Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-69-2017.pdf
PDF · 115.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobcu: O. G., G.. XX.X.XXXX, K. J. X, P., U.. C. - U., zast. JUDr. Peter Konvičný, advokát, Rázusova 1, Košice, proti žalovanej: T.. E. G., G.. XX.X.XXXX, K. E. XX, C., o zaplatenie 290,- eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou, doručenou súdu 8.12.2017, zaplatenia sumy 290.- eur s prísl. titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Košice II sa medzi stranami sporu vedie od r. 2009 súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod sp. zn 43C/26/2009, z toho dôvodu žalobca mal záujem ho čím skôr ukončiť a rozhodol sa 23.7.2017 osloviť e-mailovou správou právneho zástupcu (PZ), ktorý žalovanú zastupuje v konaní o vyporiadanie BSM a žalovanej predložil ústretový návrh na uzatvorenie zmieru. Z e-mailovej správy z 23.7.2017 vyplýva, že v súvislosti s vyporiadaním BSM žalobca požadoval od žalovanej výlučne len to, aby uhradila žalobcovi polovicu sumy, ktorú zaplatil obchodnej spoločnosti O.Á. A. A., a.s. (PSS) z titulu spoločného záväzku v období od mája 2008 do októbra 2017 a aby prevzala na seba splácanie zostatku úveru od novembra 2017 do júna 2019. Všetky hnuteľné veci patriace do BSM (s výnimkou fotografií a videokaziet) mali pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovanej. Finančné prostriedky, nachádzajúce sa na spoločnom bankovom účte k 18.4.2008, mali pripadnúť v celosti dcére strán, t.j. žalobca bol ochotný sa týchto finančných prostriedkov (jednej polovice, ktorá mu prináležala) vzdať v prospech ich dcéry. Z obsahu e-mailovej správy taktiež vyplýva aj presná suma, ktorú žalobca doposiaľ uhradil obchodnej spoločnosti PSS, ako aj suma, ktorú žiadal vyplatiť od žalovanej. Ďalej uviedol, že 4.9.2017 bola PZ žalobcu doručená zo strany PZ žalovanej e-mailová správa, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaná s návrhom žalobcu súhlasí a je ochotná pristúpiť na zmier za podmienok, ktoré boli navrhnuté žalobcom. Citoval zároveň túto časť e-mailu, z ktorej podľa žalobcu vyplýva, že v súvislosti s uzatvorením zmieru je potrebné zabezpečiť potvrdenie obchodnej spoločnosti PSS o výške nesplatenej časti úveru a vypracovanie úplného znenia podmienok zmieru (zároveň citoval časť e-mailu). Tvrdil, že nakoľko bol v dobrej viere, že súhlas žalovanej s jeho návrhom na uzatvorenie zmieru je vážny a teda medzi nimi dôjde k uzatvoreniu dohody o urovnaní (v intenciách žalovanou odsúhlaseného návrhu žalobcu), ktorá bude podkladom pre schválenie súdneho zmieru, nechal na vlastné náklady nielen pripraviť návrh textu dohody o urovnaní, ale taktiež na vlastné náklady požiadal spoločnosť PPS o stanovisko k požadovanej informácií ohľadom rozsahu splatenia úveru. Dňa 9.10.2017 PZ žalobcu zaslal PZ žalovanej návrh dohody o urovnaní, ktorý bol následne vzhľadom na niektoré pripomienky žalovanej (hnuteľné veci mali prejsť do výlučného vlastníctva ich dcéry, malo dôjsť k úprave formulácie ohľadne rozsahu hnuteľných vecí, patriacich do BSM, a to z dôvodu spornosti rozsahu týchto vecí, ďalej malo
