Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_26Cbi-17-2016.pdf
PDF · 201 KB
No categories available
26Cbi/17/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Y., v spore žalobcu: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XA, XXX XX H. V., zastúpený JUDr. Petrom Gruberom, advokátom so sídlom J. Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Y.. K. U., so sídlom kancelárie T. XXX, XXX XX S., správca úpadcu: Vaclavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/15/2016 zamieta.
Vylučuje zo súpisu majetku úpadcu Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735 v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XK/XX/XXXX byt č. XX nachádzajúci sa na X.p. vo vchode XA bytového domu V. terasy, súp. č. XXXX postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXXX/XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. V..
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 11.07.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v postavení správcu úpadcu Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735 (ďalej aj len „úpadca“) povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XK/XX/XXXX byt č. XX nachádzajúci sa na X.p. vo vchode XA bytového domu V. terasy, súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. V. (ďalej aj len „byt“ alebo „majetok“).
2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. XK/XX/XXXX z 26.02.2016 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a ustanovil správcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 04.03.2016. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/XX/ XXXX z 13.06.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 17.06.2016 súd odvolal z funkcie pôvodne ustanoveného správcu a do funkcie správcu ustanovil žalovaného. Dňa 16.03.2016 bol v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zverejnený súpis majetku úpadcu. Pod položkou por. číslo X
bol zapísaný byt s poznámku o spornom zápisom v prospech žalobcu. Listom zo 16.03.2016 pôvodný správca doručil žalobcovi výzvu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré zapísanie bytu do súpisu vylučujú. Na základe výzvy žalobca predložil správcovi písomné vyjadrenie a dôkazy, na základe ktorých sa domáhal vylúčenia bytu zo súpisu. Správca dôvody žalobcu na vylúčenie majetku zo súpisu neuznal. Dňa 30.05.2016 bolo v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zverejnené uznesenie, ktorým súd uložil žalobcovi, aby v lehote 40 dní od doručenia tohto uznesenia podal voči správcovi vylučovaciu žalobu týkajúcu sa majetku. Na základe uvedeného žalobca podal žalobu v prejednávanej veci o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.
3. Podľa zverejneného súpisu majetku správca ako dôvod zapísania majetku žalobcu uviedol ust. § 80 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) ako majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu. V poznámke o spornom zápise správca uviedol, že zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 Občianskeho zákonníka, príp. zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 je neúčinná podľa ust. § 59a Obchodného zákonníka. Dôvodom sporného zápisu je tak neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 80 ods. 2 ZKR a podľa poznámky aj neúčinnosť právneho úkonu podľa § 80 ods. 1 ZKR. Uvedené dôvody sporného zápisu majú rôzny právny režim. Právna argumentácia správcu, ktorou odôvodňuje zápis majetku do súpisu, je uvedená vo výzve správcu zo 16.03.2016. Správca tvrdí, že Zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra H. V. 21.12.2009 pod U je absolútne neplatný právny úkon. Podľa poznámky o spornom zápise by malo ísť o neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 525 Občianskeho zákonníka. Správca argumentuje poukazom na čl. 20 bod 20.1. Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, ktorú úpadca uzavrel so spoločnosť G. Q. spol. s r.o., so sídlom H. XX, XXX XX V., K.: XX XXX 669 (ďalej aj len „G. Q. spol. s r.o.“), podľa ktorého žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez súhlasu druhej strany postúpiť svoje práva a povinnosti na tretiu osobu. Podľa tvrdenia správcu súhlas s takýmto postúpením zo strany spoločnosti G. Q. spol. s r.o. nikdy nebol daný. K uvedenej argumentácii správcu žalobca uviedol, že spoločnosť G. Q. spol. s r.o. ako záložný veriteľ dňa 06.05.2011 uzatvorila Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k rozostavaným bytom č. E E E F F F., vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. V.. Na strane záložcu vystupovala spoločnosť IV. Z., a.s. so sídlom T. XX, XXX XX C., K.: XX XXX XXX (ďalej aj len „IV. Z., a.s.“) ako aktuálny vlastník nehnuteľností. Je zrejmé, že pokiaľ spoločnosť G. Q. spol. s r.o. uzatvorila túto zmluvu o záložnom práve, musela nevyhnutne akceptovať platnosť prevodu vlastníckeho práva k uvedeným rozostavaným bytom z úpadcu na spoločnosť IV. Z., a.s. Nemôže tak obstáť tvrdenie správcu, že súhlas na prevod zo strany spoločnosti G. Q. spol. s r.o. nikdy nebol daný. Uzatvorením zabezpečovacieho právneho úkonu došlo zo strany záložného veriteľa k akceptácii existujúceho právneho stavu a teda aj k uznaniu platnosti právneho úkonu, na základe ktorého sa záložca stal vlastníkom majetku, ktorý sa stal predmetom zabezpečovacieho právneho úkonu. Ustanovenie čl. 20.1. Zmluvy o dielo č. XX/XXXX pritom podľa žalobcu nemožno aplikovať na tvrdenú absolútnu neplatnosť prevodu vlastníckeho práva k bytom. V danom prípade nešlo a ani nemohlo ísť o postúpenie pohľadávky v zmysle tvrdení správcu. Uvedené zmluvné ustanovenie by mohlo viazať na súhlas druhej zmluvnej strany výhradne len nakladanie s právami a povinnosťami, ktoré priamo vyplývajú zo zmluvy o dielo a sú synalagmatické. Prevod bytov pod takýto režim nespadá. Pri prevode vlastníctva bytov išlo o ústavou a právnymi predpismi garantovaný výkon vlastníckeho práva úpadcu a táto dispozícia s majetkom bola plne v súlade s bodom 15.1 Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, podľa ktorého vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ, t.j. úpadca. Čl. 20.1. Zmluvy o dielo nemohol obmedziť alebo vylúčiť výkon vlastníckeho práva úpadcu. V súvislosti s dojednaním v bode 20.1. Zmluvy o dielo č. XX/XXXX žalobca ďalej poukázal na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Pokiaľ dôjde k uzatvoreniu dohody, podľa ktorej môže zmluvná strana postúpiť svoje práva a povinnosti bližšie nešpecifikované na tretiu osobu len so súhlasom druhej zmluvnej strany, ide o formu vzdania sa budúcich práv, najmä pokiaľ by sa uvedené okolnosti posudzovali v rámci obmedzenia dispozičných oprávnení vlastníka nakladať so svojim majetkom. Pokiaľ by aj došlo k aplikácii ustanovení o neplatnosti právneho úkonu, nemohlo by ísť o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. nešlo by o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej v rozpore s ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale takýto právny úkon by teoreticky mohol byť len v rozpore so zmluvným dojednaním a bolo by možné uvažovať len o neplatnosti relatívnej, ktorej sa musí ten, kto ju namieta dovolať na súde v trojročnej premlčacej lehote. Lehota na dovolanie sa relatívnej neplatnosti už uplynula. S poukazom na uvedené, žalobca
sa domnieva, že zápis majetku do súpisu s poznámkou o spornom zápise s poukazom na neplatnosť právneho úkonu bol nedôvodný a arbitrárny.
4. Vo vzťahu k alternatíve uvedenej v poznámke o spornom zápise, ktorá vychádza z neúčinnosti právneho úkonu, žalobca poukázal na to, že v uvedení dôvodov a predložení dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu, ktoré zaslal správcovi na základe jeho výzvy, výslovne uviedol, že neúčinnosť právneho úkonu zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.02.2009, ktorej vklad bol povolený správou katastra H. dňa 21.12.2009 pod U. neuznáva. Vzhľadom na uvedené, s odkazom na ust. § 80 ods. 1 ZKR by správca mohol majetok zapísať do súpisu len v prípade, že neúčinnosť právneho úkonu by určil súd, k čomu však doposiaľ nedošlo. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa žalobca domnieva, že majetok nemal byť do súpisu vôbec zaradený a navrhuje jeho vylúčenie.
5. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to list označený ako uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu adresovaný pôvodnému správcovi úpadcu 20.04.2016 (č.l. 6 spisu), výzvu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu zo 16.03.2016 (č.l. 9 spisu), Zmluvu o dielo č. XX/XXXX uzatvorenú medzi úpadcom ako objednávateľom a obchodnom spoločnosťou G. spol. s r.o. ako zhotoviteľom dňa 26.10.2009 (č.l. 11 spisu), Zmluvu o prevode vlastníctva bytov uzatvorenú medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou K.. ako kupujúcim dňa 18.12.2009 (č.l. 22 a nasledujúce spisu) a Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenú medzi záložným veriteľom G. spol. s r.o., úpadcom ako dlžníkom a záložcom K. a.s. (č.l. 34 spisu).
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo 07.11.2016 uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. Zmluvu o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený správou katastra H. 21.12.2009 pod U., označil za absolútne neplatný právny úkon z dôvodov uvedených v rámci dôvodov zapísania bytu zo súpisu majetku ako aj z ďalšieho dôvodu uvedeného v písomnom vyjadrení zo 07.11.2016. Prvotný zápis vlastníckeho práva k predmetným bytom svedčil v prospech úpadcu v postavení objednávateľa/investora. Záznamové konanie k rozostavanej stavbe bolo uskutočnené na podklade stavebného povolenia Mesta H. č. XXX/XXXX/XXX-PSX/AX zo 17.09.2008. Na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra H. pod U. z 21.12.2009, došlo k prevodu predmetných bytov z úpadcu na spoločnosť K. a.s., pričom žalobca bol štatutárnym orgánom v obidvoch spoločnostiach. Žalovaný poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len „Zákon č. 182/1993 Z.z.“) upravujúci definíciu bytu pre účely uvedeného zákona. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.mája 2002 sp. zn. 4Cdo/27/2002, v zmysle záverov ktorého pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria, na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu, ktorého existencia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. Byt ako vec v právnom slova zmysle vzniká až momentom právoplatného kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu. Podľa obsahu Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra H. 21.12.2009, boli predmetom prevodu rozostavané byty v bytovom dome, čo je neprípustné a spôsobuje to absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 a ani v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. U. z 19.04.2010-., ktorou mal žalobca nadobudnúť predmetný byt, ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mesta H. č. XXXX/XXXX/XXX-PSX/AXX zo dňa 30.05.2011 a ani nebolo právoplatné.
7. Ako ďalší dôvod tvrdenej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 žalovaný uviedol, že zhotoviteľ spoločnosť G. spol. s r.o. nedala súhlas s prevodom práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo X/XXXX z 26.10.2009, ako to vyžaduje dojednanie v čl. 20.1. Zmluvy o dielo č. X/ XXXX z 26.10.2009 a zároveň, dojednanie z uvedeného článku Zmluvy o dielo vyplývajúce, nebolo zmenené postupom vyplývajúcim z čl. 25. Zmluvy o dielo č. X/XXXX z 26.10.2009. V súvislosti s dojednaním v čl. 20.1. Zmluvy o dielo č. X/XXXX poukázal žalovaný na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.januára 2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007, podľa ktorých dlžník má v zmysle ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť dohodou s veriteľom vopred vylúčiť prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedziť postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčiť. Úpadca na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 scudzil predmetné nehnuteľnosti (práva nadobudnuté na základe Zmluvy o dielo č. XX/
XXXX) na spoločnosť K., a.s., pričom táto zmluva odporuje ustanoveniu čl. 20.1. Zmluvy o dielo č. X/XXXX z 26.10.2009 pre absenciu súhlasu spoločnosti G. s.r.o. s prevodom práva a z uvedeného dôvodu je absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko spoločnosť úpadcu a spoločnosť K. a.s. sú personálne prepojené práve cez osobu žalobcu, ktorý v spoločnosti úpadcu vykonával funkciu konateľa a v spoločnosti K., a.s. funkciu predsedu predstavenstva, je dobrá viera žalobcu pri nadobúdaní vlastníctva k dotknutému bytu vylúčená. Pokiaľ predávajúci ako nevlastník veci ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, ide o neplatný právny úkon, nakoľko ak v čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom veci, nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. V súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva od nevlastníka veci a zohľadňovaním (ne)dobromyseľnosti ďalšieho nadobúdateľa žalovaný v obsahu písomného vyjadrenia zo 07.11.2016 citoval z konkrétnych rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Žalobca vedel o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a nie je nadobúdateľom v dobrej viere. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým by došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam spoločnosťou K., a.s. a následne žalobcom. Zotrval tak na tom, že sporný majetok bol do súpisu majetku úpadcu zapísaný dôvodne a žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
8. V závere písomného vyjadrenia z 07.11.2016 žalovaný vzniesol námietku preklúzie práva žalobcu domáhať sa žalobou vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko mal za to, že žaloba bola podaná po lehote uvedenej v ust. § 78 ods. 4 ZKR v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Žilina uverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX z 30.05.2016.
9. V prílohe písomného vyjadrenia zo 07.11.2016 žalovaný predložil listinné dôkazné prostriedky, a to Zmluvu o prevode vlastníctva bytov uzatvorenú medzi úpadcom ako predávajúcim a kupujúcim K. a.s. 18.12.2009 (č.l. 73 a nasledujúce spisu), list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. (č.l. 85 a nasledujúce spisu), výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. XXXXX/ L obchodnej spoločnosti Václavů, s.r.o., IČO: 35 876 735 (č.l. 132 spisu), výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka č. XXXXX/L obchodnej spoločnosti K., a.s. (č.l. 133 spisu), Zmluvu o dielo č. XX/XXXX uzatvorenú 26.10.2009 medzi úpadcom ako objednávateľom a zhotoviteľom G. spol. s r.o. (č.l. 134 a nasledujúce spisu), Rozhodnutie Mesta H. č. XXXX/XXXX/XXX-TSX/AXX z 30.05.2011 o povolení užívania stavby bytový dom V. (č.l. 148 spisu).
10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 06.02.2017 k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v podanej žalobe. Poukázal na to, že predmetom Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 boli rozostavané byty, ktoré spĺňali zákonné predpoklady na to, aby boli spôsobilé byť predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavaným bytom. K návrhu na vklad zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytom bol pripojený Znalecký posudok č. XX/XXXX znalca K. z odboru Stavebníctvo, odvetvie Oceňovanie nehnuteľností, ktorý potvrdzoval štádium rozostavanosti objektu aj bytov v zmysle § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona a ich spôsobilosť byť predmetom prevodu. Nakoľko predmetom prevodu v danom čase neboli byty, ale rozostavané byty v stave konštatovanom v znaleckom posudku, nebola potrebná existencia právoplatného rozhodnutia stavebného úradu (kolaudačného rozhodnutia). Prevod rozostavaných bytov v praxi označil žalobca za bežný, pričom až právoplatnosťou kolaudačného rozhodnutia sa mení právny stav a z rozostavaných bytov sa stávajú byty. Z uvedených dôvodov považoval argumentáciu žalovaného ohľadne jedného z tvrdených dôvodov neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 za nesprávnu.
