Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-117-2017.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Miroslav Majerník, v spore žalobcu: SABAR, s.r.o., v reštrukturalizácii, IČO: 36 191 621, Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, právne zastúpená JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom Popradská 80, 040 11 Košice - Západ, proti žalovanej: X. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 713,68 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 713,68 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako nájomca na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.05.2004, v znení dodatkov č. 1 až 21, najmä však Dodatku č. 1 zo dňa 10.11.2004, uzatvorenej s prenajímateľom Rudohorská investičná spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 851, užíva nehnuteľnosť - chatu D.. Táto budova so súpisným č. XX, chata D., je evidovaná ako výlučný majetok prenajímateľa, a to na LV č. XXX, k. ú. D., obec D., okres O., a na LV č. XXX, k. ú. K., obec K., okres O., a stojí aj na parcele č. XXXX/X, evidovanej na LV. č. XXX, k. ú. D., obec D., okres O.. Predmetná chata D., v užívaní žalobcom ako nájomcom, je na základe Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody zo dňa 22.4.2013, uzatvorenej medzi prenajímateľom Rudohorská investičná spoločnosť, a.s., a dodávateľom vody Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., odberným miestom pre dodávku vody z verejného vodovodu. Samotné odberné miesto s meračom spotreby vody sa nachádza mimo objektu chaty D., vo vzdialenosti niekoľko sto metrov od samotnej budovy chata D.. Napojenie chaty D. na odberné miesto je zabezpečené vlastnou vodovodnou prípojkou, ktorá sa v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách nepovažuje za verejný vodovod (§ 3 ods. 3 písm. e) zákona). Na túto vodovodnú prípojku chaty D. na verejný vodovod, zriadenú v minulosti (pravdepodobne pred rokom 1990), bez existencie riadnych podkladov, je pripojených vlastnými prípojkami viacero odberateľov vody, ako vlastníkov okolitých stavieb - chát. Jedným z takýchto odberateľov vody je aj žalovaná, ako výlučná vlastníčka stavby - chaty so súpisným č. XX, stojacej na parcele č. XXX/XX, evidovanej na LV. č. XXX, k. ú. K., obec K., M. O.. Títo odberatelia, aj žalovaná sa napojili na túto trasu vodovodnej prípojky bez uzatvorenia akejkoľvek písomnej alebo ústnej dohody, a žiadna dohoda o spôsobe a režime užívania vodovodnej prípojky prenajímateľa ostatnými „podružnými“ odberateľmi nie je uzatvorená. Napriek tomuto si sami títo „odberatelia“ vody zriadili merače spotreby vody, na základe ktorej im podľa skutočnej spotreby vody nájomca túto spotrebu refakturuje. V presne nezistenom období 3. štvrťroka 2015 (medzi 15.09.2015 - 18.12.2015) došlo k poruche na vodovodnej
prípojke prenajímateľa a došlo tak k nezanedbateľnému úniku vody, ktorej spotreba bola následne dodávateľom vody uplatnená v jeho faktúre č. 2120694172 z 21.12.2015 pre prenajímateľa, a to na sumu 5 661,82 EUR bez DPH, t. j. 6 794,18 EUR s DPH. Prenajímateľ ako vlastník stavby a zmluvná strana s dodávateľom vody sa snažil predmetnú záležitosť riešiť formou reklamačného konania, kde však nebol úspešný. O uvedenom svedčí posledný list zo strany dodávateľa vody zo dňa 24.03.2016. Keďže v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov si mal žalobca sám zabezpečiť všetky dodávateľské služby spojené s užívaním prenajatého majetku, a tak sa nestalo, tieto náklady si prenajímateľ od žalobcu uplatnil. Žalobca ako nájomca si z dôvodu neexistencie akejkoľvek zmluvy alebo dohody o spoločnom užívaní vodovodnej prípojky prenajímateľa Rudohorská investičná spoločnosť, a.s., uplatnil pomernú časť týchto strát od ostatných „podružných“ odberateľov vody. Uvedené