Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-29-2018.pdf
PDF · 107.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/29/2018
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore navrhovateľa L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/XX, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5 proti žalovanému SPOLUŽITIE, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Partizánske, Februárová 1033/22, IČO: 37 916 441, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., obec A., k.ú. A., evidovanej Okresným úradom A., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXXX-in,
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II. Súd ukladá navrhovateľovi povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej proti žalovanému, predmetom ktorej bude určenie, že pohľadávka žalovaného voči navrhovateľovi neprevyšovala ku dňu 11.05.2018 sumu 2 000,- € istiny.
III. Navrhovateľovi súd ukladá zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný elektronicky vo výške 16,50 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ doručil súdu dňa 16.05.2018 elektronicky prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha proti žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese A., obec A., k.ú. A.Á., evidovanej Okresným úradom A., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na X.p. vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele reg. „C“ parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, k bytu prináležiaci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXXX-in, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. (2) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti uvedenej vo výroku I. tohto uznesenia. Správu bytového domu vykonáva žalovaný. K bytu je zapísané zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Dňa 13.03.2018 a 14.03.2018 sa v bytovom dome uskutočnilo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu otázke, či súhlasia s predajom bytu navrhovateľa v dobrovoľnej dražbe pre dlh, ktorý k 28.02.2018 predstavoval istinu 4 560,94 € a príslušenstvo. Písomného hlasovania sa zo 104 vlastníkov zúčastnilo 67, pričom odovzdaných bolo 66 platných hlasov, z ktorých bolo 64 za a 2
proti dražbe. Dňa 15.05.2018 obdržal navrhovateľ od zástupcu žalovaného oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu - bytu na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, pretože ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva (11.05.2018) pohľadávka žalovaného neprevyšovala sumu 2000 € istiny bez príslušenstva. (3) K návrhu pripojil listinné dôkazy - čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, oznámenie o písomnom hlasovaní, zápisnicu o písomnom hlasovaní, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pokladničné potvrdenky, vyúčtovanie za rok 2014, rozpis zúčtovania úhrad za rok 2014, oznámenie vlastníkom, vyúčtovanie za rok 2015, rozpis zúčtovania úhrad za rok 2015, vyúčtovanie za rok 2016, rozpis zúčtovania úhrad za rok 2016, reklamáciu vyúčtovania služieb za rok 2014, urgenciu reklamácie, reklamáciu vyúčtovania služieb za rok 2015, reklamáciu vyúčtovania služieb za rok 2016, doručenky. (4) Z listinných dôkazov pripojených žalobcom súd pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp. č. XXXX v kat. úz. A.. Správu v bytovom dome vykonáva spoločenstvo vlastníkov bytov SPOLUŽITIE. Dňa 01.03.2018 bolo oznámené písomné hlasovanie vlastníkov bytov, ktoré sa malo uskutočniť dňa 13.03. a 14.03. vo vestibule bytového domu, ktorého otázka znela „Súhlasím s predajom bytu č. XX v dobrovoľnej dražbe pre dlh voči spoločenstvu, ktorý k 28.2.2018 predstavoval sumu na istine 4 560,94 € + príslušenstvo, v BD, ktorý je v správe Spoločenstva vlastníkov bytov a NP SPOLUŽITIE, na T. XXXX/ XX S. A..“ Z oznámenia vyplýva, že vlastník bytu č. XX mal mať k 28.2.2018 záväzok - nedoplatok z vyúčtovania 2016 (istina) 1665,94 €, nedoplatok na zálohách za služby spojené s užívaním bytu za 1-12/2017 2 316 € a nedoplatok na zálohách za služby spojené s užívaním bytu za 1 - 3/2018 579 €. Zo zápisnice o hlasovaní vyplýva, že v hlasovaní hlasovalo áno 64 oprávnených hlasov a nie 2 oprávnené hlasy. Počet oprávnených hlasov bol 104, hlasovania sa zúčastnilo 67 oprávnených subjektov, 66 hlasov bolo platných. Žalovaný navrhovateľovi písomne listom zo dňa 02.05.2018 oznámil, že začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby na uspokojenie pohľadávky vo výške 4 842,36 € pozostávajúcej z istiny 4138,94 € a príslušenstva 703,42 € predajom zálohu - bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.p. obytného