11. K tvrdenej neplatnosti zmluvy z 18.12.2009 pre rozpor s dojednaním v čl. 20.1. Zmluvy o dielo považoval žalobca argumentáciu žalovaného rovnako za nesprávnu. Nemožno obmedziť dispozíciu vlastníka pri nakladaní s vecou a prevode na tretiu osobu. V tomto prípade sa nejedná o prevod práv a povinností zo zmluvy o dielo. Spoločnosť G. spol. s r.o. uzatvorením Zmluvy o zriadení záložného práva zo 06.05.2011, v zmysle ktorej záloh tvorili niektoré rozostavané byty v predmetnom bytovom dome, so záložcom K. a.s. ako v danom čase aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností - rozostavaných bytov akceptovala existujúci právny stav a uznala platnosť prevodu vlastníckeho práva k rozostavaným bytom Zmluvou o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009. Na základe uvedeného sa žalobca nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v dôsledku neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 je absolútne neplatná aj zmluva, ktorou následne rozostavaný byt nadobudol žalobca. Rovnako zotrval
na tom, že žalovaným tvrdené skutočnosti by nemohli byť dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale len dôvodom relatívnej neplatnosti pre rozpor so zmluvným dojednaním, ktorej sa však žalovaný nedovolal v trojročnej premlčacej lehote.
12. Za nedôvodnú označil žalobca aj námietku žalovaného ohľadne preklúzie práva na podanie žaloby v prejednávanej veci. Poukázal na to, že v obchodnom vestníku č. XXX/XXXX z 30.05.2016 bolo zverejnené uznesenie, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi podať v lehote 40 dní od doručenia uznesenia proti správcovi vylučovaciu žalobu. Za deň doručenia sa považuje deň nasledujúci po zverejnení v Obchodnom vestníku, t.j. 31.05.2016. Lehota 40 dní mala uplynúť dňa 10.07.2016, čo bola nedeľa, preto podľa § 203a ZKR za posledný deň lehoty sa považuje najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 11.07.2016, kedy bola žaloba doručená súdu.
13. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci z 29.03.2017 uviedol, že žalobca vo svojich vyjadreniach nesprávne interpretuje Katastrálny zákon. S poukazom na citáciu ustanovení § 46 ods. 6, § 28 ods. 1, 2 a 5 a § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona uviedol, že § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona umožňuje zapísať údaje o práve k rozostavanému bytu len záznamom a len a výlučne v prospech stavebníka, v tomto prípade úpadcu. Opätovne poukázal na definíciu bytu v zmysle § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. ako aj závery vyplývajúce z Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.mája 2002 sp. zn. 4Cdo 27/02, v nadväznosti na čo za neprípustný v zmysle citovaných zákonných ustanovení označil prevod rozostavaných bytov v bytovom dome, dôsledkom čoho je absolútna neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, nakoľko byt ako vec v právnom slova zmysle vzniká až momentom právoplatného kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu, ktoré v pomeroch prejednávanej veci bolo vydané a právoplatné až dňa 30.05.2011. V čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, ani v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou mal nadobudnúť predmetný byt žalobca, relevantné kolaudačné rozhodnutie nebolo vydané ani právoplatné. Prevodu rozostavaného bytu na základe zmluvy bráni zákon, konkrétne ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu, že k návrhu na vklad zmluvy, ktorou došlo k prevodu rozostavaných bytov, bol pripojený znalecký posudok č. XX/XXXX znalca IW. ktorý potvrdzoval štádium a stupeň rozostavanosti objektu a bytov v zmysle § 3 ods. 15 Katastrálneho zákona a ich spôsobilosť byť predmetom prevodu. Za nepravdivé označil žalovaný aj údaje uvedené v predmetnom znaleckom posudku. Uviedol, že listiny, ktoré boli priložené k návrhu na vklad Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, nezodpovedali požiadavke uvedenej v § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona. V prílohe písomného vyjadrenia z 29.03.2017 žalovaný predložil čestné prehlásenie K. z 09.03.2017, bývalého konateľa spoločnosti G. spol. s r.o. (č.l. 174 spisu), ktorým podľa vyjadrenia žalovaného K. potvrdil, že k 18.12.2009 nebol dokončený žiaden z bytov, ktoré mali byť vybudované v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného povolenia a neboli ani v štádiu rozostavanosti. Byty boli vybudované a uvedené do funkčného a užívaniaschopného stavu až následne, výlučne činnosťou spoločnosti G., spol. s r.o. a jej subdodávateľov v rámci plnenia povinností zo Zmluvy o dielo č. XX/ XXXX. z 26.10.2009. V mesiaci október 2009 úpadca vybavoval poskytnutie úveru na zabezpečenie financovania výstavby bytového domu V. Za týmto účelom požiadal o zápis rozostavaných bytových jednotiek do katastra nehnuteľností napriek tomu, že v čase podania návrhu na zápis tieto byty neboli vôbec vybudované a neboli ani v štádiu rozostavanosti. Znalecký posudok, ktorý priložil úpadca za účelom zápisu rozostavaných bytov v bytovom dome do katastra nehnuteľností, vypracoval K. ktorý bol podľa Zmluvy o dielo č. X/XXXX z 26.10.2009 označený ako stavebný dozor predmetnej stavby. Zmluva o dielo č. X/XXXX bola uzatvorená 26.10.2009. Návrh na zápis rozostavaných bytov bol na Správu Katastra H. podaný už v mesiaci december 2009. Za jeden mesiac nebolo objektívne možné uskutočniť výstavbu rozostavaných bytov s ukončením strechy, nakoľko v mesiaci december 2009 sa z dôvodu zlého počasia neuskutočňovali takmer žiadne práce. V čase uzatvorenia Zmluvy o dielo č. X/ XXXX z 26.10.2009 boli na stavbe V. vybudované základové pásy, skelet podzemných garáží a časť železobetónového skeletu prvého a druhého nadzemného podlažia. Po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku vypracovaného K. a obsahom čestného vyhlásenia K. žalovaný dovodzuje, že znalecký posudok nezachytáva objektívnu realitu ohľadom skutočného priebehu stavebných prác na rozostavanom bytovom dome. Vychádza len z projektovej dokumentácie, ktorá bola priložená k žiadosti o vydanie stavebného povolenia, čo je neprípustné a vzbudzuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nepravdivého znaleckého posudku, čoho motívom bola zrejme snaha o získanie úveru na rozostavané byty v bytovom dome po ich zápise do katastra nehnuteľností, hoci tieto reálne neexistovali a ani neboli v štádiu rozostavanosti, ako to vyplýva z čestného prehlásenia. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosti spochybňujúce objektivitu znalca K. pri vypracovaní znaleckého posudku. Poukázal ďalej
na, podľa jeho názoru, podstatné pochybenie Správy katastra v H., kedy znalecký posudok znalca K. slúžil na zápis bytov na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov, nakoľko na jeho prvej strane je vyznačené, že bol súčasťou spisu Správy katastra v H. pod č. U. avšak sa nestal prílohou spisu v záznamovom konaní vedenom pod č. A.. Do záznamového spisu bol vložený len geometrický plán a stavebné povolenie z 30.09.2008. Správa katastra uskutočnila zápis rozostavanej stavby rozostavaných bytov napriek tomu, že v čase zápisu rozostavané byty v zmysle § 3 ods. 16 a § 46 Katastrálne zákona neexistovali. Dôkazom je fotodokumentácia z pohľadu od ulice a bočného pohľadu, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, z ktorej je zistiteľné, že rozostavaná stavba nebola na ôsmom poschodí ani uzavretá obvodovými stenami, na celej stavbe sa nenachádzali žiadne dvere, ani okná, ani zábradlie. Rozostavaná stavba bola v takom štádiu rozostavanosti, že vôbec nebola ukončená strešnou krytinou. Strešná krytina nemohla existovať, nakoľko nižšie poschodia neboli dostavané. Nenachádzali sa na nich ani obvodové steny. Uvedené je zrejmé z obidvoch pohľadov na fotografiách, ktoré sa nachádzajú v znaleckom posudku IW.14. Žalovaný ďalej v písomnom vyjadrení z 29.03.2017 citoval opätovneuviedol, že právna úprava ustanovení § 46 ods. 6 a § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona nerieši hmotno- právne prevody vlastníctva k rozostavaným bytom. Dáva len možnosť vlastníkovi, ktorý originárne nadobudne vlastníctvo k rozostavanému bytu, požadovať od správy katastra, aby zapísala rozostavaný byt na list vlastníctva. Ide o procesný predpis, ktorý neupravuje sám, bez iného hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon o vlastníctve bytov, derivatívne nadobúdanie vlastníctva. Derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva upravuje len Zákon o vlastníctve bytov, ktorý upravuje náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V čase vyhotovenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 rozostavané byty neboli spôsobilé na predaj, nakoľko § 5 a nasledujúce Zákona č. 182/1993 Z.z. nedovoľoval predaj rozostavaných bytov, nakoľko takýto pojem Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nepoznal. Uvedený právny predpis bol porušený a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva neplatná. Žalovaný má za to, že preukázal neexistenciu rozostavaných bytov, nakoľko rozostavaná stavba nemala taký stupeň rozostavanosti, že by bolo možné ustáliť, že ide o rozostavané byty. V znaleckom posudku sú byty popísané tak, že znalec K. popisoval budúci stav. Na strane 30 až 40 znaleckého posudku, kde znalec uvádza výpočet koeficientu vplyvu vybavenia objektu v percentuálnom vyjadrení, pri všetkých položkách spoločných priestorov a zariadenia bytu je výsledný podiel prvkov na dokončení popísaného bytu vyjadrený vo výške 0%. Iba základy, vrátane zemných prác sú uvedené stupne dokončenia 100%, zvislé konštrukcie sú uvedené tiež ako 100% a stropy vo výške 100%. Zastrešenie bez krytiny je uvádzané 0%. Je tak zrejmé, že zápis rozostavaných bytov bol správou katastra uskutočnený predčasne a v takomto stave boli rozostavané byty prevádzané následnou zmluvou o prevode vlastníctva bytov, ktorej vklad bol povolený pod U. Žalovaný ďalej namietol, že v Zmluve o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 chýba prejav vôle na strane kupujúceho predmet zmluvy kúpiť. Zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 je tak absolútne neplatná pre neurčitosť, nedostatok prejavu vôle a rozpor so zákonom, ktoré dôvody neplatnosti je súd povinný skúmať ex offo.