dôjsť k vypusteniu bodu týkajúceho sa údajnej pohľadávky 13.277,57 eur voči N. M., malo dôjsť aj k predĺženiu doby, v ktorej žalovaná mala žalobcovi vyplatiť dlžnú sumu) ešte upravený a opätovne zaslaný PZ žalovanej e-mailom z 24.10.2017. Následne sa čakalo už len na stanovisko PPS, aby bolo možné do dohody o urovnaní doplniť preukázateľné výšky jednotlivých súm a túto následne podpísať oboma stranami. Dňa 3.11.2017 PZ žalobcu zaslal PZ žalovanej komplexné výpisy z účtu od PPS, obstarané žalobcom, z obsahu ktorých jednoznačne vyplývali žalovanou požadované informácie, a to celková suma splátok úveru, ktoré žalobca uhradil v rozhodnom období a suma zostatku úveru, ktorý je potrebné ešte uhradiť, teda jednoznačne tieto výpisy z účtu preukazovali pravdivosť tvrdení žalobcu, uvádzaných v e-maile z 23.7.2017. Dňa 13.11.2007 bola PZ žalobcu doručená zo strany PZ žalovanej e-mailová správa, z obsahu ktorej vyplývalo, že žalovaná s pôvodným návrhom žalobcu na uzatvorenie zmieru už nesúhlasí (a to bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu), resp. navrhuje nový návrh dohody, v ktorom už absentuje prevzatie zostatku nesplatenej časti úveru zo strany žalovanej. Nakoľko s vyššie uvedeným novým návrhom žalobca nesúhlasil a poskytol žalovanej následne dostatočný časový priestor na to, aby prípadne prehodnotila náhlu zmenu svojho názoru, aj napriek návrhu žalobcu pôvodne odsúhlasenom žalovanou, na základe ktorého došlo aj k vypracovaniu návrhu textu dohody o urovnaní, žalovaná už návrh opätovne neakceptovala, čo bolo dôvodom ukončenia procesu uzatvorenia dohody o urovnaní. V časti III. žaloby žalobca prostredníctvom PZ právne rozobral, že žalovaná de facto tesne pred podpisom dohody o urovnaní, t. j. v takom štádiu procesu uzatvárania dohody, kedy žalobca bol v dobrej viere, že k uzatvoreniu dohody o urovnaní dôjde, zmenila svoj názor a bez legitímneho dôvodu odstúpila od pôvodného súhlasu s návrhom žalobcu, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu, resp. zmareniu procesu uzatvorenia dohody o urovnaní a tým aj k zmareniu nákladov žalobcu súvisiacich s týmto procesom, čo možno považovať za protiprávne správanie žalovanej v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka (OZ). Poukázal na porušenie prevenčnej povinnosti s tým, že tá ma za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 OZ, pričom žalobca dospel k záveru, že vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť v § 415 OZ, ako aj správanie žalovanej v priebehu kontraktačného procesu, je bez akejkoľvek pochybnosti možné konštatovať, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti a teda k naplneniu prvého predpokladu zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva v nákladoch (vo výške 290.- eur), ktoré musel žalobca vynaložiť za právne služby, súvisiace s prípravou textu dohody o urovnaní. Ak by žalovaná už na začiatku nesúhlasila s návrhom žalobcu, k procesu uzatvárania dohody o urovnaní by medzi stranami sporu nedošlo, nebolo by potrebné vypracovať návrh dohody o urovnaní, resp. ho upravovať následne podľa pripomienok žalovanej a žalobca by nemusel za tieto úkony právnej služby vynaložiť žiadne náklady. Z toho vyvodil žaloba existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej (porušením prevenčnej povinnosti) a vznikom škody (náklady právnej služby, spojenej s prípravou textu dohody o urovnaní). Argumentoval, že zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ je založená na predpokladanom zavinení a teda boli náležite naplnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, z toho dôvodu považuje ním uplatnený nárok za opodstatnený. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobca považoval za nevyhnutné poukázať na rozsudok NS ČR zo dňa 2.9.2008, sp. zn. 25Cdo/127/2007, ktorý sa týka obdobnej veci, t.j. náhrady škody, spočívajúcej v nákladoch na právne zastúpenie, ktorá vznikla v dôsledku zmarenia procesu mimosúdneho uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM odmietnutím podpísania vopred odsúhlasenej dohody jednou stranou sporu bez legitímneho dôvodu, a to v štádiu procesu, kedy druhá strana sporu bola v dobrej viere, že k uzatvoreniu dohody dôjde.
