Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/209/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobkyne: D. W., D. XX.XX.XXXX, N. S. XXXXX/XX V., XXX XX Bratislava, R. Z. R. A. N., D. XX.XX.XXXX, H. N. O.Z. X, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Oddelenie stavebné, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, zastúpenému Advokátskou kanceláriou ŠROBÁR, s. r. o. so sídlom Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 875, žaloba o určenie, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.11.2014, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 19.11.2014, domáhala určenia že žalobkyňa nie je účastníkom konania týkajúceho sa nehnuteľnosti - N. Č.. X, D. Z. na X. D. A. N.É. W. Z.. Č.. XXXX na O. X.. Č.. X S. N., stojacom na pozemku parc. Č.. XXX/ X, zapísanom na U. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. Staré Mesto, ktoré vedie Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Oddelenie stavebné, v ktorom sa má zistiť, či a) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, b) sa stavba, stavebné úpravy vykonávajú podľa stavebného povolania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti - N. Č.. X, D. Z. na X. D. A. N. W. Z.. Č.. XXXX na O. X.. Č.. X S. N., stojacom na pozemku parc. Č.. XXX/X, zapísanom na U. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre k. ú. Staré Mesto (ďalej len "byt"). Žalobkyňa byt aktívne neužíva od apríla 2003, kedy byt nájomnou zmluvou prenajala do užívania spoločnosti DJK trade, s. r. o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 31 345 875 (ďalej aj ako "DJK trade"), pričom v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený aj na vykonávanie stavebných prác na predmete nájmu. Žalovaný, ako príslušný stavebný úrad, začal voči žalobkyni stavebné konanie - výkon štátneho stavebného dohľadu v zmysle § 98 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ako "Stavebný zákon"), konanie č. 673345596/2014/STA/Hla, v ktorom so žalobkyňou jedná ako s účastníkom konania označeným ako "stavebník" s tým, že žalovaný od žalobkyne požaduje predloženie projektovej dokumentácie, stavebného denníka a potvrdenia stavebného úradu, že k vykonávaným prácam nemá námietky, tzn. žalovaný požaduje od žalobkyni predloženie dokladov, ktoré v zmysle Stavebného zákona dokladuje stavebník, ktorý danú stavbu uskutočňuje. Žalobkyňa však v byte žiadnu stavbu neuskutočňuje a ani v minulosti vôbec žiadne stavebné práce v predmetnom byte neuskutočňovala, a preto nemôže byť v zmysle Stavebného zákona stavebníkom. Požadovať uvedené dokumenty od nej nemá žiadnu oporu v Stavebnom zákone rovnako, ako jednanie so žalobkyňou ako s účastníkom predmetného konania. Nakoľko byt už viac ako 10 rokov užíva spoločnosť DJK trade, pričom v zmysle nájomnej zmluvy je táto spoločnosť oprávnená aj na vykonávanie stavebných prác,