15. V písomnom vyjadrení z 29.03.2017 žalovaný ďalej konkretizoval svoje dôkazné návrhy vo veci, kedy navrhol, aby vo veci boli vypočutí žalobca a žalovaný. Uvedený dôkazný návrh žalovaného nebol náležite konkretizovaný konkrétnymi spornými skutkovými okolnosťami, ku ktorým by mali byť strany sporu vypočuté. Navyše, na nariadený termín pojednávania dňa 18.05.2018 sa právny zástupca žalovaného nedostavil, preto súd zároveň predpokladal, že na označených dôkazných návrhoch žalovaný netrvá. Súd vyhovel dôkaznému návrhu žalovaného označenému v písomnom vyjadrení z 29.03.2017 pripojiť spisové materiály Okresného úradu H., katastrálny odbor sp. zn. U. a U. 16. V prílohe písomného vyjadrenia z 29.03.2017 žalovaný predložil listinné dôkazné prostriedky, a to Rozhodnutie Mesta H. č. XXXX/XXXX/XXX-TSX/AXX z 30.05.2011 (č.l. 170 spisu), čestné prehlásenie K. z 09.03.2017 (č.l. 174 spisu), fotodokumentáciu bočného pohľadu bytového domu (č.l. 176 spisu), čiastočnú fotokópiu Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca K. (č.l. 177 a nasledujúce spisu).
17. Žalovaný sa vo veci vyjadril aj písomným vyjadrením zo 14.10.2016. Zotrval na tom, že sporný majetok bol do súpisu majetku zapísaný oprávnene tak, ako uviedol pôvodný správca úpadcu vo výzve na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú zapísanie majetku do súpisu zo 16.03.2016. Zotrval na argumentácii ohľadne neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia dojednania v čl. 20 bod 1. Zmluvy o dielo č. XX/XXXX, v dôsledku čoho v čase prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu, spoločnosť K., a.s. nebola vlastníkom nehnuteľnosti a preto nemohla previesť vlastnícke právo na žalobcu. Nakoľko žalobca je osobou spriaznenou s úpadcom, jeho dobromyseľnosť ako ďalšieho nadobúdateľa nehnuteľnosti je vylúčená. Žalovaný ďalej v písomnom
vyjadrení zo 14.10.2016 dal do pozornosti porušenie povinnosti podľa § 59a Obchodného zákonníka pri nadobudnutí majetku, kedy „zmluva o prevode majetku medzi úpadcom“ mala byť uložená do zbierky listín spolu so znaleckým posudkom, čo je podmienkou účinnosti takejto zmluvy. Podľa zistených informácií, táto podmienka splnená nebola.
18. V prílohe písomného vyjadrenia zo 14.10.2016 žalovaný predložil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. XK/XX/XXXX-XXX z 26.02.2016 (č.l. 217 spisu), výňatok z Obchodného vestníka č. XX/XXXX, deň vydania XX.XX.XXXX (č.l. 221 spisu), čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX . katastrálne územie H. zo 14.10.2016 (č.l. 226 spisu), Zmluvu o dielo č. XX/XXXX uzatvorenú medzi úpadcom ako objednávateľom a zhotoviteľom G. spol. s r.o. dňa 26.10.2009 (č.l. 231 spisu).
19. Na základe dôkazného návrhu žalovaného boli do obsahu spisového materiálu pripojené spisy Okresného úradu H., katastrálny odbor U. (č.l. 269 spisu) a U. (č.l. 264 spisu).
20. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 18.05.2018 o 09,00 hod. Právny zástupca žalovaného mal doručenie predvolania na termín pojednávania riadne a včas vykázané dňa 05.04.2018 (č.l. 261 spisu). Na nariadený termín pojednávania sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili. Svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018 prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 18.05.2018 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v skorších písomných podaniach a vyjadreniach žalobcu. Uviedol, že žalobca disponuje znaleckým posudkom, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že byt bol v čase jeho prevodu spôsobilým predmetom kúpnej zmluvy a prevádzal sa ako rozostavaný byt. Uvedené je zrejmé zo znaleckého posudku a jeho príloh, vrátane fotodokumentácie, z ktorej je zrejmé, že bolo vybudované aj C. podlažie. V decembri sa už pracovalo na strešnej krytine, takže tieto poschodia boli dokončené. Žalovaný, pokiaľ argumentuje tým, že nebolo možné za jeden mesiac vybudovať bytovku, vychádza z uzatvorenia zmluvy o dielo so spoločnosťou G. spol. s r.o., ktorá však len pokračovala vo výstavbe predmetnej bytovky nadväzujúc na generálneho dodávateľa spoločnosť H. s ktorou bol ukončený zmluvný vzťah. Proces výstavby bytovky tak trval už dlhšiu dobu. Považoval za vhodné konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/15/2016 v skutkovo a právne obdobnej právnej veci. Zároveň upravil petit žalobného návrhu v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v excindačných konaniach. Navrhol vo veci k štádiu rozostavanosti stavby a bytov predloženie zápisov zo stavebného denníka a výsluch svedkov Y. geodeta, ktorý vykonával zameranie bytov k výpočtu spoluvlastníckych podielov a K.
22. Podľa ustanovenia § 67 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), (1) Konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.
23. Podľa ustanovenia § 78 ZKR, (1) Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné. (2) Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla
dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi. (3) Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila. (4) Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby. (5) Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate. (6) Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť za podmienok ustanovených týmto zákonom, iba ak nie je zapísaný do súpisu s poznámkou, nevedie sa na súde konanie o jeho vylúčení zo súpisu a nie je zapísaný do súpisu v inom konkurze. (7) Majetok zapísaný do súpisu možno speňažiť vždy počas konkurzu, ak je bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením. (8) Právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku. (9) Pri zápise majetku do súpisu v rôznych konkurzných konaniach správca, ktorý zverejnil zápis majetku do súpisu v Obchodnom vestníku neskôr, majetok zo súpisu bezodkladne vylúči; pri zverejnení zápisu majetku v Obchodnom vestníku v ten istý čas, rozhoduje čas vyhlásenia konkurzu. (10) Ak je do súpisu zapísaný majetok, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností alebo v inej evidencii majetku v prospech inej osoby ako úpadcu, správca bezodkladne oznámi orgánu povinnému viesť takúto evidenciu majetku, že majetok je zapísaný do súpisu. Príslušný orgán túto skutočnosť bezodkladne vyznačí v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.
24. Podľa ustanovenia § 80 ZKR, (1) Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia žaloba v tom prípade nie je prípustná. (2) Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.
25. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
27. Podľa ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka, (1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. (2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
28. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
29. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon č. 182/1993 Z.z.), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
30. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
31. Podľa ustanovenia § 3 ods. 16 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 15.4.2004 (ďalej len Zákon č. 162/1995 Z.z. alebo Katastrálny zákon), rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.
32. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Katastrálneho zákona, (1) V katastri sa evidujú a) katastrálne územia; b) pozemky, ktoré sú vymedzené 1. vlastníckou hranicou, 2. vlastníckou hranicou a sú zlúčené do väčších celkov, 3. hranicou držby, 4. hranicou druhu pozemku, 5. rozhraním spôsobu využívania, 6. hranicou katastrálneho územia, 7. hranicou zastavaného územia obce; c) stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré 1. sú označené súpisným číslom, 2. nie sú označené súpisným číslom, 3. sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, 4. sú podzemnými stavbami, a to v miestach ich prienikov so zemským povrchom, 5. sú nadzemnými stavbami, a to prienikom ich vonkajšieho obvodu so zemským povrchom alebo priemetom ich vonkajšieho obvodu na zemský povrch; d) byty, rozostavané byty, nebytové priestory a rozostavané nebytové priestory v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim; tieto sa evidujú len v súbore popisných informácií katastra, a to údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch; e) chránené časti prírody a krajiny a kultúrne pamiatky; 1) f) práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri, práva k stavbám, bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe a nadstavbe domu, 1a) ako aj iné skutočnosti súvisiace s právami k nehnuteľnostiam, a to najmä vyhlásenie konkurzu voči vlastníkovi nehnuteľnosti, začatie konania o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti, začatie vyvlastňovacieho konania a začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len "skutočnosť súvisiaca s právom k nehnuteľnosti").
33. Podľa ustanovenia § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona, pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu alebo rozostavanému nebytovému priestoru sa predkladá zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve.
34. Podľa ustanovenia § 13 Vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, Údaje o rozostavanom byte alebo rozostavanom nebytovom priestore obsahujú a) súpisné číslo stavby, ak je ním stavba označená,
b) číslo vchodu
c) číslo poschodia,
d) číslo bytu alebo nebytového priestoru, e) kód druhu priestoru podľa prílohy č. 9, f) kód druhu nebytového priestoru podľa prílohy č. 10, g) podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a úpravu práv k pozemku alebo spoluvlastnícky podiel k pozemku alebo k priľahlému pozemku, h) číslo listu vlastníctva, i) poradové číslo vlastníka rozostavaného bytu alebo rozostavaného nebytového priestoru, j) ďalšie identifikačné údaje.
35. Podľa ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 30.6.2015 (ďalej len Obchodný zákonník), (1) Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (2) Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť. (6) Ustanovenie § 59b sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa odseku 1.
36. Podľa ustanovenia § 66a obchodného zákonníka, (1) Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody ( § 186a). (2) Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1. (3) Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa zvyšuje o hlasovacie práva a) spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou, b) vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby. (4) Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa znižuje o hlasovacie práva spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak a) ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane ovládaná alebo osoba ju ovládajúca, b) tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla zábezpeku.
37. Žalobca sa v prejednávanej veci domáha v súlade s ust. § 78 ZKR vylúčenia zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o. v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XK/XX/XXXX bytu č. XX nachádzajúceho sa na C. podlaží vo vchode XA bytového domu V. súp. č. XXXX postaveného na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXXX/XXXXXX zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. 38. Predpokladom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby podľa ust. § 78 ZKR je vo všeobecnosti splnenie nasledovných podmienok:
1. Vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného úpadcu zapísaná. 2. Vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu v lehote vyplývajúcej z ust. § 78 ZKR. 3. Žaloba smeruje proti správcovi úpadcu. 4. V čase rozhodovania súdu o vylučovacej žalobe trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec, právo alebo iná majetková hodnota, vylúčenia ktorej sa žalobca domáha, je naďalej v súpise podstaty zapísaná. 5. Osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec, právo alebo iná majetková hodnota nemala byť do súpisu zapísaná a zároveň, že právo, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí.
39. Zapísanie sporného majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XK/XX/XXXX vyplýva z obchodného vestníka č. XX/ XXXX, deň vydania 16.03.2016 pod V. poradové číslo X (č.l. 60 spisu). Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa 26.02.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX s dňom vydania 04.03.2016 ku dňu rozhodnutia súdu trvajú, pričom nebolo tvrdené ani zistené, že by sporný majetok ku dňu rozhodovania súdu bol zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vylúčený. Sporný majetok bol do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zapísaný s poznámkou o spornom zápise v prospech žalobcu s odôvodnením, že Zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 525 Občianskeho zákonníka, prípadne je neúčinná podľa ust. § 59a Obchodného zákonníka. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa 13.06.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 17.06.2016, vyplýva z ust. § 78 ZKR.
40. Uznesením sp. zn. XK/XX/XXXX. zo dňa 24.05.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX s dňom vydania 30.05.2016 Okresný súd Žilina uložil žalobcovi, aby v lehote 40 dní od doručenia tohto uznesenia podal proti správcovi vylučovaciu žalobu týkajúcu sa majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty zverejneného v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa 16.03.2016, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., obec H. zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom H. katastrálnym odborom ako byt č. XX nachádzajúci na C. podlaží vo vchode XA bytového domu V.achádzajúceho sa na Ulici W. so súpisným číslom XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku o veľkosti XXXXX/XXXXXX, pričom za deň doručenia tohto uznesenia sa považuje deň nasledujúci po jeho zverejnení v Obchodnom vestníku. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX s dňom vydania 30.05.2016. Za doručené žalobcovi sa tak považuje dňa 31.05.2016. Odo dňa nasledujúceho, t.j. od 01.06.2016 začala žalobcovi plynúť lehota 40 dní na podanie vylučovacej žaloby. Posledný deň tejto lehoty pripadol na nedeľu 10.07.2016. V súlade s ust. § 203a ods. 2 ZKR sa za posledný deň lehoty považuje pondelok 11.07.2016, kedy žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súde. Súd tak konštatuje, že žalobca podal žalobu v lehote podľa ust. § 78 ods. 4 ZKR v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. XK/XX/XXXX zo dňa 24.05.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX deň vydania 30.05.2016 a námietka žalovaného ohľadne oneskoreného podania žaloby nie je dôvodná.
41. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu 18.05.2018 svedčí žalobcovi v zmysle čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. (č.l. 276 spisu) výlučné vlastníctvo k dotknutému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na C. podlaží vchodu XA bytového domu V. súp. č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške XXXXX/ XXXXXX. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobca nadobudol predmetný byt do výlučného vlastníctva na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcim K. a.s. a žalobcom ako kupujúcim dňa 08.04.2010, na základe ktorej Správa katastra H.ozhodnutím z 19.04.2010 č. vkladu U. povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území H., a to rozostavanému bytu č. XX č. vchodu XA, X..podlažie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXXX/XXXXXX súp. č. stavby X na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v prospech žalobcu s právnymi účinkami vkladu dňa 19.04.2010 (spis Okresného úradu H. katastrálny odbor sp. zn. U. č.l. 264 spisu). Vykonaným dokazovaním pritom neboli zistené skutočnosti, ktoré by zakladali absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi predávajúcim K. a.s. a žalobcom ako kupujúcim dňa 08.04.2010, na základe ktorej bol Správou katastra H. povolený
vklad vlastníckeho práva k dotknutému bytu v štádiu rozostavaného bytu v prospech žalobcu. Žalovaný v priebehu konania argumentoval tým, že predávajúci obchodná spoločnosť K., a.s. v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010 so žalobcom nebola vlastníkom sporného bytu z dôvodov neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a spoločnosťou K.l, a.s. ako kupujúcim, v dôsledku čoho nemohla následnou Zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010 platne previesť vlastnícke právo k dotknutému bytu na žalobcu. Žalovaný zároveň vylučoval dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní vlastníckeho práva k dotknutému bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010 z dôvodu personálneho prepojenia úpadcu a spoločnosti K., a.s. cestou žalobcu, ktorý od 22.04.2008 je konateľom úpadcu a od 30.05.2008 predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti K. a.s., tak ako tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Žilina na č.l. 270 a 273 spisu, v dôsledku čoho mu podľa tvrdení žalovaného v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010 museli byť známe skutočnosti odôvodňujúce podľa vyjadrení žalovaného absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009. V nadväznosti na uvedené sa tak súd ďalej zaoberal otázkou platnosti prevodu vlastníckeho práva k spornému majetku z úpadcu na obchodnú spoločnosť K. a.s. na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzatvorenej medzi označenými subjektmi dňa 18.12.2009.
42. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že úpadca Zmluvou o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 previedol vlastnícke právo k rozostavaným bytom, vrátane rozostavaného bytu č. E. pozostávajúceho z piatich obytných miestností s celkovou podlahovou plochou bytu XXX,XX m2 nachádzajúceho sa na C. nadzemnom podlaží rozostavaného obytného domu na Ulici W. v H., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie H. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti XXXXX/XXXXXX v prospech kupujúceho K., a.s. Za nedôvodnú považoval súd námietku žalovaného, že v Zmluve o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 chýba prejav vôle kupujúceho predmet zmluvy kúpiť, nakoľko tento vyplýva z jednotlivých bodov článku 3. Predmet zmluvy, v ktorých je výslovne uvedené, že predávajúci predáva ako výlučný vlastník kupujúcemu a kupujúci nadobúda do výlučného vlastníctva jednotlivé rozostavané byty v zmysle ich označenie v predmetnej zmluve. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho K.l, a.s. k jednotlivým predmetom prevodu, vrátane dotknutého bytu, na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 bol povolený rozhodnutím Správy katastra H. z 21.12.2009, číslo vkladu U. s účinkami vkladu 21.12.2009 (spis Okresného úradu H., katastrálny odbor sp. zn. U. č.l. 269 spisu). Vykonaným dokazovaním pritom nebolo preukázané, že by Zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 nebola právnym úkonom urobeným slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, v dôsledku čoho by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom.
43. V rámci vymedzenia dôvodov sporného zápisu dotknutého bytu do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu ako aj v priebehu tohto konania správca úpadcu tvrdil neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne s ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vylučuje postúpenie pohľadávky v prípade, že postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom. V prípade naplnenia dikcie ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), nie o prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu tak, ako na to poukazoval vo svojej argumentácii žalobca. Žalovaný konkrétne poukazoval na dojednanie v čl. 20.1. Zmluvy o dielo č. XX/XXXX uzatvorenej dňa 26.10.2009 medzi úpadcom ako objednávateľom a spoločnosťou G. spol. s r.o. ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bol najmä záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa riadne a včas dielo - výstavbu a dokončenie rozostavanej stavby bytový dom V. V zmysle dojednania v čl. 20.1. predmetnej Zmluvy o dielo žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez súhlasu druhej strany postúpiť svoje práva a povinnosti na tretiu osobu, v dôsledku čoho žalovaný považoval za vylúčené, aby bez súhlasu obchodnej spoločnosti G. spol. s r.o., ktorý súhlas podľa vyjadrení žalovaného nebol daný, úpadca prevádzal vlastnícke právo k rozostavaným bytom v predmetnej stavbe na tretie osoby. S uvedenom argumentáciou žalovaného sa súd nestotožnil. Dojednanie obsiahnuté v čl. 20.1. je dojednaním v rámci Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi úpadcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou G. spol. s r.o. ako zhotoviteľom podľa ust. § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Zmluvným stranám, objednávateľovi a zhotoviteľovi z tejto zmluvy vyplývajú práva a povinnosti tak, ako sú tieto upravené v predmetnej zmluve v spojení s ustanoveniami § 536 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Dojednanie v čl. 20.1. predmetnej Zmluvy o dielo tak súd vykladá tak, že obmedzenie postúpenia práv a povinností na tretiu osobu zmluvných strán z tejto zmluvy výlučne so súhlasom druhej strany sa vzťahuje na tie práva a povinností, ktoré zmluvným stranám
úpadcovi v postavení objednávateľa a spoločnosti G. spol. s r.o. v postavení zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo vyplývajú. Nemožno však uvedené dojednanie vykladať tak, že obmedzuje objednávateľa v práve prevodu vlastníckeho práva k rozostavaným bytom nachádzajúcim sa v predmete Zmluvy o dielo, vlastníkom ktorého bol objednávateľ (čl. 15.1. Zmluvy o dielo a obdobne ust. § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka). Zároveň prevod vlastníckeho práva objednávateľa k rozostavaným bytom nachádzajúcim sa v predmete zhotovovaného diela na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX z 26.10.2009 nemožno subsumovať pod ust. § 525 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o postúpení pohľadávky, ale o nakladaní s predmetom vlastníctva (§ 123 Občianskeho zákonníka).
44. Žalovaný ďalej Zmluvu o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 považoval za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s odkazom na rozpor s ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z. definujúceho pojem byt pre účely tohto zákona. V tejto súvislosti poukazoval aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.05.2002 sp. zn. 4Cdo/27/2002, v zmysle ktorých právoplatné kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byt. Poukazoval na to, že predmetom prevodu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 boli rozostavané byty, čo považoval za neprípustné, nakoľko byt ako vec v právnom slova zmysle vzniká až momentom právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané a právoplatné až dňa 30.05.2011, t.j. až po uzatvorení tak Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, na základe ktorej vlastníctvo k dotknutým rozostavaným bytom prevádzal úpadca na spoločnosť K., a.s., ako aj po uzatvorení Zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi spoločnosťou K., a.s. a žalobcom dňa 08.04.2010.
