Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17C-131-2015.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/131/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci navrhovateľky: B. A., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K., proti odporcovi: Q. A., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX/XX, XXX XX E., v konaní o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: Q. A., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX K. XXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že odporca Q. A., P.. A. G.. XX.X.XXXX, je otcom maloletej Q. A., G.. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z matky B. A. P.. A.R., G.. XX.XX.XXXX.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom práv a povinností k maloletému dieťaťu nasledovne:
a.) Maloletá Q. A. G.. XX.X.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky B. A., P.. A., G.. XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
b) Odporca Q. A., P.. A., G.. XX.X.XXXX, ako otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Q. A., G.. XX.X.XXXX výživné vo výške 100,- € mesačne, počnúc dňom 8.12.2012, splatné vždy do každého 26.- teho dňa vopred k rukám matky B. A., P.. A. G.. XX.XX.XXXX.
c) Zameškané výživné za obdobie od 8.12.2012 do 31. 5. 2018 vo výške 7.279,99 € sa zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach, po 20,- € splatných spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky odporca stráca výhodu splátok.
d) Súd neupravuje styk otca s maloletým dieťaťom.
III. Znalkyni Mgr. PhD. Zuzane Holešovej sa priznáva znalecká odmena vo výške 446,62 € s tým, že zo sumy 446,62 € jej suma 350,- € už bola vyplatená zo štátnych prostriedkov ako preddavok na znaleckú odmenu.
IV. Odporca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 446,62 € na účet Okresného súdu Martin, vedený v štátnej pokladnici Bratislava č. účtu SK8181800000007000146407 do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.
V. Upravuje sa učtáreň Okresného súdu Martin, aby po právoplatnosti rozsudku vyplatila znalkyni Mgr. PhD. Zuzane Holešovej doplatok znaleckej odmeny v sume 96,62 €.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.12.2015, sa navrhovateľka domáhala, určenia otcovstva k maloletej Q. A.. Za muža, ktorého otcovstvo má byť určené označila Antona Slobodníka. Svoj návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom sa spoznali v roku 2009. Stretávali sa asi dva roky. V tom čase bol odporca ženatý. V decembri 2010 mali pohlavný styk a navrhovateľka
otehotnela. O tejto skutočnosti odporca vedel, nakoľko to uviedol svojej rodine aj známym. Na základe uvedeného priateľ navrhovateľky M. C. podal dňa 28.05.2013 na Okresný súd návrh na zapretie otcovstva, v ktorom sa domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by určil, že nie je otcom mal. Q.. Rozsudkom Okresného súdu č.k. 9C /134/2013-103 zo dňa 26.06.2014 súd rozhodol, že M. C. nie je prirodzeným otcom mal. Q.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka udržiavala pohlavný styk s p. C. a odporcom. Keďže pán C. nie je otcom mal. Q., navrhovateľka je presvedčená, že otcom mal. Q. je odporca.
2. Uznesením sp. zn. 17C/131/2015 zo dňa 11.03.2016 súd maloletej Q. A., G.. XX.XX.XXXX pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
3. Na pojednávanie, konané dňa 09.02.2018, sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľky, výsluchom účastníkov konania a ďalšími listinami založenými v spise. Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie, a to znalkyňou z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 7/2018, z výsledkov ktorého vyplýva, že otcovstvo Q. A., G.. XX.XX.XXXX, voči maloletej Q. A., G.. XX.XX.XXXX možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,999999964 %.
5. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
6. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
7. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť ak sa zmenia pomery.
13. Určenie otcovstva sa v zákone o rodine opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné: 1. domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky, 2. domnienka svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlási, že je otcom dieťaťa a 3. domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Poradie uplatnenia domnienok je fixné. Pokiaľ sa uplatní prvá je vylúčená aplikácia druhej až do doby, kým sa nebude prvá právoplatne zapretá atď. V danom prípade nedošlo k uznaniu otcovstva a ani k súhlasnému vyhláseniu. Otcovstvo súd určoval
na základe domnienky otcovstva svedčiacej mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania a výsledkov znaleckého posudku z odboru genetika, ktorý potvrdil otcovstvo Q. A.C., G.. XX.XX.XXXX k maloletej Q. A., G.. XX.XX.XXXX, súd preto otcovstvo k maloletej určil tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
14. Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive mal. dieťaťa, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá sa javí súdu primeraná veku a potrebám maloletej ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov.
