Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/77/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. a otec - X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Písomným podaním zo dňa 17.04.2018 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloletého a vo veci výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je v ohrození a žiada o ochranu jeho života, zdravia a vývoja. K návrhu pripojila kópiu zápisnice o trestnom oznámení a kópiu správy zo psychologického vyšetrenia maloletého v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva.

2. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava súd zistil, že dňa 09.05.2018 bolo vykonané vopred ohlásené šetrenie pomerov v mieste bydliska matky. Jedná sa o 1-izbový byt v osobnom vlastníctve matky, ktorý bol v čase šetrenia kompletne zariadený a udržiavaný na primeranej úrovni. Matka uviedla, že žiada o dočasné zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko je nešťastná z postupu E.radov a polície, vo E. jej nikto nepomohol a v januári 2018 rozhodol E. súd o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti otca. Podľa nej, je otec maloletého „pedofil, schizofrenik, gambler, agresor a tyran“. Ich manželstvo zatiaľ rozvedené nie je a sú iba oficiálne „rozlúčení“. Po rozhodnutí slovenského súdu o návrate maloletého do E., sa mala realizovať striedavá starostlivosť, čo sa ale nedialo, otec sa so synom stretával zriedka, neprejavoval o neho dostatočný záujem, nechal ho samého v záhrade, prípadne musel byť syn prítomný pri otcových sexuálnych aktivitách, čo matka bližšie nevysvetlila. Z E. odišla najskôr k svojim rodičom, od 01.12.2017 sa zdržiava výlučne v O. na Z. ul. č. XX a maloletý tu navštevuje aj materskú školu na 4 hodiny denne. Maloletému otec údajne nevolá, nepíše mu listy, nezaujíma sa o neho, avšak údajne niečo rieši cez facebook. Neskôr matka uviedla, že otec jej v marci 2018 písal, avšak list si neprevzala a bol mu vrátený späť. Podotkla tiež, že maloletý si občas na otca spomenie, alebo sa opýta na nejaké hračky, ktoré mal vo E.. Niekoľkokrát počas šetrenia zopakovala, že otec je agresívny, vedel byť zúrivý, okradol ju, podviedol, falšoval jej podpisy a vyhrážal sa jej. Takisto poukázala na to, že správanie maloletého nie je normálne, údajne hádže hračky, niekedy je tichý, uzavretý, je veľmi prieberčivý v jedle, býva zlostný a donedávna sa pocikával. Taktiež zvykne liezť pod stôl, olizuje ľuďom tváre a vyzlieka sa. Podľa matky je všetko z toho, že „otec syna sexuálne zneužíval“. K svojim zárobkovým pomerom uviedla, že žije z úspor, nakoľko v minulosti pracovala pre monacké knieža a mala nadštandardné príjmy. Kontakt sociálnych pracovníkov s maloletým nebolo možné spočiatku nadviazať vôbec, po dlhšom prihováraní sa maloletý osmelil, nadviazal očný kontakt, avšak na otázky reagoval iba kývaním hlavy (áno/nie). Relevantné informácie ohľadom jeho vzťahu k otcovi a spomienkam na život vo E. sa nepodarilo zistiť. Za daného stavu

úrad konštatoval, že súčasný psychický stav maloletého ako aj príčiny jeho prípadného neprimeraného správania nie je možné zhodnotiť. Záverom úrad poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/138/2016 zo dňa 07.09.2016, právoplatné dňa 21.09.2016, v zmysle ktorého bol maloletý navrátený do krajiny obvyklého pobytu a pod jurisdikciu E. republiky.

3. Na Okresnom súde Bratislava IV matka v minulosti podala niekoľko návrhov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré konania boli zastavené z dôvodu nedostatku právomoci Okresného súdu Bratislava IV konať vo veci samej.