si žalobca od žalovanej uplatnil na základe jeho Faktúry č. 1610076 zo dňa 19.02.2016 na sumu 718,40 EUR, splatná dňa 24.03.2016, a to spolu so sprievodným listom zo dňa 19.02.2016 - Preúčtovanie nákladov za spotrebovanú vodu. V zmysle tejto faktúry bola žalovanej účtovaná skutočná spotreba vody v sume 4,72 EUR a preúčtovaný únik vody z dôvodu poruchy v sume 713,68 EUR. Žalovaná dobrovoľne v lehote splatnosti faktúry, dňa 03.03.2016 žalobcu uhradila sumu 4,72 EUR za skutočne spotrebovanú vodu. Preúčtovaný únik vody však žalovaná dobrovoľne neuhradila. Žalovaná tak svojím konaním nepopiera existenciu samotného vzťahu spotreby vody z vodovodnej prípojky prenajímateľa žalobcu. Žalobca cestou svojho zástupcu zaslal dňa 14.07.2016 žalovanej predžalobnú výzvu na úhradu sumy 713,68 EUR, ale táto výzva bola bez akejkoľvek odozvy. Žalobca je toho názoru, že s ohľadom na neexistenciu zmluvných dojednaní ohľadom spôsobu a režimu užívania vodovodnej prípojky prenajímateľa a ani podružných prípojok, dochádza k uplatneniu všeobecnej úpravy občianskych vzťahov uvedenej v Občianskom zákonníku, a to predovšetkým ustanovení o spoločných záväzkoch (§ 511 a nasl. Občianskeho zákonníka). V zmysle tejto právnej úpravy sa uplatní princíp, keď za záväzok zodpovedajú všetci zúčastnení rovným dielom. V danom prípade žalobca preto dlžnú sumu za vzniknutý únik vody rozpočítal rovným dielom medzi seba a všetkých ostatných vlastníkov chát napojených na vodovodnú prípojku chaty D., ktorú žalobca ako nájomca užíva. Žalobca uvádza, že nie je dodávateľom vody, a teda ustanovenia právnych predpisov o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa v tomto smere na neho nevzťahuje. Zároveň žalobca ako odberateľ vody v zmysle nájomného vzťahu je podľa § 28 ods. 3 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách oprávnený od konečného spotrebiteľa požadovať vodné v rozsahu rozpočítanej čiastky. S ohľadom na tieto skutočnosti je žalobca toho názoru, že jeho pohľadávka voči žalovanej v uplatnenom rozsahu je oprávnená a zákonná a požaduje ju uhradiť.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 15Up/211/2017 vydal dňa 20.09.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná v lehote odpor. Dôvodila, že spol. SABAR s.r.o. od nej požaduje vyplatenie sumy za poruchu na vodovodnom potrubí a následne čiastky, bez akéhokoľvek právneho a vecného podkladu. Predmetná porucha nebola spôsobená žalovanou, ani jej činnosťou. Spoločnosť SABAR argumentuje vyčíslením škody spôsobenej únikom vody, ktorú vyčíslila Východoslovenská vodárenská spol. (VVS), pričom žalovaná so spol. SABAR, s.r.o. žiadnu zmluvu o spotrebe vody odkedy je prevádzkovateľom jej nehnuteľnosti v lokalite K., K. C., ako aj predmetného vodovodu, ju ako podružného odberateľa nikdy nevyzvala, neoslovila, neiniciovala akýkoľvek vzájomný kontakt medzi ňou a menovanou spol. SABAR s.r.o., za účelom dohody, ktorej predmetnom by bola prevádzka, úhrada spotreby a prípadné následky a kompenzácie poruchovosti ako aj nedostatky na predmetnom vodovode. SABAR, s.r.o. argumentuje zmluvou s VVS, tým pádom má žalovaná za to, že práve spol. SABAR, s.r.o., ktorá ani sama presne nevie ohraničiť obdobie danej poruchy, ako zmluvná strana s VVS porušila podmienky súvisiace s účelom, ktorým sa voči VVS zaviazala. Ak spol. SABAR, s.r.o. argumentuje tým, že v roku 2016 žalovaná uhradila sumu za skutočnú spotrebu vody v sume 4,72 EUR na jej účet, trvá žalovaná na tom, že s predmetnou poruchou jej úhrada pitnej vody nemá nič spoločné. Zdôraznila, že ako odberateľ pitnej vody nikdy v zimnom období vodu neodoberala, pretože nehnuteľnosť (chata v obci K., K. C.) využívala výlučne na súkromné účely a to len v letnom období, o čom svedčí vyššie uvedená ročná spotreba vody v množstve cca 3 m3.