45. V konaní nebolo sporné, že v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 medzi úpadcom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou K. a.s. ako kupujúcim boli dotknuté byty, vrátane sporného bytu zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. ako rozostavané byty. Tak ako uvádzal aj žalovaný, zápis údajov o práve k rozostavanému bytu upravuje ust. § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu sa predkladá zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, zmluva o stavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti, pričom ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve. Uvedené ustanovenie upravuje podklady, ktoré sa predkladajú katastrálnemu úradu pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu a zároveň uvádza, aký subjekt sa zapíše ako vlastník rozostavaného bytu pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu. Znenie ust. § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona však nebráni tomu, aby osoba, ktorá bola pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu zapísaná do katastra nehnuteľností ako jeho vlastník, vlastníckym právom k rozostavanému bytu ďalej nakladala. V konaní nebolo sporné, že k zápisu úpadcu ako vlastníka dotknutých rozostavaných bytov, vrátane sporného bytu do katastra nehnuteľností došlo pred uzatvorením Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 medzi úpadcom a spoločnosťou K. a.s., a to v záznamovom konaní vedenom pod A. zo dňa 04.12.2009. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že listiny, ktoré boli predložené v katastrálnom konaní, nezodpovedali ustanoveniu § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona, tak súd uvádza, že spôsobilosť predložených listín pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu v zmysle § 446 ods. 6 Katastrálneho zákona je oprávnený posudzovať výlučne správny orgán v katastrálnom konaní, nie súd v civilnom sporovom konaní. Rovnako, pokiaľ žalovaný poukazoval na pochybenie Správy katastra H. v záznamovom konaní A. kedy Správa katastra mala zapísať rozostavanú stavbu a rozostavané byty, hoci v čase zápisu rozostavané byty v zmysle § 3 ods. 16 v spojení s § 46 Katastrálneho zákona neexistovali, tak rovnako súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní o excindačnej žalobe nie je oprávnený priamo preskúmavať postup správy katastra v katastrálnom konaní, na čo zákon stanovuje osobitný postup v správnom súdnictve. Nie je však vylúčené, že pokiaľ by v konaní o prejednávanej veci bolo preukázané, že sporný byt v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 a v nadväznosti na uvedené ani v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010 nespĺňal pojmové znaky rozostavaného bytu v zmysle ust. § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona, bolo nevyhnutné konštatovať, že už v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov 18.12.2009 medzi úpadcom ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou K. a.s. ako kupujúcim nebol spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov, v dôsledku čoho Zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 by bola absolútne neplatným právnym úkonom a obchodná spoločnosť K. a.s. ako nevlastník by následne nemohla platne previesť vlastnícke právo sporného bytu na žalobcu Zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010, pričom ako už bolo konštatované, vzhľadom na personálnu prepojenosť obchodnej spoločnosti úpadcu a obchodnej spoločnosti K. a.s. cestou osoby žalobcu, by jeho dobromyseľnosť pri nadobúdaní vlastníckeho práva k
dotknutému bytu bola vylúčená a nebolo by možné ju brať do úvahy pri posudzovaní, či prípadne mohol nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutému bytu od nevlastníka.
46. Vo všeobecnosti k spôsobilosti rozostavaného bytu byť predmetom občiansko-právnych vzťahov súd uvádza, že Zákonom č. 173/2004 Z.z., účinným 15.04.2004 boli o.i. doplnené ustanovenia § 3 ods. 15 a 16, § 6 ods. 1 písm. d) a § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona. S účinnosťou od 15.04.2004 tak bol do právneho poriadku zavedený pojem rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor, ktoré sú definované v ust. § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona. Rozostavané byty sa evidujú v katastri nehnuteľností v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim, a to v súbore popisných informácií katastra údajmi o číslovaní, vlastníkoch a vlastníckych vzťahoch. V dôsledku vymedzenia pojmov rozostavaná stavba, rozostavaný byt a rozostavaný nebytový priestor v ust. § 3 ods. 15 a 16 Katastrálneho zákona nič nebráni tomu, aby rozostavané stavby, rozostavané byty a rozostavané nebytové priestory boli predmetom občiansko-právnych vzťahov po tom, čo došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ aj rozostavané byty nespadajú pod definíciu pojmu byt podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z., uvedené znamená len to, že na rozostavané byty sa tento zákon bez ďalšieho nevzťahuje, ale zároveň to nevylučuje, aby rozostavaný byt v zmysle jeho definície v § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona bol predmetom prevodu kúpnou zmluvou uzatvorenou podľa ust. § 409 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, za prípadného primeraného analogického použitia aj ustanovení Zákona č. 182/1993 Z.z., a to v režime prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa Občianskeho zákonníka a Katastrálneho zákona. Pokiaľ teda aj v Zmluve o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 je uvedený odkaz na ust. § 5 a nasledujúce Zákona č. 182/1993 Z.z., uvedené súd nepovažuje za záväzné pre posúdenie obsahu tejto zmluvy v zmysle právnej argumentácie uvedenej vyššie a nepovažuje za daný žalovaným tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 pre rozpor s ust. § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z.z.
47. Žalovaný v priebehu konania spochybňoval, že dotknuté byty, vrátane sporného bytu v čase zápisu vlastníckeho práva k rozostavaným bytom v prospech úpadcu spĺňali pojmové znaky rozostavaného bytu v zmysle § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona a údaje uvedené v Znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca K. nie sú pravdivé. V konaní nebolo sporné, že k zápisu vlastníckeho práva úpadcu k dotknutým rozostavaným bytom, vrátane sporného bytu, ktorý je predmetom tohto konania, došlo postupom podľa ust. § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona v záznamovom konaní A. zo dňa 04.12.2009 tak, ako táto skutočnosť vyplýva zo zápisov na liste vlastníctva č. XXXX predloženým žalovaným (č.l. 85 a nasledujúce spisu). Opätovne súd zdôrazňuje, že postup Správy katastra H. v predmetnom záznamovom konaní nemôže byť predmetom prieskumu v tomto incidenčnom konaní. Rovnako nebolo sporné, že stupeň rozostavanosti dotknutých rozostavaných bytov pri zápise údajov o práve k nim v záznamovom konaní A. postupom správy katastra podľa § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona bol preukazovaný znaleckým posudkom K. č. XX/XXXX, ktorého čiastočnú fotokópiu predložil do obsahu spisového materiálu žalovaný (č.l. 177 a nasledujúce spisu). Úlohou znalca bolo stanovenie spoluvlastníckych podielov na bytovom dome V. na pozemku parc. č. XXXX/ XX a XXXX/XX v katastrálnom území H. pre účel zápisu rozostavaných bytov a nebytových priestorov na list vlastníctva katastra nehnuteľností. Znalecký posudok bol vypracovaný k 18.11.2009. Pokiaľ aj žalovaný argumentoval tým, že Zmluva o dielo č. 1/2009 bola uzatvorená dňa 26.10.2009 a za jeden mesiac nebolo objektívne možné uskutočniť výstavbu rozostavaných bytov, tak súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 18.05.2018, že spoločnosť G. spol. s r.o. po uzatvorení Zmluvy o dielo č. X/XXXX z 26.10.2009 pokračovala vo výstavbe dotknutého bytového domu nadväzujúc na činnosť predchádzajúceho zhotoviteľa H., a.s. Znalecký posudok č. XX/XXXX K. bol zo strany žalovaného predložený do obsahu spisového materiálu len v čiastočnej fotokópii, a teda neúplný. Zo záveru tohto znaleckého posudku na liste č. 147 (č.l. 193 rub spisu) vyplýva, že predmetné byty a nebytové priestory ku dňu miestneho šetrenia, ktoré podľa údajov o obhliadke predmetu posúdenia na liste č. 3 znaleckého posudku bolo vykonané dňa 18.11.2009, boli rozostavanými bytmi, a to podľa ust. § 3 ods. 16 a § 46 ods. 6 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko sa nachádzali v dome, ktorý bol aspoň v takom stupni rozostavanosti, že bol navonok uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Z uvedeného technického popisu a fotodokumentácie skutkového stavu z 01.12.2009 je zrejmé, že rozostavané byty a nebytové priestory bytového domu V. na parc. č. KN č. XXXX/XX a KN č. XXXX/XX spĺňajú technické požiadavky na zápis do katastra nehnuteľností. Závery znaleckého posudku č. XX/XXXX K. ktorý bol podkladom pre zápis údajov o práve k rozostavaným bytom postupom podľa ust. § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona v prospech
úpadcu ako ich vlastníka, žalovaný vyvracal predloženým čestným prehlásením K. z 09.03.2017 (č.l. 174 spisu).
