Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8P/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky O. N., nar. X.X.XXXX, F. XXXX, právne zastúpenej Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom so sídlom Palárikova 1449, Čadca a otca A. M., nar. X.X.XXXX, Z. XXXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Strapáčom, PhD., advokátom so sídlom Májova 1582, Čadca o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a výchovy a o určenie výživného takto

rozhodol:

I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Maloletá V. M., nar. XX.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky O. N.Š., nar. X.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Otec A. M., nar. X.X.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej V. M., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 160 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 10.1.2018.

Splatné výživné za obdobie od 10.1.2018 do 18.5.2018 vo výške 103,55 € s a otec maloletej z a v ä z u j e uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 €, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

Otec A. M., nar. X.X.XXXX s a z a v ä z u j e prispievať na tvorbu úspor maloletej V.Ž. M., nar. XX.X.XXXX sumou vo výške 25 € mesačne na osobitný účet zriadený matkou v prospech maloletej, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Matka O. N.Š., nar. X.X.XXXX s a z a v ä z u j e, že v lehote 7 dní odo dňa pojednávania zriadi v prospech maloletej osobitný účet, ktorého číslo a peňažný ústav v rovnakej lehote oznámi otcovi maloletého dieťaťa.

Styk otca A. M., nar. X.X.XXXX s maloletou V. M., nar. XX.X.XXXX rodičia dieťaťa ponechávajú na vzájomnú predchádzajúcu ústnu alebo písomnú dohodu, s ohľadom na ich pracovné a voľnočasové aktivity.

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 10.1.2018 sa navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej dcére V. M. tak,

že by ju zveril do osobnej výchovy a starostlivosti matke a otca by zaviazal povinnosťou prispievať na jej výživu vzhľadom na jeho životnú úroveň, keďže je 50 % - ným spoločníkom spoločnosti O. Z.. F.. P.., ako spoločnosti rýchlo prosperujúcej, ktorá hľadá aj v súčasnosti nových zamestnancov a vlastní viaceré webové stránky, sumou 300 €, počnúc dňom podania návrhu. Styk pôvodne upraviť nežiadala, následne však požadovala určiť pravidelný styk otca s dcérou, nakoľko tá sa ho dožaduje, má k otcovi vybudovaný silný citový vzťah, smúti za ním.

2. Otec dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa matke s tým, že žiadal, aby styk súd neupravoval, ale ponechal ho na vzájomnú dohodu rodičov. Nesúhlasil však s výškou výživného, navrhoval určiť sumu 70 €, s poukazom na jeho súčasné pomery, keď nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť viac. Spoločnosť, ktorej je spoločníkom, vykazuje straty, nezarába, investuje do nej jeho spoločník L.. O. A., ktorý finančne pomáha aj jemu ako otcovi dieťaťa, pretože otec má vyššie výdavky, než príjem, ktorý deklaroval vo výške 420 € - 450 €. K tomuto tvrdeniu pripojil daňové priznania za roky 2016 a 2017, z ktorých vyplýva, že v roku 2016 vykazovala jeho spoločnosť stratu a v roku 2017 minimálny daňový základ vo výške 2 015,02 €. K uvedeným skutočnostiam navrhol vypočuť v konaní svedka - jeho spoločníka L.. O. A..

3. Kolízny opatrovník sa vo veci vyjadril len písomne, navrhoval dieťa zveriť matke a výšku výživného určiť podľa možností a schopností otca dieťaťa.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania

- rodičov dieťaťa a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Rodičia dieťaťa nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti. Dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou a s ďalšími jej dvoma maloletými deťmi pochádzajúcimi z jej predošlého vzťahu, na ktoré platí ich otec mesačne výživné spolu vo výške 220 €. Návrh na jeho zvýšenie matka nepodala, pretože otec detí je po mozgovej príhode a dohodli sa, že za takejto situácie matka nepožiada o zvýšenie a otec nepožiada o zníženie výživného. Na výživu maloletej V. prispieva jej otec mesačne sumami od 120 € do 150 €. Matka deklarovala svoje výdavky vo výške 1 285,29 €, vo vzťahu ku ktorým sa vyjadrila, že nie sú reálnymi, ale mohli by byť. Na maloletú V. deklarovala výdavky vo výške 433,25 € mesačne. Opäť uviedla, že nie všetky sú reálne, ku dňu rozhodovania existujúce, ale to len preto, že si ich nemôže dovoliť vzhľadom k výške rodičovského príspevku, ktorý poberá. Otec dieťaťa žije sám v rodinnom dome, ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom z predchádzajúceho manželstva, ktorú by mal plniť vo výške 700 €, zatiaľ čo reálne prispieva 500 € na základe dohody s bývalou manželkou. Pri príjme 420 € - 450 € má okrem výdavku na výživu svojich ďalších štyroch detí vo výške 500 € aj výdavok vo výške 439,15 € titulom splátky hypotéky, 120 € titulom výdavkov spojených s bývaním a pod., ako strava...