15. Súd v priebehu konania uznesením č.k. 17C/131/2015 zo dňa 31.05.2016 nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania navrhol odporca u ktorého však existovali podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, preto ho súd nemohol zaviazať na zloženie preddavku na znalečné. Z uvedeného dôvodu súd vyplatil znalkyni zo štátnych rozpočtových prostriedkov preddavok na znalečné vo výške 350 €. Následne znalkyňa dňa 11.04.2018 doručila súdu znalecký posudok č. 7/2018 spolu s vyúčtovaním.
16. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorý mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
17. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, aj nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena.
23. Podľa § 3 ods. 2 zákona o znalcoch výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti alebo c) paušálnym spôsobom podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.
24. Podľa § 3 ods. 6 zákona o znalcoch, za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
25. Podľa § 33 písm. a) cit. zákona všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o výške, druhu, spôsobe a podmienkach určenia znalečného, úhrady za preklad a tlmočného, o podmienkach výkonu činnosti za zvýšené, znížené znalečné alebo tlmočné alebo bezodplatne.
26. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách“) hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 €, ak nie je ďalej ustanovené inak. 27. Ustanovená znalkyňa si vyúčtovala hodinovú tarifnú odmenu za 32 hodín (predvolanie zúčastnených a odber biologických vzoriek - 4 h, izolácia DNA a laboratórne skúmanie - 18 h, vyhodnotenie a formulácia výsledkov - 5 h, spracovanie znaleckého úkonu a vypracovanie posudku - 5 h) výkonu znaleckej činnosti vo výške 424,96 € (32 h x 13,28 €). 28. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky o odmenách znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 €; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme.
29. Podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky o odmenách znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,10 € za formát A4 a 0,20 € za formát A3.
30. Podľa § 14 ods. 3 písm. c) vyhlášky o odmenách znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za vyhotovenie farebného listu s grafickým obsahom písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,83 € za formát A4 a 1,66 € za formát A3. 31. Podľa § 14 ods. 3 písm. d) vyhlášky o odmenách znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za vyhotovenie jednej fotografie vo výške 0,66 €. 32. Znalkyňa si vyúčtovala paušálne ustanovenú náhradu za 4 písomné vyhotovenia znaleckého úkonu vo výške 10,64 € (4 x 2,66 €), za vyhotovenie 24 čiernobielych listov formátu A4 vo výške 2,40 € (24 x 0,10 €), za vyhotovenie 8 farebných listov formátu A4 vo výške 6,64 € (8 x 0,83 €) a za vyhotovenie 3 fotografií vo výške 1,98 € (3 x 0,66 €), spolu paušálne ustanovené náhrady vo výške 21,66 €. 33. Po preskúmaní vyúčtovania znalečného súd pokladal všetky jeho položky za oprávnené, preto priznal znalkyni odmenu vo výške 424,96 € a náhradu hotových výdavkov vo výške 21,66 € spolu znalečné vo výške 446,62 €. Nakoľko znalkyni bola suma 350 € už vyplatená ako preddavok na znaleckú odmenu zo štátnych prostriedkov, súd upravil učtáreň Okresného súdu Martin, aby po právoplatnosti rozsudku vyplatila znalkyni doplatok znaleckej odmeny v sume 96,62 € (446,62 € - 350 €). 34. Vzhľadom na skutočnosť, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené je otcom mal. Q., s ohľadom na okolnosti prípadu súd považoval za spravodlivé zaviazať odporcu na náhradu trov štátu vo výške 446,42 €, nakoľko v priebehu konania súd zo štátnych prostriedkov zaplatil znalkyni preddavok na znalečné vo výške 350 € a doplatok znaleckej odmeny vo výške 96,62 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľka a odporca podať odvolanie z dôvodu, že sa tohto práva po jeho vyhlásení výslovne vzdali.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.