Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-14-2018.pdf
PDF · 95.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo II. Košice, Bardejovská 3, IČO: 00 171 204, proti žalovaným v 1) Ľ. L., F., J. X C. X) A. L., F., J. X, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, IČO: 35 514 892, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku 10C/129/2015-131 z 31.10.2017 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej v 2.rade a vo výroku o priznaní jej proti žalobcovi náhrady trov konania v rozsahu 100 % a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný v 1.rade je povinný spolu s tými, ktorí v tomto byte s ním bývajú, vypratať byt č.24 nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu J. X Y. F. so súp.č.1110, zapísanom Okresným úradom v Košiciach, katastrálnym odborom na LV č.XXXXX Y. F.. Ú.. V., okres Košice II, obec Košice Západ, ktorý pozostáva z 2 izieb, kuchyne a prísl., do 30 dní od zabezpečenia prístrešia. Konanie vo vzťahu k žalovanej v 2.rade zastavuje. Žalobcovi proti žalovanému v 1.rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanej v 2.rade proti žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. 2. Proti tomuto rozsudku, jeho výroku o zastavení konania, podala týmto žalovaná v 2.rade na Krajský súd v Košiciach odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu v napadnutom výroku zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: V podaní, doručenom mu 22.12.2016, žalobca vzal žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade späť podľa § 145 ods.2 CSP s odkazom na dôvody uvedené v podaní zo 4.7.2016 a 8.7.2016. Žalovaná v 2.rade podaním, doručeným 19.4.2017, a na pojednávaní 24.10.2017 so späťvzatím žaloby proti nej nesúhlasila. Na odôvodnenie nesúhlasu na pojednávaní uviedla, že chce byť aktívna a chce, aby byt zostal žalovanému v 1.rade. Cituje znenie § 145 ods.2 a § 146 ods.1 prvá veta CSP. Faktický stav neužívania predmetného bytu žalovanou v 2.rade, neexistencia právneho pomeru s ňou, o ktorom mal žalobca už v čase podania žaloby, resp. doručovania výpovede vedomosť, resp. zanedbal svoju povinnosť si uvedené okolnosti overiť pred podaním žaloby (z dôkazov, ktoré mu v priebehu konania predložil) viedli napokon ku späťvzatiu žaloby voči nej. So späťvzatím žaloby vo vzťahu k nej nesúhlasila. V dôvodoch jej nesúhlasu so späťvzatím nevidel žiaden vážny dôvod, pre ktorý by nemal konanie voči nej zastaviť. Len tvrdenie že chce, aby žalovaný v 1.rade v byte ostal a byť v spore aktívna, pričom z jej správania sa mu javilo, že jej postoj k žalovanému v 1.rade je skôr ľahostajný, nie je dostatočne vážnym dôvodom pre nezastavenie konania voči nej. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že by žalobu vo vzťahu k nej musel ako nedôvodnú zamietnuť. Na základe uvedeného preto rozhodol tak, že (napriek nesúhlasu) konanie voči nej zastavil. Konanie vo vzťahu k nej nebolo zastavené v dôsledku jej správania sa po podaní žaloby teda, že by táto žalobe vyhovela. Nebolo totiž sporné, že dlhodobo (20 rokov) tento byt neužíva, pričom žalobca mal o tejto okolnosti preukázateľnú vedomosť. Žalobca ju teda od počiatku nesprávne žaloval, a je preto potrebné z jeho
strany akceptovať skutočnosť, že k záveru o zavinení zastavenia konania postačuje fakt, že byt po podaní žaloby dobrovoľne nevypratala. Na základe uvedeného jej preto patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu (§ 262 ods.1 v spojení s § 256 ods.1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP). 4. Žalovaná v 2.rade ďalej v odvolaní uviedla: 3. Napadnutý rozsudok súdu je nesprávny z dôvodu uvedeného v - § 365 ods.1 písm. b) CSP - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - § 365 ods.1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. 4. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným vypratať byt č.24 nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu Považská 1 v Košiciach a uložil im nahradiť žalobcovi trovy konania. 5. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní majú nedoplatky z dôvodu neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a úhrad za plnenia poskytované s nájmom a užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace a z tohto dôvodu im vypovedal nájom bytu podľa § 711 ods.1 písm. d) O. z. výpoveďou z nájmu bytu zo 17.2.2015, ktorá bola im doručovaná poštou, doporučenou zásielkou, a ktorú si v odbernej lehote neprevzali. Keďže podľa stanov žalobcu, žalobca doručuje písomnosti na adresu známu družstvu podľa poslednej evidencie, považoval výpoveď za doručenú a nájom bytu skončený k 30.6.2015. Žiadal preto vypratať predmetný byt zo strany žalovaných. Žaloba bola podaná na súde 1.12.2015, teda za účinnosti O. s. p. 6. V priebehu konania žalobca pred súdom tvrdil, že žalovaný v 2.rade už v minulosti neuhrádzal nájomné a z tohto dôvodu už v r.1992 rozhodol o jeho vylúčení z SBD, pričom po zaplatení týchto úhrad bolo žalovanému v 1.rade členstvo obnovené a v r.2009 bola mu daná výpoveď z nájmu bytu podľa § 711 ods.1 písm. d) O. z. 7. Žalobca predložil súdu výpoveď z nájmu datovanú 6.5.2009, adresovanú žalovanému v 1.rade a rozhodnutie z 29.6.1992 o vylúčení žalovaných z členstva SBD II Košice. Toto rozhodnutie bolo adresované spoločne obom žalovaným, bez toho, aby žalobca predložil akýkoľvek dôkaz o jeho doručovaní. Žalobca predložil súdu aj písomnosť z 13.9.1993, ktorá bola adresovaná obom žalovaným, opätovne bez akéhokoľvek dôkazu o tom, že táto písomnosť bola vôbec odoslaná. 8. Podaním zo 4.7.2016, doručeným súdu 8.7.2016, žalobca vyhodnotil skutkový a právny stav tak, že žalovaní boli ako manželia vylúčení z členstva v družstve, čím im zaniklo spoločné členstvo a spoločný nájom a 27.5.1998 v čase, keď ešte boli manželia, ale už spolu nežili, podal žalovaný v 1.rade žiadosť o späťvzatie za člena družstva, čomu žalobca aj vyhovel, z uvedeného vyvodil, že členstvo v družstve a nájom bytu sa obnovilo len žalovanému v 1.rade, ktorého nájom bytu a členstvo opätovne zaniklo z dôvodu neplatenia úhrad, na základe jeho výpovede 30.9.2009. Žalobca zároveň predložil rozsudok Okresného súdu Košice II 29C/179/2009 z 19.4.2010, ktorým bolo žalovanému v 1.rade uložené vypratať predmetný byt. Nakoniec žalobca dospel k záveru, že na základe žiadosti žalovaného o späťvzatie z 27.1.2011 sa mu obnovilo členstvo v družstve (bez toho, aby predložil súdu rozhodnutie o prijatí žalovaného za člena SBD II Košice. 9. V predmetnom podaní žalobca navrhol zmenu žaloby v subjekte odporca, pričom ako navrhovanú zmenu označil odporcu v 1.rade a konajúcemu súdu navrhol zmenu uznesením pripustiť. 10. Na pojednávaní 29.11.2017 súd poukázal vo vzťahu k podaniu žalobcu z 8.7.2016, ktorým tento navrhol pripustenie žaloby a prednes zástupcu žalobcu na predmetnom pojednávaní, podľa ktorého by mal súd pokračovať v konaní už len so žalovaným v 1.rade, aby žalobca v tomto smere urobil relevantný procesný úkon inak rozhodne na základe skutkových zistení a vykonaného dokazovania tak vo vzťahu k žalovanému v 1.rade, ako aj k nej, buď vyhovením alebo zamietnutím žaloby. Súd výslovne uložil žalobcovi, aby urobil vo vzťahu k nemu relevantný procesný úkon v súvislosti s „odaním“ doručeným mu 8.7.2016. Pojednávanie bolo odročené na 14.3.2017, pričom žalobcovi na predloženie relevantného procesného úkonu nebola stanovená žiadna lehota. 11. Podaním doručeným súdu 22.12.2016 žalobca zobral žalobu v časti účastníka konania, konkrétne žalovaného v 2.rade späť. 12. Predmetné podanie jej súd doručoval, pričom ako je zrejmé z doručenky 9.1.2017, prevzala uvedenú zásielku jej dcéra. Ako vyplýva z doručenky, súčasťou zásielky bola aj výzva súdu zo 4.1.2017 na jej vyjadrenie, či so späťvzatím žaloby súhlasí, bez toho, aby jej bolo dané poučenie o jej práve nesúhlasiť so späťvzatím žaloby a bez toho, aby jej bola stanovená na takéto vyjadrenie lehota. 13. Na pojednávaní 14.3.2017 sa nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila. 14. 6.4.2017 bola jej doručená výzva súdu z 15.3.2017, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či súhlasí so späťvzatím žaloby. Opätovne jej nebolo dané žiadne poučenie o jej práve nesúhlasiť s vážnych dôvodov so späťvzatím žaloby, ani o tom, za akých podmienok súd konanie nezastaví. 15. 18.4.2017 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby. Ďalšie pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo 24.10.2017. Na tomto pojednávaní sa zúčastnila, pričom súd ju vyzval nakoľko bola doteraz nečinná, pokiaľ ide o výzvy súdu, či súhlasí so späťvzatím žaloby vo vzťahu k nej, aby sa vyjadrila, či so späťvzatím súhlasí. Vyjadrila sa, že s
týmto späťvzatím nesúhlasí, pričom na otázku súdu z akých dôvodov, uviedla, že chce byť aktívna a chce aby byt zostal žalovanému v 1.rade. Na otázku súdu na strany konania, aké majú návrhy na doplnenie dokazovania, žiadala predložiť rozhodnutie o vylúčení z družstva. Po tomto vyjadrení súd prerušil pojednávanie a po opätovnom pokračovaní v pojednávaní skonštatoval, že v konaní, ktoré začalo podľa ust. O. s. p., pokračuje podľa ust. CSP, a preto krátkou cestou na pojednávaní doručil žalovanej v 1.rade (ako aj ostatných stranám sporu) poučenie o procesných právach a povinnostiach. 16. Na to súd predniesol záver, že pokiaľ ide o jej nesúhlas so späťvzatím žaloby voči nej, tento nepovažuje za vážny dôvod pre nepripustenie späťvzatia žaloby a zastavenie konania a nebude na neho prihliadať. Až na jej žiadosť o poskytnutie času na oboznámenie sa s procesnými právami a povinnosťami a na jej žiadosť o odročenie pojednávania v súvislosti s oboznámením sa s procesnými právami, povinnosťami, súd odročil pojednávanie na 31.10.2017, „stým“, že takto bude zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania. 17. Predložila súdu podaním z 24.10.2017 splnomocnenie na zastupovanie v tomto konaní. 18. 25.10.2017 jej zástupkyňa nahliadla do spisu a vyhotovila si kópiu spisu. 19. Na pojednávaní 31.10.2017 súd rozhodol rozsudkom napadnutým týmto odvolaním a to tak, že (o. i.) konanie voči nej zastavil. 20. Opísaný postup súdu nemožno považovať za taký, ktorý je v súlade s ust. CSP, zabezpečujúcimi rovnosť strán v konaní. Je potrebné predovšetkým poukázať na čl.6 CSP (znenie časti jeho ods.1 cituje). 21. V predmetnej veci, tak ako to vyplýva z uvedeného, súd žalobcu poučil na pojednávaní konanom 29.11.2016 o tom, že navrhol pripustenie žaloby, aj keď v skutočnosti zrejme myslel späťvzatie žaloby, pričom bez toho, aby na to existovala akákoľvek opora v ust. CSP, vyzval žalobcu na vykonanie relevantného procesného úkonu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že t. z. v. zmena žaloby zo strany žalobcu bola súdu doručená 8.7.2016, súd žalobcu vyzval na relevantný procesný úkon po viac než 4 a pol mesiaci, a na vykonanie tohto relevantného procesného úkonu nestanovil žalovanému žiadnu lehotu, a tento relevantný procesný úkon, teda späťvzatie žaloby voči nej bolo súdu doručené 22.12.2016, teda po 24 dňoch od výzvy súdu na relevantný procesný úkon. 22. Oproti tomu bola súdom vyzývaná, aby sa vyjadrila či súhlasí so späťvzatím žaloby, pričom ani v jednej výzve súdu, ktorá jej bola adresovaná, nebola poučená o tom, že môže so späťvzatím nesúhlasiť, a čo je podmienkou na to, aby súd konanie, napriek späťvzatiu žaloby, nezastavil. Až na pojednávaní konanom 24.10.2017 súd zisťoval u nej prečo so späťvzatím nesúhlasí, ale ani na tomto pojednávaní ju nepoučil o tom, že ak so späťvzatím nesúhlasí, súd konanie nezastaví len ak žalovaný svoj nesúhlas odôvodní vážnymi dôvodmi. 23. Ako už bolo uvedené, až na tomto pojednávaní bola poučená o svojich procesných právach a povinnostiach, a to tak, že si ich mala na pojednávaní prečítať a súd na jej žiadosť odročil pojednávanie len taký termín, aby bola u nej zachovaná minimálna 5 dňová lehota na prípravu na pojednávanie. 24. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že CSP v § 178 ods.2 stanovuje lehotu 5 dní ako minimálnu lehotu prípravy na pojednávanie. Postup súdu, kedy jej, aj to neúplne na pojednávaní 24.10.2017, oznámil, že pre nezastavenie konania musí uviesť vážny dôvod, aby vzápätí na to odovzdal jej rozsiahle procesné poučenie a stanovil ďalší termín pojednávania o 7 dní, nemožno považovať za postup, ktorým súd umožnil jej realizovať jej procesné práva. Ani zvolenie zástupkyne ňou nemôže tento nedostatok v postupe súdu zhojiť, keďže nie je možné spravodlivo očakávať od nej, alebo jej zástupkyne, aby v takomto krátkom čase bolo možné oboznámiť sa so spisom, vyhodnotiť tvrdené úkony žalobcu voči žalovaným od r.1992 až doposiaľ a zaujať k týmto skutočnostiam relevantný postoj. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. 25. Napriek skutočnosti, že už uplatnený odvolací dôvod je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nesúhlasí so zastavením konania voči nej. Ako bolo už uvedené, žalobca vychádza zo skutočnosti, že jej zanikol nájom bytu aj členstvo v SBD rozhodnutím o vylúčení žalovaných z 29.6.1992. Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by toto rozhodnutie bolo niekedy jej doručované a doručené, pričom samotná skutočnosť, že by mala byť vylúčená z družstva bez ďalšieho nezakladá zánik nájmu predmetného bytu. 26. Má teda vážny dôvod na nesúhlas so späťvzatím žaloby, keďže žalobca voči nej zobral žalobu späť práve z dôvodu, že tvrdí, že na základe tohto rozhodnutia jej zanikol nájom predmetného bytu, a že následným prijatím žalovaného v 1.rade vzniklo mu individuálne členstvo a aj nájom predmetného bytu. 27. Takéto prejudiciálne posúdenie hmotnoprávnej otázky - existencie práva nájmu a existencie spoločného členstva žalovaných v SBD II Košice, je otázkou, ktorá má význam nielen vo vzťahu medzi žalobcom a ňou, ale aj medzi ňou a žalovaným v 1.rade, keďže spoločné členstvo bývalých manželov v družstve medzi ich majetkové práva zaraďuje aj členský podiel. 28. Zastavením konania voči nej teda zostalo neisté tak jej postavenie členky družstva a nájomníčky predmetného bytu, ako aj podielovej spoluvlastníčky majetkového práva
- členského podielu v SBD. 29. Zastavenie konania voči nej vytvára prejudicialitu vo vzťahu k obidvom uvedeným otázkam. Tento názor je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo 44/2010 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 40/2013, z ktorého vyplýva, že „Pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením“ (úvodzovky žalovaná v 2.rade). 30. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozhodnúť o jej odvolaní tak, ako to uviedla vo svojom odvolacom návrhu. 5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016. 7. Rozsudok, okrem výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej v 2.rade a výroku o priznaní jej náhrady trov konania proti žalobcovi, nebol odvolaním napadnutý, preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný. 8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že čo sa týka výroku rozsudku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej v 2.rade nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto ho v uvedenom výroku, ako aj vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalovanej v 2.rade proti žalobcovi, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 10. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanej v 2.rade, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, a to tým, že jej neposkytol riadne poučenie o jej procesných právach a povinnostiach, preto došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 11. So zreteľom na uvedené musel byť napadnutý rozsudok vo výroku o zastavení konania vo vzťahu k žalovanej v 2.rade a vo výroku o priznaní jej náhrady trov konania proti žalobcovi, zrušený a vec musela byť súdu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom bude povinný opätovne rozhodnúť o pripustení späťvzatia žaloby voči žalovanej v 2.rade a pri posudzovaní vážnosti dôvodov jej nesúhlasu so späťvzatím žaloby voči nej, podrobne sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní. 12. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP). 13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.