaní diela odchýlil od zmluvy o dielo. Okrem toho, že toto tvrdenie žalobca odmietal, ako bolo už vysvetlené vyššie, práve takéto situácie sa mali riešiť postupom podľa čl. VI, v rámci ktorého mal žalovaný možnosť namietať voči vykonanému rozsahu prác, čo však v dohodnutej lehote neurobil. Odhliadnuc od toho súd dodáva, že ani samotný žalovaný nebol schopný ani viac ako rok a pol po vykonaní (či nevykonaní) prác zahrnutých v posledných dvoch faktúrach predložiť relevantné skutkové tvrdenie o tom, aké práce boli vykonané a aké nie, tento argument nemohol obstáť.

23. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že dielo malo vady, lebo údajne nebolo vykonávané odborne spôsobilými osobami a že žalovaný musel dielo dokončovať na vlastné náklady, tieto námietky nie sú pre rozhodnutie v prejednávanej veci podstatné. Žalovaný v prvom rade vôbec nešpecifikoval, či sa tieto vady vôbec týkajú prác, ktoré boli predmetom posledných dvoch faktúr. Žalovaný v tejto súvislosti nevzniesol ani kompenzačnú námietku ani nepodal vzájomnú žalobu, ktorou by si tieto nároky riadne uplatnil, a tieto úkony neustále odďaľoval. Pritom žalovaný sa už v samotnej zmluve o dielo v čl. X. ods. 10.5 zaviazal, že „reklamáciu vady diela uplatní bezodkladne po jej zistení písomne“, čo v zásade zodpovedá aj požiadavke včasnosti uplatňovania nárokov z vád zakotvenej v § 562 a 565 OBZ.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže žalovanému sa nepodarilo účinne spochybniť nárok žalobcu na zaplatenie súm zahrnutých v posledných dvoch faktúrach, súd žalobcovi tento nárok priznal v plnej výške 13.179,28 € (9.286,46 + 3.892,83).

25. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy. Z čl. VI ods. 6.2. vyplýva, že splatnosť dlhu vyčísleného v príslušnej faktúre nastáva po 14 dňoch od doručenia faktúry žalovanému. V konaní nebolo sporné, že faktúry boli žalovanému doručené. Prevzatie faktúry č. XXXXXXXX na sumu 3.892,83 € potvrdzuje podpis žalovaného na tejto faktúre s dátumom XX.XX.XXXX (č. l. 14), ktorý žalovaný nenamietal. Splatnosť tejto faktúry tak nastala 11.01.2017. Nebolo však preukázané, kedy konkrétne bola žalovanému doručená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 9.286,46

€. Muselo sa tak ale stať najneskôr doručením žaloby žalovanému, k čomu došlo 12.06.2017 (č. l. 26 rub). Preto súd vychádzal z toho, že splatnosť tejto faktúry nastala 26.06.2017.

26. Keďže žalovaný posledné dve faktúry ani čiastočne neuhradil, je v omeškaní (§ 365 ods. 1 , a to so zaplatením faktúry č. XXXXXXXX od 12.01.2017 a faktúry č. XXXXXXXX od 27.06.2017. Žalobcovi ako veriteľovi potom na základe § 369 ods. 1 vzniká právo na úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Úrok z omeškania bol v zmluve dohodnutý v čl. IX ods. 9.2 vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Žalovaný namietal, že výška úroku z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom.

27. Je pravda, že výška úrokovej sadzby dohodnutá stranami podľa § 369 ods. 1 pre prípad omeškania nie je úplne neobmedzená. Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá odporuje zásadám poctivého obchodného styku alebo dobrým mravom, nemožno ich priznať. Otázka, či je dohodnutá úroková sadzba v súlade so zákonom, musí byť predmetom individuálneho posúdenia každého prípadu. Prípustnosť závisí od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, najmä od dôvodov, ktoré strany viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia i od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu. Bez významu nebude ani druh, závažnosť a rozsah ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla (rozsudok NS SR sp.zn. 4 Obo 26, Zo súdnej praxe 5/96, por. č. 55).

28. Pri úvahách o primeranosti dohodnutej úrokovej sadzby treba vychádzať predovšetkým z toho, že na menších podnikateľov - živnostníkov dopadá nedodržanie splatnosti peňažného záväzku oveľa citeľnejšie, než v prípade ekonomicky zdatnejších subjektov, akými sú napríklad banky. Tieto subjekty spravidla nemajú nadbytočné disponibilné peňažné prostriedky a pri zariaďovaní svojej podnikateľskej činnosti vychádzajú z predpokladu, že ich pohľadávky budú uspokojené približne v dohodnutých termínoch. Ak z uvedených dôvodov pri svojej činnosti dohodnú úroky z omeškania vyššie, ako napríklad spravidla požadujú banky z úverov nesplatených v dohodnutých termínoch, nemožno to hodnotiť ako konanie, ktoré odporuje zákonu.

29. Žalobca vykonával dielo ako živnostník s pomocou svojich subdodávateľov. Dielo vykonával s očakávaním, že žalovaný zabezpečí priebežné financovanie prác, čo vypovedá o ekonomickom postavení žalobcu, ktorý zrejme nebol schopný financovať práce na diele (vrátane nákladov na subdodávateľov) sám z vlastných prostriedkov. Nesplnenie povinnosti žalovaného včas cenu diela zaplatiť malo teda nepochybne nepriaznivé dôsledky pre ďalšie podnikanie žalobcu (možnosť zadovážiť si materiál a pokračovať v existujúcich zákazkách, či začať s novými). Ďalej treba poznamenať, že práce vyúčtované v posledných dvoch faktúrach vykonal pre žalovaného v relatívne krátkej lehote (november a december 2016) a podľa čl. X zmluvy o dielo prevzal záruku za kvalitu. Zaviazal sa, že reklamáciu žalovaného vybaví „ihneď“. Pokiaľ by tak neurobil, bol povinný žalovanému zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z ceny diela (!) za každý deň omeškania. Rovnaká zmluvná pokuta by ho stíhala aj v prípade omeškania s dodaním diela riadne a včas.

30. Vzhľadom na to nepovažoval súd dohodnutú sadzbu úrokov z omeškania 0,1 % denne (t. j. 36,5 % ročne) za neprimerane vysokú a odporujúcu zásadám poctivého obchodného styku, či dobrým mravom. Takto určená sadzba je nižšia, než sankcie, ktoré hrozia žalobcovi, ak by v stanovenej lehote neodstránil reklamované vady alebo nedodal dielo včas. Úrok z omeškania teda súd priznal žalobcovi v požadovanej sadzbe, avšak až od dátumov uvedených v bode 25 vyššie (výrok I) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II).

31. Keďže žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny s príslušenstvom od dátumov uvedených vo výroku I (ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu vo výške 18.648,77 €) a neúspešný bol v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie podľa výroku II (spolu 1.773,10 €), pomer jeho úspechu predstavuje 82,64 % (91,32 % : 8,68 %). Preto mu súd podľa § 255 ods. 1 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.