Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6T-75-2021.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/75/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 11. apríla 2022 v Prešove, takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1./ K.. F. A., R.. XX. XX. XXXX C. N., T. D. I. XXX/XX, V., V.. I.,
2./ K. J., R.. XX. XX. XXXX C. N., T. D. I. XXX/X, V., V.. I.,
3./ A. J., R.. XX. XX. XXXX C. N., T. D. U. T. XXXX/XX, Q.,
sú vinní, že
dňa 19. 01. 2021 v čase od 19.15 hod. do 19.35 hod. v V. J. na ul. D. C. I. v čase otváracích hodín ukradli z predajnej plochy rozličný tovar, potraviny a alkohol, a to tak, že tento postupne na rôznych oddeleniach predajnej plochy obchodného domu naložili do nákupného vozíka, a následne s týmto tovarom opustili obchodný dom, a to tak, že z obchodného domu odišli mimo pokladničnú zónu, a to cez vchod na predajnú plochu v čase, keď sa pri tomto vchode nenachádzali žiadni zamestnanci, ktorých prítomnosť si pred odchodom z obchodného domu odkontrolovali, čím takto spoločnosti J. I. W., C..V..I.., I. I. R. B.. T. P. XX/A, D. spôsobili škodu krádežou vo výške 684,79 €, hoci ml. F. A. bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý v priestupkovom konaní pod číslom priestupku XXXXXXXXXXXXXX rozhodnutím o uložení blokovej pokuty nezaplatenej na mieste č. XXXXXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01. 2021 a vykonateľnosť dňa 25. 01. 2021,
teda
obž. ml. F. J.
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
obž. K. J. O. V.. A. J.
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu,
čím spáchali
ml. F. J.
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
obž. K. J. O. V.. A. J.
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to im súd ukladá:
obž. ml. F. A.
Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania.
obž. K. J.
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
obž. A. J.
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného J. I. W., C..V..I.., I. I. R. B.. T. P. XX/A, XXX XX D., X.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 6.10.2021 obžalobu na obvineného 1/ ml. F. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a 2/ K. J. a 3/ A. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní postupne obžalovaný 1/ ml. F. A. ako aj obžalovaný 2/ K. J. a obžalovaná 3/ A. J. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobili vyhlásenie, že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný 1/ ml. F. A.A. ako aj obžalovaný 2/ K. J. a obžalovaná 3/ A. J. postupne uviedli, že každý jeden obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené im za vinu a dobrovoľne sa priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
Zároveň súd poučil všetkých troch obžalovaných, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie všetkých obžalovaných prijal.
Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustili sa ho obžalovaní a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaných prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovné :
Obžalovaný ml. F. A. a obžalovaný K. J. podľa správy o povesti vypracovanej starostom obce Ostrovany majú v mieste bydliska priemernú povesť, komisiou na prerokovanie verejného poriadku nebol riešený ani jeden z uvedených obžalovaných
Správanie obžalovanej A. J. podľa správy o povesti mesta Lipany je na požadovanej úrovni.
Obžalovaný ml. F. A. má vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR evidovaný 1 priestupok podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona.
Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný K. J. evidované priestupky podľa § 22 ods. 1 priestupkového zákona a obžalovaná A. J. má vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR evidovaný okrem priestupku podľa § 22 ods. 1 priestupkového zákona aj priestupok spočívajúci v porušení zákazu vychádzania (§ 32 ods. 1 písm. a) a v podaní alkoholu mladistvému ( § 30 ods. 1 písm. a).
Obžalovaný ml F. A. a ani obžalovaná A. J.Á. neboli doposiaľ súdne trestaní.
Obžalovaný K. J. má v odpise registra trestov jeden záznam, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 16.11.2012, sp,zn. 5T 62/2012, kedy bol uznaný vinným zo zločinu podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6 mesiacov s podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby 1 rok a hľadí sa naň akoby nebol odsúdený.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje za prečin podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody až na dva roky s tým, že pri ukladaní trestu obžalovanému ml. F.Š. A. bral do úvahy
zásady ukladania testu mladistvým, kedy podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona a pokiaľ ide o obžalovaného F. A. keďže tento nebol doposiaľ súdne trestaný, svoj skutok oľutoval, preto bol súd toho názoru, že samotné prejednanie pred súdom postačí na uvedomenie si následkov konania obžalovaným F. A. ako aj na jeho nápravu, a preto upustil od jeho potrestania.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému K. J. takisto vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný J. sa k skutku priznal a tento oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu (§ 37 Trestného zákona). S prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj samotný postoj obžalovaného K. J. k samotnému skutku dospel súd k záveru, že na uvedomenie si následkov konania toho obžalovaného a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného postačí aj trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 5 mesiacov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného takisto nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu, a preto výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov, ktorú považoval za primeranú na preukázanie, či aj len hrozba trestu postačí na to, aby sa do budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu a či išlo len o mimoriadne vybočenie, lebo bude povinný v skúšobnej dobe viesť riadny život, kde v opačnom prípade sa vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčil a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol podmienečne odložený.
Obdobnými úvahami ako pri ukladaní trestu obžalovanému K. J. sa súd riadil pri ukladaní trestu aj obžalovanej A. J., keď takisto zohľadnil zásadu, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy a skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ viedla riadny život a sa k skutku priznala a tento oľutovala, posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Súd takisto nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností. Potom s prihliadnutím na vyššie uvedené, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovanej A. J. je primeraný trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 4 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil pri určení skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov, lebo je toho názoru, že účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a obžalovaná bude povinná v skúšobnej dobe viesť riadny život, lebo aj táto sa v opačnom prípade vystaví riziku, že súd a to už aj v priebehu skúšobnej doby rozhodne, že sa neosvedčila a nariadi výkon trestu odňatia slobody, ktorý jej bol podmienečne odložený.
Takéto tresty uložené obžalovaným súd považoval za primerané a za dostatočné na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie a zároveň, aby trest uložený obžalovanému K.. A. viedol k začleneniu obžalovaného do rodinného a sociálneho prostredia a tiež predchádzal protiprávnym činom.
Pokiaľ ide i nárok na náhradu škody zo strany poškodeného, bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne presiahlo rámec trestného konania, nevynímajúc postoj obžalovaných k prečinu, preto súd poškodenú stranu o s jej nárokom odkázal na civilný proces.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.