6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

7. Vzhľadom k tomu, že pred pojednávaním, na ktorom súd rozsudok vyhlásil, rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodu, súd ďalšie dokazovanie ohľadne zárobkových pomerov otca dieťaťa a zisťovania rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, nevykonával, považujúc to za nehospodárne a nadbytočné. Rodičia dieťaťa sa zhodli na podstatných otázkach, na zverení dieťaťa matke, u ktorej ani kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v jej starostlivosti o dieťa a navrhol dieťa zveriť jej, tiež na výške výživného vo výške 160 € mesačne s tým, že otec bude prispievať dieťaťu aj na tvorbu úspor, a to sumou 25 € mesačne na osobitný účet, ktorý matka pre dieťa zriadi. Napokon sa nespornou stala i otázka styku, keď sa obaja rodičia zhodli na tom, že bude efektívnejšie ponechať styk na vzájomnú dohodu rodičov, najmä z dôvodu, že otec maloletej má pracovné povinnosti, má ďalšie štyri maloleté deti, ktorým sa venuje a má aj iné, aj voľnočasové aktivity.

8. Súd prihliadnuc na vek maloletej, na jej potreby, na rozhodovaciu prax súdov, ako aj na to, že otec dieťaťa platí výživné na svoje takmer už plnoleté dieťa sumou 200 € mesačne, považoval výživné na takmer jeden a pol ročné dieťa vo výške 160 € za primerané. Zároveň považuje za potrebné uviesť, že podľa názoru súdu je zároveň v možnostiach a schopnostiach otca túto sumu mesačne na výživu maloletej V. platiť, pretože bolo nesporným aj to, že od podania návrhu prispieval na jej výživu sumami od 120 € do 150 €, či 200 €. Tento predpoklad potvrdil i tým, že sa zaviazal popri výživnom prispievať aj na úspory maloletej, a to sumou 25 € mesačne, teda spolu pre maloletú bude mesačne hradiť sumu 185 €. To znamená, že zrejme súd zavádzal svojimi tvrdeniami o svojom nepriaznivom majetkovom, či zárobkovom stave, nedostatku financií a svojom príjme na hranici minimálnej mzdy, a to aj s poukazom na to, že tvrdil mnohonásobne vyššie výdavky, než je ním deklarovaný príjem. Avšak, vzhľadom k tomu, že sa s matkou dieťaťa na výške výživného dohodli, nebol ďalej dôvod vykonávať bližšie dokazovanie, preto súd ani nepristúpil k výkonu dôkazu vypočutím otcom dieťaťa navrhnutého svedka.

9. Keďže súd určoval výživné spätne, odo dňa podania návrhu, odkedy by pri výživnom v sume 160 € mesačne predstavovalo splatné výživné sumu 913,55 € (pomerná časť za január 2018 - za 22 dní v mesiaci január vo výške 113,55 € (160 € : 31 dní = 5,16 €/deň, za 22 dní 113,55 €) + 160 € x 5 mesiacov (február, marec, apríl, máj i jún, pretože výživné na mesiac jún sa stalo splatným 15.5.2018) = 800 €, spolu teda 913,55 €), do splatného výživného súd započítal sumy, ktoré otec dieťaťa od podania na výživné uhradil, spolu vo výške 810 € (január 150 € + 50 €, február 130 €, marec 120 €, apríl 120 €, máj 120 €, jún 120 €). Nedoplatok vo výške rozdielu medzi týmito sumami vo výške 103,22 € za obdobie od 10.1.2018 do 18.5.2018 povolil otcovi dieťaťa splácať v splátkach po 10 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky dieťaťa, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

10. Rodičia sa dohodli i na tvorbe úspor vo výške 25 € mesačne, ktoré bude otec poukazovať na účet, ktorý dieťaťu zriadi matka. Splatnosť tejto časti výživného bude rovnako ako v ostatnej časti výživného mesačná. Na nakladanie s prostriedkami na účte zákon vyžaduje súhlas súdu. Súd použitie prostriedkov na požadovaný účel schváli, ak to bude v súlade so záujmom dieťaťa. Oprávnený rodič musí v návrhu uviesť účel použitia peňažných prostriedkov na účte. Ak dieťa nadobudne plnoletosť, môže nasporenými prostriedkami disponovať samo. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd považoval rodičovskú dohodu ako celok za súladnú so záujmami maloletého dieťaťa, preto ju schválil.

11. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Civilný mimosporový poriadok v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti inak neustanovuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.

Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, nie sú rodičia maloletého dieťaťa oprávnení podať odvolanie (§ 122 .

Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdá.

Otec dieťaťa nie je oprávnený podať odvolanie proti výroku o trovách konania, pretože sa po vyhlásení rozsudku na pojednávaní tohto práva výslovne vzdal.

Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.