domu, vchod č. XX , súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX v okrese A., obci A., katastrálnom území A. zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, ktorého výlučným vlastníkom je navrhovateľ. Záložné právo vzniklo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. Z pokladničných potvrdeniek vyplýva platenie súm 180 € na účet XXXXXXX/XXXX dňa 22.01.2016, 17.02.2016, 18.03.2016, 19.04.2016, 17.05.2016, 17.06.2016, 20.07.2016, 23.08.2016, 20.09.2016, 19.10.2016, sumy 193 € dňa 16.11.2016, 23.12.2016, 17.01.2017, 17.02.2017, 17.03.2017, 03.05.2017, sumy 194 € dňa 17.05.2017, 22.06.2017, sumy 193 € dňa 21.07.2017, 16.08.2017, 20.09.2017, 20.10.2017, 20.11.2017, 20.12.2017, sumy 194 € dňa 18.01.2018, 22.02.2018, 19.03.2018. Z vyúčtovania za rok 2014 vyplýva nedoplatok 3 708,84 €, z vyúčtovania za rok 2015 nedoplatok 3 736,43 € a z vyúčtovania za rok 2016 nedoplatok 4 217,49 €. Z prehľadu zúčtovania preddavkov navrhovateľa vyplýva, že mu žalovaným boli z pravidelných platieb zaúčtované sumy okrem iného aj za poškodený merač a za zmluvné pokuty a za právne konzultácie. Navrhovateľ vyúčtovania služieb reklamoval s tým, že namietal, že jeho platby boli zaúčtované aj na cudzí dlh, ktorý vznikol spáchaním trestného činu inou osobou. Reklamácie vyúčtovania boli žalovanému riadne doručené. (5) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (6) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. (7) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (8) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (9) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (10) Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (11) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (12) Podľa § 336 ods. 1 až ods. 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (13) Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má všetky formálne náležitosti v zmysle § 324 a nasl. CSP. Preto nie je dôvod na jeho odmietnutie v zmysle § 327 CSP a súd sa jeho obsahom vecne zaoberal. (14) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“) na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. (15) Podľa § 6 ods. 1 ZoVB na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom. (16) Podľa § 7 ods. 1 ZoVB spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register"). (17) Podľa § 7b ods. 2 ZoVB spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona. (18) Podľa § 10 ods. 1 ZoVB vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome. (19) Podľa § 10 ods. 6 ZoVB úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera
využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd. (20) Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. (21) Podľa § 151j ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (22) Podľa § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. (23) Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. (24) Súd, aplikujúc citované zákonné ustanovenia, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. (25) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou: (26) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (27) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (28) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter) (29) Z predložených dôkazov je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené tvrdenie žalobcu, že žalovaný začal s výkonom záložného práva vo vzťahu k zálohu - bytu vo vlastníctve žalobcu. Takisto je osvedčené tvrdenie, že záložné právo je tzv. zákonným záložným právom, ktoré vzniklo na základe § 15 ZoVB na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Takisto je osvedčené tvrdenie, že pohľadávka, pre ktorú žalovaný začal s výkonom záložného práva, vyplýva z vyúčtovania úhrad za služby spojené s užívaním bytu za rok 2016, z nedoplatku na zálohách za rok 2017 a za rok 2018. Navrhovateľ tiež predložením potvrdení o vkladoch na účet osvedčil, že za uvedené obdobie pravidelne platil sumy 180 €, neskôr 193 € (alebo 194 €). Vzhľadom k pravidelnosti jeho platieb a ich rovnakej výške je dôvodný záver, že išlo o platby (preddavky) na úhradu za služby spojené s užívaním bytu. Z prehľadov o zúčtovaní platieb však vyplýva, že žalovaný tieto započítal na rôzne záväzky (napr. za poškodený merač, na zmluvnú pokutu), nie na úhradu preddavkov, pričom navrhovateľ tvrdí, že čiastočne išlo aj o záväzok tretej osoby. Tým je významne a dôvodne spochybnená výška pohľadávky žalovaného, pre ktorú začal s výkonom záložného práva. (30) Medzi stranami je sporná výška dlhu navrhovateľa, pre nezaplatenie ktorého žalovaný pristúpil k výkonu zákonného záložného práva. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom pritom vyplýva, že žalovaný skutočne započítaval jeho pravidelné platby rôzne (nie na preddavky za služby). Otázka výšky dlhu má právny význam pre posúdenie, či mohlo vôbec dôjsť k začatiu dobrovoľnej dražby, pretože ak jeho výška neprevyšuje 2000 €, nehnuteľnú vec (byt) dražiť nemožno. Navrhovateľ sa určenia, že výška jeho dlhu túto sumu neprevyšuje, mieni domáhať v konaní o veci samej. Pravdepodobnosť jeho nároku (pravdepodobnosť skutočnosti, že výška jeho dlhu voči žalovanému neprevyšuje sumu 2000 €) je pritom osvedčená potvrdeniami o vkladoch na účet, ktoré navrhovateľ predložil, hoci na preukázanie tejto skutočnosti bude ešte potrebné vykonať riadne dokazovanie zákonným spôsobom, v konaní o veci samej. (31) Súd dospel k záveru, že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, respektíve k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by dočasne neobmedzil žalovaného vo výkone záložného práva. (32) Súd prihliadal pri rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia a pri posudzovaní nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia na mieru zásahu do práv žalovaného. Neodkladné opatrenie žalovaného síce obmedzí pri uspokojovaní svojej pohľadávky, avšak nijakým spôsobom ním nebude zasiahnuté do pohľadávky samotnej. Jej výška ani pravosť týmto rozhodnutím ovplyvnená nebude. Žalovaný síce bude mať načas sťažené uplatnenie pohľadávky, avšak v jej uplatnení iným spôsobom, najmä podaním žaloby proti dlžníkovi, mu nič nebráni. Na druhej strane, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil a výkon záložného práva by sa zrealizoval, hrozí riziko ďalších sporov, či už vo vzťahu k vlastníckemu právu, k platnosti dražby alebo k prípadnej náhrade škody. (33) Ďalej súd prihliadal aj na mieru ujmy, ktorá navrhovateľovi hrozí, ak by neodkladné opatrenie nariadené nebolo. V takom prípade môže byť na dobrovoľnej dražbe predaný byt, v ktorom má bydlisko. Pri posudzovaní proporcionality zásahu do práva navrhovateľa na bývanie a do práva žalovaného na
uspokojenie pohľadávky predajom zálohu súd dospel k záveru, že závažnejší a ťažšie napraviteľný (alebo úplne nenapraviteľný) by bol zásah do práva navrhovateľa na bývanie, ak by súd návrhu nevyhovel, ako zásah do práva žalovaného na jednoduchšie uspokojenie svojho majetkového nároku proti navrhovateľovi výkonom záložného práva. Ochranu práv navrhovateľa pritom v súčasnosti nie je možné dosiahnuť miernejšími prostriedkami, pretože výkon záložného práva sa už začal. (34) Súd takisto prihliadol na to, že zásah do práva žalovaného bude len dočasný, a to kým sa v konaní o veci samej nepreskúma, či výška jeho pohľadávky odôvodňuje začatie dobrovoľnej dražby (či prevyšuje sumu 2000 €). Pri obmedzení trvania účinkov neodkladného opatrenia súd vychádzal z petitu návrhu na jeho nariadenie a z ustanovenia § 330 ods. 1 CSP. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia len po určený čas, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pričom súd je rozsahom návrhu viazaný, preto neupravil neodkladným opatrením pomery strán natrvalo. (35) V zmysle § 336 CSP súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní proti žalovanému žalobu. Lehotu 30 dní súd považuje za dostatočnú na prípravu takej žaloby. Súd v zmysle ustanovenia odseku 2 citovaného predpisu uviedol strany a predmet konania vo veci samej. Stranami budú rovnaké strany ako v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a predmetom sporu bude určenie, že pohľadávka žalovaného ku dňu oznámenia začatia výkonu dobrovoľnej dražby (11.05.2018) neprevyšovala sumu 2 000,- € istiny. (36) V prípade, ak by taká žaloba v súdom určenej lehote podaná nebola, súd nariadené neodkladné opatrenie zruší (§ 336 ods. 3 CSP), a to aj bez návrhu. (37) O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 3, § 10 ods. 2 písm. d) a podľa Prílohy 1 Položka 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je poplatníkom súdneho poplatku podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom k tomu, že poplatok nezaplatil spolu s návrhom a vzhľadom k tomu, že súd konanie pre nezaplatenie poplatku zastaviť v zmysle § 10 citovaného zákona nemôže, súd navrhovateľovi uložil poplatkovú povinnosť týmto rozhodnutím. Keďže navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia elektronicky, základná sadzba súdneho poplatku, ktorá je 33 €, sa znižuje na 16,50 € (§ 6 ods. 3 zákona). (38) Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného Platobného predpisu a v prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.