4. Zo svojej úradnej činnosti má súd vedomosť, že matka žila pred podaním návrhov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností 15 rokov vo E., odkiaľ odišla spolu s maloletým v júli 2015 po tom, čo francúzsky súd rozhodol o striedavej starostlivosti o maloletého a takisto aj o tom, že maloletý nemôže opustiť územie E., čo ona považovala za nezákonné rozhodnutie. Otec následne požiadal prostredníctvom príslušných orgánov o okamžitú repatriáciu (návrat) maloletého na S. z dôvodu, že miestom obvyklého pobytu maloletého je adresa Y.. Na žiadosť matky bolo vo E. vydané dňa 17.07.2015 súdne rozhodnutie o nezmierení manželov, bola nariadená striedavá starostlivosť o maloletého a otec si mal prevziať maloletého dňa 25.07.2015. Z dôvodu, že matka nerešpektovala práva otca priznané vykonateľným rozsudkom, podal na ňu trestné oznámenie za neodovzdanie dieťaťa.

5. Prvostupňový súd v O. rozhodnutím zo dňa 17.07.2015 rozhodol o rozluke manželstva a povolil manželom (matke) podať žiadosť o rozvod manželstva a súčasne predbežne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že starostlivosť o maloletého budú vykonávať obaja rodičia.

6. Komora pre rodinné záležitosti prvostupňového súdu v O., rozhodnutím zo dňa 18.12.2015 upravila výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý bude bývať striedavo u matky a u otca v týždňových intervaloch. Prvé odovzdanie maloletého bolo určené na deň 27.12.2015 od 10- tej hodiny a malo trvať do nasledujúcej nedele a to aj počas školských prázdnin. Súčasne súd zakázal akékoľvek vycestovanie maloletého z E. republiky bez súhlasu oboch rodičov so zápisom tohto zákazu do zoznamu hľadaných osôb. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- eur mesačne. Odvolací súd v O. vydal dňa 18.12.2015 potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v O..

7. Na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo pod sp.zn. 3P/138/2016 konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, v ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 tak, že schválil zmier, v zmysle ktorého sa matka zaviazala vrátiť, alebo umožniť prevzatie maloletého U. otcom za účelom jeho návratu na územie a pod jurisdikciu krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa - do E. republiky a to najneskôr do 30.11.2016. Ak by matka záväzok v stanovenej lehote nesplnila, súd otca oprávnil prevziať si maloletého za účelom jeho návratu na územie E. republiky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 3P/138/2016-354 zo dňa 10.10.2016.

8. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 bolo zistené, že konanie bolo začaté na základe návrhu otca a domáhal sa v ňom návratu maloletého U. do krajiny jeho obvyklého pobytu - E. republiky. Uviedol, že s matkou uzavrel dňa XX.XX.XXXX manželstvo pred matričným úradom v F. vo E. a dňa XX.XX.XXXX sa im vo E. narodil maloletý U.. Počas celej doby trvania manželstva bol obvyklý pobyt manželov a aj maloletého vo E.. Vo E. matka podala aj návrh na rozvod manželstva. Matka v priebehu konania uviedla, že maloletý je občanom E. a aj Slovenskej republiky, pričom od 23.07.2015 sa s ním zdržiavala na Slovensku. Spočiatku bývala u svojich rodičov v O. a neskôr na adrese Z..

9. Na Okresnom súde Bratislava IV prebiehalo aj konanie pod sp.zn. 39Em/6/2016 o návrhu otca (oprávneného) na výkon rozhodnutia prvostupňového súdu v O., Komora pre rodinné záležitosti zo dňa 18.12.2015, výpis č. XXXX, spis 15/00718, vec O., kategória prípadu:20J, vo veci maloletého U. v K. v časti návratu maloletého do miesta jeho obvyklého pobytu vo E. republike, v časti výkonu striedavej starostlivosti o maloletého a v časti rešpektovania zákazu matky vycestovať s maloletým z územia E. republiky bez súhlasu oboch rodičov. Konanie bolo zastavené uznesením č.k. 39Em/6/2016-139 zo dňa 15.02.2017, právoplatným dňa 13.03.2017 z dôvodu späťvzatia návrhu oprávneným, nakoľko matka

sa spolu s maloletým v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 vrátila v decembri 2016 do E..

10. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

11. Podľa čl. 7 ods. 2, veta druhá, Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

12. Podľa článku 8 ods.1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Nariadenie"), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

13. Podľa článku 20 ods.1, 2 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenie o výživnom"), sa toto nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

19. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

20. Podľa článku 14 Nariadenia o výživnom, súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

21. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

22. Vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o konanie s cudzím prvkom Okresný súd Bratislava IV je povinný v časti návrhu matky týkajúceho sa rodičovských práv a povinností aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorého posudzoval svoju právomoc. Podľa všeobecného pravidla zakotveného v článku 8 ods.1 Nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, majú právomoc súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania s výhradou ustanovení č.l. 9, 10 a 12 Nariadenia, ktoré riešia zachovanie právomoci súdov členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa v prípadoch oprávneného presťahovania a neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania. Otázka oprávnenosti presťahovania maloletého dieťaťa resp. jeho neoprávneného premiestnenia je nevyhnutná pre určenie miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. O oprávnené presťahovanie ide v zmysle Nariadenia, ako aj ustálenej judikatúry vtedy, keď nositeľ rodičovských práv a povinností na základe súdneho rozhodnutia, alebo na základe zákona členského štátu pôvodu, bol oprávnený presťahovať dieťa do iného členského štátu, bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

23. Čo sa týka pojmu „obvyklý pobyt“, súd konštatuje, že tento pojem konkrétne nevymedzujú zákony Slovenskej republiky a ani medzinárodné zmluvy a dohovory. Otázku obvyklého pobytu musí súd vždy vykladať v súlade s cieľmi a účelom Nariadenia a takisto ju musí posudzovať na základe individuálnych skutkových okolnosti toho-ktorého prípadu. Všeobecne sa ním však chápe pobyt, kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne, fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu (práca, škola). Pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí súd brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu so zameraním sa najmä na trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu. V prípade maloletého dieťaťa sa vyhodnocuje to, kde sa dieťa zdržiava na základe dohody rodičov, alebo iných rozhodných skutočností. Dočasné, či protiprávne opatrenie jedného z rodičov na pobyte dieťaťa bez ďalšieho nič nemenia. Samotné presťahovanie sa do iného štátu totiž samo o sebe nezakladá automaticky obvyklý pobyt maloletého dieťaťa, premiestneného bez súhlasu druhého rodiča, resp. bez predchádzajúcej rodičovskej dohody (rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 22.10.2010 - vec C-497/10 PPU O.. Medzi kritériami, vo svetle ktorých má vnútroštátny súd stanoviť obvyklý pobyt dieťaťa, treba uviesť najmä podmienky a dôvody pobytu dieťaťa na území členského štátu, ako aj jeho štátnu príslušnosť.

24. Zo všetkých doposiaľ zistených informácií týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že maloletý U. bol narodený vo E., kde trvalo žil s výnimkou obdobia júl 2015 až december 2016, kedy ho matka bez predchádzajúceho súhlasu otca premiestnila na územie Slovenskej republiky. Keďže sa jednalo o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa, jeho pobyt ostal aj počas tohto obdobia naďalej zachovaný vo E. a uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/138/2016-339 zo dňa 07.09.2016 bolo rozhodnuté o návrate maloletého na územie a pod jurisdikciu krajiny jeho obvyklého pobytu - E.. Súd má ďalej preukázané, že po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I sa maloletý spolu s matkou vrátili na územie E., kde bolo už predtým rozhodnuté o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a o zákaze vycestovania maloletého z E. bez súhlasu oboch rodičov. V súčasnosti, podľa vyjadrenia matky, E. justičné orgány rozhodli o zverení maloletého do výlučnej starostlivosti otca, s čím matka nesúhlasila a od 01.12.2017 sa zdržiava spolu s maloletým v O., na Z.. Vyhodnotením všetkých relevantných skutočností súd ustálil ako miesto obvyklého pobytu maloletého dieťaťa (t.j. miesto, kde dieťa bývalo na základe zhodnej vôle rodičov vykonávajúcich spoločne opatrovnícke právo) E.. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že otec súhlasil s premiestnením maloletého na územie Slovenskej republiky, pričom berúc do úvahy predchádzajúce neoprávnené premiestnenie maloletého, nesúhlas matky s rozhodovacou činnosťou E. justičných orgánov a ňou deklarované zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, je dôvodné dospieť k tomu záveru, že konaním matky došlo k porušeniu opatrovníckeho práva otca, keďže k oprávnenému premiestneniu maloletého z E. na územie Slovenskej republiky nedošlo a teda maloletý tu ani nemohol nadobudnúť svoj obvyklý pobyt. S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Bratislava IV konštatuje, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (konanie vo veci samej), pričom za určitých podmienok ustanovených v článku 20 Nariadenia by mohlo prichádzať prijatie dočasného (neodkladného) opatrenia.