2. V ďalšej časti žaloby poukazoval žalobca na posudzovanie zodpovednosti za škodu, spôsobenú jednostranným ukončením kontraktačného procesu, v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 29Odo/1166/2004 zo dňa 11.10.2006, ako aj rozsudku NS ČR z 26.10.2016, sp.zn. 25Cdo/337/2015 s tým, že ide o ustálenú súdnu prax, z ktorej je nepochybne zrejmé, že nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je nárokom oprávneným. Vzhľadom na to, že žalobca výzvou z 29.11.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 290 eur s prísl. do 5 dní od doručenia výzvy a žalovaná doposiaľ náhradu škody žalobcovi neuhradila ani čiastočne, dostala sa do omeškania, preto sa domáhal aj priznania úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 290 eur od 7.12.2017, vrátane náhrady trov konania.
3. Žalobca predložil súdu na svoje tvrdenia e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a PZ žalovanej JUDr. Jozefom Jendrekom zo dňa 23.7.2017 a 29.7.2017 a následne e-mailovú komunikáciu medzi PZ sporových strán, taktiež predložil dohodu o urovnaní aj s prílohami s tým, že mala byť uzatvorená podľa § 585 a nasl. OZ, avšak nebola podpísaná stranami sporu, následne e-mailovú komunikáciu medzi PZ strán a znenie upravenej dohody o urovnaní podľa pripomienok žalovanej, tiež e-mailovú komunikáciu
z 13. novembra 2017, faktúru o účtovaní sumy 290.- eur za dohodu o urovnaní žalobcovi zo strany jeho PZ, ako aj výzvu na náhradu škody s poštovým podacím hárkom.
4. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.3.2018 žalovaná potvrdila, že sa vedie súdne konanie medzi stranami o vyporiadanie BSM od r. 2009, čo je dôsledkom iného súdneho konania zn. 17C 272/2011 na OS Košice I, o zaplatenie 13.277,57 eur, na základe žaloby žalobcu voči N. M., nebohej matke žalovanej, od ktorej žalobca požadoval uhradiť rovnako ako od žalovanej dlžnú čiastku na úvere, poskytnutom stranám sporu od PSS k rekonštrukcii bytu, pričom konanie bolo právoplatne skončené 18.3.2017 zamietnutím žaloby žalobcu a ten mal povinnosť nahradiť trovy konania. JUDr. Jendrek, ktorý zastupuje žalovanú v konaní o vyporiadanie BSM, obrátil sa na ňu so žiadosťou o poskytnutie kontaktu na žalobcu, lebo ten si nesplnil povinnosť nahradiť trovy konania, čo žalovaná splnila. Stretli sa s PZ a považovali za najvhodnejšie pri vymáhaní trov od žalobcu vyriešiť aj spor o vyporiadanie BSM dohodou. Následne bola žalovaná e-mailom dňa 29.7.2017 B.. B. informovaná, že sa so žalobcom stretne a zistí, či je za uzatvorenie dohody. Dňa 26.8.2017 bol žalovanej od jej PZ doručený e-mail, v ktorom ju informoval, že sa so žalobcom stretli a uviedol mu prvé predstavy o vyporiadaní BSM dohodou. Keďže v tom e- maile sa neuvádzali žiadne konkrétne podmienky, za akých dôjde k vyporiadaniu BSM, žalovaná bola v presvedčení, že sa jedná len o predbežný návrh žalobcu na vyporiadanie BSM dohodou a neskôr bude nutné obsah celého návrhu spresňovať, konkretizovať podmienky spoločným jednaním oboch strán sporu a až následne pristúpiť k príprave dohody. Za daných okolností, na základe predbežných informácií bola ochotná pristúpiť k vyriešeniu konania o vyporiadaní BSM dohodou, v týchto intenciách na e-mail zo dňa 26.8.2017 odpovedala PZ dňa 4.9.2017, v ktorom mu poskytla predbežné informácie o úvere, nakoľko presnými číslami nedisponovala a tiež aj predbežné