je zrejmé, že stavebníkom v zmysle Stavebného zákona, pre prípad, že v byte sa naozaj uskutočňujú nejaké stavebné práce (čo je však v súčasnej dobe nepravdepodobné) je nájomca - DJK trade. Na uvedenú skutočnosť žalobkyňa niekoľkokrát žalovaného písomne upozornila, avšak žalovaný trvalo ignoruje argumentáciu žalobkyne a bez právneho dôvodu odmieta konať so spoločnosťou DJK trade, ako s účastníkom predmetného stavebného konania. Dôvodnosť žaloby odvodila z ustanovení § 58 ods. 3, § 98 ods. 1 Stavebného zákona, § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Naliehavý právny záujem odôvodnila odkazom na ustanovenie § 29 ods. 1 Správneho poriadku a tým, že nakoľko žalovaný, i napriek niekoľkým upozorneniam zo strany žalobkyne, so žalovanou koná ako so stavebníkom bližšie nešpecifikovanej stavby v byte v konaní, v ktorom sa má zistiť, či a) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, b) sa stavba, stavebné úpravy vykonávajú podľa stavebného povolenia, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nie je účastníkom predmetného konania, keďže k odstráneniu nejasného stavu ohľadom okruhu účastníkov predmetného stavebného konania nemožno dospieť inak, než prostredníctvom určovacej žaloby.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.05.2016, doručenom súdu dňa 30.05.2016, okrem chronológie jeho postupu v predmetnom stavebnom konaní, odkazom na ustanovenia § 80 písm. c), § 244 ods. 1, ods. 2, § 247 ods. 1 OSP a § 98 ods. 1, ods. 2, § 99 písm. b) Stavebného zákona, uviedol, že žalovaný je vecne a miestne príslušným stavebným úradom prvého stupňa podľa § 117 ods. 1 zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Jedná sa o prenesený výkon štátnej správy na úseku územného konania a stavebného poriadku. Žalovaný nie je a ani nikdy nebol účastníkom občianskoprávneho prípadne obchodnoprávneho záväzkového vzťahu so žalobkyňou, a preto absentuje zákonný dôvod na jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní pred súdom, ktoré bolo začaté na základe určovacej žaloby. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Postupom žalovaného, ktorý je preskúmateľný len v správnom súdnictve, je jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou rozumieme spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem. Činnosť žalovaného pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku stavebného poriadku je v zásade preskúmateľný len v konaní podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Vecne a mieste príslušným súdom, v prípade postupu žalovaného, ako stavebného úradu, je Krajský súd v Bratislave. Postup žalovaného nie je možné obmedziť určovacou žalobou, tak ako sa to domnieva žalobkyňa prostredníctvom svojej žaloby. Rovnako nie je možné v občianskoprávnom konaní meritórne skúmať a zasahovať do výkonu právomoci stavebného úradu, preskúmavanie zákonnosti postupu správneho orgánu môže byť predmetom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy OSP. Majúc za to, že prostredníctvom určovacej žaloby nie je možné zasiahnuť do preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktorý vykonáva žalovaný ako vecne a mieste príslušný stavebný úrad, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť a priznať žalovaného náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomne vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 16.05.2018, doručeným súdu dňa 18.05.2018. Vo vyjadrení poukazovala na nezákonnosť obhliadky vykonanej žalovaným a odkazom na ustanovenia Stavebného zákona a Správneho poriadku neustále poukazovala na nezákonnosť postupu žalovaného v predmetnom stavebnom konaní. Nereagovala na námietky žalovaného o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení a nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore.

4. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 18.05.2018 v prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobkyne a advokáta žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou splnomocneného zástupcu žalobcu, advokáta žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu vzťahujúceho sa na daný spor.

6. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018 zotrvala žalobkyňa, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, na podanej žalobe. Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že predmetný byt, o ktorý sa jedná, kúpila žalobkyňa v roku 2002 a stala sa jeho vlastníčkou v roku 2003. Od roku 2003 nevykonávala žiadne stavebné práce. Podľa jeho vedomostí, pri strešnom okne v roku 2002 bol stavebníkom Z. G., N. I. XX, O., ktorý vykonával stavebnú činnosť s DJK trade s. r. o. v tom zmysle, že žalobkyňa bola formálne stavebníkom, ale fakticky činnosť vykonával p. G.. Splnomocnený

zástupca žalobkyne navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka M. G., aby objasnil, aké dostal stavebné povolenie v roku 2002 a kedy bola stavba dokončená, aby bolo jasné, že za éry žalobkyne tam žiadne stavebné práce nerobila. Po tom, ako súd v súlade s ustanovením § 181 ods. 2 CSP, uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci tak, že žalovaný nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, splnomocnený zástupca žalobkyne v záverečnom stanovisku udal, že nemá k tomu čo povedať, ak je žaloba nedôvodná ako taká, je zbytočné vyjadrovať sa k podstate žaloby.

7. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018, prostredníctvom svojho advokáta, zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe a nad jeho rámce uviedol, že v otázkach, ktoré sú popísané v podanej žalobe, resp. v petite, bez ohľadu na jeho upresnenie, zmenu či úpravu, nie je možné rozhodnúť na podklade určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP. Žalovaný v konaniach alebo pri postupe, ktorý popisuje žalobkyňa vystupuje ako orgán verejnej správy, resp. ako stavebný úrad, ktorá je pri svojom postupe viazaný normami verejného práva, t. j. stavebného zákona a súvisiacich predpisov. Žalobkyňa je práve v týchto konaniach adresátom výkonu verejnej moci a je jej právom uplatniť v konaní pred správnym orgánom svoje zákonné práva a oprávnenia. Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V záverečnom stanovisku udal, že žiada žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania v rozsahu 100%, nakoľko vzhľadom na žalovaným uvádzané skutočnosti je zrejmé, že prostredníctvom určovacej žaloby nie je možné zasahovať do preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktorý vykonáva žalovaný ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného zákona.

8. Sporným medzi stranami sporu bolo to, či je žalovaný v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe, alebo nie je pasívne vecne legitimovaný, ako to tvrdí žalovaný, ako aj žalovaným tvrdená nemožnosť súdneho prieskumu postupu žalovaného pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku stavebného poriadku na základe určovacej žaloby.

9. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou výsluchom svedka Jána Krajniaka, ktorý mal objasniť, aké dostal stavebné povolenie v roku 2002 a kedy bola stavba dokončená, aby bolo jasné, že za éry žalobkyne tam žiadne stavebné práce nerobila, a to z dôvodu, že z doteraz vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore, pri zistení nedostatku ktorého je súd povinný žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

10. Pre právne posúdenie predmetnej veci je podstatné zistenie súdu, že predmetná žaloba je podaná proti žalovanému ako pasívne vecne nelegitimovanému subjektu.

11. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení , či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

15. Podľa § 117 ods. 1 zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

16. Predmetnú žalobu, ktorá bola podaná ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len "OSP"), treba považovať za určovaciu žalobcu podľa ustanovenia § 137 písm. c) v nadväznosti na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti takejto žaloby je aj skutočnosť, že strany sporu sú vecne legitimované. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná

žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v civilnom procese užíva pojem vecná legitimácia. Všeobecne sa teda pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu v civilnom procese (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaná) a strana sporu na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaná). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný (ako je tomu v tomto konaní), súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či, a na základe čoho, sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je subjektom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

17. Súd konštatuje, že žalovaný nie je v tomto civilnom spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Prostredníctvom určovacej žaloby v civilnom sporovom konaní nie je možné zasahovať do preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktorý vykonáva žalovaný ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalovaný nie je, a ani nikdy nebol, účastníkom občianskoprávneho, prípadne obchodnoprávneho, záväzkového vzťahu so žalobkyňou, a preto absentuje zákonný dôvod na jeho pasívnu vecnú legitimáciu v konaní pred súdom, ktoré bolo začaté na základe určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) v nadväznosti na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Postupom žalovaného, ktorý je preskúmateľný len v správnom súdnictve, je jeho činnosť, ktorou ako správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom pod touto činnosťou sa rozumieme spravidla aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych noriem správneho práva, nie podľa procesných a hmotnoprávnych noriem občianskeho práva. Činnosť žalovaného pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku stavebného poriadku je v zásade preskúmateľný len v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. V prípade takéhoto súdneho prieskumu postupu žalovaného, ako stavebného úradu, by bol vecne a mieste príslušným súdom Krajský súd v Bratislave podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

18. Na základe uvedeného zistenia, že žalovaný nie je v danom civilnom spore pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho (t. j. bez posudzovania ďalších prostriedkov procesného útoku žalobkyne a prostriedkov procesnej obrany žalovaného v spore, nakoľko primárnym pre rozhodnutie súdu je zistenie nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného) zamietol v prvom výroku enunciátu rozsudku.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%).

20. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .