Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-71-2016.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: MPL TRADING spol. s.r.o., Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31 388 639, zastúpeného Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK , s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: X. Y., T.. X.XX.XXXX, H. XXX XX G. D. XX, zastúpeného AK JUDr. Budzíková & JUDr. Dachová, s.r.o., Nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, IČO: 47 257 113, o zaplatenie 2 405,25 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 23.5.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania ponecháva na súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2 405,25 EUR s príslušnými úrokmi z omeškania z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti veci samej.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že „žalobca vystavil dňa 28.12.2012 faktúry č. 242111616 so splatnosťou 12.12.2012 vo výške 1.317,04 eur za tovar a faktúru 242111617 so splatnosťou 12.12.2012 na sumu 265,86 eur za tovar a faktúru 242111618 so splatnosťou 12.12.2012 na sumu 808,85 eur a faktúru 242111622 so splatnosťou 12.12.2012 na sumu 6,- eur za prepravu tovaru a faktúru 242111624 so splatnosťou 12.12.2012 na sumu 7,50 eur za prepravu tovaru. Žalovaný na uvedených dokladov od žalobcu uviedol, že tovar bol prevzatý pre Z. Y. - EL STAV PP, pričom prepravu zabezpečoval žalobca a tovar bol dodaný a zabudovaný v TJ. O. vo F.. Žalovaný v čase dodania tovaru nebol podnikateľ a neobjednal si žiaden tovar u žalobcu ani ako fyzická osoba ani ako podnikateľ a neuzavrel žiadnu zmluvu so žalobcom. Žalobca dodal tovar bez uzavretej zmluvy a uskutočnil prepravu na miesto dodania Technická univerzita vo Zvolene, kde je tovar aj zabudovaný.“
3. Predmet sporu súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý v období roku 2012 ani nebol podnikateľ a nevykonával podnikateľskú činnosť a neuzatváral ani ako fyzická osoba, ani ako podnikateľ žiadnu zmluvu o preprave tovaru alebo dodaní tovaru so žalobcom. Výpoveďou svedkov mal preukázané, že tento tovar je zabudovaný v U. O. vo F. a nedošlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu, pričom žalovaný konal v dobrej viere. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným, alebo majetkový prospech u žalovaného. Vyslovil názor, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a že nedošlo u neho k akémukoľvek majetkovému prospechu, preto v celosti žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. So záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu nesúhlasil. Trval na tom, že plnil žalovanému bez právneho dôvodu, pričom toto plnenie v prospech žalovaného bolo dostatočne preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami, na ktorých žalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie dodaného tovaru. Za nesporné považoval to, že žalovaný ako fyzická osoba tovar prevzal, čím nadobudol majetkový prospech bez právneho dôvodu, keďže medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah. Vyslovil názor, že pre účely preukázania majetkového prospechu, resp. bezdôvodného obohatenia nie je smerodajné ďalšie postúpenie predmetu bezdôvodného obohatenia. Tvrdenie žalovaného, že tovar od žalobcu mu kázali prevziať na spoločnosť BUILD s.r.o. nemá podľa žalobcu žiaden právny význam, keďže žalovaný je spôsobilý na právne úkony, teda zodpovedný za svoje činy a svoje konanie nemôže ospravedlňovať skutočnosťou, že mu niekto kázal zavádzať žalobcu.
7. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 2.8.2016. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie majetkového prospechu na strane žalovaného. Samotné prevzatie tovaru bez preukázania rozmnoženia majetku na strane žalovaného nepostačuje na záver o bezdôvodnom obohatení žalovaného a žalobca existenciu majetkového prospechu iba predpokladá. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovi konal v mene a namiesto niekoho iného, pričom išlo o jeho pracovnú povinnosť. Zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že prevzatý tovar bol zapracovaný do stavby a teda nebolo preukázané, žeby žalovaný odovzdal tovar niekomu inému za peniaze, alebo za iné majetkové plnenie v priamej príčinnej súvislosti s odovzdaním tovaru. Žalovaný pracoval na stavbe ako robotník a jeho vzťah sa viazal ku konkrétnej spoločnosti a tovar od žalobcu prevzal na základe pokynu od subjektov, ktoré participovali na dodávke stavebných prác, ktorých konečným odberateľom bola Technická univerzita v Trnave a priamym zmluvne dohodnutým dodávateľom bola spoločnosť EURO BUILDING s.r.o., Bratislava. Rekonštrukcia sociálnych zariadení na Technickej univerzite v Trnave bola realizovaná systémom viacerých subdodávateľských vzťahov, pričom žalovaný ako výkonná zložka firmy JO&MO spol., s.r.o. tovar len prevzal. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o opakovanom zavádzaní žalobcu, keďže jeho žiadosť o vydanie tovaru na spoločnosť BUILD s.r.o. bola iba výsledkom pokynov, ktoré prevzal a realizoval od svojich nadriadených. Nemožno totižto od zamestnanca, robotníka očakávať, že sa bude vyznať v právnych vzťahoch a bude vedieť z nich vyvodiť aj právne dôsledky. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na zmätok, ktorý spôsobil žalobca opakovaným vystavovaním účtovných dokladov na rôzne subjekty. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
9. K vyjadreniu žalovaného predložil svoje stanovisko žalobca podaním z 5.11.2017. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odvolaní, k čomu naviac dodal, že bezdôvodné obohatenie nemusí nevyhnutne znamenať rozmnoženie majetku obohateného, teda žalovaného, ale môže predstavovať i nezmenšenie majetku žalovaného o to, o čo by sa tento inak zmenšil pri plnení jeho povinností, t. j. pri zaplatení ceny za odovzdaný tovar. Trval na zmene rozsudku, resp. na jeho zrušení a vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní vopred.
11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje. Len vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca odovzdal tovar v prospech subjektu vyznačeného na dodacom liste, tak plnil nie v prospech žalovaného, ale v prospech označeného subjektu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný bol len osobou poverenou na prevzatie tovaru a jeho úmyslom nebolo zavádzanie žalobcu. Žalobca v dôsledku svojej nedostatočnej opatrnosti a dôslednosti sa tak vystavil riziku, ktoré v danom prípade bolo premietnuté do nezaplatenia kúpnej ceny. Nezanedbateľné je aj to, že žalobca je obchodníkom so stavebným materiálom s dlhoročnými skúsenosťami, o čom svedčí výpis z obchodného registra. Preto sa dá s určitosťou predpokladať, že svojich obchodným partnerov a ich spoľahlivosť pozná a v prípade, že sa dopustí pochybenia v tomto smere, tak jeho konanie nebude rozporné s dobrými mravmi resp. poctivým obchodným stykom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka) a nebude hľadať „vinníka“ za svoje chyby za každú cenu.
12. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.
13. Keďže súd prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2018) ponechal rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnom skončení veci samej, nerozhodol ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania a toto rozhodnutie ponechal na súd prvej inštancie.
14. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).