predstavy o vyporiadaní BSM dohodou, na čo jej 6.9.2017 bol doručený e-mail od jej PZ s informáciou o príprave písomného návrhu dohody PZ žalobcu bez toho, aby si tento krok boli spoločne odsúhlasili. Dňa 9.10.2017 bol žalovanej od jej PZ doručený e-mail s konceptom návrhu dohody od PZ žalobcu, ku ktorému bolo nevyhnutné sa z jej strany vyjadriť a zaujať stanovisko. Nakoľko koncept návrhu dohody postrádal mnohé významné údaje a naopak, obsahoval údaje, ktoré sa v ňom nachádzať nemali, v presvedčení, že sa jedná o predbežný, nezáväzný návrh dohody, žalovaná 10.10.2017 e-mailom zhrnula hlavné nepriechodné body v dohode, ktoré bolo potrebné zo strany žalobcu upraviť, napr. pohľadávku voči jej nebohej matke, ktorá bola rozsudkom súdu zamietnutá, ďalej požiadavku žalobcu, aby každá zo strán darovala ich dcére 1 z hnuteľných vecí patriacich podľa žalobcu do BSM, pričom mnohé z týchto vecí patria výlučne do jej vlastníctva a nie do BSM. Takto by žalobca daroval dcére aj to, čo mu nepatrilo, resp. čo nie je predmetom BSM. Týmto sa návrh dohody v určitom momente stával darovacou zmluvou tretej osobe, ktorá ani nie je účastníkom vyporiadania BSM. Za daných okolností by dohodu nebolo možné považovať za platnú. Bolo potrebné ďalej rokovať a hľadať spôsob vybavenia, pretože v návrhu dohody sa uvádzali aj veci slúžiace výlučne ich dcére, veci chybné ohodnotené a pod. a nie je známe, či by darovanie v takom rozsahu dcéra prijala. Podľa návrhu dohody by mali dcére darovať hotovosť patriacu do BSM vo výške 2.323,57 eur, aj keď voči tomu nič nenamietala, avšak túto hotovosť bola žalovaná nútená už v minulosti poskytnúť dcére na krytie študijných nákladov na SŠ aj VŠ v Brne, nakoľko žalobca si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť, avšak s dcérou prihliadali na skutočnosť, že žalobca sám spláca úver do rozhodnutia súdov v konaní o vyporiadanie BSM. Potiaľ bol návrh žalobcu aj napriek uvedeným nedostatkom, po úpravách dohody v zmysle vyššie uvedeného pre žalovanú ako - tak akceptovateľný a mohol byť odsúhlasený. V tom období nemala žalovaná ešte vedomosť o konkrétnych číslach na úvere, ktoré bude potrebné vysporiadať, nakoľko tie boli známe až po doručení výpisov z PSS žalobcom. Až dňa 4.11.2017 e-mailom od PZ žalobcu jej boli doručené výpisy z účtov PPS, ku ktorým hodnotám dňa 10.11.2017 zaslala e-mailom svoje stanovisko, spolu s prvým návrhom na vyporiadanie dlhu z úveru, poskytnutého PSS v r. 2006 obom stranám sporu vo výške 13.277,57 eur. Podľa doručených výpisov z PSS splatená časť úveru žalobcom odo dňa právoplatnosti rozvodu, t.j. 18.4.2008 k októbru 2017 bola vo výške 15.032,52 eur, z tejto hodnoty by sa mala logicky zaplatiť polovica, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 7.516,26 eur pre obe strany sporu. Na úvere okrem toho bola v tom čase nesplatená čiastka 1.733,55 eur, čo analogicky pre každú stranu sporu by znamenalo k splateniu ešte po 866,77 eur. Žalobca však vo svojom návrhu dohody požadoval, aby momentom podpísania dohody žalovaná prevzala splácanie celého zostatku úveru vo výške 1.733,55 eur až do mesiaca jún 2019 na seba a sama ho doplatila, len tak by bola dohoda pre žalobcu korektná a prijateľná. V dôsledku tejto požiadavky by žalovaná zaplatila za úver celkovo 9.249,81 eur a žalobca len 7.516,26 eur, čo by bolo pre žalovanú značne nevýhodné a zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Aj napriek týmto skutočnostiam žalovaná bola ochotná o podmienkach návrhu dohody bližšie jednať, jej znenie sprecizovať a po odsúhlasení oboch strán sporu finálne znenie dohody uzatvoriť, v intenciách čoho aj následne postupovala pri každej