25. Zo znenia článku 20 ods.1, 2 Nariadenia je zrejmé, že neodkladné opatrenia môžu byť vydané súdom členského štátu, ktorý nie je príslušný konať vo veci samej, pričom pre jeho prijatie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky a teda, že dané opatrenie musí byť naliehavé, musí byť prijaté vo

vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte, kde sídli súd rozhodujúci o tomto opatrení a musí mať dočasný charakter (rozsudok z 2. apríla 2009, A,C-523/2007).

26. V zmysle vyššie uvedeného, súd skúmal či sú tu kumulatívne splnené podmienky podľa článku 20 ods.1, 2 Nariadenia. V prvom rade súd vyhodnocoval splnenie podmienky naliehavosti, ktorá sa má týkať tak situácie, v ktorej sa dieťa nachádza, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Splnenie tejto podmienky súd nemá osvedčené, nakoľko návrh matky, ako aj ňou predložené listinné dôkazy vychádzajú z jej jednostranných tvrdení, ktoré nepodložila takými dôkazmi, ktoré by mohli dostatočným spôsobom odôvodňovať naliehavosť situácie, v ktorej sa maloletý nachádza. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti aj to, že súčasná situácia vyplýva v prvom rade z protiprávneho premiestnenia maloletého, pričom článok 20 Nariadenia nie je možné vykladať v tom zmysle, že by mohol byť používaný ako nástroj k predlžovaniu skutkovej situácie vytvorenej protiprávnym konaním či k legitimizácii účinkov tohto konania (C-403/09 X.k). Uznanie situácie naliehavosti by bolo v tomto prípade proti samotnému cieľu Nariadenia, ktorým je práve odrádzanie od protiprávnych premiestnení alebo nevrátení sa dieťaťa medzi jednotlivými členskými štátmi (rozsudok z 11. júla 2008, C-195/2008). Súd nezistil ani splnenie ďalšej podmienky, ktorou je to, že opatrenie musí byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo majetku nachádzajúcim sa v členskom štáte. Zverenie dieťaťa do starostlivosti resp. zmena zverenia sa totiž netýka len samotného dieťaťa a rodiča, ktorému je po novom dieťa zverené, ale týka sa aj druhého rodiča, ktorý v dôsledku prijatia takéhoto opatrenia bude zbavený tohto práva. V tomto prípade nič nenasvedčuje tomu, že otec maloletého dieťaťa, do ktorého právnej sféry by opatrenie zasiahlo by sa nachádzal na území Slovenskej republiky a preto absentuje splnenie aj tejto podmienky ustanovenej v článku 20 Nariadenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého zamietol.

27. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti súd posudzoval, vzhľadom na charakter konania s cudzím prvkom, podľa príslušných ustanovení Nariadenia o výživnom, ktoré sa vzťahuje na každý druh vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov. Keďže v konaní bolo zistené, že obvyklý pobyt tak maloletého dieťaťa (oprávneného), ako aj otca (odporcu) je vo E., jedine E. súdne orgány majú právomoc konať a rozhodovať vo veci samej týkajúcej vyživovacej povinnosti. Okresný súd Bratislava IV môže byť oprávnený rozhodnúť len o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom po komplexnom vyhodnotení rodinnej situácie dospel súd k záveru, že ani v tejto časti nie je návrh matky dôvodný. S prihliadnutím na všetky zistené informácie ohľadom premiestnenia maloletého z E. na Slovensko a s poukazom na rozhodnutia francúzskych justičných orgánov vo veci maloletého dieťaťa, ako aj majetkové, bytové a sociálne pomery matky, súd nevzhliadol dôvod pre to, aby mohol návrhu matky v tejto časti vyhovieť. Z vyjadrení matky navyše žiadnym spôsobom nevyplýva, že by bola výživa maloletého ohrozená a že by jeho nevyhnutné potreby neboli pokryté. Preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.