48. Rozostavaný byt je definovaný v ust. § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona ako miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Uvedená zákonná definícia predpokladá, že po prvé, ide o miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie, čo v konaní spochybnené nebolo a že táto miestnosť alebo súbor miestností sa nachádza v dome, ktorý spĺňa taký stupeň rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Z čestného prehlásenia K. z 09.03.2017 vyplýva, že ku dňu 18.12.2009 sa bytový dom V. v súčasnosti zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX, nachádzal v štádiu rozostavanosti, pričom malo ísť o hrubú stavbu bytového domu, na ktorej boli rozostavané, ale neukončené nosné konštrukcie šiesteho nadzemného podlažia, pričom bytový dom mal mať v zmysle projektovej dokumentácie X nadzemných podlaží, avšak výstavba L. a C. nadzemného podlažia nebola ku dňu 18.12.2009 ani započatá. Uvedené tvrdenie nezodpovedá fotodokumentácii predloženej žalovaným na č.l. 176 spisu, ani fotodokumentácii, ktorá je súčasťou predloženého Znaleckého posudku K. č. XX/XXXX na č.l. 197 rub spisu, z ktorých je zrejmé, že predmetný dom je navonok uzavretý obvodovými stenami vo výške C. nadzemných podlaží, pričom pre pojmové vymedzenie rozostavaného bytu v zmysle § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona nie je relevantné v zmysle tvrdení K. v čestnom prehlásení z 09.03.2017, že na jednotlivých podlažiach neboli vybudované a zreteľné dispozičné riešenia jednotlivých bytových jednotiek, vo vybudovanej časti stavby neboli žiadne okná, interiérové, ani exteriérové dvere, zárubne, zábradlia, tepelné izolácie, vnútorné omietky, elektrické rozvody, tepelné rozvody, rozvody vody a kúrenia, poštové schránky, zvončeky a domáce telefóny, realizované potery, maľovky a nenosné konštrukcie ako priečky, ktoré mali ohraničovať jednotlivé byty boli realizované iba do H. nadzemného podlažia. Nie je relevantné, že ku dňu 18.12.2009 nebol dokončený žiaden z bytov, ktoré mali byť vybudované v zmysle projektovej dokumentácie a stavebného povolenia, nakoľko výlučne relevantné je to, či dotknuté byty sa nachádzali v dome, ktorý bol v takom stupni rozostavanosti, že navonok bol uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou, čo dôkazmi predloženými žalovaným spochybnené nebolo. Rovnako nepovažuje súd za relevantné tvrdenie žalovaného, že stavba nebola ukončená strešnou krytinou, nakoľko definícia v § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona vyžaduje uzavretie stavby strešnou konštrukciou, čo rovnako žalovaným predložené čestné prehlásenia K. ani iné v konaní vykonané dôkazy nevyvracajú.
49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním neboli spochybnené závery Znaleckého posudku č. XX/XXXX K. a nebolo preukázané, že by sporný byt v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 nespĺňal definíciu rozostavaného bytu v zmysle § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona, v dôsledku čoho by nemohol byť spôsobilým predmetom prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na obchodnú spoločnosť IU. a.s., ktorá následne vlastnícke právo k dotknutému bytu previedla na žalobcu. V konaní tak neboli preukázané žalovaným tvrdené a ani súdom zistené iné dôvody absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009, v dôsledku ktorých by obchodná spoločnosť K. a.s. následne nemohla previesť platne vlastnícke právo k dotknutému bytu na žalobcu Zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010. Skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení K. z 09.03.2017 nie sú spôsobilé spochybniť závery znaleckého posudku K. č. XX/XXXX, nakoľko nezodpovedajú fotodokumentácii, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, ktorý predkladal sám žalovaný a o ktorej nebolo spochybnené, že zachytávala stav predmetnej stavby (domu) k dátumu, ku ktorému bol vypracovaný posudok 18.11.2009, ktorý dátum predchádza uzatvoreniu Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009. Za danej dôkaznej situácie a nečinnosti žalovaného, ktorý sa na nariadený termín pojednávania nedostavil, nepovažoval súd za potrebné a hospodárne vykonávať ďalšie dôkazy k štádiu rozostavanosti dotknutej stavby v zmysle návrhov žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018, a preto dôkazné návrhy žalobcu na predloženie zápisov zo stavebného denníka a výsluch svedkov Y. a K. zamietol.
50. V dôvodoch poznámky o spornom zápise žalovaný ďalej označil prípadne Zmluvu o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 za neúčinnú podľa ust. § 59a Obchodného zákonníka. Obdobne v písomnom vyjadrení zo 14.10.2016 poukázal na to, že „zmluva o prevode majetku medzi úpadcom“ (čím mal zjavne na mysli Zmluvu o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009) mala byť uložená do zbierky listín spolu so znaleckým posudkom, zákon podmieňuje účinnosť takejto zmluvy splnením tejto
podmienky, podľa zistených informácií, táto podmienka splnená nebola. Ust. § 59a Obchodného zákonníka sa vzťahuje na zmluvy, na základe ktorých spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania alebo s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, za podmienky, že spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania. Ustanovenia § 59a ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka sa pritom vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť. Žalovaný v rámci svojej skutkovej argumentácie v prejednávanej veci nevymedzil, na základe akého konkrétneho vzťahu medzi spoločnosťou K. a.s. ako nadobúdateľom majetku na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 a spoločnosťou úpadcu by sa na uvedenú zmluvu malo vzťahovať ust. § 59a Obchodného zákonníka. Po oboznámení sa s výpismi z obchodného registra obchodnej spoločnosti Václavů, s.r.o. (č.l. 270 spisu) a K. a.s. (č.l. 273 spisu) nemožno konštatovať, že by Zmluva o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 bola uzatvorená spoločnosťou K., a.s. s jej zakladateľom alebo spoločníkom, rovnako s osobou blízkou jej zakladateľom alebo spoločníkom alebo osobami, ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti v zmysle definície v § 66a Obchodného zákonníka, nakoľko takéto skutočnosti z oboznámených výpisov z obchodného registra ako ani zo stranami navrhnutých dôkazov nevyplývajú. V konaní tak nebolo preukázané, že by vo vzťahu k Zmluve o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 ku dňu jej uzatvorenia boli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 59a Obchodného zákonníka. Pre úplnosť súd uvádza, že vo vzťahu k dôvodu sporného zápisu, ktorým je prípadná neúčinnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z 18.12.2009 podľa ust. § 59a Obchodného zákonníka nebola relevantná argumentácia žalobcu ohľadne absencie určenia neúčinnosti právneho úkonu súdom s odkazom na ust. § 80 ods. 1 ZKR, nakoľko uvedené zákonné ustanovenie upravuje zapísanie do súpisu majetku tretích osôb nadobudnutých na základe neúčinných právnych úkonov v zmysle ust. § 57 a nasledujúce ZKR, nie v prípade nenadobudnutia účinnosti zmluvy v dôsledku aplikácie ust. § 59a Obchodného zákonníka.
51. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku platného nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému bytu žalobcom na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 08.04.2010, vklad ktorého do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra H. z 19.04.2010 pod č. vkladu U. s právnymi účinkami vkladu 19.04.2010, sporný byt nemal byť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XK/XX/XXXX. zapísaný a vlastnícke právo žalobcu, ktoré zapísanie sporného bytu do súpisu vylučuje, mu naďalej svedčí. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň súd samostatným výrokom rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/15/2016. Súd nepovažoval za naplnený dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 162 CSP ani podľa ust. § 164 CSP, nakoľko nepovažuje za dôvodné a účelné prerušovať konanie z dôvodu prebiehajúceho iného konania v skutkovo a právne obdobnej veci prejednávanej iným sudcom súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie by pre súd v prejednávanej veci nebolo záväzné.
52. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.
Proti ostatným výrokom rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).