e-mailovej komunikácii. K návrhu na vyplatenie úveru doručil jej PZ žalovanej 13.11.2017 e-mail so stanoviskom PZ žalobcu, v ktorom uviedol, že ňou predložený návrh je zásadne odlišný od toho, s ktorým doteraz súhlasila. Na túto informáciu reagovala e-mailom 13.11. a 14.11.2017 a dotazovala sa objasniť, čo znamená ňou odsúhlasený návrh vo vyššie uvedenej e-mailovej komunikácii, k čomu 15.11.2017 obdŕžala od svojho PZ odpoveď, že aj jeho to prekvapuje. Keďže v ďalšej e-mailovej komunikácii od PZ žalobcu sa opätovne objavovali informácie o jej odlišných návrhoch, ako boli dohodnuté dňa 23.7.2017, opätovne sa dotazovala u svojho PZ dňa 20.11.2017, k čomu dňa 21.11.2017 obdŕžala doteraz jej neznámu e-mailovú komunikáciu medzi PZ strán zo dňa 23.8.2017, 26.8.2017 a 4.9.2017, z ktorej jednoznačne vyplýva, že: 1/ PZ žalobcu dňa 23.8.2017 ešte nedisponoval stanoviskom žalovanej k návrhu na uzatvorenie dohody, ani jej podmienkami, za ktorých sa dohoda uzavrie, 2/ od svojho PZ bola dňa 26.8.2017 e-mailom doručená odpoveď PZ žalobcu k e-mailu uvedenému v bode 1, že stanovisko žalovanej nekorešpondovalo s podmienkami p. Nagya. 3/ keďže v tom čase žalovaná disponovala len predbežným návrhom žalobcu zo dňa 26.8.2017, informácia od jej PZ v e-maile, odoslanom PZ žalobcu dňa 4.9.2017, sa bezvýhradne môže viazať len k tomuto návrhu a k žiadnemu inému. Považovala za nepochybné z obsahu uvedeného, že jej ďalšia komunikácia k uzavretiu dohody nemohla prebiehať k iným návrhom žalobcu, ako jej známym a dostupným a v tej súvislosti v tom čase považovala dátum, uvádzaný PZ žalobcu -23.7.2017 v komunikácii za zmätočný. Obsah poslednej komunikácie e-mailom z 27.11.2017 od PZ žalobcu považovala za ultimatívny až výhražný, vždy odvolávajúci sa na údajne žalovanou odsúhlasený predbežný návrh v e-mailovej komunikácii zo dňa 23.7.2017, o ktorej žalovaná nemala absolútne žiadnu vedomosť a prvýkrát mala možnosť sa s ňou oboznámiť 19.2.2018, po doručení žaloby v tejto veci. K tomuto e-mailu zaslala PZ žalobcu dňa 29.11.2017 analýzu priebehu doterajšej komunikácie k uzatvoreniu dohody s tým, že počas komunikácie ani jeden z jej návrhov nebol akceptovaný, v dôsledku čoho nie je možné konštatovať, že sa jedná o dohodu dvoch strán, ale iba o jednostranný akt, s ktorým druhá strana bez výhrad musí súhlasiť a na tento e-mail dosiaľ od PZ žalobcu jej nebola doručená žiadna odpoveď. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaná citovala ustanovenie § 420 ods. 3 OZ, spomenula výzvu doručenú 1.12.2017 od PZ žalobcu na náhradu škody vo výške 354,16 eur, s odvolaním sa na skutočnosť, že škodu spôsobila žalovaná svojim správaním, keď ukončila proces uzatvorenia dohody bez legitímneho dôvodu. Na túto výzvu odoslala odpoveď dňa 5.12.2017 PZ žalobcu a žalobcovi, v ktorej podrobne objasnila jej známu a dostupnú komunikačnú genézu pri príprave dohody a žiadala obratom o doručenie vysvetlenia a dôkazových prostriedkov, komu a kedy bol e-mail zo dňa 23.7.2017 doručený a kto bol s predmetným e-mailom oboznámený. Žalovaná sa domnievala, že po vysvetlení bude