4. Na odpor žalovanej reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom uviedol, že žalovaná užívanie potrebných rozvodov vody nespochybňuje, a teda nespochybňuje ani užívanie vody. To, že žalovaná nemá s nimi a ani s dodávateľom vody uzatvorenú žiadnu zmluvu len potvrdzuje argumentáciu ohľadom existencie spoločných záväzkov v tejto veci. Tak ako žalobca aj žalovaná je užívateľkou spoločnej potrubnej siete, z ktorej dochádza k odberu vody pre jej potreby. V tomto prípade nie je podľa nášho názoru rozhodné, v
akom rozsahu žalovaná vodu skutočne odoberá a v akom období. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov v rámci spoločného užívania potrubných rozvodov vody viacerými užívateľmi bez toho, aby bol založený zmluvný vzťah, nezodpovedá argumentácii žalovanej. Ak by došlo k poruche vodovodu, resp. inej poruche priamo v chatke žalovanej, a došlo by k úniku vody, rovnako by žalobca tieto náklady bol nútený preniesť aj na žalovanú. Keďže odberné miesto vody užívajú nielen žalobca, ale aj podružní odberatelia spoločne, bez inej úpravy ich práv a povinností. Žalobca na neexistenciu zmluvného vzťahu poukazuje aj na ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje možnosti analógie tohto zákona aj na prípady, ktoré nie sú v Občianskom zákonníku výslovne upravené, tak aby to zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu veci. Keďže doposiaľ nedošlo k poruche na vodovode, tak žalobca ani nemal potrebu priamo žalovanú v tomto smere vyzývať, oslovovať, alebo inak ju kontaktovať. Žalobca však pravidelne zasielal žalovanej faktúru za skutočnú spotrebu vody, a žalovaná takto vystavenú a doručenú faktúru vždy riadne uhradila bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom spochybňovala existenciu fakticky založeného vzťahu medzi ňou a žalobcom. Žalovaná s dodávateľom vody ani nemohla uzavrieť zmluvu, keďže s ohľadom na miestne podmienky dodávateľ vody Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. by s podružným odberateľom vody bez zákonného odberného miesta vody zmluvu neuzatvorila. Z uvedených dôvodov žalobca na podanom návrhu v plnom rozsahu trvá. Zároveň žalobca podal v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
5. Na základe uvedeného návrhu bola prejednávaná vec postúpená na prejednania Okresnému súdu Rožňava ako vecne a miestne príslušnému.
6. Tunajší súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, pričom táto v plnom rozsahu trvala na jej stanovisku, ktoré v písomnej podobe poskytla Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní číslo 15Up/211/2017 zo dňa 9.10.2017. Už v prvých dvoch vetách si žalobca protirečí ohľadom dodávky vody a užívania rozvodov vody. A v štvrtej vete žalobcu je nezmyslené vyjadrenie, že nie je rozhodné v akom rozsahu žalovaná vodu skutočne odoberá a v akom období, veď práve to je merito veci. Ak žalobca toho času poukazuje na následok pričom od žalovanej úhradu za spotrebu vody vždy preberal (výlučne len za spotrebu) bez úhrady za tranzit a iné služby spojené s odberom, údržbou a užívaním rozvodov, na čo žalovanú nikdy neupozornil, má žalovaná za to, že okrem spotreby vody celú zodpovednosť preberal na seba v zmysle vzťahu s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. Namietala vyjadrenie žalobcu, že ako žalovaná nemohla s dodávateľom vody uzavrieť zmluvu, zároveň namietala, že žalobca nemal potrebu ju ako žalovanú vyzývať, keďže nedošlo k poruche na vodovode. Opakovane žalobca s výraznou snahou vo svoj prospech nerelevantne poukazuje na úhradu škody, na ktorej žalovaná nemá absolútne žiadny podiel. Do pozornosti dáva skutočnosť, že žalobca si vybral zo všetkých deviatich odberateľov vody práve ju (dôchodkyňu - vdovu) a podľa jej vedomostí s najmenším odberom vody. Zo stavu veci vyplýva, že žalobca napáda jej osobu ako ľahšie zraniteľnú, pričom jej nehnuteľnosť je od predmetnej poruchy najďalej zo všetkých odberateľov. Predmetná porucha sa na jej pozemku nestala, na tento pozemok prístup žalovaná nemá, k miestu poruchy nikdy nemala prístup, keďže je chránené uzamykacím zariadením, takže logicky s tým nemala nič spoločné a zdôrazňuje, že na predmetnú poruchu ju nikto nestranný neupozornil, až spoločnosť Sabar, s.r.o. v reštrukturalizácii, ktorá podľa jej názoru je jediná za túto poruchu zodpovedná. Na záver poukázala na skutočnosť, že spoločnosť SABAR s.r.o. v reštrukturalizácií ako jediná z odberných objektov vody vykonáva podľa jej vedomostí podnikateľskú činnosť v oblasti ubytovania a cestovného ruchu počas celého kalendárneho roka. V spornom období mala žalovaná spotrebu vody 3 m3, pričom spoločnosť SABAR s.r.o. v reštrukturalizácii mala v danom období spotrebu vody cca 190 m3, čo sama deklarovala v písomnostiach predložených Okresnému súdu Banská Bystrica. Nezmyselne menovaná spoločnosť SABAR s.r.o. v reštrukturalizácii za predmetnú poruchu vyčíslila žalovanej úhradu 713,68 EUR.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie.
8. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018 žalobca v plnom rozsahu trval na podanej žalobe. Na doplnenie žaloby uviedol, že chata D. bola kúpená niekedy v roku 2003 a následne v roku 2004 sa žalobca stal nájomcom uvedenej chaty. K uvedenej chate vedie vodovodná prípojka zabezpečovaná Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, pričom chata je vedená ako odberné miesto. Na vodovodnú prípojku je následne napojených 9 podružných odberateľov. Títo nemajú uzatvorenú zmluvu, ale majú len pri každej chate samostatný merač, ktorý si sami zabezpečili. Poukázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka § 511 a nasledovné a zároveň aj na ustanovenia týkajúce sa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovení o rozúčtovaní spoločných nákladov. Ohľadne
námietky týkajúcej sa ustanovenia článku 6 ods. 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov upozornil na ustanovenia článku 4 ods. 4, 5 predmetnej Zmluvy o nájme. Napriek absencií akýchkoľvek zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovanou má za to, že tieto vzťahy je potrebné nejakým spôsobom usporiadať. Žalobca mal záujem o usporiadanie týchto vzťahov, na čo žalovaná reagovala s negatívnou odpoveďou.
9. Žalovaná mala za to, že nárok žalobcu v tomto konaní nebol preukázaný a navrhla preto súdu v celom rozsahu žalobu zamietnuť. Žalobca vôbec nemal povinnosť platiť spotrebu nezanedbateľného úniku vody, nakoľko vlastníkom prípojky je Rudohorská investičná spoločnosť a.s., ktorá za túto škodu v plnom rozsahu zodpovedala. Z uvedeného dôvodu preto nemožno použiť ani ustanovenia o solidárnych záväzkoch vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, nakoľko tu žiadne spoločenstvo nie je vlastníkom predmetnej prípojky, jediným vlastníkom je Rudohorská investičná spoločnosť a.s.. Rovnako z uvedeného dôvodu nemožno použiť ani ustanovenia o rozpočítaní zo Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uvádzaných právnym zástupcom žalobcu. Neexistuje žiadna dohoda o spoločnej správe a údržbe vodovodu medzi žalobcom a žalovanou. V tomto nebola ani sporná skutočnosť, koľko vody žalovaná reálne spotrebovala, nakoľko reálnu spotrebu jej žalobca vyúčtoval. Žalovaná vždy platila spotrebované množstvo, nikdy neplatila poplatky súvisiace s údržbou. Poukazujeme na ustanovenie článku 6 ods. 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi Rudohorskou investičnou spoločnosťou a.s., ako prenajímateľom a nájomcom, spoločnosťou SABAR s.r.o., zo dňa 15.05.2004. Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti poruchu na uvedenej prípojke nepovažovala za bežnú, (druhý odsek vyjadrenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti). Samotná Východoslovenská vodárenská spoločnosť uviedla, že každý odberateľ si vie odkontrolovať kedykoľvek možnú spotrebu vody a tak včas odhaliť prípadný únik a poruchu na svojej vodovodnej prípojke.
10. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom strany sporu po realizovaní dôkazov ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Súd na základe uvedeného zistil nasledovný skutkový stav.
11. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.05.2004, v znení dodatkov č. 1 až 21, najmä však Dodatku č. 1 zo dňa 10.11.2004, uzatvorenej medzi žalobcom a prenajímateľom Rudohorská investičná spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 851, vyplýva, že žalobca užíva nehnuteľnosť - chatu D.. Táto chata D. je evidovaná ako výlučný majetok prenajímateľa, a to na LV č. XXX, k. ú. D., obec D., okres O., a na LV č. XXX, k. ú. K., obec K., okres Rožňava, a stojí aj na parcele č. XXXX/X, evidovanej na LV. č. XXX, k. ú. D., obec D., okres Rožňava. K dodávke vody do chaty D. dochádza na základe Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody zo dňa 22.4.2013, uzatvorenej medzi Rudohorskou investičnou spoločnosťou, a.s., a dodávateľom vody Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Na uvedenej vodovodnej prípojke došlo v presne nezistenom období 3. štvrťroka 2015 (medzi 15.09.2015
- 18.12.2015) k poruche a nezanedbateľnému úniku vody v sume až 6.794,18 EUR. Na opakovanú žiadosť Rudohorskej investičnej spoločnosti a.s. reagoval dodávateľ vody stanoviskom, v ktorom trval na správnosti vyúčtovania ním predloženej faktúry, pričom uvádza, že o možnej poruche bol okamžite telefonicky upozornený, aby zamedzil ďalším stratám vody. Zároveň dodávateľ dal odberateľovi do pozornosti skutočnosť, že vlastníkom vodovodnej prípojky ako aj vodomernej šachty je odberateľ, a preto odberateľ zodpovedá za technický stav vodovodnej prípojky a vnútorných rozvodov ako aj množstvo odobratej vody. Taktiež dodávateľ upozornil odberateľa, že vzhľadom na technický stav vodovodnej prípojky mu odporúča rekonštrukciu celej prípojky. Zároveň žalobca, aj žalovaná potvrdili, že k poruche došlo na hlavnej prípojke smerom ku chate D. a až následne sú pripojení podružní odberatelia, medzi nimi aj žalovaná.
12. Súd vec právne posúdil nasledovne:
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ObZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 451 ods. 1 ObZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal taký právny vzťah žalovanej s ním, ktorý by zakladal povinnosť na náhradu nákladov spojených s poškodením prípojky. Žalovaná so žalobcom nemá žiadnu zmluvu.
K samotnému poškodeniu prípojky došlo ešte pred chaty, pred pripojením podružných odberateľov na vodovodnú prípojku, a to v presne nezistenom období 3. štvrťroka 2015 (medzi 15.09.2015 - 18.12.2015), t.j. v období, kedy žalovaná svoju nehnuteľnosť ani nevyužíva, keďže túto využíva len v lete. Predmetná porucha prípojky nastala v mieste, kedy vodovod smeruje ku chate a až za chatou sú pripojení podružní užívatelia, medzi nimi aj žalovaná. Odberateľ, Rudohorská investičná spoločnosť, a.s. bol podľa stanoviska dodávateľa vody telefonicky informovaný o poruche na jeho prípojke. Žalobca v konaní neuviedol akým spôsobom túto situáciu riešil po tom, ako sa o úniku dozvedel. Súd má za to, že prípadným aktívnym konaním zo strany žalobcu po oznámením poruchy by došlo k minimalizácii škôd. Žalovaná skrz skutočnosť, že nebola, ani nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, tobôž nie s vlastníkom chaty, resp. dodávateľom vody nemala ani žiadnu možnosť nadmernému úniku vody zabrániť a taktiež je zrejmé, že o tejto nemala ani žiadnu vedomosť, keďže táto ako je vyššie uvedené nastala na prípojke k chate a nie k žalovanej. Na uvedený právny vzťah nemožno z uvedeného dôvodu použiť ani žalobcom navrhované ustanovenia právnych predpisov o vodách, tobôž nie zákona o bytoch. O úniku vody sa žalovaná dozvedela až z výzvy žalobcu na úhradu žalovanej sumy, pričom ňou inštalovaný merač žiadnym spôsobom neavizoval, že došlo na jej prípojke k poruche a tým k nadmernému úniku vody. Z fakturovanej sumy žalovaná uhradila len sumu ňou spotrebovanej vody. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade žalovanú nemožno považovať za dlžníka. Len sám žalobca je vo zmluvnom vzťahu s odberateľom vody a to Rudohorskou investičnou spoločnosťou, a.s., ktorej bola nadmerná spotreba vody účtovaná. Samotný dodávateľ Východoslovenská vodárenská spoločnosť evidoval ako dlžníka odberateľa Rudohorskú investičnú spoločnosť, a.s., ktorej avizoval nadmernú spotrebu vody, kde túto si prostredníctvom merača mal možnosť odberateľ pravidelne kontrolovať. Súd mal za to, že žalovaná sa nemala podieľať na poruche, ktorá vznikla na prípojke smerujúcej k chate Slanka a preto žalobu zamietol. V prejednávanom prípade nebol preukázaný taký záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou, či zo zmluvy alebo zodpovednostného záväzkového vzťahu titulom vydania bezdôvodného obohatenia (§451 a nasl ObZ.) alebo nároku na náhradu škody (§420 a nasl ObZ.), ktorý by zakladal nárok žalobcu, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku v bode I. tohto rozsudku a žalobu zamietol.
16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Rožňava (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).