tento problém ozrejmený a bude možné pokračovať v príprave finálneho zmenia dohody, avšak na jej odpoveď PZ žalobcu, ani žalobca nereagovali, dôkazné prostriedky jej neposkytli a nekontaktovali ani jej PZ. Namiesto toho bola podaná predmetná žaloba, čo považuje za predčasné konanie, pretože sám žalobca prerušil ďalšiu komunikáciu vedúcu k uzatvoreniu dohody a tak dospela k presvedčeniu, že takýmto prístupom dochádza k zbytočnému predlžovaniu konania a neúmerným nákladom oboch strán v konaní o vyporiadanie BSM súdnou cestou, a to aj týmto konaním o náhrade škody. Záverom uviedla, že predmet sporu nezavinila svojim správaním, proces uzatvorenia dohody neukončila, o existencii a obsahu sporného e-mailu z 23.7.2017 nemala žiadnu vedomosť a keďže nebola o ňom nikdy nikým informovaná, tak ani žiaden predbežný súhlas s návrhom v ňom uvádzanom nemohla vyjadriť. Žalobca podľa nej nie je ochotný na dohodu pristúpiť a požiada súd, aby pokračoval v konaní o vyporiadaní BSM. Na základe uvedených argumentov žalovaná dospela k presvedčeniu, že nie je zodpovedná za vzniknutú škodu a predloženými dôkazovými prostriedkami preukázala, že žiadnu škodu nezavinila a ani zaviniť nemohla, či už z nedbanlivosti, úmyselne, či opomenutím. Navrhla žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a predčasnú a trovy konania stranám nepriznať.
5. Žalovaná rovnako predložila súdu e-mailovú komunikáciu, spomínanú v rámci svojej argumentácie vo vyjadrení k žalobe, aj odpoveď na výzvu na náhradu škody zo 4.12.2017.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 20.4.2018 a 18.5.2018, ktorých sa zúčastnili obe sporové strany, aj PZ žalobcu, pričom v rámci výsluchu pred súdom zotrvali obe strany na všetkých svojich vyjadreniach a písomných podaniach. Súd nevykonal výsluch svedka B.. B., na návrh žalovanej, pretože považoval za neúčelné a nehospodárne zisťovať sporné okolnosti mailu z 23.7.2017 jeho výpoveďou, ak všetky podstatné a relevantné argumenty vyplynuli pre rozhodnutie vo veci z iných dôkazov.
7. Predmetom konania bola podľa petitu žaloby náhrada škody vo výške 290 eur s prísl.. Nielen petit, ale aj žalobné tvrdenia, teda dôvody žaloby vyjadrujú, prečo sa žalobca voči žalovanej domáha náhrady škody súdnym rozhodnutím. Súd na základe vykonaných dôkazov, ktoré všetky vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti podľa § 191 C.s.p., dospel k tomu záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby došlo k splneniu všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne.
8. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. V súlade s cit. ustanovením § 415 OZ je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno po ňom vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý je objektívne spôsobilý zabrániť vzniku škôd aj na majetku. Pre splnenie podmienky zodpovednosti je ľahostajné, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie ako kvalifikovanú formu zavinenia musí však preukázať poškodený. Šiesta časť OZ
- predchádzanie hroziacim škodám, bezprostredne súvisí so zodpovednosťou za škodu, pretože prevencia a zodpovednosť navzájom úzko súvisia. Okrem toho porušenie preventívnych povinností môže byť dôvodom vzniku zodpovednosti za škodu (§ 420). Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v ustanoveniach OZ a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420.
10. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná porušila prevenčnú povinnosť v § 415 OZ a je zodpovedná za spôsobenú škodu (náklady, vynaložené žalobcom vo výške 290 eur, ktoré musel vynaložiť za právne služby súvisiace s prípravou textu dohody o urovnaní) v zmysle § 420 OZ. V dôvodoch žaloby a podaniach, doručených súdu, akcentoval žalobca na obsah e-mailu zo dňa 23.7.2017, z ktorého obsahu je zrejmý žalobcom predložený ústretový návrh žalovanej na vyporiadanie ich BSM. S týmto mailom bol nepochybne oboznámený PZ žalovanej B.. B., ktorý odpovedal žalobcovi na tento e-mail dňa 29.7.2017 rovnako e-mailom v tom duchu, že oboznámi klientku (zrejme žalovanú) s návrhom žalobcu na mimosúdne vyrovnanie. Nebolo preto potrebné a účelné vypočúvať JUDr. Jendreka ako svedka v tomto konaní, na skutočnosť, či prevzal alebo neprevzal mail žalobcu z 23.7.2017, nakoľko to bolo preukázané jeho e-mailom, adresovaným žalobcovi z 29.7.2017. Z obsahu ďalšieho e-mailu B.. B. (O. Ž.Q., Č. G. A. Z. C.), Q. B.. C. (O. Ž.) zo dňa 4.9.2017 je nepochybné, že žalovaná je síce ochotná pristúpiť na zmier za podmienok navrhnutých žalobcom, ale súčasne uvádza aj, čo je potrebné vygenerovať - skutočnú výšku úveru potvrdením z banky), až následne by mohli dohodnúť úplné znenie podmienok zmieru a iné nevyhnutné detaily. Už po tomto kroku zo strany PZ žalovanej, pričom ten nesporne vykonáva úkony v mene žalovanej ako klientky, žalobca dospel k presvedčeniu, že „dôjde k uzatvoreniu dohody o urovnaní“ a nechal si na vlastné náklady vypracovať návrh textu dohody o urovnaní, ale aj požiadal PSS, a.s. o potvrdenie k výške a rozsahu úveru. Súd poukazuje na tento moment jednania medzi stranami sporu, že ani týmto e-mailom zo 4.9.2017 nemožno podľa jeho znenia považovať zo strany žalovanej (resp. jej PZ) za ukončenie predzmluvného rokovania strán a ani za vopred nimi odsúhlasené, aby žalobca mal sám už pristúpiť k príprave dohody o urovnaní. PZ žalobcu mal zaslať len jeho vlastnú predstavu podmienok zmieru a až po predložení potvrdenia PSS o úvere a ďalších detailoch, mali dohodnúť úplné znenie podmienok zmieru. V žiadnom prípade nemožno z konania žalovanej, prípadne jej PZ vyvodiť záver, že porušila prevenčnú povinnosť, aby nedošlo ku škode na strane žalobcu, podľa doteraz citovanej e-mailovej komunikácie, v rámci mimosúdneho vyporiadania BSM. Naopak, z e-mailu PZ žalobcu z 5.9.2017, adresovaného PZ žalovanej je nepochybné, že stále je otázna výška a rozsah úveru, ktorý mal byť predmetom BSM, napriek tomu pripravuje už návrh dohody o urovnaní, ktorý aj zasiela PZ žalovanej mailom z 9.10.2017 s tým, že nemá stále odpoveď od PSS, týkajúcu sa úveru a niektoré časti „dohody“, o vypracovanie ktorej nebola požiadavka zo strany žalovanej, bude ešte potrebné doplniť. Z tohto znenia e-mailov je zrejmé, že žalobca tvrdí, že už bol v dobrej viere po e-
maile zo 4.9.2017, že k uzatvoreniu dohody o urovnaní dôjde, avšak stále nedošlo k žiadnej konkrétnej dohode sporových strán, teda sám z vlastného rozhodnutia si nechal vypracovať dohodu o urovnaní, aj keď základné a podstatné údaje (výška úveru) k mimosúdnej dohode chýbajú. Dňa 3.11.2017 boli PZ žalovanej predložené výpisy z účtu z PSS od PZ žalobcu, na čo PZ žalovanej reagoval mailom z 13.11.2017 s tým, že výpisy z účtu preposlal žalovanej, ktorá sa s nimi oboznámila, prejavila ochotu ukončiť predmetný spor zmierom a zaslal súčasne PZ žalobcu návrh žalovanej na ukončenie sporu súdnym zmierom, v ktorom po oboznámení sa s výpismi z účtu PSS špecifikovala, akú čiastku uhradil žalobca a akú je ochotná splatiť a tak upravený návrh dohody, zaslaný mailom z 24.10.2017, mienila akceptovať. PZ žalobcu reagoval na tento e-mail toho istého dňa s tým, že návrh žalovanej je zásadne odlišný od návrhu žalobcu, s ktorým doteraz súhlasila.
11. Súd poukazuje na obsah všetkých mailov, o ktoré opieral žalobca svoju žalobu, že jeho názor je mylný, ak vyvodil z prejavov žalovanej, resp. jej PZ, že „doteraz súhlasila s návrhom žalobcu“, pretože k odsúhlaseniu znenia obsahu, či už zmieru, alebo dohody o urovnaní, o ktorej sa žalovaná nikdy nezmienila a medzičasom žalobca sám vyvinul aktivitu a pripravil svoj návrh dohody, podľa názoru súdu nedošlo, nakoľko nedošlo vopred k žiadnemu odsúhlaseniu rozhodujúcich kritérií pri vyporiadaní BSM oboma stranami a logicky ani nemohlo dôjsť, ak strany nedohodli úplné znenie podmienok zmieru, vrátane úhrady sumy žalovanou pri vyporiadaní BSM.
12. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03 nemusí všeobecný súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rovnako súd žalobcom citované rozhodnutia českých súdov nepovažoval za ustálenú súdnu prax na Slovensku , ktorou by bol v tomto spore viazaný.
13. Na základe uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanej za neopodstatnený. Pri nároku na náhradu škody, vychádzajúc zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, je nutné, aby ten, kto v konaní tvrdí, že mu bola spôsobená škoda, preukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V prejednávanej veci nebolo preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi, aby došlo zo strany žalovanej k porušeniu prevenčnej povinnosti, ktorá by mala za následok vznik škody na strane žalobcu, pričom tá musí byť v každom prípade jednoznačne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody ani prvý z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, t.j. porušenie prevenčnej povinnosti ( teda tvrdené zmarenie predzmluvného rokovania zo strany žalovanej bez legitímneho dôvodu v štádiu, kedy bol žalobca objektívne presvedčený, že k uzatvoreniu dohody dôjde). Podľa úvahy súdu rokovanie medzi stranami v danom prípade nedospelo do takého štádia, aby žalobca ako jedna zo strán v dôsledku správania žalovanej ako druhej strany, mohol byť v dobrej viere, že dohoda (zmier) bude uzatvorená a aby žalovaná ukončila rokovania o uzatvorení dohody bez legitímneho dôvodu. Tým nedošlo k protiprávnemu správaniu žalovanej v zmysle ust. § 415 OZ a nie je daná ani príčinná súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti a vznikom škody ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Zákon pre zodpovednosť za škodu vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov súčasne a ak nie je splnený čo len jeden predpoklad zodpovednosti, podľa ustanovenia § 415 OZ za škodu sa nezodpovedá. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
14. Súd záverom poznamenáva, že žalobu považoval aj za predčasnú vzhľadom na súdne konanie o vyporiadanie BSM medzi stranami sporu, v súvislosti s ktorým fakticky strany jednali o možnosti uzavretia zmieru spomínanou e-mailovou komunikáciou (bod 10 rozsudku) a náklady, vynaložené žalobcom za právne služby súvisiace s prípravou textu „dohody o urovnaní“ boli v skutočnosti platené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním o vyporiadanie BSM, ktoré nie je právoplatne skončené.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p. Nárok na náhradu trov konania vznikol podľa úspechu vo veci žalovanej. Žalovaná však nežiadala náhradu trov konania priznať, ani jej žiadne trovy v spore nevznikli, z toho dôvodu súd rozhodol o trovách tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).